Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2008

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/44/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200531
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2008:5019200531.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a členov senátu JUDr. Kataríny Potockej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa J. B.,
bytom D. K., A. S. XXXX/XX,. právne zastúpeného advokátom JUDr. F. K., so sídlom v D. K., R. XX,. proti
odporcom1/J.L.,bytomJ.F.č.XXX/X,.D.K.,2/D.L.,bytomtamtiež,obajaprávnezastúpeníadvokátom
Mgr. B. J., advokátom so sídlom v B., P. X,. o vypratanie nehnuteľností, na základe odvolanie odporcov

v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č. k. 11C/49/05-116, zo dňa 3. novembra 2005,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým uložil odporcom povinnosť vypratať
nehnuteľnosť - rodinný dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa na KN parcele č. 548/3/2,
nehnuteľnosť KN parcela č. 548/3/1 a KN parcela č. 548/3/2, a tieto odovzdať navrhovateľovi.

V časti o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na

ďalšie konanie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom 1/ a 2/ rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť -
rodinný dom, súp. č. XXX,. nachádzajúci sa na KN parc. č. 548/3/2, a pozemky KN parc. č. 548/3/1 a
KN parc. č. 548/3/2, zapísané na LV č. 662, v kat. úz. V. B., a tieto odovzdať navrhovateľovi do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
navrhovateľ je (výlučným) vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Vlastnícke právo nadobudol na základe
inej skutočnosti ustanovenej zákonom, konkrétne Exekučným poriadkom, ako vydražiteľ na dražbe
nehnuteľností v exekučnom konaní - § 150 ods.2.
Na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7Er/433/03 sa viedla exekúcia oprávneného J. Š. proti
odporcom v 1/a 2/ rade ako povinným, pričom súdny exekútor exekúciu viedol predajom nehnuteľností
vo vlastníctve povinných, a to (práve) rodinného domu súp. č. XXX a pozemkov parc. č. 548/3/2 a

548/3/2 kat. úz. V. B.. Predmetné nehnuteľností vydražil na dražbe konanej dňa 6.9.2004 navrhovateľ,
ktorý urobil najvyššie podanie v sume 1 797 900,- Sk, a ktorému súdny exekútor udelil príklep, pričom
exekučný súd tento príklep uznesením zo dňa 27. 9. 2004 schválil. Na základe predmetného uznesenia
o schválení príklepu bolo vlastnícke právo navrhovateľa k vydraženým nehnuteľnostiam zapísané do
katastra nehnuteľností.
Prvostupňový súd zdôraznil, že na existenciu vlastníckeho práva navrhovateľa nemá vplyv ani námietka

odporcovonezákonnostiexekúcie,keďževzmysle§61Exekučnéhoporiadkunavráteniedopredošlého
stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Odporcom v 1/ a 2/ rade nesvedčí žiaden právny titul, na
základe ktorého by mali užívacie právo k dotknutým nehnuteľnostiam a tieto užívajú v rozpore s vôľounavrhovateľa. Jedná sa preto o protiprávny zásah do jeho vlastníctva navrhovateľa, z ktorého titulu sú
odporcovia podľa § 126 ods.1 Obč. zák. povinní vyššie špecifikované nehnuteľnosti vypratať. Právne
dôvodil ustanovením § 126 Obč. zák..

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že uložil odporcom povinnosť zaplatiť v spore
úspešnému (§142 ods. 1 O.s.p.) navrhovateľovi sumu 57 124,- Sk.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade, ktorí sa domáhali
alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie, alebo jeho zmeny tak, že

návrh navrhovateľa bude v celom rozsahu zamietnutý. Považovali rozhodnutie súdu prvého stupňa za
nesprávne a nezákonné. Odvolatelia poukazovali na to, že sa nezaoberal preskúmaním exekučného
titulu a za rozhodujúce považoval uznesenie o schválení príklepu z dražby nehnuteľnosti. Exekučný
súd však bol povinný v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmať žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tiež samotný exekučný titul, čo neučinil.
Odporcovia uviedli, že finančné prostriedky na zaplatenie dlhu, od ktorého sa odvíjala exekúcia, sa im

podarilo zohnať tri dni po udelení príklepu. Konanie exekučného súdu, ako aj exekútora, označili za
nezákonné a protiprávne. Z uvedeného nadväzne vyvodzovali, že ak niekto získa majetok v rozpore
so zákonom, nemôže byť „právoplatným“ vlastníkom nehnuteľností a neoprávnene získaný majetkový
prospech je povinný vrátiť. Súvisiaci zápis do katastra nehnuteľností považovali len za technickú stránku
veci.

Súčasne odporcovia v 1/ a 2/ rade namietali rozhodnutie okresného súdu i v časti o trovách konania.
Mali za to, že tieto boli nesprávne ustálené, pretože odmena za jeden úkon poskytnutej právnej služby
nezodpovedá vyhláške č. 655/2004 Z.z..

Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť. Napadnuté rozhodnutie

považoval za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, vrátane jednotlivých právnych záverov
prvostupňového súdu. Zopakoval, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a odporcovia
nedisponujú žiadnym titulom, na základe ktorého by mohli predmetné nehnuteľnosti užívať. Medzi
účastníkmi nedošlo ani k uzavretiu nájomnej zmluvy, a preto návrh na vypratanie je dôvodný.
Navrhovateľ dodal, že odporcovia neboli úspešní ani v konaní, vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín

pod sp. zn. 10C/1/2005, v ktorom vystupovali ako navrhovatelia a odporcom bol J. Š. (oprávnený zo
súvisiacej exekúcie).

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201 O.s.p., § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 201 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z
ustanovenia § 212 ods. 1 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p..
Odvolacie pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti odporcov a ich právneho zástupcu. Dôvod
vymedzený v podaní (údajnej) právnej zástupkyne odporcov - prevzatie zastupovania dňa 17. 3. 2008 a

nedostatokčasunaoboznámeniesospisom-nekvalifikovalodvolacísúdzadôležitýdôvodnaodročenie
pojednávania (§ 101 ods. 2 v spojení § 211 ods. 2 O.s.p.). Predvolanie na termín pojednávania (19. 3.
2008) bol procesnej strane odporcu doručený s časovým predstihom výrazne presahujúcim zákonnú 5-
dňovú lehotu, a to dňa 20. resp. 21. 2. 2008. Bol teda vytvorený dostatočný priestor na prípadnú zmenu
právneho zástupcu, pričom odvolacie konanie už prebieha od 18. 1. 2006 a v jeho predchádzajúcom

štádiu došlo k zmene v osobe právneho zástupcu odporcov - namiesto JUDr. C. ich začal zastupovať
(práve) Mgr. J.. Navyše JUDr. S., ktorá učinila podanie požadujúce odročenie pojednávania, nepredložila
žiaden doklad, ktorý by potvrdzoval existenciu právneho zastúpenia odporcov v súdenej veci jej osobou.
Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že vo všeobecnosti iba zmena právneho zastúpenia nie je paušálnym
dôvodom na odročenie pojednávania.

V tejto súvislosti je potrebné dodať tiež to, že odvolací súd už v rámci aktuálneho odvolacieho
konania akceptoval dve žiadosti odporcov o odročenie pojednávania, pričom minimálne vo vzťahu k
pojednávaniu, nariadenému na deň 14. 11. 2007, bola reálnosť tvrdeného dôvodu odročenia a jeho
súvislostí otázna.
Krajský súd neakceptoval ani návrh odporcov na prerušenie konania v zmysle § 109 ods.2 písm.c)

O.s.p. z toho dôvodu, že dňa 14. 3. 2008 mali podať návrh na určenie vlastníckeho práva v ich prospech
(do bezpodielového spoluvlastníctva) k nehnuteľnostiam, o vypratanie ktorých ide v prejednávanej veci.
Jednak do štádia rozhodovania odvolacieho súdu uvedené tvrdenie nijako nepreukázali a jednak takýto
návrh nebráni rozhodnutiu v súdenom prípade (s poukazom na nižšie konštatovaný právny základnadobudnutia vlastníctva navrhovateľom). Navyše vo všeobecnosti platí, že v podstate kedykoľvek
(vzhľadom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva - § 100 ods.2 veta prvá Obč. zák.) môže ľubovoľný
subjekt, odlišný od aktuálneho vlastníka, vzniesť k predmetu vlastníctva svoje vlastné (tvrdené)

vlastnícke nároky.

Okresný súd správne vymedzil podstatu posudzovaného návrhu - tzv. reivindikačnej žaloby a nadväzne
zadefinoval podmienky, za splnenia ktorých môže byť takýto návrh úspešný. V náležitom rozsahu
vykonal tiež potrebné dokazovanie, z ktorého ustálil skutkový stav a tento konkrétne právne posúdil.

Krajskýsúd,zhodnesosúdomI.stupňa,konštatuje,žezákladomúspechunávrhunavydanie/vypratanie
veci, je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa. V tomto smere sú súvisiace úvahy okresného
súdu vecne správne a odvolací súd na ne v podrobnostiach odkazuje. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke
právo v rámci exekučného konania dňom udelenia príklepu. Správne súd I. stupňa zdôraznil, že v
exekučnom konaní je navrátenie do predošlého stavu vylúčené, preto ani eventuálne preukázanie
nesprávnosti postupu súdneho exekútora alebo exekučného súdu v osobitnom konaní nemá vplyv na

danosť vlastníckeho oprávnenia navrhovateľa. Zároveň súdy, konajúce v posudzovanej veci, sú viazané
právoplatnými rozhodnutiami (§ 159 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.) v exekučnom konaní a
prebiehajúce konanie nepredstavuje ani legitímny (zákonom povolený) prostriedok na preskúmanie
exekučného konania. V tejto súvislosti je však potrebné pre úplnosť tiež zopakovať, že odporcovia (v
pozícii povinných) v dotknutom exekučnom konaní absolútne nevyužili zákonné možnosti na ochranu

svojich práv resp. povolené opravné prostriedky.
Neopodstatneným je tiež tvrdenie odvolateľov, že údaje katastra nehnuteľností majú len evidenčný resp.
„technický“ charakter. Naopak v zmysle ustanovení § 70 a § 71 zák. č. 162/95 Z. z. sú údaje katastra
(okrem iného aj o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak
(v súdenej veci opak preukázaný nebol) a slúžia najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam.

Druhou podmienkou úspešnosti návrhu na vypratanie nehnuteľnosti je skutočnosť, že ten, voči komu
návrh smeruje, užíva nehnuteľnosť neoprávnene. Rovnako v tejto otázke okresný súd správne ustálil,
že odporcom nesvedčí žiadny právny titul na užívanie predmetných nehnuteľností.
Odporcovia v 1/ a 2/ rade odmietli nehnuteľnosť vypratať, za jej užívanie neplatia žiadnu náhradu

a akákoľvek snaha navrhovateľa o podmienky nájomnej zmluvy, prípadne vypratanie nehnuteľností
zo strany navrhovateľa voči odporcom boli neúspešné. Samotní odporcovia skutočnosť užívania
predmetných nehnuteľností potvrdili. Vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolacieho súdu rozhodne
nemožno ako titul, ktorý by ich oprávňoval na užívanie cudzej veci, považovať ich tvrdenia
o nezákonnosti exekúcie, keďže všetky súvisiace rozhodnutia v exekučnom konaní nadobudli

právoplatnosť a vykonateľnosť.
S poukazom na konštatované je vyhovenie návrhu navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcom
vypratať, vo výroku označené, nehnuteľnosti vecne správnym rozhodnutím.

Výrok o trovách prvostupňového konania odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa §

221 ods. písm. f), ods. 3 O.s.p.. Okresný súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s
poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov
konaniapotrebných naúčelné uplatňovanie/bráneniepráva protiodporcom.Vtomtosmererozhodnutie
okresného súdu je správne.
Pokiaľ však okresný súd priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, je

jeho rozhodnutie do určitej miery nepreskúmateľné. Navrhovateľ bol zastúpený právnym zástupcom -
advokátom, v súvislosti s ktorým zastúpením boli akceptované 4 úkony právnej služby, pričom priznaná
odmena za 1 úkon činí 17 250,- Sk. Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej
odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva, podľa počtu úkonov
právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal. V napadnutom rozhodnutí v časti, v ktorej prvostupňový

súd odôvodnil priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi, absentuje práve uvedenie tarifnej hodnoty
veci, z ktorej vychádzal a následne stanovil tarifnú odmenu podľa § 10 označenej vyhlášky.
Prvostupňový súd sa stotožnil s vyúčtovaním predloženým zástupcom navrhovateľa, ktorý si uplatnil
odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 17 250,- Sk, pričom vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti
v sume 2 238 213,16 Sk (podľa znaleckého posudku Ing. Pivku). Zo zápisnice o dražbe nehnuteľnej

veci však vyplýva, že exekútor pridelil príklep za najvyššie podanie v sume 1 797 900,- Sk. Pokiaľ
navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti v exekučnom konaní kúpil v uvedenej čiastke, táto suma by mala
byť tarifnou hodnotou veci.Bez ohľadu na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania
krajský súd, s poukazom na uzavretie veci z meritórneho hľadiska, bezprostredne v aktuálnom štádiu
rozhodol o trovách odvolacieho konania.

Odvolatelia - odporcovia nemali v odvolacom konaní úspech, a preto im podľa § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods.1 O.s.p. náhrada jeho trov neprináleží. Naproti tomu navrhovateľ si náhradu druhostupňového
konania neuplatnil (§151 ods.1 O.s.p.). Nadväzne krajský súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. V ďalšom štádiu rozhodovania o trovách konania teda okresný súd
rozhodne „iba“ o trovách prvostupňového konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.