Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613200381
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4613200381.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom
v Bratislave, 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ALFA MAX, s.
r. o., Fraňa Kráľa 1235, 955 01 Topoľčany, IČO: 36548260, (zanikol dňa 06.02.2019 ex offo výmazom z
ORSR po zrušení bez likvidácie), o vymoženie 186,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/47/2013-12 zo dňa 27.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Er/47/2013-12 zo dňa 27.02.2019 v
napadnutej časti (I. výrok) p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Eva Pálffyová, so sídlom exekútorského úradu Javorova

7, 927 01 Šaľa náhradu trov exekúcie vo výške 48,59 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia
(II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1, § 20a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 61, § 62, § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), § 9a
ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok" alebo "EP") a v časti trov exekúcie §
196, § 200 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 - 3, § 14, §
15 ods. 1, § 16 ods. 2, § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu
Nitra, č. k. 29CbR/445/2017-56 zo dňa 14.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2018, bola

zrušená obchodná spoločnosť ALFA MAX, s. r. o. bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného
súdu Nitra, odd. Sro, vložka č. 13333/N bola dňom 06.02.2019 obchodná spoločnosť ALFA MAX,
s. r. o., so sídlom Fraňa Kráľa 1235, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 548 260 vymazaná. Ak príčinou
zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.

h/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený
(§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017).(uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012). Dôvodom na zastavenie exekúcie je tá skutočnosť,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a povinný bol vymazaný z obchodný
registra dňom 06.02.2019 ex offo. Povinný v tejto veci zanikol bez právneho nástupcu. Exekúciu
tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý stratil procesnú subjektivitu, ani voči jeho

právnemu nástupcovi. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je, že majetok povinného, nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý bypostačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora. Tým mal súd tiež za preukázané,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto bola exekúcia zastavená § 57 ods.
1 písm. h) a § 58 ods. 1 EP. Vo vzťahu k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie poukazuje súd na

ustanovenie § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka podľa ktorého, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení
spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný
majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora,
rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. V prípade, ak súd pred vydaním rozhodnutia
o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu

primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie (§
68 ods. 9 prvá veta citovaného zákona). Už samotná skutočnosť, že povinný bol zrušený práve bez
likvidácie nasvedčuje zisteniu o tom, že spoločnosť nemala obchodný majetok, ktorý by postačoval
na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (spoločnosť teda nemala
obchodný majetok). Exekúcia bola preto zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, pretože skutočnosťou rozhodujúcou pre zastavenie exekúcie je nemajetnosť

povinného, čo je zároveň aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku (ak by povinný mal obchodný majetok, nedošlo by k jeho zrušeniu bez likvidácie a následnému
zániku). Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súdu sp. zn. 6Er/47/2013, s výpisom z
obchodného registra povinného a zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 29CbR/445/2017-56
zo dňa 14.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2018, bola zrušená obchodná spoločnosť

ALFA MAX, s. r. o. bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro, vložka č.
13333/N bola dňom 06.02.2019 obchodná spoločnosť ALFA MAX, s. r. o., so sídlom Fraňa Kráľa 1235,
955 01 Topoľčany, IČO: 36 548 260 vymazaná a mal teda za preukázané, že povinný nedisponuje
majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie
a preto súd exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil. O trovách exekúcie súd

rozhodolpodľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhodo31.03.2017tak,žeoprávnenéhozaviazal
zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 48,59 eura.

4. Proti I. výroku tohto uznesenia podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol,
že napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany zastavil exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57

ods. 1 písm. h) EP. V odôvodnení súd uvádza, že exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol vymazaný
z Obchodného registra z dôvodu zrušenia spoločnosti bez likvidácie. Podľa výpisu z obchodného
registra bol povinný dňa 06.02.2019 ex offo vymazaný z obchodného registra. Povinný dňom výmazu
z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a to je dôvod pre zastavenie
exekučného konania (nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie), nakoľko podľa §

161 ods. l CSP súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, čí sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Strata tejto spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou, a
preto mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Primárnou skutočnosťou, pre
ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti byt účastníkom konania, čo konštatuje aj
súd v napadnutom uznesení a nie zrušenie spoločnosti bez likvidácie a z toho vyvodená nemajetnosť

povinného. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné
exekúciu zastaviť musí dbať na to, aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania
súdu o zastavení exekúcie (uznesenie bolo vydané dňa 27.02.2019). Povinný bol v čase rozhodovania
súdu o zastavení exekúcie ex offo vymazaný z obchodného registra, a teda nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania. Oprávnený má za to, že uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. V danom prípade mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože
povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Následne mala
byť exekúcia zastavená s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) EP. Navrhol aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v časti I. výroku zrušil.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach
podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní rozhodnutia v jeho napadnutej časti (I. výrok)
zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal proti povinnému u súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany
číslo 700-1512299812-GC04/12 zo dňa 06.12.2012. Súdny exekútor základe návrhu a exekučnéhotitulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd prvej inštancie udelil dňa
23.01.2013. Následne vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

13. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V takom
prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho
predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Preto je dôležité, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá

skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj
na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž zastavenie exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods.
l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 z 11.03.2013 vyslovil právny
názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z obchodného registra,
musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napr. zo spisu
registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z obchodného registra.
Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného

poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu
o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l
písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (porovnaj tiež uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 M Cdo 12/2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011 a sp. zn. 3 M Cdo 4/2012). Najvyšší súd sa

stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že
nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon
funkcie likvidátora, malo byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre

ktorý nemožno exekúciu vykonať.

15. Ústavný súd SR v rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 375/2012 v prípade, v ktorom sťažovateľ namietal
porušeniesvojhozákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21CoE 94/2012 z 30. mája 2012, nepoprel vyššie uvedený právny
záver Najvyššieho súdu SR. Krajský súd v Žiline založil svoje rozhodnutie na posúdení, že povinný bol
zrušenýbezlikvidáciezdôvodu,ženemáobchodnýmajetok,ktorýbypostačovalnaúhraduprimeraných
výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), do úvahyprichádza teda dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. To znamená, že skutočným dôvodom
zastavenia exekúcie bol dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

16. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedeným rozhodnutiam uvádza, že v prípade ak je povinným
obchodná spoločnosť, ktorá bola zrušená bez likvidácie lebo nemala žiadny majetok a na základe toho
bola vymazaná z obchodného registra ex offo výmazom neprichádza do úvahy iný dôvod zastavenia
exekúcie než ten, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, a tým dôvodom je zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie
mal zastaviť exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia
ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať čo
vyvodzoval aj z ustanovenia § 161 ods. 1 CSP. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že
povinný výmazom z obchodného registra síce stratil spôsobilosť na práva a povinnosti, avšak primárnym
dôvodom jeho výmazu bola jeho nemajetnosť, a teda súd prvej inštancie postupoval správne keď

predmetnú exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

17. Odvolací súd je toho názoru (a to aj vzhľadom na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky), že súd prvej inštancie postupoval

správne, keď exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil a preto odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (I. výrok uznesenia) podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vo výroku vecne správne.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až §
423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.