Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318202950
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:5318202950.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej v sporovej veci navrhovateľa: F.. V. E., J.. X.X.XXXX, S.
XXX/X, Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Kováčom, Sládkovičova 9, Žilina, proti odporcovi:
K. Y., J.. XX.X.XXXX, Č. XXX, Č., zastúpenému JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o.,
Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 4C/33/2018-69, zo dňa 19.11.2018, v
spojení s opravným uznesením č.k. 4C/33/2018-77, zo dňa 12.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením mení tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi

nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na X. Č.. XXXX pre katastrálne územie N. S. M. K. V. „.
K. Č.. XXXX/X Q. I. XXX S.2., O. K. L. K. M. J.O. M. N. - O. N. Č.. XXXX, K. na K. V. „. K.
Č.. XXXX/X (ďalej aj „nehnuteľnosti“), a to konkrétne, aby tieto nehnuteľnosti nepredal, nedaroval,
nezamenil, nezaťažil, nezaložil v prospech tretích osôb, nevložil ako nepeňažný vklad do akýchkoľvek
obchodných spoločností, neuzavrel dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka,
neuzavrel zmluvu o zabezpečovacom prevode práv k týmto nehnuteľnostiam a nezriadil k nim vecné

bremeno; navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal, nakoľko na
základe zmluvy o peňažnej pôžičke zo dňa 31.3.2015 je veriteľom odporcu ako dlžníka a to ohľadne
poskytnutej pôžičky 111.000 eur vrátane dohodnutej zmluvnej pokuty 0,05 % denne z nevrátenej sumy
pôžičky za každý deň omeškania do zaplatenia spolu so zákonnými úrokmi z omeškania 5,05 %

ročne zo sumy nevrátenej pôžičky do zaplatenia, splatnej najneskôr do 31.12.2015. Odporca peňažnú
pôžičku plnil len čiastočne v časti istiny (s poukazom na § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dňa
15.5.2015 v sume 1.000 eur, dňa 24.6.2015 v sume 1.000 eur, dňa 23.7.2015 v sume 1.000 eur,
dňa 27.8.2015 v sume 1.000 eur, dňa 29.9.2015 v sume 1.000 eur, dňa 30.10.2015 v sume l.000
eur, dňa 2.12.2015 v sume 1.000 eur a dňa 8.2.2016 v sume 1.000 eur, t.j. spolu ku dňu podania
návrhu zaplatil v časti istiny veriteľovi sumu 8.000 eur, pričom zvyšok istiny 103.000 eur ani zmluvnú

pokutu a zákonné úroky z omeškania neuhradil. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ku dňu podania návrhu
má voči odporcovi peňažný nárok z titulu Zmluvy o peňažnej pôžičke zo dňa 31.3.2015 v časti istiny
103.000 eur, v časti zákonných úrokov z omeškania 5,05 % zo sumy 104.000 eur od 1.1.2016 do
8.2.2016 a 5,05 % ročne zo sumy 103.000 eur od 9.2.2016 do zaplatenia (14.663,95 eura), v časti
zmluvnej pokuty 0,05 % denne zo sumy 104.000 eur od 1.1.2016 do 8.2.2016 a 0,05 % denne zo sumy
103.000 eur od 9.2.2016 do zaplatenia (52.993,50 eura), teda spolu peňažný nárok (ku dňu 26.10.2018)

predstavuje 170.657,45 eura. Pohľadávka vzniknutá na základe Zmluvy o peňažnej pôžičke zo dňa
31.3.2015 vrátane jej príslušenstva je zabezpečená na základe Zmluvy o zriadení záložného právak nehnuteľnosti zo dňa 31.3.2015 záložným právom k nehnuteľnostiam dlžníka (záložcu): nebytový
priestor č. XX-J., nachádzajúci sa v suteréne bytového domu I. G. na W. Š.Y., I. XX, N. Č.. XXX,
K. na U.-H. K. Č.. XXXX, N. K. Q. I. XXX/XXXXX na N. Č. M. L. G. O. N.. Č.. XXX, prislúchajúci

k nebytovému priestoru Č.. XX-J., nachádzajúcich sa v okrese Bratislava I, obec G. - S.. Č.. N. S.,
katastrálne územie N.É. S., evidovaným na liste vlastníctva Č.. XXXX a zároveň k nehnuteľnostiam
dlžníka: spoluvlastnícky podiel o I. XXX/XXXXX na U.-H. K. Č.. XXXX Q. I. XXX S.2., O. K. L., N.
K. Q. I.Ľ.H. XXX/XXXXX na U.-H. K. Č.. XXXX Q. I. XXXX S.2., O. K. L. K. M. J., J.U. N. I. Q. G.
F., Q. G. - S.. Č.. N. S., katastrálne územie N. S., evidovaným na liste vlastníctva Č.. XXXX; vklad

záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 31.3.2015 bol
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom povolený dňa 23.4.2015 pod č. I. XXXX/XXXX.
Nakoľko pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložným právom vzniknutá na základe Zmluvy
o peňažnej pôžičke zo dňa 31.3.2015 (splatná najneskôr do dňa 31.12.2015) nebola riadne a včas
splnená v celom rozsahu, navrhovateľ ako záložný veriteľ listom zo dňa 23.8.2018 v zmysle § 151(l) ods.
1 Občianskeho zákonníka oznámil odporcovi ako záložcovi a zároveň záväzkovému dlžníkovi začatie

výkonu záložného práva vo vzťahu k vyššie uvedenému predmetu Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti zo dňa 31.3.2015 a listom zo dňa 23.8.2018 zároveň v zmysle § 151(l) ods. 1, ods. 4
Občianskeho zákonníka oznámil Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru začatie výkonu
záložného práva, pričom Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 23.8.2018 si odporca
prevzal dňa 3.9.2018. Zo znaleckého posudku Č.. XXX-XXXX zo dňa 24.10.2018 vypracovaného F..

S. O., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva, že všeobecná
hodnota založených nehnuteľností je 91.100 eur, čo po započítaní nevyhnutných nákladov s výkonom
záložného práva (správne poplatky, odmena znalca, právne služby a pod.) znamená, že pri dosiahnutí
výťažku vo výške najmenej podľa znaleckého posudku, zostane značná časť peňažného nároku aj
po realizácii záložného práva neuspokojená (cca 80.000 eur). Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že

dňa 22.10.2018 prostredníctvom internetového portálu katastrálneho úradu zistil, že odporca nakladá
so svojim nehnuteľným majetkom zapísaným na X. Č.. XXXX pre H.. Ú. N. S. M. N. K. K. V. „. Č..
XXXX/X Q. I.S. XXX S.2., O. K. L. K. M. J., N. N. N. Č.. XXXX, K. na K. K. V. „. Č.. XXXX/X s
tým, že návrh na vklad zrejme vlastníckeho práva pre neznámu osobu bol podaný na Okresný úrad
Bratislava, H.X. Q. K. Č.. I.-XXXXX/XXXX O. XX.XX.XXXX Q. XX:XX hod., čo preukazuje, že odporca

s majetkom nakladal (podal návrh na vklad a pravdepodobne aj uzavrel zmluvu) po tom, čo mu doručil
Oznámenie o výkone záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na X. Č.. XXXX M. XXXX pre H..
Ú. N. S. a preto mal obavu, že odporca má úmysel previesť svoj nehnuteľný majetok za účelom, aby
výkon rozhodnutia vo veci samej (exekúcia) bol zmarený resp. výrazne ohrozený. Vo vzťahu k princípu
subsidiarity k zabezpečovaciemu opatreniu v zmysle § 324 ods. 3 C.s.p. výslovne pozornosť upriamil

na to, že v danej situácii ochranu navrhovateľa už nemožno dosiahnuť zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam dlžníka zapísaným na X. Č.. XXXX pre H.. územie N. S., nakoľko v zmysle § 41 ods.
2 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) sa práva k tej istej, nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v
akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku
práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra; prípadné záložné právo, ktoré by bolo zriadené uznesením

súdu o zabezpečovacom opatrení, by sa do katastra nehnuteľností zapisovalo (a teda až tým by v
zmysle § 343 ods. 2 druhej vety C.s.p. vzniklo) v rámci záznamového konania v zmysle § 34 ods. 1
katastrálneho zákona, pričom je nepochybné, že žiadosť o zápis takéhoto záložného práva na základe
rozhodnutia súdu, by bola katastru doručená nevyhnutne až po doručení návrhu na vklad č. I.-XXXXX/
XXXX,čosaužstalodňa19.10.2018.Zápisutakéhotosudcovskéhozáložnéhoprávabytakpredchádzal

zápis vkladu č. I.-XXXXX/XXXX, pričom doručené uznesenie súdu o zriadení záložného práva nie je
takou listinou, či právnou skutočnosťou, ktorá by bránila povoleniu vklad vecného práva vedeného pod
č. I.-XXXX/XXXX, nakoľko takou listinou, resp. právnou skutočnosťou je s poukazom na § 31a písm.
e) katastrálneho zákona len uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým by sa prevodcovi
(odporcovi) zakázalo nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na X. Č.. XXXX pre kat. územie N. S..

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie ozrejmil,
že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy
vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená, pričom pri rozhodovaní o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov
uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p. V každom prípade mal za potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.3.1. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa

má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa v rámci konania o nariadenie
neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného,
spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný
vykonávať žiadne iné dokazovanie. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy; okrem toho,
navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť
prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva
výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať

iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal a osvedčil nárok na vydanie

neodkladného opatrenia súdom; doslovne sa stotožnil s jeho argumentáciou vo vzťahu k princípu
subsidiarity vo vzťahu ku zabezpečovaciemu opatreniu v zmysle § 324 ods. 3 C.s.p. Argumentujúc
úvahou, že jediným účinným prostriedkom na ochranu práva navrhovateľa je v danom prípade
nariadenie neodkladného opatrenia, pretože toto zakladá potrebu dočasnej úpravy strán v konaní
tak, aby nebol zmarený výkon rozhodnutia, súd prvej inštancie v zmysle § 324 ods. 1, ods. 3, §

325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 334 ods. 1 C.s.p. návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. O trovách konania rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p.
a úspešnému navrhovateľovi priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania.

5. Proti uzneseniu podal odporca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) boli jeho námietky, že neboli splnené procesné podmienky,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vytýkal, že návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenie vyhovel na základe navrhovateľom prezentovaných účelových,
zištných tvrdení a pri absolútnom ignorovaní trvania zabezpečeného záväzku a dlhodobej pasivity
navrhovateľa vo vzťahu k jeho možnostiam mať za tento čas záväzok vysporiadaný výkonom záložného
práva, čo je preukázané zo samotného návrhu, že s výkonom záložného práva dohodnutého práve na
jeho ochranu ako veriteľa a teda i na čo najskoršie uspokojenie jeho pohľadávok vyčkával viac ako

dva a pol roka, vo vzťahu ku ktorej preukázanej skutočnosti potom súd prvej inštancie prehliadol obsah
záväzku vyplývajúceho z uzavretej Zmluvy o pôžičke - záväzok zo zmluvnej pokuty. Uviedol, že takéto
správanie nemôže požívať súdnu ochranu, ak márnym plynutím času mimo pohľadávky na istine mu
vznikol nárok na úrokoch z omeškania vo výške už viac ako 15.000 eur (ku dňu 26.10.2018 podľa
návrhu vo výške 14.663,95 eura), ale čo je zásadnejšie, na zmluvnej pokute viac ako 54.000 eur (ku

dňu 26.10.2018 podľa návrhu vo výške 52.993,50 eura.

5.1. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že neodkladné opatrenie s prihliadnutím na § 336 ods.
1 C.s.p nemá nahrádzať súdne konanie vo veci, ak sa vydaným neodkladným opatrením nedosiahne
trvalá úprava pomerov medzi stranami; v danej veci tým, že ide o záväzok na finančné plnenie a tento je

vo vzťahu k plynutiu času nie nemenný, bol súd prvej inštancie povinný dôsledne postupovať v súlade
s citovanou právnou normou, resp. i v súlade s § 337 ods. 1 C.s.p., čo ale neučinil, teda nekonal v
súlade so zákonom a jeho rozhodnutie už len z tohto dôvodu nemôže byť správne a zákonné (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.9.2018, sp. zn. 5 Cdo 135/2017. V spore by totiž bol navrhovateľ viazaný
povinnosťou uplatniť svoje nároky, pričom súd by skúmal platnosť obsahu záväzkov vyplývajúcich pre

zmluvné strany (strany sporu) najmä vo vzťahu k protiprávnej dohode - dohode v rozpore so zákonom,
o spôsobe poskytnutia plnenia navrhovateľom ako veriteľom, kedy nedodržal povinnosť bezhotovostnej
platby tvrdeného poskytnutia sumy 111.000 eur ako pôžičky s tým, že to bol práve navrhovateľ, ktorý
požadoval, aby namiesto reálnej dohody o výške zmluvného úroku za dobu poskytnutia pôžičky bolatáto určená sumou 11.000 eur a aby mu na túto sumu vznikol nárok, žiadal už v čase uzavretia zmluvy
potvrdenie jej prevzatia ako hotovosti a zároveň časti istiny na pôžičke, čo nezodpovedá reálnemu
záväzku; ďalej k dohode o zmluvnom záväzku zo zmluvnej pokuty, ktorej výška je vzhľadom na spôsob

určenia, je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi.

5.2 Bol názoru, že súd prvej inštancie pochybil, pretože ak by inak mal za preukázané splnené
podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, pri vyhovení návrhu neurčil lehotu navrhovateľovi na
uplatnenie tvrdených práv na súde, aby v konaní vo veci bol zaťažený bremenom tvrdení a spojeným

s dôkazným bremenom, nakoľko len tým by sa vytvoril priestor na aktívnu obranu a uplatnenie nároku
na prejudiciálne konštatovanie súdom o (absolútnej) neplatnosti právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke
pre obchádzanie zákona (obchádzanie dohody o zmluvnom úroku), rozpor so zákonom - realizovanie
platby v hotovosti (§ 4 ods. 2 a § 6 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z.z.,), minimálne však na ochranu proti
neprimeranej výške tvrdeného nároku zo zmluvnej pokuty. Stav vydaného rozhodnutia bez časového
ohraničenia či pri neuložení povinnosti navrhovateľovi je jednoznačne na prospech navrhovateľa, ktorý

nie je ničím motivovaný, aby tento riešil cestou všeobecného súdu, nakoľko dohoda o riešení vzťahov -
záväzkov vzniknutých zo zmluvy rozhodcovským súdom už nie je možná pre zmenu zákona č. 244/2002
Z.z.

5.3 Uviedol, že z uzavretej Záložnej zmluvy je zrejmé, že ňou nie je zabezpečený nárok navrhovateľa na

zmluvnú pokutu (vo vzťahu k nároku na jej zaplatenie preto navrhovateľa bude musieť bezpodmienečne
iniciovať spor), pričom sa nestotožnil s jeho tvrdením, že v prípade výkonu záložného práva by sa
v rámci dobrovoľnej dražby získal výťažok z predaja predmetu zálohu len vo výške znalcom určenej
jeho všeobecnej hodnoty; podľa znaleckého posudku č. 9/2019 vypracovaného znalkyňou F.. Z. Q.Š.
je všeobecná hodnota predmetu zálohu 180.000 eur (znalecký posudok predložený podaním zo dňa

22.1.2019). Ďalej dodal, že jeho majetkové pomery sú také, že v prípade preukázania relevantnosti a
reálnej výšky nárokov navrhovateľa, budú mať byť z čoho uspokojené, nakoľko je vlastníkom ďalších
hodnotných vecí, napr. motorového vozidla a iných hnuteľných vecí.

5.4 Vo vzťahu k označenému prevodu nehnuteľného majetku, ktorým mal súd prvej inštancie za

preukázané splnenie podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia zdôraznil, že je to právny úkon,
ktorým na základe zmluvy prevádza ako osoba predmetné nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť P.T.
Real, s.r.o., v ktorej mu ako jedinému spoločníkovi patrí celý obchodný podiel, preto i v prípade zmeny
vlastníctva by navrhovateľovi patril nástroj právnej ochrany a to vyslovenie jeho odporovateľnosti pre
prípad, ak by jeho oprávnené pohľadávky neboli uspokojené, pričom v prípade scudzenia majetku a

neuspokojenia pohľadávky veriteľa, by sa mohol vystaviť i nebezpečenstvu trestnoprávneho postihu
(odporca predložil Kúpnu zmluvu zo dňa 21.9.2018). Jeho konanie preto nesmeruje v žiadnom prípade
k tomu, aby ním veriteľa vo vzťahu k jeho oprávneným nárokom poškodil, čím nie je namieste tvrdenie
o dôvodnej obave z nemožnosti uspokojenia jeho pohľadávok, ktoré si osvojil aj súd prvej inštancie.

6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť. Uviedol, že odporca namieta množstvo pochybení jeho či súdu prvej inštancie, ale akoby
pozabudol na základnú skutočnosť, ktorou je jeho dlhodobé omeškanie s vrátením peňažnej pôžičky
v značnej sume a teda je ten, kto dlhodobo porušuje svoje zmluvné povinnosti a ide o jeho
nezákonnésprávanie,ktoréhoviedlokochranemajetkovýchprávprostredníctvomnávrhunanariadenie

neodkladného opatrenia; odporca voči dojednanej zmluvnej pokute namieta porušenie zákona, resp.
dobrýchmravov,avšakzobsahuodvolanianemožnobezpečnezistiť,včomkonkrétnemátotoporušenie
spočívať; dodal, že zmluvná pokuta mala slúžiť a aj ako taká slúži na zabezpečenie záväzku, t.j.
aby hrozba jej uplatnenia motivovala dlžníka splniť svoj dlh riadne a včas. Zmluvná pokuta 0,05
% denne z dlžnej sumy pôžičky bola riadne dojednaná v písomnej zmluve o pôžičke, ktorej výšku

dlžník nikdy nenamietal. Ročne ide o sadzbu 18,25 %, čo s určitosťou pri peňažnej pôžičke medzi
dvoma nepodnikateľskými subjektmi nemožno považovať za takú výšku, ktorá by mala odporovať
zákonu či dobrým mravom; to, že dlžník je v omeškaní k dnešnému dňu už viac ako 3 roky a teda,
že veriteľovi vznikol nárok už na trojročnú zmluvnú pokutu, je zodpovednosťou výlučne odporcu a
nakoľko v súčasnosti sa mu celková zmluvná pokuta javí privysoká, snaží sa svojimi účelovými a

ničím nepodloženými námietkami spochybniť tento obojstranne a slobodne dohodnutý zabezpečovací
inštitút. Ak by si odporca splnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, nárok na zmluvnú pokutu by mu
nevznikol a dojednaná pokuta pre prípad omeškania by ostala len v rovine zabezpečenia; je potrebné si
uvedomiť, že zmluvná pokuta má okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu uhradzovaciu. Poznamenal,že nárok na zmluvnú pokutu a súčasne aj nárok na zákonné úroky z omeškania v dôsledku omeškania
vrátením pôžičky je bežný a dovolený spôsob zabezpečenia peňažného záväzku. Vo vzťahu k zmluvnej
pokute odporca taktiež mylne a zrejme účelovo uvádza, že tento nárok nie je zabezpečený záložným

právom v zmysle Záložnej zmluvy z 31.3.2015 a preto bude musieť vo vzťahu k nároku na jej zaplatenie
bezpodmienečne iniciovať spor.
7. Odporca v reakcii na vyjadrenie navrhovateľa namietal, že toto je po obsahovej stránke účelové.
Kľúčovým z jeho pohľadu je skutočnosť, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené
zákonné podmienky; predovšetkým, že objektívne neexistuje obava, že by exekúcia mohla byť

ohrozená,keďžepohľadávkaveriteľabolaastálejeviacakodostatočnezabezpečenázáložnýmprávom
k iným nehnuteľnostiam (hodnota zálohu výrazne prevyšuje pohľadávku veriteľa), teda hmotnoprávnym
inštitútom slúžiacim práve na zabezpečenie pohľadávky, a okrem toho vlastní ďalší majetok, preto
nemôže platiť a byť preukázané, že (prípadná) exekúcia je ohrozená. Súčasne doplnil, že pokiaľ
navrhovateľ poukazuje na morálku, mal by sa zamyslieť nad tým, či sám koná morálne (nedôvodné
neodkladné opatrenie, speňažovanie jeho majetku výrazne pod jeho cenu, absurdná zmluvná pokuta,

vyčkávanie dvoch rokov kvôli navyšovaniu zmluvnej pokuty a úrokov a iné) a hoci išlo o rozhodujúci
odvolací argument, navrhovateľ sa k nemu nijako nevyjadril, z čoho možno usudzovať, že proti nemu
nemá žiaden protiargument. Skutočnosť, že vymoženie pohľadávky navrhovateľa nie je ohrozené,
nakoľko je krytá záložným právom, bola potvrdená i znaleckým posudkom znalkyne F.. Z. Q., ktorá
určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností (zálohu) sumou 180.000 eur. Odporca nesúhlasil ani s tvrdením

navrhovateľa, že by nariadenie neodkladného opatrenia bolo legitímne; pri výklade normy použil síce
gramatický výklad, ale zabudol na účel normy a inštitútu celého neodkladného opatrenia, nakoľko
neodkladné opatrenie zásadne nemá a nemôže nahrádzať rozsudky vo veci samej, zvlášť, ak je vec
sporná, v opačnom prípade by sme sa dostali do ústavne neakceptovateľných rovín, v ktorých by súdy
vo veľkom navrhovateľom vydávali „konečné uznesenia“ len na základe návrhov a v nich uvedených

tvrdení jednej strany s vylúčením možnosti druhej strany sa brániť, predkladať návrhy a dôkazy, vrátane
účasti na pojednávaní. Poukázal na § 336 C.s.p., podľa ktorého súd neuloží povinnosť podať žalobu
najmä vtedy, ak je predpoklad, že možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, pričom o takýto prípade
rozhodnenejde;nielenžejehmotnoprávnynárok,resp.jehovýškaviacakosporná,alehlavneodzákazu
nakladania s majetkom nemožno očakávať, že trvalo upraví pomery medzi stranami.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie odporcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).

9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; a najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala

alebo niečo znášala.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočnostípotrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi

stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko
napraviteľná ujma.

15. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre

nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je
potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

16. Je notorietou, že pre úspech strany je nevyhnutné nielen to, aby navrhovateľ neodkladnej úpravy

pomerov bol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia ide, ale aby bol odporca nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o
ktorej sa v konaní o neodkladnom opatrení rozhoduje. Z hľadiska posúdenia tejto tzv. pasívnej vecnej
legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí, že
odporca je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je

alebonieje.Preskúmavanieaktívnejakoajpasívnejvecnejlegitimáciejeimanentnousúčasťoukaždého
súdneho konania.

17.Návrhomnanariadenieneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáhal,abysúdzakázalodporcovi
nakladať s nehnuteľnosťami: K. K. V. „. Č.. XXXX/X Q. I. XXX S.2., O. K.: L. K. M. J. M. N. V. O. N.

N. Č.. XXXX, K. na K. V. „. Č.. XXXX/X, L. na X. I. Č.. XXXX, I. Okresným Ú. G., H.X. Q., pre Q.
G. F., Q. G. - N. S., H. Ú. N. S. a konkrétne, aby tieto nehnuteľnosti nepredal, nedaroval, nezamenil,
nezaťažil, nezaložil v prospech tretích osôb, nevložil ako nepeňažný vklad do akýchkoľvek obchodných
spoločností, neuzavrel dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, neuzavrel zmluvu
o zabezpečovacom prevode práv k týmto nehnuteľnostiam a nezriadil k nim vecné bremeno. Dôvodil

tým, že má voči odporcovi splatnú pohľadávku minimálne vo výške 170.657,45 eura titulom zmluvy
o pôžičke z 31.3.2015 a nakoľko hodnota zálohu podľa znaleckého ohodnotenia vo výške 91.000
eur, ktorý pohľadávku zabezpečuje, nepostačí na uspokojenie pohľadávky výkonom záložného práva,
pričom odporca s ostatným nehnuteľným majetkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX právne
disponuje (konanie o povolenie vkladu pod č. I.-XXXXX/XXXX); teda nariadenia neodkladného opatrenia

sa domáhal pre obavu, že exekúcia bude ohrozená.

18. Z výpisu L. X. Č.. XXXX pre katastrálne územie N. S., ktorý navrhovateľ pripojil ako listinný dôkaz
spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že je na ňom vyznačená plomba
na základe I.-XXXXX/XXXX, osvedčujúca doručenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny na zápis

vkladom a vedenie konania vo veci vkladu vlastníckeho práva alebo iného práva (§ 44 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z. z. v spojení s § 9 ods. 1 písm. a) vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republikyč.22/2010Z.z.,ktorousavydávaSpravovacíporiadokprekatastrálneúradyasprávykatastra).

19. Nakoľko súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je viazaný návrhom (§

216 ods. 1 C.s.p v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.) a pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie bol povinný v situácii,
keď už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zrejmé vyznačenie plomby o zmene práva k
nehnuteľnosti, skúmať existenciu tvrdeného a preukázaného právneho vzťahu odporcu k nehnuteľnosti
v čase rozhodnutia o návrhu, ktorý je conditio sine qua non pre uloženie povinnosti ako evidovanému

vlastníkovi nehnuteľností.

20. V posudzovanej veci, ako vyplýva z výpisu z listu vlastníctva Č.. XXXX pre katastrálne územie N.
S., bol dňa 16.11.2018 pod I.-XXXXX/XXXX povolený vklad vlastníckeho práva k K. K. V. „. Č.. XXXX/
X Q. I. XXX S., O. K.: L. K. M. J. M. N. V.E. O. N. N. Č.. XXXX, K. na K. V. „. Č.. XXXX/X, I. K. K..Y..

V. N..V..Q.., Š.J. XX, G., IČO: 51 766 311, ako novému výlučnému vlastníkovi; a teda, keďže v čase
vydania napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie dňa 19.11.2018 odporca už nebol vlastníkom
uvedených nehnuteľností, nemohol byť pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia. Z neexistujúceho vlastníctva odporcu k nehnuteľnostiam, ku ktorým súd prvejinštancie nariadil odporcovi zákaz ich nakladaním, tak navrhovateľ už v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie nedisponoval žiadnym procesným právom uplatňovať proti odporcovi neodkladným opatrením
uloženie nariaďovanej povinnosti v zmysle § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C.s.p.

21. Odvolaciemu súdu po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností potom
nezostalo nič iné, ako napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamietnuť.

22. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo ani to, že hoci súd prvej inštancie navrhovateľovi neuložil
v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. vo výroku uznesenia povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej, nesplnil si povinnosť v zmysle § 337 ods. 1, ods. 2 C.s.p. poučiť odporcu, t.j stranu, ktorej sa
neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych
následkoch s tým spojených. Hodno doplniť, že súd povinnosť podať žalobu v zmysle § 336 ods. 1
C.s.p. neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu

pomerov medzi stranami. Pokiaľ však navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
z obavy, že exekúcia bude ohrozená, ale neosvedčil existenciu exekučného titulu v zmysle § 45 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), alebo zároveň spolu
s návrhom nepodal ani žalobu vo veci samej, či súd mu neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu
vo veci samej, je ipso facto vylúčené, aby bol úspešný v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

z tohto dôvodu (obava z ohrozenia exekúcie), ktorým je súd ako zákonným dôvodom (predpokladom)
viazaný.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).