Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207113
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116207113.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: C. G. O.

T..Q.., Q. Q. O. Z. XX, XXX XX A., D.: XX XXX XXX, zastúpený zvoleným zástupcom JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, s miestom výkonu činnosti Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému:
Q. X., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. J. XXX, XXX XX J., o zaplatenie 345,82 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 314,10 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75%ročnezosumy314,10eurod17.03.2016dozaplatenia,všetkovlehotedo3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 81,66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 17.03.2016, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 345,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne od 08.04.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie pôžičky

bola žalobcom dňa 29.09.2011 schválená žiadosť evid. č. XXXXXXX, čím došlo k uzavretiu zmluvy
o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 499,95
eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 99 mesačných splátkach v
sume 5,05 eur. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 165,65
eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé
povinnésplátkyriadneavčas,t.j.vsúladesozmluvouapodmienkamikzmluve,žalobcadňa27.03.2013
listom - vypovedanie zmluvy vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do

dňa vyhotovenia žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Žalobca napokon uviedol, že celkový dlh
žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 345,82 eur, pričom si zároveň uplatnil aj zákonné
úroky z omeškania.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne doručená do vlastných rúk dňa 05.08.2016, v súdom
určenej lehote písomne nevyjadril a zostal absolútne procesne nečinný.

4. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 27.09.2016, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 12.09.2016.5. Súd, na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

6. Zmluvou o poskytnutí bezúročnej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 29.09.2011, uzavretou medzi
žalobcom, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver
vo forme bezúročnej pôžičky vo výške 499,95 eur, ktorú sumu mal žalovaný splatiť v 99 mesačných
splátkach po 5,05 eur, splatných 20. deň v mesiaci. Termín konečnej splatnosti úveru bol stanovený na

12/2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky.

7. Listom zo dňa 27.03.2013, označeným ako vypovedanie zmluvy, žalobca oznámil žalovanému, že
ku dňu 20.03.2013 predmetnú zmluvu vypovedá a zároveň vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu
v lehote do 5 dní od doručenia tohto listu. Vypovedanie zmluvy bolo žalovanému riadne doručené dňa
02.04.2013.

8. Z priloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad uhradil
sumu 165,65 eur.

9. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

11. Žalobca, ako veriteľ, v danom prípade pri uzavieraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho
činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.
Žalovaný zmluvu uzavieral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzavieraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k

záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 29.09.2011,
je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.

12. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14.Podľaust.§101OZ,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Nakoľko súd daný vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľský a s ohľadom na vyššie cit. zákonné
ustanovenia, súd primárne skúmal otázku premlčania uplatneného nároku žalobcu a dospel k záveru,
že v čase podania žaloby, teda k 17.03.2016 boli splátky, ktorých splatnosť nastala pred 17.03.2013

premlčané (vrátane splátky, splatnej dňa 20.02.2013). V čase podania žaloby ostalo nepremlčaných 82
splátok.

16. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:17. Žalovaný vyčerpal úver vo výške 499,95 eur, pričom doposiaľ splatil sumu 165,65 eur, z toho sumu
65,65 eur ku dňu 17.03.2013. Ako súd vyššie uviedol, nepremlčaných ostalo ku dňu podania žaloby

82 splátok vo výške čistej istiny bez úrokov a poplatkov, teda vo výške 5,05 eur, čo predstavuje sumu
spolu 414,10 eur (82 x 5,05 eur), od ktorej sumy odrátal súd zostatok žalovaným uhradenej sumy vo
výške 100,- eur, čím dospel k sume 314,10 eur. Nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný uhradil
uvedenú sumu 314,10 eur, súd žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žalovanej istiny, z dôvodov vyššie
uvedených, žalobu zamietol.

18. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
19. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

20. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 345,82 eur od
08.04.2013 až do zaplatenia, teda odo dňa, nasledujúceho po uplynutí dodatočnej 5-dňovej lehoty,
určenej žalovanému na splnenie jeho záväzku.

22. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na ust. bodu 12.1 veta prvá a bodu 12.2 všeobecných
obchodných podmienok, podľa ktorých zmluva skončí úplným splnením všetkých záväzkov a
pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Klient, ako aj spoločnosť, je oprávnená
zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku

skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie.

23. Súd mal z vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že v čase, keď žalobca listom zo
dňa 27.03.2013 vypovedal predmetnú zmluvu, žalovaný voči nemu nemal vysporiadané všetky svoje
záväzky a z tohto dôvodu, s poukazom na ust. bodu 12.2 všeobecných podmienok ani nemohli

nastať účinky uvedenej výpovede zmluvy, a teda žalobcovi nevzniklo právo požadovať od žalovaného
zákonné úroky z omeškania odo dňa vypovedania až do zaplatenia, resp. v dodatočnej 5-dňovej
lehote od doručenia vypovedania do zaplatenia. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania nie od
požadovaného dátumu, ale odo dňa, kedy bola súdu doručená žaloba.

24. O úroku z omeškania súd rozhodol v zmysle ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ a priznal žalobcovi zákonný
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, ktorý je žalovaný povinný zaplatiť odo dňa doručenia žaloby
súdu, t. j. odo dňa 17.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 314,10 eur.

25. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 314,10 eur, čo v pomere k uplatnenej istine
percentuálne predstavuje 90,83 %. Úspech žalovaného je potom nepriznanie sumy 31,72 eur, čo v

pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 9,17 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje
81,66 %. Súd preto priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. žalobcovi nárok na náhradu 81,66 %
vynaložených trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.