Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202504
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318202504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu W. D. s.r.o., so sídlom C. XX,
XXX XX J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova
8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX
XX P., právne zastúpená advokátkou JUDr. Renáta Vorobeľová, so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné,
o zaplatenie 579,82 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k.
7Csp/66/2018-145 zo dňa 14. marca 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania.

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 9,24 eur s príslušenstvom zastavuje.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, §
262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 1 ods. 2, 8, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, §
3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5,
9, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 657, § 559 ods. 1, 2, § 565, § 100, § 101, § 103, § 565 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Vychádzal zo zistenia, že spoločnosť Q. V. Y., a.s., ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako klient uzatvorili
dňa XX.XX.XXXX X. o pôžičke č. XXXXXXXX, schválená výška pôžičky bola 840,- Eur, ktorú mala
žalovaná uhradiť v 54 splátkach. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval pôvodný veriteľ

žalovanú na zaplatenie sumy 65,86 Eur, a to do 05.08.2015 a informoval ju o svojom práve úver
zosplatniť v prípade, ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2015. Žalobca oznámením zo
dňa 26.08.2015 informoval o tom, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz a
výška dlhu je 688,46 Eur, pričom istiny z úveru je vo výške 681,74 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad súdzistil, že žalovaná na splátkach celkovo uhradila sumu 419,86 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok
ku dňu 30.11.2017 bola pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, postúpená na
žalobcu. Súd prvej inštancie uznesením, č.k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 10.01.2019 pripustil zmenu

stranysporunastranežalobcu.Dňa13.03.2019zobralžalobučiastočnespäť,čodouplatnenéhonároku
na zaplatenie sumy 9,24 Eur - zmluvný poplatok s prísl. a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalovaná
s čiastočným späťvzatím žaloby vyslovila súhlas.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluvy o pôžičke, z ktorej vzniknutá
pohľadávkabolanažalobcupostúpenázmluvouopostúpení,ktorépostúpeniebolopreukázanévsúlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto
má súd za to, že je daná aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Ďalej dospel k záveru, že zmluva o
pôžičke je spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná pôžičku splatila čo do sumy 419,86 Eur. Upomienkou zo
dňa 27.06.2015 pôvodný veriteľ vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok a upovedomil ju, že ak

splátku za obdobie 04/2015 neuhradí do 05.08.2015 pristúpi k zosplatneniu úveru. Z dôvodu nesplnenia
záväzkov žalovanou následne pôvodný veriteľ ku dňu 19.08.2015 vyhlásil splatnosť celej pôžičky, a
to pre omeškanie so zaplatením splátky splatnej 04/2015, t.j. ku dňu 20.04.2015. Ku dňu vyhlásenia
okamžitej splatnosti pôžičky bola žalovaná preukázateľne po dobu dlhšiu ako 3 mesiace v omeškaní
s uvedenou splátkou. Žalovaná voči uplatnenému nároku žalobcu vzniesla námietku premlčania a súd

preto v prvom rade skúmal, či žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný. Zo zisteného skutkového
stavu veci vyplýva, že pôvodný veriteľ celý dlh zosplatnil pre viac ako trojmesačné omeškania s
úhradou splátky splatnej dňa 20.04.2015 (za obdobie 04/2015), tak ako to vyplýva z upomienky zo dňa
27.06.2015. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20.04.2018.
Žalobca v danom spore podal žalobu až dňa 12.06.2018, teda v tom čase bol už jeho nárok nepochybne

premlčaný. Vzhľadom na to, že žalovaná účinne vzniesla námietku premlčania a súd dospel k záveru,
že žalobcom uplatnený nárok po čiastočnom späťvzatí žaloby je v celom rozsahu premlčaný a teda
nedôvodný, preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

5.Otrováchkonaniarozhodoltak,ževdanomprípadesúdkonaniečiastočnezastavilčodouplatneného

nároku na zaplatenie sumy 9,24 Eur s prísl., v tejto časti z procesného hľadiska zavinil zastavenie
konania žalobca, a následne žalobu vo zvyšnej časti zamietol- V zmysle uvedených zákonných
ustanovení preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí žaloby a v
súvisiacom výroku o trovách konania. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“).Malzato,žerozhodnutiesúduprvejinštancie
nie je správne, pretože premlčanie zosplatneného celého úveru mal použiť ust. § 103 Občianskeho
zákonníka. Listom zo dňa 26.08.2015 bol zosplatnený celý úver ku dňu 19.08.2015 pre nezaplatenie

splátky splatnej dňa 20.07.2015, t.j. splátky predchádzajúcej zosplatneniu. Žaloba bola podaná dňa
12.06.2018 a teda nezaplatená úverová splátka splatná dňa 20.07.2015 premlčaná nie je, keďže nárok
bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasne zosplatnenú
časť úveru začala v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka druhá veta plynúť od 21.07.2015. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských súdov a podporne aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR.

Navrhol, aby odvolací rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 570,58 Eur s prísl. a prizná žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia
podľa pomeru úspechu v spore.

7. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila tak, že pokiaľ súd prvej inštancie zo zákona mal povinnosť

prihliadnuť na námietku premlčania, jeho postup bol správny. Uviedla, že žalobca v danom spore podal
žalobu dňa 12.06.2018, a v tom čase bol už jeho nárok premlčaný. Pôvodný veriteľ zosplatnil dlh pre viac
ako trojmesačné omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 20.04.2015, tak ako to vyplýva z upomienky
zo dňa 27.06.2015. čo sa týka premlčacej doby zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr
20.04.2018. Nároky na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku

pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako hlavný záväzok. Ako už bolo vyššie spomenuté, žalobca
podal žalobu až dňa 12.06.2018, kedy jeho nárok bol už nepochybne premlčaný. V tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodnutia okresných a krajských súdov. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancieje vecne a skutkovo správne a preto navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
Zároveň si žiadala priznať náhradu trov konania.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským
v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny
predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy

konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

15. Súd prvej inštancie zamietol žalobcu v celom rozsahu z dôvodu úspešne uplatnenej námietky

premlčania žalovanou, teda že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby, ktorú počítal od
prvej omeškanej splátky zosplatneného dlhu. Žalobca s počítaním premlčacej doby od prvej omeškanej
splátky nesúhlasil, mal za to, že premlčanie je potrebné počítať od zročnosti celého dlhu. Odvolací súd
sa na základe uvedeného zaoberal otázkou začatia plynutia premlčacej doby v prípade zosplatneného
dlhu.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.06.2015 vyzval žalovanú
na zaplatenie sumy 65,86 Eur s tým, že ju zároveň informoval o možnosti zosplatnenia úveru v prípade,
ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2015. Následne oznámením zo dňa 26.08.2015informoval o splatnosti celého dlhu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná bola v omeškaní s platením
už minimálne splátky za 04/2015. Otáznym však v tomto prípade je, od ktorého dátumu je potrebné
počítať premlčaciu dobu, či od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru alebo od omeškania úhrady prvej

splátky, pre ktorú sa právo mohlo vykonať prvýkrát.

17. Občiansky zákonník v ust. § 565 zakotvuje možnosť dohody medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že
ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý
dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ

ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. Uvedené však platí
len v prípade, ak veriteľ toto svoje právo využil najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
V prípade, ak sa tak nestalo a veriteľ stratil toto právo, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a
opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti.

18. V predmetnom prípade je teda zrejmé, že premlčacia doba začala s ohľadom na ust. § 103

Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. od
26.08.2015. Ako bolo už vyššie uvedené a ako vyplýva aj z obsahu spisu, dlžnou splátkou pre ktorú
nastalo zosplatnenie je však už splátka splatná za 04/2015 (konkrétne splatná dňa 20.04.2015), teda
od uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia lehota v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, čiže od
nezaplatenej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č.k.
6Co/26/2017-83 zo dňa 28.06.2018, kde v bode 27. rozsudku odvolací súd uviedol, že: „Odvolací súd
tiež poznamenáva, že taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý
údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na

zosplatnenie celého dlhu. Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa
§ 103 Občianskeho zákonníka. Preto možno celkom opodstatnene konštatovať nad rámec potreby pre
rozhodnutie v merite veci, že právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý dlh je na úkor určitosti nejasný,
vyvoláva otázniky a preto neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ).“

20. Vo vzťahu k vyššie uvedenému teda možno konštatovať, že premlčacia doba v predmetnom prípade
začala plynúť odo dňa neuhradenia prvej omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, t.j. odo dňa
20.04.2015 a uplynula dňa 20.04.2018. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 12.06.2018, teda
necelé 2 mesiace po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

21. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, a preto priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalovanej. O výške priznanej náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§262 ods. 2 C.s.p.).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).