Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213512
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116213512.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: T. F., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom K Z. H. 50X/X, XXX XX A., o zaplatenie 597,50 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24C/134/2016-64 zo dňa 23.05.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 597,50 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 597,50 Eur od 26.08.2004 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu

zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 1, § 2 písm. a, b), § 4 ods. 1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu 06.07.2004 (ďalej len Zákon č. 258/2001 Z.z.), § 52
ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, § 40a, § 49a, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

4. Skutkovo mal za preukázané, že dňa 06.07.2004 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom podpísaná zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške
10.000,- Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť zvýšený o 8.000,- Sk, spolu 18.000,- Sk, počnúc od 21.07.2004 v 10
mesačných splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T 17/06 zo dňa 26.05.2006 bol žalovaný uznaný
vinným pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona a žalobca bol v súlade
s § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na občianskoprávne

konanie. Žaloba bola súdu doručená dňa 29.06.2016.

5. Prijal záver, že zmluva o úvere zo dňa 06.07.2004 má charakter spotrebiteľskej zmluvy, kde žalobca
vystupoval ako podnikateľ, keďže poskytovanie úverov a pôžičiek tvorí predmet jeho podnikateľskejčinnosti, žalovaný naopak pri uzatváraní tejto zmluvy konal a bol v pozícii spotrebiteľa. Zmluva
neobsahuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z., a to RPMN, čo spôsobuje, že
sa úver považuje za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Rovnako v tejto súvislosti súd poukázal

na ust. § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého veriteľ nie je oprávnený požadovať od dlžníka
úroky a poplatky, ak tie nie sú uvedené v zmluve.

6. Súd poukazuje, že v rozhodnutí 36/2008 Najvyšší súd uzavrel, že jednanie jednej zo zmluvných strán
spočívajúcevovlastnomuzatvorenízmluvybolovprávoplatnomodcudzujúcomrozsudkusúduvtrestnej

veci kvalifikované ako konanie napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1
a4Trestnéhozákona,nerobízmluvuabsolútneneplatnouanipodľa§37ods.1Občianskehozákonníka,
ani podľa § 39 Občianskeho zákonníka iba preto, že konajúci tým spáchal trestný čin. Tiež sa doplnilo,
že podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzatváraní je dôvodom neplatnosti zmluvy
podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, ktorého sa môže úspešne dovolať iba druhý účastník
zmluvy podľa § 40 a Občianskeho zákonníka. V súlade s ustálenou judikatúrou súdov sa žalobca mohol

relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolať postupom podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Keďže
tak neurobil, podľa názoru súdu sa právny úkon stal platným a nárok žalobcu je premlčaný s poukazom
na to, že lehota splatnosti na vrátenie finančných prostriedkov titulom uzatvorenej zmluvy uplynula pre
žalovaného dňom 21.04.2005. Podľa názoru súdu od tohto okamihu, deň nasledujúci, t.j. od 22.04.2005
začala pre žalobcu plynúť trojročná premlčacia doba na vrátenie plnenia z uzatvorenej zmluvy a uplynula

dňom 22.04.2008. Žaloba žalobcu bola na súd doručená až dňa 29.06.2016 t.j. po uplynutí všeobecnej
premlčacej doby a z tohto dôvodu bol jeho nárok zamietnutý.

7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol
v konaní neúspešný, nemá tak nárok na náhradu trov konania a žalovanému súd náhradu trov konania

nepriznal, pretože z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, ani si nárok na ich náhradu
neuplatnil.

III. Obsah odvolania žalobcu
8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca z dôvodu, že súd dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V danom prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom úverového
podvodu v zmysle ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného zákona a nie o nárok vyplývajúci zo zmluvy o
úvere, preto súd nebol oprávnený prihliadať na premlčanie nároku. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnil náhradu trov

konania, vrátane trov odvolacieho konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §

34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolacia argumentácia žalobcu bola založená na tvrdení o nesprávnosti zistenia skutkového stavu
a nesprávneho posúdenia sporu súdom prvej inštancie.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konanianajavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

14. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že sporové strany uzavreli dňa 06.07.2004 zmluvu o úvere,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10.000,- Sk. Pre neplnenie zmluvných
povinností žalovaným, vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru dňa 26.08.2004. Trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T 17/06 zo dňa 26.05.2006 bol žalovaný uznaný vinným pre trestný
čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona a žalobca bol v súlade s § 288 ods. 1

Trestného poriadku odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

15. V kontexte uplatnených odvolacích námietok, v zhode so súdom prvej inštancie, odvolací súd
uvádza, že v prejednávanom prípade nárok žalobcu o zaplatenie sumy 597,50 eur prestavuje plnenie zo
zmluvy tak, ako to v konečnom dôsledku vymedzil aj žalobca v rámci podanej žaloby. Určitým vodidlom
pre prijatie daného právneho záveru poskytuje žalobcom vymedzený nárok na zaplatenie zákonného

úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 597,50 eur, požadovaný odo dňa 26.08.2004, teda odo
dňa, kedy malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

16. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, súd prvej inštancie správne konštatoval relatívnu neplatnosť
zmluvy o úvere, pričom svoje rozhodnutie riadne právne zdôvodnil ust. §§ 40a, 49a Občianskeho

zákonníka, s odkazom na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Odôvodnenie
rozhodnutia považuje odvolací súd za dostatočné, v celom rozsahu sa s nim stotožňuje a odkazuje naň
bez potreby doplnenie právnej argumentácie.

17. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu v danom prípade spochybnený nebol, odvolací súd preto

nevidí dôvod pre vylúčenie aplikácie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platného a účinného
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal
skúmaním premlčania a správne na vec aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka. Aktiváciou premlčania z úradnej povinnosti došlo k oslabeniu práva a tento
proces už zvrátiť nemožno. Z obsahu spisu vyplýva, že dlh sa stal splatným dňa 26.08.2004. Ak teda

žaloba bola doručená súdu dňa 29.06.2016, po uplynutí takmer 12-ročnej doby, je potrebné v zhode so
súdom prvej inštancie konštatovať, že žalobca tak učinil po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej
doby odo dňa, keď právo na zaplatenie dlžnej sumy mohol uplatniť na súde po prvýkrát (27.08.2004).
Odvolací súd sa preto stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom
rozsahu.

18. Z vlastnej rozhodovacej činnosti sú odvolaciemu súdu známe nekalé obchodné praktiky žalobcu
(napr. neuvádzanie obligatórnych obsahových náležitostí v zmluvách o spotrebiteľskom úvere, úžerné
dojednávanie odplaty za poskytnutie úveru či používanie neprijateľných zmluvných podmienok) vo
vzťahu k širokému okruhu spotrebiteľov, preto odvolaciu námietku vylúčenia aplikácie ust. § 5b zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, a to v prospech žalobcu,
považuje odvolací súd za nedôvodnú.

19. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na
náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva,
že žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich

náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).