Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/254/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914215888
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7914215888.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou, v právnej veci žalobcu: P. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom J. XXX/XX, Z. I., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01
Košice, proti žalovanému: B. C., s.r.o., V. XXX/A, B., D.: XX XXX XXX, zast.: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubríková PhD., s.r.o., IČO: 50361368, so sídlom Martinčeková 13, 821 01 Bratislava v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 23.10.2014 domáhal toho, aby súd zrušil

rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a
mediačnej a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882 sp. zn. D zo dňa 28.8.2014.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Pro Civitas s.r.o.,
Bratislava uzatvoril dňa 31.08.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXX na základe ktorej právny
predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver. Žalobca nekonal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a preto je medzi stranami konania založený vzťah, ktorý je potrebné považovať za
spotrebiteľský. Žalobcovi bol doručený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava,
IČO: 35 862 882 spisová značka D zo dňa 28.08.2014. Uvedený rozhodcovský rozsudok založil
svoje rozhodnutie na neprijateľnej, teda neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá umožňovala,
aby spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom prejednal výlučne rozhodcovský súd. Išlo vo svojej
podstate o rozhodcovskú doložku, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu riešiť všetky
spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá,
ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v

rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Rozhodcovské konanie
prebiehalo vo vzdialenosti cca XXX . km od bydliska žalobcu v mieste sídla žalovaného, čím
touto rozhodcovskou doložkou došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko
absenciou tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne
príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana, teda spotrebiteľa. Pre každého spotrebiteľa je preto
neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v
obvode jeho bydliska, než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho

bydliska. Právny výklad o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky žalobca opiera i o rozhodnutie
súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 X. U. I., proti M. Q. U. bod XX, v ktorom
súdny dvor skonštatoval, že vopred stanovená podmienky v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v zmysle smernice 93/13/ES, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá priznávaprávomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy pre súd v obvode ktorého sa nachádza sídlo
dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby bola v zmysle smernice z 93/13/ES kvalifikovaná ako
nekalá. Rozhodcovská doložka nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednaná

a preto spotrebiteľ v tomto prípade žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah
všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli spísané na predtlačenom formulári, ktorý mal aj
vopred pripravený a preto žalobca nemohol zmluvu ako celok odmietnuť ale podrobiť sa všetkým
obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. O tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej vyrovnávacej pozície, judikoval vo

viacerých svojich rozhodnutiach súdny dvor a v tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na rozhodnutie
súdneho dvora vo veci C-XXX/XX F. C.. Systém ochrany uvedený smernicou je založený na idei,
že spotrebiteľ je v slabšom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a
jeho úrovne znalosti. To vedie k tomu, že spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred
skoncipované podmienky bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Naliehavý právny záujem v
spotrebiteľských veciach vyplýva z ust. § 3 a § 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,

kde podľa odseku 3, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách a podľa ods. 5 proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany.
Žalobca taktiež poukázal na ust. § 40l písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.
z., kde účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnou súde domáhať

zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

2. Lustráciou konajúci súd zistil, že právny predchodca žalobu spoločnosť PRO CIVITAS
s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, bola zrušená od 20.07.2017,

kde právnym dôvodom zrušenia bolo rozhodnutie spoločníkov o zrušení spoločnosti podľa § 68
ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka a právnym nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava- Mestská časť Nové mesto.
Následne konajúci súd žalobu spolu s prílohami a uznesením 2C/255/2014-52 zo dňa 27.03.2018
doručil na vyjadrenie žalobcovi spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 27.04.2018 kde v
úvode podania poukázala na ust. § 137 písm. c) CSP v zmysle ktorého žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Žalobca má nalievaný právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto
neistotu alebo ohrozenie odstrániť.
V konaní č. k. 13Csp/2/2018 vedenom na Okresnom súde Trebišov, v ktorom vystupuje spoločnosť H.
K. E. ako žalobca a P. C. ako žalovaný, kde tento spor sa vedie o zaplatenie sumy 1.872,05 Eur, P. C.

uviedol na pojednávaní dňa 18.04.2018, že nepopiera uplatnený nárok, avšak nie je schopný ho
splácať ani v splátkach vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu v rodine a predložil súdu listinné
dôkazy preukazujúce skutočnosť, že požiadal Centrum právnej pomoci v A. o podanie návrhu na
vyhlásenie osobného bankrotu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na ust. § 166 ods. 1, §
166e ods. 1, §166e ods. 2 a § 166e ods. 4 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácií. Žalovaná v

zmysle vyššie uvedeného má preto za to, že ide o šikanózne uplatňovanie práva, nakoľko žalobca
nijakým spôsobom nepreukázal z akého dôvodu má záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku
navyše ak podal návrh na vyhlásenie osobného bankrotu. Pokiaľ ide o samotné rozhodcovské
konania o rozhodcovskú doložku je potrebné poukázať na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie

žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený,
má rovnaké právne účinky ako keby bola žaloba podaná na súd. Žalovaná sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením nálezu Ústavného súdu II.ÚS499/2012, ktorý rieši obdobnú skutkovú a
právnu situáciu. Žalovaná ďalej uviedla, že v samotnom rozhodcovskom konaní č. k. D. rozhodcovský
súd listom zo dňa 16.06.2010 vyzval žalobcu na podanie žalobnej odpovede, ktorý uvedenú výzvu

prevzal dňa 21.06.2010 a v súdom stanovenej lehote zaslal rozhodcovskému súdu svoju žalobnú
odpoveď, ktorú doručil rozhodcovskému súdu dňa 05.07.2010 a ktorú doplnil dňa 11.04.2013, kde
poukázal na viaceré rodinné a finančné ťažkosti. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na skutočnosť,
že žalobca o rozhodcovskom konaní vedel a bol v ňom aktívny kde neobstojí argument žalobcu,že rozhodcovské konanie prebiehalo vo vzdialenosti cca XXX km od bydliska žalobcu v mieste
sídla žalovaného. V zmysle vyššie uvedených skutočnosti a zákonných ustanovení preto žalovaná
požiadala konajúci súd, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú a neopodstatnenú a zaviazal žalobcu

na náhradu trov konania v prospech žalovaného.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 28.5.2018 uviedol, že rozhodcovské konanie, v ktorom
došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku prebiehalo na podklade rozhodcovskej doložky, z ktorej
príslušný súd odvodil svoju právomoc na konanie. Táto rozhodcovská doložka nebola reálne dojednaná

ako alternatívna rozhodcovská doložka, pričom z uvedeného dôvodu predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskom vzťahu. K uvedenému uviedol, že v súlade s
konštantnou judikatúrou súdov SR by podstatou rozhodcovského konania malo byť, prostredníctvom
zmluvnej voľnosti, záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu
rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala jeho protistrana. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť
výber rozhodcovského súdu, nemôže taktiež pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané mu, ako slabšej

strane, zákonom.
Vychádzajúc z predmetnej rozhodcovskej doložky je zjavné, že v prípade iniciovania sporu zo strany
poskytovateľa úveru bude súdom príslušným na rozhodovanie vždy rozhodcovský súd, ktorý si už vo
formulácii zmluvného ustanovenia poskytovateľ sám vybral už pri vzniku zmluvného vzťahu (nie až
po vzniku sporu). To jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v

neprospech spotrebiteľa a tvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť
tohtodojednaniaarozhodnutierozhodcovskéhosúdujeneplatné.Jednaktotižtrebapovažovaťmožnosť
iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom za skôr akademickú (keďže tu rozsah
potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi
obmedzený, keďže spotrebiteľ peniaze prijal pri podpise zmluvy), predovšetkým však treba mať za to, že

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje
už to, ak spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v
dôsledku výberu (medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného
zmluvným partnerom spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré
prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho

samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo
od svojho zmluvného partnera požadovať).
Spotrebiteľ (žalobca) na rozdiel od podnikateľa (žalovaného) nemohol nijako ovplyvniť výber
rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu. Táto dohoda predstavuje ukážkový príklad zmluvnej
nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane -

spotrebiteľovi.
Predmetný rozhodcovský rozsudok je v hrubom rozpore s viacerými rozhodnutiami Súdneho dvora
Európskej únie, ako napr. v rozpore s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 76/10
Pohotovosť s. r. o. proti D. A..
Žalovaný v podanom vyjadrení napáda dôvodnosť predmetnej žaloby, pričom poukazuje na ustanovenie

§ 243d zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), v zmysle ktorého „exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie

exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.“
Z uvedeného dôvodu by mali, podľa tvrdení žalovaného, obe strany stratiť právny záujem na meritórnom
rozhodnutí v predmetnej veci, nakoľko žalovaný návrh na vykonanie exekúcie v zákonnej 3 - mesačnej
lehote nepodal, čím napádaný rozhodcovský rozsudok prestal strany zaväzovať. S uvedeným záverom
žalovaného sa však v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci nie je možné v

žiadnom prípade stotožniť.
Podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),
platného a účinného v čase podania žaloby:
§ 36 ods. 1) Exekučné konanie sa začína na návrh.
§ 36 ods. 2) Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie

exekúcie.
Z dikcie vyššie uvedeného vyplýva, že súd rozhodujúci v tomto konaní nemá vedomosť o tom, či bol
alebonebolpodanýnávrhnavykonanieexekúcie,adresovanýniektorému(ktorémukoľvek)zexekútorov
tak ako to predpokladá ustanovenie § 243d ods. 1) Exekučného poriadku, nakoľko exekučné konanienezačínadoručenímžiadostiexekútoraovydaniepovereniasúdualeuždoručenímnávrhunavykonanie
exekúcie exekútorovi - na exekútorský úrad zo strany oprávneného. Aj v prípade, ak by exekútor
nedodržal lehotu podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku a požiadal o poverenie s omeškaním,

nemalo by to na začatie exekúcie žiadny vplyv - exekúcia by sa stále považovala za začatú dňom
doručenia návrhu na jej výkon exekútorovi a mohla by sa tak riadne vykonať. V dôsledku uvedeného
žalobca tak nikdy nebude mať právnu istotu či v stanovej zákonnej lehote nebol u niektorého exekútora
podaný návrh na výkon predmetného rozhodcovského rozhodnutia.
Žalobca uvádza, že napriek tomu, že rozhodcovský rozsudok o zrušení, ktorého sa koná novelizáciou

exekučného poriadku stratil záväznosť nedošlo k jeho zrušeniu takým spôsobom a s takými následkami
ako to upravuje a predpokladá zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZoRK“), a teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o strate právneho záujmu na
rozhodnutí vo veci, a to nie len na strane žalobcu, ale rovnako na strane žalovaného.
V prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky tak, ako je
tomu v prejednávanom prípade, musí zo zákona všeobecný súd pokračovať v konaní v rozsahu žaloby

podanej na rozhodcovský súd. Rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku teda nie je konečným
rozhodnutím súdu a taktiež nezáväznosť rozhodcovského rozsudku nie je jediný cieľ žalobcu v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Základným cieľom celého procesu, ktorý je iniciovaný podaním
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je zjednodušene povedané rozhodnutie o tom, či žalovaný
má voči žalobcovi pohľadávku, alebo nie. Túto otázku ustanovenie § 243d Exekučného poriadku nijako

nevyriešilo a ani neodstránilo neistotu v právnom vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Obdobné závery
boli prezentované v Bulletine Slovenskej advokácie č. 5/2015.
V otázke právneho záujmu je teda nevyhnutné vyvodiť záver o tom, že právny záujem na prejednaní a
rozhodnutí predmetnej veci je daný aj naďalej, a to tak na strane žalobcu, ako i na strane žalovaného.
K predmetnej zmluve o úvere, ktorú rozhodcovský súd posudzoval, je potrebné uviesť, že obsahuje

väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a
ustanovení,ktorésúvrozporesozákonomadobrýmimravmi,naktorérozhodcovskýsúdvkonanívôbec
neprihliadol. Na vady predmetnej zmluvy o úvere rozhodcovský súd vôbec neprihliadol, čím porušil
ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský
súd nesprávne právne posúdil predmetnú zmluvu s prihliadnutím na jej obsahové nedostatky a na

základe toho priznal žalovanému z predmetnej zmluvy finančné plnenie na ktoré nemá právny nárok
z dôvodu toho, že predmetná zmluva porušovala právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V zmysle
uvedeného rozhodcovsky súd teda nesprávne právne posúdil predmetnú zmluvu a na základe toho
zaviazal žalobcu na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 20.8.2019 uviedol, že žalovaný naďalej trvá na tom, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku, pričom sa pridržiava
svojho vyjadrenie zo dňa 28.6.2017. Navyše, žalovaný uvádza, že Okresný súd Košice I, sp. zn.
90OdK/49/2018, vo veci navrhovateľa - dlžníka: P. C., narodený: XX.XX.XXXX, bytom: J. XXX/ XX, XXX
XX Z. Ž., zastúpený: Centrom právnej pomoci, Kancelária A., so sídlom: F. 3, XXX XX A., o návrhu

na vyhlásenie konkurzu rozhodol vo výroku II, že: Zbavuje dlžníka: P. C. všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Vyššie uvedené
rozhodnutie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 29.6.2018.
V tejto súvislosti opätovne dávame do pozornosti a zdôrazňujeme, že žalobca nemôže mať naliehavý
právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku, keď Okresný súd Košice I rozhodol o jeho

oddlžení. Žalobcovi nebude nijakým spôsobom takéto rozhodnutie užitočné a v zásade máme za to, že
ide len o navyšovanie trov právneho zastúpenia.

Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.9.2018 zopakoval svoje tvrdenia uvedené v
predchádzajúcom vyjadrení.

Súd vo vec nariadil pojednávanie na deň 13.6.2019, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ,
žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnil.

Na pojednávaní konanom dňa 13.6.2019 právny zástupca žalobcu predniesol: „Žalobca naďalej

zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu a zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku
sa domáha najmä z toho dôvodu, že v prejednávanom prípade nedošlo k platnému uzatvoreniu
rozhodcovskej doložky, resp. k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky, nakoľko táto rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takáto neprijateľná zmluvná podmienka tak nemôžebyť spôsobilá platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci a preto,
ak rozhodcovský súd vo veci konal a vydal v konaní rozhodcovský rozsudok, je takýto rozhodcovský
rozsudok akt nulitný Zároveň poukazujeme na to, že rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský súd v

rozhodcovskom konaní dostatočne neprihliadol na príslušné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a
v rozhodcovskom konaní žalobcu v tomto prípade žalovaným uplatnený nárok neposudzoval v zmysle
týchto právnych predpisov. Na základe uvedenej skutočnosti preto naďalej zotrvávame na podanej
žalobe v celom rozsahu.
Zrušenie rozhodcovského rozsudku je právnou skutočnosťou, a teda žalobca sa v tomto konaní domáha

určenia právnej skutočnosti. V zmysle ustanovenia § 137 CSP sa preukazovanie naliehavého právneho
záujmu na rozhodnutí vo veci vyžaduje len v prípade žaloby podľa písm. c) tohto ustanovenia, teda
ak ide o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je. V prejednávanom prípade však ide o žalobu
podľa písm. d) ustanovenia § 137 CSP, teda ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva
z osobitného predpisu. Na to, aby bolo možné rozhodnúť o tejto žalobe sa vyžaduje splnenie len
fakticky dvoch podmienok. Aby išlo o určenie právnych skutočností, čo je splnené, keďže zrušenie

rozhodcovskéhorozsudkujeprávnouskutočnosťouaabytátoprávnaskutočnosťvyplývalazosobitného
predpisu. Aj táto podmienka je splnená, keďže možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku
vyplýva zo zákona o rozhodcovskom konaní. Preukázanie naliehavého právneho záujmu na rozhodnutí
v takejto veci nie je potrebným, keďže táto konkrétnosť sa viaže len k takzvaným určovacím žalobám,
teda k žalobám týkajúcim sa určenia, či tu právo je alebo nie je, čo však nie je prípad tejto žaloby.

Aj napriek uvedenému však poukazujeme na naše podanie zo dňa 25.05.2018. Žalobca aj napriek
už uvedeným skutočnostiam zotrváva na tom, že v prejednávanom prípade je daný naliehavý právny
záujme na požadovanom určení, teda resp. na zrušení rozhodcovského rozsudku a to z toho dôvodu,
že ustanovenie § 243 d) zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti hovorí o tom, že
rozhodcovské rozsudky prestávajú strany zaväzovať, ak neboli dané na vykonanie exekúcie do 3

mesiacov od účinnosť daného ustanovenia. Poukazujem na to, že v čase, kedy došlo k podaniu žaloby
sa exekučné konanie začínalo momentom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie ktorémukoľvek
zo súdnych exekútorov. Oprávnený mohol svoj návrh na vykonanie exekúcie odoslať ľubovoľnému
súdnemu exekútorovi, pričom povinný nemá akúkoľvek ani nemôže mať akúkoľvek vedomosť o tom,
či oprávnený takýto návrh na vykonanie exekúcie podal alebo nepodal. V konečnom dôsledku tak

povinný, resp. v tomto prípade žalobca si nikdy nemôže byť istý, či došlo k podaniu návrhu na vykonanie
exekúcie alebo nie. Bez rozhodnutia o tejto žalobe tak naďalej bude hroziť žalobcovi nútený výkon tohto
rozhodnutia a to i napriek tomu, že daný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nespĺňa materiálne
predpoklady vykonateľnosti tohto exekučného titulu. Ďalej poukazujeme na to, že naliehavý právny
záujem na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak vyplýva z toho, že daným rozhodcovským rozsudkom

bol žalovanému priznaný nárok, ktorý sa zakladá v značnom rozsahu na neprijateľných zmluvných
podmienkach a na nekalých obchodných praktikách, pričom dokonca poukazujeme na to, že naliehavý
právny záujem je daný aj na strane žalovaného, ktorý bez rozhodnutia tejto otázke v konečnom dôsledku
takisto nebude vedieť aké nároky v skutočnosti má. Preto naďalej zotrvávame na tom, že naliehavý
právny záujem na zrušení rozhodcovského rozsudku je daný a to aj napriek tomu, že v prejednávanom

prípade ide o druh žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP, ktorý nezakotvuje pre rozhodnutie o
takejto žalobe podmienku skúmania existencie naliehavého právneho záujmu.
Bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu. Došlo k oddlženiu, avšak aj vzhľadom na nami uvádzané
skutočnosti je potrebné konštatovať, že na uvedené nič nemení na tej skutočnosti, že ide o druh žaloby
pre rozhodnutie o ktorej sa nevyžaduje skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu. V čase kedy

došlo k podaniu žaloby na súd pritom ešte nebol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, výkon exekúcie
mu naďalej hrozil a to aj napriek nami uvádzanými skutočnosťami, pričom na základe uvedeného sa
naďalej pridržiavame nami podanej žalobe a žiadame, aby konajúci súd v celom rozsahu vyhovel.“

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou doručenou konajúcemu súdu

dňa 23.10.2014, rozhodcovským rozsudkom vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s. č. k. D zo dňa 28.08.2014, zaslaním kópie spisu
D z Rozhodcovského súdu Rozhodcovská mediačná a arbitrážna, a.s., Sienkiewiczova 4, 811 09
Bratislava a zistil tento skutkový stav veci.

6. Žalobca podal žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prv zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jehoúčinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

8. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku
účinná od 01.07.2016 sa použije na všetky konania a to i konania začaté pred týmto dňom.

9. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská mediačná a arbitrážna, a.s., so sídlom
Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, bez nariadenia pojednávania dňa 28.08.2014

rozhodol rozhodcovským rozsudkom č. k. D. a tento rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi.

10. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:

11. Pôvodný žalobca v rozhodcovskom konaní X. banka, a.s. B. uzavrela so žalovaným dňa
31.8.2007 v zmysle § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXXX.

12. Z tejto zmluvy si spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO:
45 869 464 (ako pôvodný žalobca) uplatnila proti P. C., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX
Z. Ž. nárok na zaplatenie sumy 906,73 Eur spolu s príslušenstvom. Stály rozhodcovský súd zriadený

pri Rozhodcovská mediačná a arbitrážna, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 35 862 882, rozsudkom č. k. D zo dňa 28.08.2014 zaviazal P. C., Z.. XX.XX.XXXX,
B. J.Á. XXX/XX, Z. Ž. zaplatiť sumu 906,73 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania s tým, že
rozhodcovský súd povolil žalovanému splácať všetko v mesačných splátkach po 90,- Eur vždy k
20-tému dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku

pod stratou výhody splátok v prípade neplnenia dlhu podľa určeného splátkového kalendára.

13. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak sa zmluvné strany
v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania nedohodli inak,
rozhodcovské konanie v určitom spore sa začína, a) ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa

prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou, b) ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov,
odo dňa doručenia žaloby predsedajúcemu rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek
z ustanovených rozhodcov, c) ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby
tomuto rozhodcovi, d) ak spor rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály
rozhodcovský súd.

14. Podľa § 35 cit. zákona, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37,
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

15. Podľa § 40 ods. 1 cit. zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania,
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo

o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím

podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred
vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené

všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

16. Podľa § 41 ods. 1 cit. zák. , žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorýpodáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

17. Podľa § 73 ods. 1 až 3 zákona č. 335/2014 Z. z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len
SRK)cit. zákona - prechodné ustanovenia, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v

rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

18. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie
§ 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci

podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V
rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom,
ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom.

Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa
rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal
povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského
súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní
doteraz vykonaných zostávajú zachované (ods. 6).

19. Podľa § 47 ods. 1, 2 ,3 o SRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov

spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu,
ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci
rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je
z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Ak súd zruší

rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,
a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd
v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom
porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

20. Podľa § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti prechodné
ustanovenia k úpravách účinným od 01.01.2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu (zák. č. 335/2014 Z. z. o SRK) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

21. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.1.2015. Rozhodcovský rozsudok č. D o ktorého

zrušenie sa v tomto konaní usiluje podanou žalobou žalobca, spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté
v uvedenej právnej norme. Ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015.
Exekučné konanie na jeho základe (ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku)
zo strany žalovanej iniciované nebolo ani do troch mesiacov po platnosti a účinnosti hore uvedenej

novely Exekučného poriadku a predmetný rozhodcovský rozsudok žalobcu ani žalovanú nezaväzuje,
preto výkon predmetného rozhodcovského rozhodnutia č. k. D., neprebieha, čo preukazuje aj to, že
príslušný exekučný súd nevedie vykonávacie konanie na základe tohto rozsudku proti žalobcovi.22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy (rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať) v §243d Exekučného poriadku sa
právne postavenie strán sporu tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského

rozsudku,žalobcaniejeviazanýpovinnosťouzaloženourozhodcovskýmrozsudkomažalovanýnemôže
uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že
rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje právne pomery strán sporu. Skutočnosť, že v
dôsledku aplikácie § 243d Exekučného poriadku na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento
rozsudok účastníkov zaväzovať, tzn., že uvedená novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť

tohto rozhodcovského rozsudku.

23. Na základe zákonodarcom prijatej zmeny právnej úpravy rozhodcovský rozsudok stratil svoje
základné atribúty, a to záväznosť, teda právoplatnosť a vykonateľnosť, v dôsledku čoho súd v súčasnosti
koná a rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý už nikoho nezaväzuje a to bez ohľadu na
výsledok konania o zrušení rozhodcovského rozsudku.

24. Zánikom právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania,
stratilo toto súdne konanie význam a zanikol predmet konania, rovnako stratilo význam vydanie
rozhodnutia, ktorým by súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Súd preto z dôvodu zmeny
právnej normy tak, ako to bolo vyššie uvedené, žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

25. Súd vlastnou lustráciou zistil, že na základe posudzovaného rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a.s.,
Bratislava dňa 28.8.2014 pod č. k. D sa nevedie voči žalobcovi P. C. exekučné konanie.

26. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy tak došlo k situácií, že daný rozhodcovský rozsudok od
01.04.2015 prestal zaväzovať účastníkov rozhodcovského konania a na jeho základe nemožno do
budúcna udeliť exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

27. Podľa ust. § 137 ods. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či

tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude

z pravidla daný v prípade, ak sa nemožno priamo domáhať plnenia, a ak by právne postavenie
žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté.

29. Nedostatok naliehavého právneho záujmu vedie k neúspechu žalobcu v konaní, ktorý sa
premietne do zamietnutia jeho žaloby.

30. Súd za danej situácie dospel k záveru, že žalobca stratil v dôsledku zmeny právnej úpravy vo
veci naliehavý právny záujem na vyslovení zrušenia rozhodcovského rozsudku, pretože tento ho
od 01.04.2015 nezaväzuje, a nie je možné na jeho základe viesť voči nemu exekúciu. Z uvedených
dôvodov preto konajúci súd žalobu zamietol.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdurozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 257 ods. 2 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

34. Súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Dôvody

hodné osobitného zreteľa spočívajú v objektívnej situácií, ktorá nastala novou legislatívnou
úpravou. Táto zabezpečila žalobcovi stav, ktorý chcel dosiahnuť súdnym rozhodnutím, teda, aby ho
rozhodcovský rozsudok nezaväzoval. V tejto situácií došlo počas konania nezávisle na žalobcovi,ktorý nemohol túto legislatívnu zmenu v čase podania žaloby predvídať. Z uvedených dôvodov
preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Podľa ust. §-u 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľaust.§-u364C.s.p., rozsah,vakomsarozhodnutienapádamôžeodvolateľrozšíriťlendouplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.