Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411216081
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1411216081.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu:

R.. V. M., Z. Ž. XXXX/X, XXX XX Z., zastúpený spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., Križkova 9, 811 04
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovaným: 1. B.. L. Z., Z. Z. H. XXX/XX, XXX XX N., 2.
W.. W. Z., Z. V. V. XX, XXX XX Z., obaja zastúpený Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s. r. o.,
Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, o zaplatenie 31.534,22 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 31.534,22 eura
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 04.01.2009 do 02.03.2009, zo
sumy 1.000,- eur od 04.01.2009 do 09.03.2009, zo sumy 1.000,- eur od 04.01.2009 do 16.03.2009, zo

sumy 647,15 eura od 04.01.2009 do 31.01.2011 a zo sumy 31.534,22 eura od 04.01.2009 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2011 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie 31.534,22 eura spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že dňa 30.9.2008 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o pôžičke

peňazí, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 1.090.000,- Sk (36.181,37 eura). Na základe tejto
zmluvy žalobca požičal žalovaným sumu 1.090.000,- Sk, a to tak, že dňa 30.09.2008 im požičal
sumu 140.000,- Sk (4.647,14 eura) a sumu 650.000 Sk (21.576,05 eura) a dňa 03.10.2008 sumu
300.000,- Sk (9.958,18 eura). Prevzatie týchto súm žalovaní potvrdili na príjmových a výdavkových
pokladničných dokladoch. Poslednú časť úveru poskytol žalobca žalovaným dňa 03.10.2008. Žalovaní
sa zaviazali žalobcovi vyššie uvedené sumy vrátiť do troch mesiacov osobne k rukám žalobcu alebo
na jeho bankový účet. Žalovaní začali splácať žalobcovi pôžičku, pričom uhradili dňa 02.03.2009 sumu

1.000,- eur, dňa 09.03.2009 sumu 1.000,- eur, dňa 16.03.2009 sumu 1.000,- eur a dňa 04.05.2009
sumu 1.000,- eur, následne žalovaní prestali pôžičku splácať. Keďže žalovaní svoj dlh, ktorý majú voči
žalobcovi neuhrádzali, dňa 19.10.2011 im zaslal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
predžalobnú výzvu na zaplatenie, ktorú žalovaní prevzali dňa 25.10.2010. Po opakovaných výzvach
právneho zástupcu žalobcu uhradili žalovaní dňa 31.01.2011 ďalšiu časť dlhu, a to sumu 647,15 eura.
Žalovaní tým dňa 31.01.2011 uhradili poslednú splátku, ktorá im vznikla titulom poskytnutia prvej časti
pôžičky vo výške 140.000,- Sk (4.647,15 eura).

2. Žalovaní potvrdili, že v postavení dlžníkov uzatvorili so žalobcom v postavení veriteľa dňa 30.09.2008
zmluvu o pôžičke peňazí, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúročnej pôžičky vo výške 1.090.000,-
Sk (36.181,37 eura). Nakoľko však zmluva o pôžičke má charakter reálneho kontraktu, okremdohody zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy sa na vznik záväzku z nej vyžaduje
aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Pokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Žalovaní uznali prevzatie finančnej čiastky

pri podpise zmluvy o pôžičke, a to vo výške 140.000,- Sk (4.647,14 eura), keď žalovaní podpísali
prevzatie predmetnej čiastky na príslušných príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch.
Záväzok zo zmluvy, čo do uvedenej výšky reálne vznikol. Žalovaní následne splatili pôžičku vo výške
140.000,- Sk (4.647,14 eura) v splátkach tak, ako to potvrdzujú výpisy z účtu žalobcu, čím záväzok
z pôžičky zanikol splnením. O prevzatí zvyšnej časti pôžičky nemajú žalovaní vedomosť a podpisy

uvedené na príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch žalovaní neuznávajú za svoje vlastné.
Preukazovanie predmetných tvrdení je predmetom dokazovania v súdnom konaní v právnej veci
tých istých účastníkov, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/137/2011 o určenie
neexistencie záväzku. V uvedenom konaní bude vykonané znalecké dokazovanie znalcom z oblasti
grafológie na posúdenie pravosti podpisov na príjmových a výdavkových dokladoch. Okrem uvedeného
žalovaní nepovažujú za dostatočne preukázanú skutočnosť, že žalobca odovzdal zvyšok pôžičky

žalovaným, a to predložením príjmových a výdavkových pokladničných dokladov. Žalobca nedostatočne
preukázal skutočnosť, že reálne finančné prostriedky v celkovej výške 950.000,- Sk (31.534,22 eura)
žalovaným odovzdal a vôbec, že bol oprávnený a mal možnosť s nimi v rozhodujúcom čase disponovať.
Žalovaní žiadali, aby žalobca predložil ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal, že v rozhodujúcom čase
skutočne disponoval finančnými prostriedkami v celkovej výške 950.000,- Sk (31.534,22 eura), a to

výpisom z účtu žalobcu za rozhodujúce obdobie prípadne preukázaním právneho dôvodu nadobudnutia
predmetnej finančnej čiastky, respektíve zarobením predmetnej čiastky. Taktiež v zmluve o pôžičke
peňazí si zmluvné strany dohodli, že časť sumy bude odovzdaná po podpise zmluvy, časť sumy bude
odovzdaná u notára po podaní návrhu na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností a časť
sumy bude odovzdaná u notára do troch dní od podpisu predmetnej zmluvy. Napriek dohodnutému

žiadna z uvedených súm sa neodovzdávala pred notárom, a nebolo relevantným spôsobom potvrdené
odovzdanie a prijatie pred notárom. Žalovaní považujú správanie žalobcu za špekulatívne a účelové s
cieľom vrátiť finančné prostriedky, ktoré reálne žalovaným vo výške 950.000,- Sk (31.534,22 eura) nikdy
nepožičal.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

3.1 Žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa 30.09.2008 Zmluvu o pôžičke peňazí
(č.l. 5 spisu). Podľa bodu I. uvedenej zmluvy žalobca ako veriteľ požičal dlžníkovi dňom podpísania
zmluvy na žiadosť dlžníka sumu 1.090.000,- Sk. Podľa bodu II. zmluvy, dlžník potvrdzuje prevzatie

pôžičky 1.090.000,- Sk bez úroku, a súčasne sa zaväzuje predmetnú sumu osobne k rukám, alebo na
bankový účet veriteľa do troch mesiacov vrátiť. Na tejto skutočnosti sa účastníci dohodli. Dlžník svoj
dlh vo výške 1.090.000,- Sk uznáva a zároveň svojimi podpismi potvrdzuje na priložených príjmových
a výdavkových dokladoch, kde 140.000,- Sk bude odovzdaných po podpise zmluvy u notára 650.000,-
Sk po podaní vkladu na katastrálnom úrade Bratislava a 300.000,- Sk do troch dní od podpisu tejto

zmluvy u notára. Podľa bodu III. zmluvy dlžníci prehlasujú, že súhlasia s podmienkami pre poskytnutie
pôžičky, nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzujú prevzatie
zmluvy a vyhlasujú, že sú plne spôsobilí na právne úkony. Dlžníci prehlasujú, že o poskytnutie pôžičky
požiadali na základe vlastnej a slobodnej vôle bez tlaku tretích osôb a výlučne pre svoje potreby.
Účastníci si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Z

príjmového pokladničného dokladu (č.l. 7 v spise) súd zistil, že žalovaní podpísali prevzatie pôžičky od
žalobcu vo výške 140.000,- Sk dňa 30.09.2008. Z výdavkového pokladničného dokladu (č.l. 7 v spise)
súd zistil, že žalovaní ako príjemcovia podpísali žalobcovi prevzatie pôžičky vo výške 140.000,- Sk
dňa 30.09.2008. Z príjmového pokladničného dokladu (č.l. 8 v spise) súd zistil, že žalovaní podpísali
prevzatie pôžičky od žalobcu vo výške 300.000,- Sk dňa 03.10.2008. Z výdavkového pokladničného

dokladu (č.l. 8 v spise) súd zistil, že žalovaní ako príjemcovia podpísali žalobcovi prevzatie pôžičky vo
výške 300.000,- Sk dňa 03.10.2008. Z príjmového pokladničného dokladu (č.l. 9 v spise) súd zistil, že
žalovaní podpísali prevzatie pôžičky od žalobcu vo výške 650.000,- Sk dňa 30.09.2008. Z výdavkového
pokladničného dokladu (č.l. 9 v spise) súd zistil, že žalovaní ako príjemcovia podpísali žalobcovi
prevzatie pôžičky vo výške 650.000,- Sk dňa 30.09.2008. Z výpisu účtu žalobcu (č.l. 10 spisu) súd zistil,

že žalovaný 1 vložil na účet žalobcu dňa 02.03.2009 sumu 1.000,- eur, dňa 09.03.2009 sumu 1.000,-
eur, dňa 16.03.2009 sumu 1.000,- eur, dňa 04.05.2009 sumu 1.000,- eur a dňa 31.01.2011 sumu 647,15
eura. Listom zo dňa 19.10.2010 adresovaným žalovanému 1 (č.l. 11 spisu) vyzval žalobca žalovaných
prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke uzatvorenejdňa 30.09.2008. Listom zo dňa 19.10.2010 adresovaným žalovanej 2 (č.l. 12 spisu) vyzval žalobca
žalovaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke
uzatvorenej dňa 30.09.2008. Z doručenky (č.l. 13 spisu) súd zistil, že žalovaní si dňa 25.10.2010 prevzali

zásielku od právneho zástupcu žalobcu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 8C/137/2011 -
500 zo dňa 26.06.2015 (č.l. 77 - 82 spisu) súd žalobu žalovaných voči žalobcovi o určenie neexistencie
záväzku (z ktorého plnenie je predmetom tohto konani) zamietol a zaviazal žalovaných na náhradu trov
konania žalobcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaným sa v rámci dokazovania v konaní
nepodarilo preukázať tvrdenie, že finančné prostriedky vo výške 950.000,- Sk zo zmluvy o pôžičke

neprevzali, aj vykonané znalecké dokazovanie s najvyšším možným určením potvrdilo, že podpisy
žalovaných na príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch sú ich pravými podpismi a nedošlo
k ich falšovaniu či pozmeňovaniu. Súd v konaní zamietol vykonať dokazovanie evidenciou dochádzky
u predchádzajúceho zamestnávateľa žalovaného 1 za deň 30.09.2008 a 03.10.2008, ako aj výpismi
zo služobnej CCS karty (tankovacia karta), ako aj zápismi z porád u zamestnávateľa. Tiež bankovými
výpismi z účtu žalobcu za rozhodné obdobie, pripojením zmluvy o pôžičke medzi žalovaným 1 a pánom

N.. Tieto dôkazy súd zamietol vykonať, nakoľko ich považoval za nadbytočné a irelevantné, keďže by
nijakým spôsobom nemohli potvrdiť, či žalovaní prijali peniaze od žalobcu, alebo nie. Krajský súd v
Bratislave rozsudkom č.k. 4Co 523/2015 - 533 zo dňa 26.10.2016 (č.l. 83 -86) rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV, č.k. 8C/137/2011 - 500 zo dňa 26.06.2015 ako vecne správny potvrdil a vo svojom
odôvodnení uviedol, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že nedošlo k reálnemu plneniu zo strany

žalobcu v ich prospech, a to bez ohľadu na miesto plnenia. Z odôvodnenia predmetného rozsudku -
v prípade existencie vzťahu medzi žalovanými a pánom N., ktorý mohol prevziať peniaze od žalobcu,
avšak s vedomím žalovaných, ktorí preto podpísali príjmové a výdavkové pokladničné doklady, toto
neznamená neexistenciu záväzku medzi stranami sporu založeným na základe zmluvy o pôžičke.
Zo záverov znaleckého posudku vykonaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava

IV pod sp. zn. 8C/137/2011 (č.l. 115 - 119 spisu) vyplýva, že podpisy na príjmových a výdavkových
pokladničných dokladoch zo dňa 30.09.2008, dňa 03.10.2008 a dňa 30.09.2008 vykazujú znaky pravých
podpisov žalovaných a sú s najväčšou pravdepodobnosťou kópiami pravých podpisov žalovaných. Z
výsluchu žalovaného 1 súd zistil, že namieta odovzdanie pôžičky, ktorá je predmetom konania. V čase
odovzdania peňazí bol mimo Bratislavy, na porade u bývalého zamestnávateľa, a preto k odovzdaniu

peňazí nedošlo. Tiež žalobca nepreukázal, že uvedené peňažné prostriedky mal. Príjmové pokladničné
doklady podpisoval s tým, že malo dôjsť k reálnemu odovzdaniu peňazí, k čomu však nedošlo. Žiadal
od bývalého zamestnávateľa bankomatové karty, aby preukázal, že bol v čase odovzdania peňazí mimo
Z.. Navrhoval, aby šiel žalobca na detektor lži. Z výsluchu žalovanej 2 súd zistil, že si pamätá, že jej
volal manžel, aby podpísala nejaké papiere. Žalobcu videla po prvýkrát a poslednýkrát v roku 2009,

keď si pýtal od žalovanej 2 peniaze, a ona nevedela kto to je. Žalovaná 2 nevie čo podpísala, všetky
písomnosti vybavoval jej manžel, žalovaný 1. O odovzdaní peňazí žalovaná 2 nič nevie, keďže jej na
účet nič neprišlo, ani nevie, či prišli nejaké peniaze žalovanému 1.

4. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

4.1 Podlˇa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

4.2 Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

4.3 Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

4.4 Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.5. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou v hotovosti. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva
môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou
(kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi.

6. V preskúmavanom prípade nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzatvorili
zmluvu o pôžičke peňazí dňa 30.09.2008, predmetom ktorej bolo požičanie sumy 1.090.000,- Sk
(140.000,- Sk, 650.000,- Sk, 300.000,- Sk). Nebolo sporné ani to, že na základe uvedenej zmluvy o
pôžičke požičal žalobca žalovaným sumu 140.000,- Sk, ktorú žalovaní postupne splatili v splátkach, a
to dňa 02.03.2009 sumu 1.000,- eur, dňa 09.03.2009 sumu 1.000,- eur, dňa 16.03.2009 sumu 1.000,-

eur, dňa 04.05.2009 sumu 1.000,- eur a dňa 31.01.2011 sumu 647,15 eura. V konaní bolo sporné, či
žalobca odovzdal žalovaným sumu vo výške 950.000,- Sk (650.000,- Sk a 300.000,- Sk) na podklade
uvedenej zmluvy o pôžičke, či teda došlo k reálnemu vzniku záväzku v tejto časti, a či má žalobca právo
žiadať zaplatenie (vrátenie) tejto sumy od žalovaných.

7. K odovzdaniu peňazí, a teda k reálnemu vzniku záväzku zo zmluvy o pôžičke malo dôjsť odovzdaním
peňazí žalovaným v hotovosti, čo žalovaní potvrdili svojím podpisom na príjmových a výdavkových
pokladničných dokladoch. Žalovaní na svoju obranu uvádzali, že nemajú vedomosť o prevzatí žalovanej
čiastky, a že podpisy uvedené na príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch neuznávajú za
svoje vlastné.

8. Žalovaní sa v súvislosti s predmetnou zmluvou o pôžičke domáhali žalobou v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/137/2011, aby súd okrem iného určil, že záväzok
medzi žalobcom a žalovanými na základe uvedenej zmluvy o pôžičke, čo do výšky 950.000,- Sk nikdy
nevznikol, nakoľko nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí v tejto výške. V uvedenom konaní bolo

vykonané znalecké dokazovanie, ktoré osvedčilo s najväčšou pravdepodobnosťou pravosť podpisov
žalovaných na príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch osvedčujúcich prevzatie pôžičky od
žalobcu v uvedenej sume.

9. Žalovaní na svoju obranu žiadali vykonať dokazovanie výsluchom svedka Ing. Petra N., a to k

okolnostiam podpísania zmluvy o pôžičke, nakoľko tento svedok zoznámil strany sporu a predmetnú
zmluvu o pôžičke aj sám vyhotovil. Zároveň žiadali vykonať dokazovanie evidenciou dochádzky
žalovaného 1 v jeho zamestnaní v dňoch 30.09.2008 a 03.10.2008, výpismi zo služobnej karty CCS
žalovaného 1 a zápisom z pracovnej porady zo dňa 03.10.2008. Uvedené dôkazy navrhli vykonať
ohľadne preukázania tvrdenia, že peniaze zo zmluvy o pôžičke nemohol žalovaný 1 od žalobcu prebrať,

nakoľko sa v danom čase nachádzal v práci, resp. na pracovnej porade mimo Z.. Zároveň nepoveril
žiadnu osobu prevzatím predmetu pôžičky.

10. Uvedené dôkazy navrhovali žalovaní vykonať aj v konaní OS BA IV sp. zn. 8C/137/2011, kde ich
súd zamietol, nakoľko ich považoval za nadbytočné a irelevantné, keďže by nijakým spôsobom nemohli

potvrdiť, či žalovaní prijali peniaze od žalobcu, alebo nie. Súd v konaní takisto považoval za neúčelné
a nehospodárne tieto dôkazy vykonať, nakoľko nie sú spôsobilé vyvrátiť reálny vznik zmluvy o pôžičke,
a prispieť k obrane žalovaných.

11. Súd mal na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi založenými v spise za preukázané,

že k reálnemu vzniku záväzku zo zmluve o pôžičke došlo, keď okrem odovzdania sumy 140.000,-
Sk bolo preukázané aj odovzdanie spornej časti - sumy 950.000,- Sk, a to na podklade príjmových
a výdavkových pokladničných dokladov, na ktorých pravosť podpisov žalovaných bola s najväčšou
pravdepodobnosťou potvrdená aj znaleckým dokazovaním v konaní sp. zn. 8C/137/2011. Podpísanie
príjmovýchavýdavkovýchpokladničnýchpodkladovpotvrdilvosvojejvýpovediajžalovaný1anepriamo

aj žalovaná 2. Súd uvedené ustálil aj s ohľadom na tvrdenia žalovaných, ktoré považoval za účelové,
keď ich počas konania menili. Vo vyjadrení k žalobe tvrdili, že k reálnemu vzniku záväzku zo zmluvy o
pôžičke nikdy nedošlo, a podpisy žalovaných na príjmových pokladničných dokladoch nie sú pravé, a
neskôr vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17.10.2017 žalovaný 1 uviedol, že príjmové pokladničnédoklady podpísal, ale napriek tomu k reálnemu odovzdaniu peňazí od žalobcu nikdy nedošlo. Žalovaná
2 tiež nakoniec vo svojej výpovedi uviedla, že niečo podpísala, ale nepamätá si čo. Súd navyše uvádza,
že v konaní 8C/137/2011 žalovaní 1 tvrdil, že síce zmluvu o pôžičke so žalovanou 2 podpísali, avšak

poprel, že by nejaké peniaze prijal. S ohľadom na uvedené súd týmto tvrdeniam žalovaných neuveril.
Súd ďalej uvádza, že to, že nebol dodržaný spôsob odovzdania peňazí uvedený v zmluve (pred notárom)
neznamená, že k odovzdaniu peňazí nedošlo, a teda pôžička nevznikla, keď na základe vykonaného
dokazovania má súd za preukázaný reálny vznik pôžičky v žalovanej výške odovzdaním peňazí iným
spôsobom. Tiež dokazovanie ohľadne preukazovania prostriedkov vo vlastníctve žalobcu by nijakým

spôsobom nepreukázalo to, že k vzniku pôžičky nedošlo. S ohľadom na uvedené, keď súd považoval za
dostatočne preukázané, že k pôžičke v žalovanej sume reálne došlo, a v konaní nebolo preukázané (ani
to nebolo tvrdené), že žalovaní pôžičku v žalovanej sume čo i len sčasti uhradili, zaviazal súd žalovaných
zaplatiť žalobcovi požičanú sumu 31.534,22 eura, a to spolu s úrokmi z omeškania (keďže sa žalovaní
dostali do omeškania s úhradou tejto sumy) v zákonnej výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania - tri mesiace po

poskytnutí poslednej časti pôžičky dňa 03.10.2008 (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s §
3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 10 % ročne od 04.01.2009 do zaplatenia. Keďže sa žalovaní dostali
do omeškania aj s úhradou sumy 140.000,- Sk, zaviazal ich súd na zaplatenie úrokov z omeškania v
zákonnej výške, t.j. 10 % ročne z jednotlivých uhradených splátok odo dňa 04.01.2009 do zaplatenia
každej z nich.

12. Žalovaní na pojednávaní dňa 17.10.2017 žiadali prerušiť konanie z dôvodu, že v konaní 8C/137/2011
podali voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave dovolanie. O uvedenom návrhu súd nerozhodoval,
nakoľko tento nebol urobený riadne (v zmysle § 125 C.s.p.), a žalovaní nepožiadali o odročenie
pojednávania za účelom doručenia riadneho podania - návrhu na prerušenie konania urobeného v

listinnej alebo v elektronickej podobe. Súd ďalej uvádza, že aj v prípade riadneho návrhu na prerušenie
konania súd by tomuto nevyhovel a návrh by zamietol, keďže podanie dovolania proti právoplatnému
rozhodnutiu krajského súdu nie je bez ďalšieho dôvodom na prerušenie konania.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.

1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovaným spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.