Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8218202109
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8218202109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej N.
V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. V. XXX, XXX XX E. V., o zaplatenie 350,68 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 1Csp/92/2018-98 zo dňa 28. Decembra 2018,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a v súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 252,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 68,41 eur od 10.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 78,64 eur od 10.11.2015 do zaplatenia,
zo sumy 44,41 eur od 10.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 30,98 eur od 12.1.2016 do zaplatenia, zo
sumy 29,99 eur od 10.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 39,28 eur od 4.12.2015 do zaplatenia,

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 44%, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 219 ods. 3, 4, § 117 ods. 2, § 297, § 262 ods. 1, § 255 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 524 ods. 1, 2, § 37, § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53
ods. 1 - 3, 4 písm. k), 5, § 54 ods. 1 -2, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 544 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu D. P., a.s. a žalovaná uzavreli dňa 28.11.2014
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytovať žalovanej elektronické komunikačné služby prostredníctvom zvoleného programu služieb.
Žalovaná uzatvorila s pôvodným veriteľom aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb,ktorého predmetom bola aktivácia programu služieb Y. XL L. a žalovanej bolo poskytnuté mobilné
zariadenie D. Z. E3 za akciovú kúpnu cenu. V zmysle bodu X písm. b) je predmetom dodatku
záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa

zvolenéhoprogramuslužiebadodržiavaťsvojepovinnostivsúladesozmluvou,dodatkom,všeobecnými
podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, cenníkom pre poskytovanie služieb podniku. Podnik
a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi na zaplatenie
vyúčtovanej zmluvnej pokuty a v tabuľke č. 1 je uvedené, že zmluvná pokuta je 228,- Eur (základ -
počiatočná suma, ktorá bude klesať). Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej poskytnuté

služby faktúrou č. XXXXXXXXXX., XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX
a faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 98,25 Eur, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta. Zmluvou o
postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného veriteľa
D. P., s.r.o. na postupníka R. T. D., s.r.o., čím je preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto
konaní.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu
strán zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, preto je na zmluvu nutné
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, teda
je potrebné na ňu aplikovať prednostne spotrebiteľské právo. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná

vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej
pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné
ustanovenie. Podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola dohodnutá zmluvná pokuta
(základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) vo výške 228,- Eur a v čase podania žaloby zmluvná
pokuta predstavovala jej pomernú časť vypočítanú na základe vzorca. V tejto veci už pri samotnom

uzatváraní zmluvy je prísnejšie, resp. výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ,
teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach oboch účastníkov. Ďalším aspektom je aj výška zmluvnej pokuty, ktorú súd
považoval za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej
pokuty dojednalo. Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je

neakceptovateľné. Na tom nič nemení fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia
tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa
porušenia povinnosti. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa porušenia povinnosti v
dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným porušením povinnosti k zániku zmluvného
vzťahu nedochádza. Nemožno vylúčiť ani následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a

poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty
zohľadnená nebola. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňuje výšku pohľadávky vzniknutej porušením
záväzku a viažuce sa iba na moment porušenia povinnosti predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi
zmluvnú pokutu v neprimeranej výške. Súd mal za to, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej

pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti a zároveň odvíjať sa aj
od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti nevznikne. Sankcia dohodnutá počas celej
platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom
na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného zmluvné dojednanie
obsiahnuté v dodatku k zmluve posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jej
absolútnu neplatnosť.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že v časti zaplatenia 252,43 Eur mal žalobca
úspech, naopak neúspešný bol v časti o zaplatenie sumy 98,25 Eur s prísl. v ktorej návrh zamietol.

Keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, t.j. 44%, súd preto náhradu trov konania pomerne
rozdelil a žalobcovi priznal právo na 44%-nú náhradu trov konania. Po právoplatnosti rozhodne súd o
výške týchto trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súdu prvej

inštancie žalobu zamietol. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že právny predchodca a žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút
zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3 Dodatku.
Žalovaná sa dostala do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcomžalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry
za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná porušila svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi
zmluvne dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzala faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas.

Súd však porušenie týchto zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. Rovnako mal za to, že spôsob
akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a
to práve s ohľadom na to, že žalovaná mala možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú
službu zo širokej škály ponúkaných tvarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej
pokuty. Zmluvná pokuta totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody. Uviedol, že zmluvnou pokutou

si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby
alebo navrátených zariadení, ktoré boli i žalovanému poskytované v rámci zvýhodnenej ceny. Zároveň
zdôraznil, že žalovanej bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 98,25 Eur so zohľadnením
počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátané dní, počas ktorých bola žalovaná ešte pripojená.
Zmluvná pokuta bola teda vyjadrená degresívnym spôsobom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutomrozsahupreskúmalazmenilhotak,ževyhoviežalobeozaplatenie98,50Eur,resp.hozrušil

a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho
konania.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským v
zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzatvorená
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskouzmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte
zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj Zmluva o
poskytovaní verejných služieb túto charakteristiku spĺňa.

15.Obdobneakosúdprvejinštancie,ajodvolacísúdmalzobsahuspisupreukázanéuzatvorenieZmluvy
o poskytovaní verejných služieb a Dodatku k zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou,
pričom právnym predchodcom žalobcu, boli vyfakturované sumy za poskytnuté služby v celkovej výške
252,43 Eur, ktoré však žalovaná neuhradila, a tak sa dostala do omeškania s úhradou uvedenej sumy.
Podaným odvolaním však žalobca nesúhlasil s posúdením otázky týkajúcej sa nárokovanej sumy vo
výške 98,25 Eur z titulu zmluvnej pokuty.

16. Vo vzťahu k zmluvnej pokute, odvolací súd uvádza, že zmluvná pokuta predstavuje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré
na seba zmluvou prevzali, a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej
strane škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný

svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany
účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve
nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti.
Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky
sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať

účinky záväzku akcesorického.

17. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jeho prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter tohto
dojednania a jeho začlenenia v texte Dodatku zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná

pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by
práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však
nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností),
avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach
a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále opakované tvrdenia,

že žalovaná mala možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je
zrejmé, že takáto domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“.
Žalobca vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda platí prezumpcia
predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

18. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

19. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.
Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že zmluvné pokuty
sú dojednávané za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, či dodatkoch (pozri napr. rozsudky
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co/17/2019, sp. zn. 22Co/41/2017, sp. zn. 19Co/160/2017 a

ďalšie). Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú
zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná, ako správne
už poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak

nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej
pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné,
či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.20. Vo vzťahu k degresívnej zmluvnej pokute odvolací súd uvádza, že sankcia spočívajúca v degresívnej
zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru
porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej

ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby
nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť
bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj
k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a
pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň

nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a
výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom
úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov.

21. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva
služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo

sociálna situácia donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje
cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje
možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia
pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k

úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, hlasovej
a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj
so sadzbami DPH. Popri tom mal právny predchodca žalobcu ako operátor mnoho iných možností
ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“ nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo
rozväzovacou podmienkou poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilných

zariadení, stanovením pomernej alebo pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné
komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v
podobe dodatočného účtovania DPH, či vymáhanie nárokov.

22. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa

alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ
však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom

rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

23. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

24. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom
a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch.

25. Hoci odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v
občianskoprávnych vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa
spotrebiteľov, nezistil okolnosti, ktoré by ho prinútili zmeniť názor, ktorý bol vyjadrený vo viacerých
rozhodnutiach s obdobnými nárokmi zo strany súdov prvej inštancie, ale aj zo strany odvolacích súdov,
napríklad aj ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokute.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zamietol žalobcu v časti
požadovania zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 98,25 Eur s prísl..

27. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny

súvisiaci výrok o trovách konania.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ust. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V

odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn.
6Cdo/544/2015.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).