Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718203071
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718203071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Bc. U. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom P., Q.. Q. XXXX/X, právne zastúpeného Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom
Banská Bystrica, Robotnícka 6, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava -
Staré Mesto, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o zaplatenie 550,27 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 21Csp/142/2018-109 zo dňa 7. februára 2019
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 550,27 eur spolu
s úrokom z omeškania 5% ročne z danej sumy od 15.8.2016 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že údaje
o výpočte škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode, ktorú udalosť je účastník povinný hlásiť polícii, je
možné získať z ustanovení Zákona o cestnej premávke a Trestného zákona (ide o sumu 3.990 eur).
Žalobca ako spotrebiteľ mal byť vo Všeobecných poistných podmienkach (ďalej len VPP) o uvedenom

riadne a zrozumiteľne informovaný. Pre posúdenie možnosti žalovaného znížiť poistné plnenie z dôvodu
nenahlásenia dopravnej nehody polícii okresný súd považoval za rozhodujúce znenie § 799 ods. 3 Obč.
zák. V zmysle označeného (kogentného) zákonného ustanovenia nenahlásenie dopravnej nehody musí
byť vedomé a súčasne musí mať podstatný vplyv na poistnú udalosť, prípadne na zväčšenie rozsahu
jej následkov.
2. Okresný súd konštatoval, že dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností (podmienok zníženia
poistného plnenia) zaťažuje žalovaného ako poisťovateľa; ktoré skutočnosti však v súdenej veci

žalovaný nepreukázal. Taktiež v oznámení o poistnom plnení žalovaný uviedol len to, že poistné
plnenie krátil o 10%; bez (akéhokoľvek) bližšieho vysvetlenia. Okresný súd mal za to, že žalobca
ako laik nemohol predpokladať, že škoda na vozidle bude vyššia ako 3.990 eur; o čom ho utvrdil
aj zamestnanec asistenčnej služby Národnej diaľničnej spoločnosti. Nejednalo sa teda o vedomé
porušenie povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu. Navyše, k uvedenému prispela aj nedostatočná
formulácia súvisiacej poistnej podmienky (článok 6 písm. m/ VPP). Zároveň žalobca nepreukázal, aký
vplyv malo nenahlásenie dopravnej nehody na jej vznik, prípadne na zväčšenie jej následkov. Nadväzne

okresný súd uzavrel, že žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné plnenie.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že v spore úspešnému žalobcovi priznal právo na
ich náhradu v plnom rozsahu.4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Poukazoval na to, že aj ochrana spotrebiteľa
má svoje medze a je „neakceptovateľné“, aby súd spochybnil VPP iba preto, že odkazujú na zákony,

ktoré definujú pojmy škoda a dopravná nehoda. Odvolateľ tvrdil, že žalobca si bol vedomý povinnosti
nahlásiť dopravnú nehodu; čo vyplýva aj z elektronickej komunikácie medzi stranami z 9.12.2016.
5. Nesúhlasil ani so záverom, že krátenie poistného plnenia je vylúčené, ak poisťovateľ nepreukáže, aký
vplyv malo porušenie povinnosti poisteného/žalobcu na vznik dopravnej nehody. Dotknuté ustanovenie
VPP (článok 8 ods. 17 písm. c/) uvádza iba to, že kauzálny nexus medzi porušením povinnosti a

rozsahom škody vplýva na rozsah krátenia poistného plnenia. Žalovaný/poisťovateľ teda môže krátiť
poistné plnenie aj vtedy, keď porušenie povinnosti nebolo príčinou dopravnej nehody.

6. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Za prioritné pre rozhodnutie v súdenej veci považoval
ustanovenie § 799 ods. 3 Obč. zák. Splnenie tam uvedených predpokladov, za ktorých možno krátiť
poistné plnenie, protistrana v konaní nepreukázala. Ustanovenie článku 6 písm. m/ VPP podľa žalobcu

neprimerane rozširuje označenú zákonnú úpravu; navyše, je vo svojej podstate nezrozumiteľné. V danej
spojitosti pritom platí, že v prípade nejasností je nutné použiť výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54
ods. 2 Obč. zák.).
7. Žalobca zopakoval, že ako laik nemal vedomosť o výške škody; predovšetkým však nenahlásenie
dopravnej nehody polícii nemalo žiaden vplyv na povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie a

ani na jeho výšku. Na podporu svojej argumentácie citoval z viacerých rozhodnutí súdov v obdobných
veciach.

8. V následnej reakcii žalovaný zotrval na podanom odvolaní, vrátane podstatnej časti odvolacej
argumentácie. Zdôrazňoval, že v zmysle článku 8 ods. 17 písm. c/ VPP porušenie povinnosti poisteného

nie je predpokladom krátenia poistného plnenia (na rozdiel od ustanovenia § 799 ods. 3 Obč. zák.).
Dotknutý článok VPP vymedzuje to, že kauzálny nexus medzi porušením povinnosti a rozsahom
spôsobenej škody vplýva iba na rozsah krátenia poistného plnenia. Žalovaný uvedené nepovažoval
za neprípustné rozšírenie § 799 ods. 3 Obč. zák., ale „len“ za naplnenie zmluvnej voľnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu.

9. Taktiež žalobca zotrval na svojom prvotnom vyjadrení v rámci odvolacieho konania. Pridržiaval sa
všetkých dovtedajších stanovísk a doplnil, že protistrana v odvolacej replike neuviedla žiadne nové
okolnosti.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Neobstojí námietka odvolateľa, že by v súdenej veci okresný súd poskytol žalobcovi - z titulu jeho

postavenia spotrebiteľa v zmluvnom/hmotnoprávnom vzťahu strán - neprimeranú ochranu. Všeobecné
zmluvné podmienky (čo zahŕňa aj všeobecné poistné podmienky) slúžia na to, aby zmluvné dojednania
bezprostredne v zmluve neboli zbytočné obšírne a neprehľadné. Ich účelom však rozhodne nemá byť
kreovanie ďalších povinností pre zmluvné strany (prioritne pre spotrebiteľa) alebo definovanie ďalších
podmienok výrazne obmedzujúcich plnenia prislúchajúce spotrebiteľovi. Osobitne, ak sú všeobecné

zmluvné podmienky rozsiahle (niekoľkostranové) a je v nich používaná odborná terminológia.
12. Dotknutému (skôr) vysvetľujúcemu charakteru všeobecných zmluvných podmienok vo svojej
podstate odporuje to, ak namiesto jednoznačného uvedenia konkrétneho ukazovateľa/údaju - napríklad
číselného ako v rozoberaných súvislostiach výšky škody vzniknutej pri kolízii v cestnej premávke (3.990
eur) - je uvedený odkaz na (ďalšie) právne predpisy; dokonca bez bližšieho označenia ich relevantných

ustanovení.

13. Bez ohľadu na uvedené nedostatky VPP krajský súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by
žalobcaporušilodvolateľomzdôrazňovanéustanoveniečlánku6písm.m/VPPprepoisteniemotorových
vozidiel pre prípad havárie, krádeže a živelnej udalosti. Dotknuté ustanovenie povinnosť oznámiť

dopravnú nehodu polícii vymedzuje odkazom na Zákon o cestnej premávke - zákon č. 8/2009 Z.z. V
zmysle jeho § 64 ods. 1 písm. d/ v znení účinnom ku dňu škodovej udalosti (24.6.2016) dopravnou
nehodou je udalosť, pri ktorej vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľaTrestného zákona, t.j. viac ako 3.990 eur. Z citovaného textu vyplýva, že vznik škody v takomto rozsahu
musí byť zrejmý.

14. Žalobca počas celého konania tvrdil, že bezprostredne po kolízií s neznámym vozidlom škoda na
(jeho) poistenom vozidle nevykazovala známky „nejakej vyššej škody“. Na pojednávaní dňa 7.2.2019
výslovne uviedol, že na aute boli len preliačené ľavé predné dvere („nič viac“), pričom fungovala aj
elektroinštalácia vedená v týchto dverách a funkčné bolo i sťahovanie okna. Takýto rozsah poškodenia
sám odhadoval cca na 700 eur.

15. Predmetné výslovné skutkové tvrdenie žalobcu protistrana vôbec - nie to ešte zodpovedajúco
procesným povinnostiam vyplývajúcim z § 151 ods. 2 CSP - nespochybnila. Nadväzne je nutné
považovať ich za nesporné a teda preukázané; čo znamená, že žalobca nemal povinnosť k predmetnej
škodovej udalosti privolať políciu, keďže rozhodne nebolo zrejmé, že by škoda mohla prekročiť sumu
3.990 eur. Žalobca teda ani nemohol porušiť povinnosti vymedzené v článku 6 písm. m/ VPP a z
daného titulu nebol žalovaný oprávnený vykonať krátenie poistného plnenia. Preto je nárok žalobcu

(domáhajúceho sa zaplatenia práve v rozsahu kráteného poistného plnenia) opodstatnený.

16. Žalovanému nič nebránilo, keďže on je subjektom, ktorý disponuje všetkými podkladmi týkajúcimi
sa likvidácie poistnej udalosti (osobitne súvisiacej fotodokumentácie), aby konkrétne poprel tvrdenia
žalobcu a preukázal, že už bezprostredného stavu vozidla po

kolízii bolo, resp. muselo byť každému priemernému motoristovi/vodičovi zrejmé, že vzniknutá škoda
prekročí sumu 3.990 eur. Táto procesná pasivita, resp. nedostatočná procesná aktivita žalovaného
nemôže ísť na ťarchu protistrany. Naopak, vyhovenie žalobe predstavuje prirodzený a logický výsledok
nenáležitého plnenia procesných práv a povinností žalovaným.

17. Nad bezprostredný rámec predmetného určujúceho záveru odvolacieho súdu je žiaduce dodať, že
snaha odvolateľa o taký výklad VPP, ktorý by mu umožňoval v podstate akékoľvek krátenie poistného
plnenia pri porušení akýchkoľvek vo VPP definovaných ďalších povinností spotrebiteľa, je v nemalom
rozsahu za hranicou rozumnej miery rovnovážneho usporiadania vzťahov zmluvných strán. Je pritom

nutné zdôrazniť, že VPP sú vytvorené výlučne dodávateľom/žalovaným a (hoci aj nevyslovená) úvaha
o tom, že spotrebitelia čo i len rámcovo môžu ovplyvniť konkrétnu formuláciu a obsah VPP, je viac ako
iluzórna.
18. Pri neakceptovaní popísaného prístupu, ktorý žalovaný v odvolaní (minimálne) naznačuje, sa určite
nejedná o neprimerané zvýhodňovanie spotrebiteľa. Skôr naopak, ide o zabránenie takmer ukážkovému

zneužitiu postavenia dodávateľa a s tým súvisiaceho diktátu „zmluvných“ podmienok z jeho strany.

19.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

20. Žalovaný síce odvolaním napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného
konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (vyhovením
žalobe). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť
odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od neho závislého výroku

o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu
(plného) úspechu v spore.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči

nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.