Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611206609
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7611206609.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Vladimíra
Hriba, PhD. a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s.,
Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831 proti povinnému: R. E., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX T. XX o vymoženie 337,24 eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom
Hrebíkom, Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod EX 2073/2011, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.9.2018 č.k.
10Er/280/2011-17 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovu JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 67,64 eur do troch dní
od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a

žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 10.5.2011 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora
prevymoženieistiny337,24euraspríslušenstvom.Súdnyexekútorpredložilsúduprvejinštanciepodnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a uplatnil
si trovy exekúcie vo výške 67,64 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 písm. h) zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že
nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v
exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti a preto exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie
zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 14 ods. 1, § 22 vyhlášky MS

SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy
exekúcie vo výške 67,64 eura, ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške 33,19 eura, z náhrady
hotových výdavkov - poštovné v sume 23,18 eura a 20 % DPH v sume 11,27 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolaním napadol výrok o

zastavení exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Zastavenie exekúcie považoval za predčasné, nesúhlasil so zastavením exekúcie a v tejto súvislosti
citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Uviedol, že
povinný je fyzická osoba v produktívnom veku, čo znamená, že v budúcnosti nadobudne majetok, či už

prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti.
Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, keďže súd
v napadnutom uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná
bez akejkoľvek konkretizácie úkonov vykonaných súdnym exekútorom. Poukázal na to, že povinný
môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohol dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky,

avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny exekútor súčasne nezisťoval, či je
povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť výkonom exekúcie. Uviedol, že v prípade
zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky, exekučný súd preto musí postupovať v súlade s
príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný
dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z z exekučného titulu, alebo sa nezistí iný dôvod na to,
aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným

postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou
argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Konštatoval

nemajetnosťpovinného,bolavylustrovanánegatívnamajetkovápodstata,ktorájepodporenáajvýpisom
z Centrálneho registra exekúcii. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. Oprávnený vo vyjadrení k stanovisku súdneho exekútora zotrval na podanom odvolaní.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávanie, pretože nejde
o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho
odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 9a Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primeranie použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 4.5.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného

poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákona v §
243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisovúčinnýchdo31.marca2017.Keďžeustanovenia§243iaž§243knatotokonanienedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zaslal súd
prvej inštancie na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení oprávnený vyjadril nesúhlas so zastavením
exekúcie, pretože povinný je v produktívnom veku a je predpoklad, že sa zamestná alebo bude podnikať,prípadne začne poberať dôchodok a tak bude možné exekúciu vykonať. Poukázal na to, že predmetom
vymáhania je neuhradené poistné, ide o verejné prostriedky všetkých prispievateľov, a preto je dôležité,
aby sa pri vymáhaní nedoplatkov postupovalo obzvlášť dôsledne.

14. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený akceptoval oznámenie súdneho exekútora o nemajetnosti
povinného, ktorú zistil lustráciou, keďže neoveroval a nenamietal úkony súdneho exekútora pri zisťovaní
majetkových pomerov povinného a so zastavením exekúcie nesúhlasil zrejme len preto, že ešte

neuplynula zákonná lehota na vymáhanie jeho pohľadávky.

15. Odvolací súd preskúmaním exekučného spisu dospel k záveru, že súdny exekútor zisťoval
majetkové pomery povinného v celom priebehu vedenia exekúcie a nezistil majetok, ktorý by bol
efektívne postihnuteľný exekúciou. Zo zistení súdneho exekútora vyplýva, že povinný preukázateľne v

súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok a nemá ani postihnuteľný príjem. V exekučnom
spise sa nachádza aj list Š. Ď. st., ktorým vracal písomnosti súdnemu exekútorovi z dôvodu, že
písomnosti sa týkajú jeho syna Š. Ď., F.. XX.XX.XXXX, ktorý dlhodobo (asi 6 rokov) sa na adrese T. XX
nezdržiava. Synov pobyt mu nie je známy a nie je s ním v žiadnom - ani telefonickom ani písomnom
kontakte. Žiadal preto, aby súdny exekútor uvádzal na obálke, v ktorej doručuje písomnosti, dátum

narodenia adresáta. Z uvedeného vyplýva, že ani zisťovanie majetku povinného v mieste bydliska by
nič nezmenilo na závere súdneho exekútora o nemajetnosti povinného.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho

exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného a preto exekúciu zastavil dôvodne. Ak oprávnený zistí, že povinný sa
zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový
návrh na vykonanie exekúcie.

17. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu,
ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanej
pohľadávky odvolací súd udáva, že podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z

posúdenia existujúceho stavu a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci,
ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte
uvedeného ustanovenia.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

20.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.

p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu nasúde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).