Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/190/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416204982
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6416204982.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: BL PLUS, s. r. o., so sídlom
Prenčov 177, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s. r. o., so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, v mene ktorej koná ako advokát konateľ A.. S. Q., proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.555,09
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
4C/113/2016 zo dňa 26. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1.555,09 € s príslušenstvom v súdom určenej lehote a vo výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku, ktorým okresný súd konanie o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov zastavil, z o s t á v a nedotknutý.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.555,09 €

s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 04. 06. 2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Konanie o žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi A. R. a žalovaným
dňa XX. XX. XXXX, zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania
právo. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu 1.555,09 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Tvrdil, že zmluva, ktorú dňa 30.
01. 2013 uzatvoril pôvodný žalobca (A. R.) so žalovaným, neobsahuje zákonom stanovené náležitosti

uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/ zák. č. 129/2010 Z. z., a preto ju treba považovať za bezúročnú a
bez poplatkov. Pôvodnému žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.000,- €, pričom pôvodný žalobca
spolu na poskytnutom úvere zaplatil sumu 2.555,09 €. Rozdiel medzi uvedenými sumami predstavuje
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

2. Pôvodne vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4C/113/2016
zo dňa 30. 11. 2016, ktorý ale bol zrušený v dôsledku podania odvolania žalovaným Krajským súdom

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 16Co/131/2017 uznesením zo dňa 15. 02. 2018. V
tomto uznesení sa krajský súd nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v tom prípade,
ak bol žalobca odsúdený za prečin úverového podvodu v súvislosti so zmluvou o úvere, z ktorej si
žalobca vyvodzuje právne nároky, treba takýto úkon považovať za neplatný v zmysle § 39 Občianskehozákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej
uzavretí je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa § 49a OZ, ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý
účastník zmluvy. V súdenej veci sa relatívnej neplatnosti zmluvy o úvere žalovaný nedovolal, a preto

úverovú zmluvu nie je možné považovať za neplatnú. Odvolací súd súdu prvej inštancie uložil povinnosť
skúmať, či právny vzťah medzi stranami sporu je možné považovať za vzťah spotrebiteľský a v kladnom
prípade zmluvu podriadiť kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa ust. § 53 OZ, ale aj podľa
príslušných ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Okresný súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 30. 01.
2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol pôvodnému žalobcovi úver
vo výške 1.000,- €, ktorým sa pôvodný žalobca zaviazal veriteľovi zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok
662,- €, čiže celkovú sumu 1.662,- € v 6 mesačných splátkach po 277,- € počnúc dňom 10. 03. 2013.
V zmluve je pôvodný žalobca označený dvomi spôsobmi, a to jednak ako podnikateľ s obchodným
menom A. R., P.: XX XXX XXX, s miestom podnikania, a zároveň aj ako fyzická osoba nepodnikateľ

menom a priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Z výpisu
zo živnostenského registra Okresného úradu Žiar nad Hronom, číslo živnostenského registra: XXX-
XXXXX, okresný súd zistil, že pôvodný žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch
podnikania ku dňu XX. XX. XXXX. Od XX. XX. XXXX bol pôvodný žalobca zamestnancom spoločnosti
U. G. K., B.., so sídlom v T. H. D. ktorú skutočnosť súd zistil lustráciou v Sociálnej poisťovni. Z uvedeného

dôvodu okresný súd vyvodil, že v čase uzavretia zmluvy o úvere pôvodný žalobca už nebol SZČO, a
teda v čase uzavretia zmluvy bol v postavení spotrebiteľa. Zmluvu, ktorú uzavreli pôvodný žalobca so
žalovaným, súd považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, úver považoval za spotrebiteľský úver
vo forme pôžičky. V konaní zistil, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, a
to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§

9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z.), termín konečnej splatnosti dátumovým vyjadrením, zmluva
neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/) a ani ročnú percentuálnu mieru
nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/). Zmluva neobsahuje ani uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y/). Pri nesplnení podmienok podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.
súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ toho istého zákona.

Celkovú výšku úhrad pôvodného žalobcu žalovaný nerozporoval. Vzhľadom na to, že zmluvu je nutné
považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pôvodný žalobca mal žalovanému zaplatiť len skutočnú výšku
poskytnutého finančného plnenia, čiže 1.000,- € a vzhľadom na to, že zaplatil sumu 2.555,09 €, súd
zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.555,09 €. Úroky žalobcovi
priznal od 04. 06. 2016 počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve, v

ktorej žiadal zaplatiť finančné prostriedky žalovaným najneskôr do 03. 06. 2016.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, §
657 OZ, § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a y/, § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia

zmluvy. O povinnosti zaplatiť príslušenstvom pohľadávky rozhodol okresný súd podľa § 517 ods. 2 OZ
(v rozsudku zrejme len omylom uvedené, že podľa § 517 ods. 2 OSP - poznámka odvolacieho súdu) v
spojení s § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady pomerného úspechu vo veci
podľa § 255 ods. 2 CSP a keďže boli strany sporu v spore úspešné v rovnakom rozsahu, rozhodol, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)
odvolanie žalovaný. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP,
teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX bola uzavretá
medzi ním a právnym predchodcom žalobcu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a dodatočne
sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme
žalovaný sám svojím konaním predchodcom žalobcu vyvolal a inicioval. Predchodca žalobcu v zmluveuviedolsvojeobchodnémeno,identifikačnéčíslo,miestopodnikaniaatietoúdajeuviedolvprvomoddieli
zmluvy a svoje osobné údaje uviedol až v treťom oddieli predmetnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené
možno mať dôvodné pochybnosti o správnosti právneho názoru okresného súdu o spotrebiteľskom

charaktere vzniknutého právneho vzťahu. Je dôvodné sa domnievať, že predchodca žalobcu podľa
chronológie identifikačných údajov uzatváral zmluvu prioritne ako podnikateľ. Predchodca žalobcu v
zmluve výslovne potvrdil svojím podpisom, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účely výkonu
podnikania a takýto úver nemá povahu spotrebiteľského úveru. V prípade postavenia žalovaného treba
akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s pôvodným žalobcom vstupoval pri výklade

pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany, ak dodávateľ konal v dobrej viere, že
druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa
(G., C-464/01 vo veci A. O. proti C.). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom alebo
v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie
spotrebiteľský záväzok. Právnu úpravu spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky
prípady, kde spolukontrahentom je fyzická osoba. Žalovaný mal tiež za to, že predchodca žalobcu

nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby. Prijatie plnenia od žalobcu je možné považovať za bezdôvodné, a teda žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilpísomnežalobca.Úvermuposkytnutýpovažovalzaspotrebiteľský,

ktorý nie je možné podradiť pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 04. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014, v zmysle ktorého ust. § 52 ods.
2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

Sporná zmluva o úvere má povahu jednostrannej spotrebiteľskej (adhéznej/formulárovej) zmluvy. Ak
by sa mala zmluva uzatvárať ako medzi dvomi podnikateľmi, resp. ak mal byť braný úver na účely
podnikania, mal byť žalobca označený jednoznačne ako podnikateľský subjekt s uvedením všetkých
údajov podnikateľského subjektu, ako aj konkrétneho účelu, na akú činnosť podnikania žalobcu má
byť úver poskytnutý a pri odpise mala byť uvedená pečiatka podnikateľského subjektu a podpis osoby

s uvedením, kto konal v mene právnickej osoby a odpis samotného konateľa tak, ako je to bežné
v rámci obchodných stykov medzi podnikateľmi. Samotná forma na predtlačenom formulári spolu so
všeobecnými zmluvnými podmienkami svedčí o skutočnosti, že úverová zmluva bola uzatváraná bez
hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu
podriadenému, t. j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. Tvrdil tiež, že aj nespotrebiteľský

charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V
opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 OZ. Teda platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky
slúžili na účel výkonu zamestnania, resp. povolania, je zavádzajúce a účelové. K vyjadreniu žalovaného,
že žalobca v žalobe nepreukázal naliehavý právny záujem, uviedol, že v predmetnom konaní nejde

o určovaciu žalobu, ale o žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a/ CSP, v ktorej nie je potrebné
preukazovať naliehavý právny záujem. Tvrdenia žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia považoval
žalobca za neopodstatnené. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdiť v celom rozsahu a žalobcovi
priznať náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného znovu poukázal na
to, že právny predchodca žalobcu v zmluve o úvere uviedol a podpísal vyhlásenie, že poskytované
peňažné prostriedky budú využité na výkon podnikania. Na čo konkrétne bol následne poskytnutý úver
aj využitý, žalovaný neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Taktiež Zákon o
spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie,

zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu
povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zopakoval, že v prípade
postavenia žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu vstupoval. Trval
na zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k písomnému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu
žalovaného znovu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a
priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§
379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario) a
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a pokiaľ
žalovaný odvolanie podal z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a pokiaľ namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) neuviedol, v čom mal spočívať nesprávny procesný postup
okresného súdu, ktorým sa žalovanému znemožnilo uskutočňovať jemu patriace procesné práva a
neuviedol, akú inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, má konanie.
Odvolací súd pritom z obsahu spisu nezistil nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorý by
znemožňoval žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva a nezistil, že by malo konanie
inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, s týmto tvrdením žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje. Okresný
súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého súd vyvodil aj
správne právne závery. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o

úvere dňa XX. XX. XXXX č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný predchodcovi žalobcu
úver vo výške 1.000,- €, ktorý sa predchodca žalobcu zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie
úveru vo výške 662,- € v 6 pravidelných mesačných splátkach po 277,- €. Zmluvu okresný súd správne
považoval za spotrebiteľskú vzhľadom na dvojaké označenie predchodcu žalobcu v predmetnej zmluve,
a to tak identifikačnými údajmi týkajúcimi sa fyzickej osoby, ako aj podnikateľa. Žalovaný nepreukázal,

že zmluva bola uzavretá s právnym predchodcom žalobcu ako s podnikateľom, naopak je jednoznačne
preukázané, že právny predchodca žalobcu v čase uzavretia zmluvy o úvere nebol SZČO, keďže svoju
podnikateľskú činnosť ukončil dňa XX. XX. XXXX. Predmetnú zmluvu okresný súd správne považoval
za spotrebiteľskú, vzťah medzi účastníkmi zmluvy správne podrobil kontrole neprijateľnosti zmluvných
podmienok s tým, že podľa § 54 ods. 2 OZ správne v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

uplatnil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a mal za to, že podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Zmluva neobsahovala náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a y/ zák. č. 129/2010
Z. z., a preto okresný súd správne úver považoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ toho istého zákona
za bezúročný a bez poplatkov a správne zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie

vo výške 1.555,09 € (§ 451 ods. 1, 2, § 456 OZ) s príslušenstvom uvedeným vo výroku rozsudku
(§ 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.) a správne rozhodol o náhrade
trov konania podľa pomerného úspechu vo veci (§ 255 ods. 2 CSP). Vzhľadom na uvedené odvolací
súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil z tých istých dôvodov.
Odvolacísúdpritomzdôrazňuje,žepokiaľžalovanýžiadal,abysúdprihliadolnajehodobromyseľnosťpri

posudzovaní právneho postavenia právneho predchodcu žalobcu ako podnikateľa, túto dobromyseľnosť
sám žalovaný vyvrátil uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej toho istého
dňa ako zmluva o úvere, v zmysle ktorej dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa
zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ/vyplácateľ dôchodku
zrážal mesačne z jeho mzdy/dôchodku čiastku 270,- € na účet veriteľa. Z uvedenej dohody o zrážkach

zo mzdy vyplýva, že žalovaný vedel o tom, že právny predchodca žalobcu v čase uzavretia zmluvy nebol
podnikateľom.

13. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, preto odvolací súd uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu podľa pomeru jeho úspechu vo

veci (§ 255 ods. 1 CSP v odvolacom konaní v spojení s § 396 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).