Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/549/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217727
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6111217727.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcov: 1/ P. X., nar. XX.
XX. XXXX, 2/ F. X., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., G. XX, zastúpených JUDr. Františkom
Vavračom, advokátom, Banská Bystrica, Horná 51, proti žalovanej: Y. G., rod. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S., G. XX, zastúpenej JUDr. Lukášom Kožákom, advokátom, Banská Bystrica, Nám. SNP 13, o
zrušenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 06. 2013 č. k. 10C/139/2011 - 130, takto

r o z h o d o l :

Medzitýmny rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/

a 2/ a žalovanej k nehnuteľnosti vedenej v katastrálnom území S. ako parcela č. KN XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcov.

2. Okresný súd po doplnení dokazovania po tom, čo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 17Co/206/2012 - 75 zo dňa 15. 11. 2012 bol medzitýmny rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 10C/139/2011 - 60 zo dňa 24. 04. 2012, ktorým medzitýmnym rozsudkom okresný súd
zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej k spornej nehnuteľnosti a nehnuteľnosť

prikázal do výlučného vlastníctva žalobcov, zrušený a vec mu vrátil na ďalšie konanie, súd prvej inštancie
opätovne vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že k spornej nehnuteľnosti zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcov 1/, 2/ a žalovanej a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcov.
Okresnýsúdvecprávneposúdilpodľaustanovenia§142ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),
pričom poukázal na to, že v prípade, ak súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, musí
dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania, pričom najprirodzenejším
spôsobom je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia

tohto spôsobu je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. rozdelením
veci vzniknú samostatné veci, ktoré môžu vlastníkom slúžiť spôsobom zodpovedajúcim povahe a
spoločenskému poslaniu (záujmu). Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob
vyporiadania, a to prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
Zákon pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom určuje kritériá, a
to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Okresný súd mal za to, že dôležitým kritériom použitia

jednotlivých spôsobov je účelné využitie veci nespochybňujúc pritom zákonnú postupnosť spôsobu
vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Poukázal na to, že prikázanie
veci prichádza do úvahy, ak nie je rozdelenie veci dobre možné, pričom práve kritériá účelnosti a
kvality využitia veci zohľadňoval súd pri posudzovaní, či pozemok v spoluvlastníctve účastníkov jereálne deliteľný, alebo nie. Rozdelenie pozemku, a to akýmkoľvek spôsobom na základe vykonaného
dokazovania, okresný súd považoval za „dobre nemožné“. Okresný súd ďalej poukázal na to, že časť
spoločnej nehnuteľnosti, ktorú požadovala žalovaná, predstavuje skalný masív (prirodzene uzatvárajúci

vstupnú časť dvora žalobcov) tvorený pôdnym nánosom a šotolinou, ktorý nielen podľa inžiniersko-
geologického odborného posúdenia, ale aj z pohľadu laika, musí byť zabezpečený z dôvodu ochrany
prístupovej cesty do dvora žalobcov. Tento fakt v budúcnosti by mohol ďalej komplikovať vzťahy
účastníkov a vyvolať ďalší súdny spor, lebo stabilizácia svahu by nevyhnutne vyžadovala súčinnosť
oboch strán. Zároveň zdôraznil, že práve tento fakt umocňuje argument o využití tejto časti na

umiestnenie žumpy rodinného domu žalobcov. Vychádzajúc z odborného vyjadrenia autorizovaného
stavebného inžiniera F.. A. F. o možných technických riešeniach umiestenia žumpy a z ohliadok
nehnuteľnosti, mal súd za to, že i vzhľadom k sklonu terénu (pričom toto miesto sa nachádza
pod rodinným domom žalobcov) je umiestnenie žumpy na tomto mieste najvhodnejšie a popri jej
realizácii možno technicky stabilizovať i „skalu“. Neprehliadnuteľným dôvodom záveru o nedeliteľnosti
nehnuteľnosti podľa názoru okresného súdu je i vybudovaný plot, ktorý vybudovali žalobcovia na časti,

ktorú žiada žalovaná. Ak by súd návrhu žalovanej vyhovel, plot by sa ocitol na pozemku žalovanej,
čo by znamenalo hrozbu ďalšieho sporu účastníkov danú rozdielnym režimom vlastníctva stavby a
pozemku. Okresný súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom v zmysle druhej vety § 152 ods. 2
O. s. p. (platného a účinného právneho predpisu v čase rozhodovania okresného súdu) z dôvodu, že
medzi stranami sporu bol sporný najmä spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva s tým, že po

právoplatnosti rozhodnutia súd bude pokračovať v konaní o výške náhrady patriacej žalovanej za jej
spoluvlastnícky podiel.

3. V zákonom stanovenej lehote proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu podala odvolanie
žalovaná z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za
to, že okresný súd nerešpektoval zákonnú postupnosť možných spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, keď ako prvý spôsob vyporiadania prichádza do
úvahyreálnadeľba,ďalšiespôsobyvyporiadania,akonapríkladprikázanievecidovýlučnéhovlastníctva

jedného zo spoluvlastníkov nastupujú až vtedy, ak reálna deľba nie je možná. Súd záver o tom, že
prípadná reálna deľba nie je dobre možná, založil prakticky výlučne na posudzovaní účelnosti a kvality
využitia veci, a to najmä z pohľadu zámeru umiestnenia žumpy na spodnej časti spoločnej nehnuteľnosti
zo strany žalobcov. Poukázal na závery zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu v predmetnej veci,
a to dôsledne rešpektovať prioritu zákonných spôsobov vyporiadania s poukazom na to, že kritérium

priameho hospodárskeho využitia uvedenej časti pozemku nemôže byť určujúcim pre záver o vylúčení
reálnej deľby spoločnej nehnuteľnosti. Má za to, že odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, že
nie je dôvod pochybovať o skutočnosti, že rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti je dobre možné, a
preto je potrebné postupovať s týmto zákonom favorizovaným spôsobom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Namietal, že okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou prípadného iného spôsobu

reálneho rozdelenia spoločnej nehnuteľnosti, pokiaľ dospel k záveru, že rozdelenie veci spôsobom
navrhovaným žalovanou nie je dobre možné. Žalobkyňa sa v konaní prioritne domáha reálneho
rozdelenia nehnuteľnosti spôsobom, ktorý vyplýva z predloženého geometrického plánu zo strany
žalobkyne, keďže toto riešenie považuje za najlepšie. Vo vzťahu k otázke účelu využitia spornej časti
spoločnejnehnuteľnosti,najmäpokiaľideootázkuprípadnéhoumiestneniažumpyvtejtočastipozemku,

uviedla, že túto otázku nepovažuje za kľúčovú pre posúdenie otázky reálnej deliteľnosti spoločnej
nehnuteľnosti. Tvrdenia žalobcov o zámere vybudovať žumpu práve na tejto časti pozemku považuje
vyslovene za účelové, uvedená časť pozemku na vybudovanie žumpy nie je vhodná, nakoľko ide o
skalný svah, pričom na uvedenom nič nemení ani tzv. „odborné vyjadrenie“ F.. A. F., keďže z jeho obsahu
nijako nevyplýva exaktný záver v tom zmysle, že by v danom prípade bolo jedine nevyhnutné umiestenie

žumpy práve na tej časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorú navrhuje v rámci zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, a teda, že by žumpu nebolo
možné umiestniť v inej časti pozemku. Má za to, že odborné vyjadrenie je tak nejednoznačné, zmätočné.
Namietala, že by sa jednalo o odborné vyjadrenie, keďže podľa jej dostupných informácií spracovateľ
predmetného vyjadrenia nie je znalcom. Za nesprávne považuje aj vyhodnotenie listinného dôkazu -

tzv. inžiniersko-geologického odborného posúdenia V.. S.W. z dôvodu jeho všeobecnosti. Poukázala
na to, že uvedená časť pozemku je tvorená z prevažnej väčšiny skalným masívom, ktorý podľa jej
presvedčenia žiadnu zásadnú stabilizáciu, resp. zabezpečenie nevyžaduje. Pôdne nánosy a šotolina súlen povrchovými vrstvami tohto skalného masívu, ktorých prípadné zabezpečenie však nepredstavuje
žiadny zásadný problém.

4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázali na to, že dôvody odvolania
nepovažujú za také, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť napadnutého rozsudku. Je nepochybné,
čoho si bol vedomý aj súd prvého stupňa, že súd musí rešpektovať podľa § 142 ods. 1 postupnosť
spôsobov zrušenia spoluvlastníctva, pričom súd tak aj postupoval. Poukázali na to, že opätovná a
podrobná ohliadka ukázala, že deľba navrhovaná žalovanou, ku ktorej poskytla podklad listinný dôkaz

- geometrický plán, nie je možná. Reálna deľba je právny pojem rozdelenia pozemku, ktorý v sebe
obsahuje z hľadiska účelu možnosť, že z jedného pozemku vzniknú dva samostatné pozemky (dve veci),
ktoré by z hľadiska možného využitia spĺňali kritérium veci z hľadiska prístupov a zmysluplného využitia.
Toto sa ohliadkou preukázalo vo vzťahu k navrhovanej alternatíve ako neúnosné, a to aj vzhľadom
na kopcovitý terén celého pôvodného pozemku a ťažko dostupný terén z hľadiska navrhovaného
reálneho odčlenenia, čo má dopad aj na využitie prípadne samostatnej časti, ktorú požadovala žalovaná.

Detailné fotografie a komentár žalobcov v tejto časti dáva jednoznačnú odpoveď z hľadiska kritérií
objektívneho hodnotenia po skutkovej stránke, že deľba takýmto spôsobom nie je reálna. Potom aj
právne posudzovanie týchto skutkových zistení neobsahuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na
správnosť týchto záverov. Druhý argument žalovanej spočíval v tom, že súd nezávisle od tvrdenia
účastníkovjepovinnýhľadaťinúmožnosťreálnejdeľby,keďniejeviazanýnávrhmiúčastníkov.Skutkovo

sa súd na ohliadke zaoberal aj touto alternatívou, lebo právny zástupca žalobkyne zameral pozornosť
súdu i na túto možnosť. Skutkové zistenia však na takéto iné riešenie nedávajú podklad. Ak berieme do
úvahymalúvýmeruceléhopozemku,keďtentojezastavanýrodinnýmdomomapríslušenstvom,ktorých
konfigurácia rozloženia na pozemku nedáva možnosť vytvorenia takej samostatnej časti pozemku,
ktorá by bola oddeliteľná a mohla by vytvoriť ďalší samostatný pozemok (samostatnú vec). Nie je

pravdou, že súd neskúmal aj inú alternatívu, ale takáto sa v dokazovaní nepotvrdila ako priechodná. Súd
komplexnevyhodnotilzistenéskutočnostitak,žereálnadeľbaniejemožná,braldoúvahyajpripomienky
odvolacieho súdu z hľadiska riadnej argumentácie a odôvodnenia rozhodnutia. Z týchto súd vychádzal,
a preto možno považovať odvolacie dôvody za nepresvedčivé, ktoré nevyvracajú správnosť skutkových
zistené a právneho posúdenia. Rozsudok okresného súdu považujú za vecne správny.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť
nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle

vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody
uvedené v odvolaní žalovanej odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie
vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričomodvolací súd konštatuje správnosť záverov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací
súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných
podmienok; čo sa týka preskúmavania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd

z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcov dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, rozsudok okresného súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd vykonal
hodnoteniedôkazovvsúladesustanovením§132Občianskehosúdnehoporiadku(platnéhoaúčinného
v čase rozhodovania okresného súdu), podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd poukazuje vo
vzťahu k odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie sa neriadil záväzným právnym názorom
vysloveným odvolacím súdom v predmetnej veci, že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú. Je
nepochybné, že odvolací súd akcentoval potrebu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
dôsledne aplikovať ustanovenie § 142 ods. 1 OZ, zaoberať sa možnosťou reálnej deľby pozemku, ktorý

je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a v prípade, ak na základe doplneného dokazovania súd
dôjde k záveru, že táto reálna deľba nie je možná, podľa návrhu žalovanej zaoberať sa aj prípadne
inou alternatívou reálnej deľby, pričom zároveň poukázal na to, že až po posúdení vhodnosti reálneho
rozdeleniaspoločnejnehnuteľnostizhľadiska,čiknovovytvorenýmnehnuteľnostiambudezabezpečený
prístup priamo z komunikácie, alebo z pozemkov vo vlastníctve účastníkov konania, či navrhovaným

rozdelením bude umožnený prístup k rodinnému dobu žalobcov, či nebude zabránené v jej riadnom
užívaní a udržiavaní a aké technické úpravy bude potrebné uskutočniť po reálnom rozdelení spoločnej
nehnuteľnosti,budemôcťsúddôjsťkzáveru,otom,čireálnerozdeleniespoločnejnehnuteľnostijealebo
nie je dobre možné a z týchto dôvodov považoval závery uvedené v odôvodnení rozsudku Okresného
súduBanskáBystricač.k.10C/139/2011-60zodňa24.04.2012zapredčasnéapráveztýchtodôvodov

rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Je preto potrebné prisvedčiť konštatovaniu okresného súdu v odôvodnení medzitýmneho rozsudku, že
odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil viaceré
podstatné okolnosti, čo robí jeho závery predčasným, a teda nevyslovil záväzný právny názor o reálnej
deliteľnosti pozemku v spoluvlastníctve strán sporu, ktorým by bol prvostupňový súd v zmysle § 226

O. s. p. viazaný.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle
§ 142 OZ je konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia a
rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje

jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich
poradie (1. rozdelenie veci, 2. prikázanie veci za náhradu, 3. nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd
záväzné. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na
veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci, pričom uvedené pravidlo sa má použiť
na každý spôsob vyporiadania, t. j. aj pri reálnom rozdelení veci, ako aj pri prikázaní veci mimo

predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci,
jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie
veci vzniknutej rozdelením. Súd vždy musí dbať na to, aby rozdelením veci nevznikli nefunkčné
veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti
pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobre možné, ak by

ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením
by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým účastníkom. S prihliadnutím na
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nepochybné, že súd týmto otázkam venoval náležitú
pozornosť a práve s prihliadnutím na kritériá účelnosti a kvality využitia veci okresný súd dospel k
záveru, že pozemok v spoluvlastníctve strán sporu reálne deliteľný nie je, a to akýmkoľvek spôsobom,

keď uviedol, že súd rozdelenie pozemku akýmkoľvek spôsobom považuje za „dobre nemožné“. Potom
správne okresný súd aplikoval vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu,
pričom k takémuto záveru dospel práve na základe doplneného dokazovania po tom, čo rozsudok
okresného súdu zo dňa 24. 04. 2016 bol zrušený odvolacím súdom. Ani ďalšie odvolacie námietky
žalovanej nemožno považovať za dôvodné, keď z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že

pozemok v spoluvlastníctve strán sporu je zastavaný rodinným domom vrátane príslušenstva k tomuto
rodinnému domu, ktorý je vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, pričom nepochybne bolo zistené, že tento
nie je odkanalizovaný, pričom dôsledným oboznámením sa s odborným vyjadrením autorizovaného
stavebného inžiniera o možných technických riešeniach umiestnenia žumpy, s prihliadnutím nazabezpečenie prístupovej cesty k tejto žumpe, s prihliadnutím na konfiguráciu budov postavených na
predmetnom pozemku je umiestnenie žumpy na časti pozemku, ktorú navrhovala žalovaná prikázať do
jej výlučného vlastníctva najvhodnejším miestom. Aj z tohto dôvodu, záver okresného súdu o reálnej

nedeliteľnosti s prihliadnutím na ustanovenie § 142 ods. 1 veta tretia OZ s akcentom na možnosť
účelného využitia aj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcov, je správny.

12. Okresný súd vykonané dokazovanie vyhodnotil správne, dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil a z týchto dôvodov odvolací súd, keďže rozsudok okresného súdu považuje

za vecne správny, v súlade s ustanovením § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

13. Keďže okresný súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom, odvolací súd o trovách odvolacieho
konanianerozhodol,otýchtorozhodnesúdprvejinštancievrozsudku,ktorýmrozhodneovýškenáhrady
patriacej žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).