Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/139/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111217727
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6111217727.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľov X/

P. X., J.. X. Q. XXXX, M. X/ F. X., V.. S., J.. XX. Z. XXXX, G. S., G. XX, zastúpených JUDr. Františkom
Vavračom, advokátom, Banská Bystrica, Horná 51, proti odporkyni Ľ. G., V.. S., J.. XX. N. XXXX, G. S.,
G. XX, zastúpenej JUDr. Lukášom Kožákom, advokátom, Banská Bystrica, Nám. SNP 13, o zrušenie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov 1/ a 2/ a odporkyne k nehnuteľnosti vedenej
v kat. území S. ako parc. č. KN XXX, L. K. M. J.O. Q. I. XXX S.X tak, že nehnuteľnosť prikazuje do
výlučného vlastníctva navrhovateľov.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17Co/206/2012-75 zo dňa 15. novembra 2012

zrušil I. stupňový rozsudok č.k. 10C/139/2011-60 zo dňa 24. apríla 2012, ktorým okresný súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľov.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd zdôraznil nutnosť dodržať poradie a podmienky aplikácie
jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uviedol, že okresný súd sa uvedenými kritériami dôsledne
neriadil.

Súd doplnil už vykonané dokazovanie (výsluchom účastníkov a oboznámením sa s ich písomnými
vyjadreniami a korešpondenciou, výpisom z LV č. XXX, fotodokumentáciou, geometrickými plánmi,
rozhodnutiami správy katastra, dokumentáciou pre výstavbu prípojky, inžinierskych sietí a žumpy,
ohlásením drobnej stavby a čestným prehlásením, obsahom spisu sp.zn. 13C/56/2011 a ohliadkou
nehnuteľnosti) ďalším výsluchom účastníkov a vypočutím ich právnych zástupcov a oboznámením
sa s ich písomnými vyjadreniami, ďalšou ohliadkou nehnuteľnosti, odborným vyjadrením Ing.
Gastona Ivanova a inžiniersko-geologickým odborným posúdením RNDr. Milana Ďuriančíka, viď

fotodokumentácia, písomným vyjadrením len právneho zástupcu odporkyne, a na tomto základe zistil
nasledovné:

Okresný súd Banská Bystrica určil rozsudkom č.k. 13C/56/2011-51 zo dňa 6. júna 2011, ktorý sa stal
právoplatným dňa 12. júla 2011, že M. S. je v podiele 1/8 spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom
území S., zapísanej na LV č. XXX ako parc. č. KN XXX - L. K. M. J. Q. I. XXX S.X. M. S. svoj
spoluvlastnícky podiel neskôr darovala dcére Ľ.W. G., V.. S., aktuálnej odporkyni.

V konaní niet sporu o podielovom spoluvlastníctve a súhlase spoluvlastníkov s jeho zrušením.
Sporným zostáva spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navrhovatelia tvrdia,
že predmetná nehnuteľnosť v skutočnosti reálne deliteľná nie je, lebo jej časť, ktorú požaduje odporkyňaa mieni ju využívať ako záhradu, tvorí sčasti kamenný svah, ktorý bude potrebné v prípade akéhokoľvek
využitia zabezpečiť proti zosúvaniu. Za týchto podmienok považujú navrhovatelia za vhodnejšie použiť
túto časť na umiestnenie žumpy, a tiež zdôrazňujú, že na časti nehnuteľnosti, ktorú požaduje prikázať

odporkyňa, vybudovali plot a v prípade, že by táto časť bola prikázaná odporkyni, išlo by vo vzťahu
k tejto malej stavbe k odňatiu vlastníckeho práva, čo nie je predmetom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. S poukazom na okolnosti prípadu argumentujú, že z hľadiska zohľadnenia
proporcionality navrhovaných riešení považujú ich návrh za vhodnejší a nehnuteľnosť za reálne
nedeliteľnú.

Odporkyňa tvrdí, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná a odkazujúc na stanovisko odvolacieho súdu tvrdí,
že kritérium možného využitia spornej časti nie je rozhodujúce.

Opakovanou ohliadkou miesta samého, oboznámením sa s fotodokumentáciou a geometrickými plánmi
predloženými účastníkmi súd zistil, že časť nehnuteľnosti, ktorú žiada odporkyňa prikázať do jej

výlučnéhovlastníctvasanachádzamedzipozemkaminavrhovateľovaodporkyne.Vprírodepredstavuje
časť svahu susediaceho z pohľadu od cesty vľavo s pozemkom navrhovateľov, ktorým vstupujú do dvora
ich rodinného domu, z pohľadu od cesty vpravo so záhradou rodinného domu odporkyne. Na tejto časti
sa nachádza plot, ktorý navrhovatelia postavili na základe ohlásenia drobnej stavby zo dňa 5.
októbra 2010.

Vykonanou opakovanou ohliadkou má súd za preukázané, že v prípade reálnej deľby iná časť, ako
tá, ktorú žiada prikázať odporkyňa, neprichádza na reálne rozdelenie vzhľadom na výškovú a plošnú
konfiguráciu celej nehnuteľnosti a rozmiestnenie stavieb do úvahy, z čoho vyplýva, že tu iné možnosti
rozdelenia nie sú. Je nesporné, že záujem navrhovateľov zriadiť na pozemku žumpu je legitímny,

lebo ich rodinný dom nemá vybudované zariadenie na vypúšťanie odpadových vôd, ktoré vyžadujú
všeobecne záväzné právne predpisy a pripojenie domu na verejnú kanalizáciu obce nie je v tomto mieste
zatiaľ možné. Technické kritériá na zriadenie žumpy sú zrejmé z odborného vyjadrenia autorizovaného
stavebného inžiniera Ing. Gastona Ivanova predloženého navrhovateľmi.

Z inžiniersko-geologického odborného posúdenia inžinierskeho geológia RNDr. Milana Ďuriančíka súd
konštatuje, že zabezpečenie v časti pozemku tvoriaceho skalný masív je potrebné z dôvodu stabilizácie
tej časti jeho vrstiev, ktorá je tvorená pôdnym nánosom a šotoliny a má zabrániť zosuvu a padaniu
skál a pôdy. Toto je nevyhnutný spôsob ochrany prístupovej cesty do dvorovej časti nehnuteľnosti
(ide o posúdenie skaly tvoriacej časť nehnuteľnosti, ktorú žiada odporkyňa prikázať do jej výlučného

vlastníctva).

Odporkyňa argumentuje, že táto časť pozemku („skala“) vždy patrila jej rodine, ona tu vyrastala a pre
ňu je pamiatkou na starú matku.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje autoritatívne rozsudkom, musí pri procesnom
postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobom vyporiadania zrušeného
spoluvlastníctva. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci

medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska), a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri
reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom

zmysle. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému z podielových spoluvlastníkovza primeranú náhradu, sú v zákone zakotvené tri kritéria - veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné
využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že okresný súd pred vydaním meritórneho rozhodnutia
nezohľadnil viaceré podstatné okolnosti, čo robí závery v jeho rozhodnutí konštatované predčasnými, a
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil. Odvolací súd teda nevyslovil záväzný právny názor
o reálnej deliteľnosti pozemku v spoluvlastníctve účastníkov, ktorým by bol I. stupňový súd v zmysle §
226 O.s.p. viazaný.

Súdnespochybňujeznakovúpostupnosťspôsobomvyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvavzmysle
§ 142 ods. 1 O.s.p., vychádzajúc z druhej vety citovaného zákonného ustanovenia však má za to, že
kritériom použitia jednotlivých spôsobov je o.i. účelné využitie veci. O tom svedčí i úvodná časť tretej veci
citovaného zákonného ustanovenia „ak nie je rozdelenie veci dobre možné“, ktorá kladie na rozdelenie
veci isté kritéria kvality, lebo inak v zásade je každá vec technicky deliteľná. A práve tieto kritéria kvality

zohľadňoval súd pri posudzovaní či je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve účastníkov reálne deliteľná alebo
nie.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a najmä opakovanej ohliadky je nesporné, že iná časť
spoločnej nehnuteľnosti ako odporkyňou v geometrickom pláne Ing. Dany Gáboríkovej vyčlenená

a odporkyňou požadovaná na reálnu deľbu neprichádza do úvahy. Predmetnú časť spoločnej
nehnuteľnosti však predstavuje skalný masív tvorený pôdnym nánosom a šotolinou, ktorý i podľa
inžiniersko-geologického odborného posúdenia musí byť zabezpečený z dôvodu stabilizácie a ochrany
prístupovej cesty do dvorovej časti nehnuteľnosti, ktorá by i v prípade vyhovenia návrhu odporkyni
patrila navrhovateľom. Tento fakt by o.i. do budúcnosti mohol skomplikovať vzťahy účastníkov a

vyvolať ďalší súdny spor, lebo pri zabezpečení svahu by bola nevyhnutná súčinnosť a zrejme i
finančná participácia oboch strán. Za ďalší vážny argument nedeliteľnosti nehnuteľnosti považuje
súd fakt, že na časti nehnuteľnosti, ktorú požaduje odporkyňa sa nachádza drobná stavba - plot
vybudovaný navrhovateľmi v dobrej viere, ktorý by sa vyhovením návrhu odporkyne ocitol na
pozemku odporkyne, čo by vyvolalo hrozbu ďalšieho sporu účastníkov vyplývajúcu z rozdielnosti

vlastníckych vzťahov k pozemku a stavbe. Za primeranú považuje súd i argumentáciu navrhovateľov
ohľadom umiestnenia žumpy na mieste, ktoré požaduje odporkyňa prikázať do výlučného vlastníctva.
Vychádzajúc z odborného vyjadrenia autorizovaného stavebného inžiniera Ing. Gastona Ivanova o
možných technických riešeniach umiestnenia žumpy a ohliadky nehnuteľnosti má súd za to, že
i vzhľadom k sklonu terénu, keď toto miesto sa nachádza pod rodinným domom účastníkov, je

umiestnenie žumpy v tejto časti najvhodnejšie a spolu so stavebným umiestnením žumpy sa ponúka
vyriešenie zabezpečenia stavby.

Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci spoluvlastníkom
podľa podielov. Vec však musí byť technicky deliteľná a jej rozdelenie funkčne opodstatnené, rozdelením

veci musia vzniknúť samostatné veci, ktoré môžu slúžiť vlastníkom spôsobom zodpovedajúcim ich
povahe. Ak nie je takéto rozdelenie veci dobre možné má súd vec prikázať jednému, alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd v danom prípade k záveru, že i keď je predmetná

nehnuteľnosť technicky deliteľná, vzhľadom k jej situovaniu, konfigurácii terénu, veľkosti podielu
odporkyne, a najmä ďalšej funkčnosti reálnou deľbou vytvorených častí, by reálna deľba nebola
šťastným riešením. Reálne odčlenenie časti nehnuteľnosti odporkyni a jeho využívanie by komplikoval
aj fakt, že na tejto časti už postavili navrhovatelia plot. Predmetná časť je pomerne strmým svahom
zvažujúcim sa smerom od záhrady odporkyne do pozemku navrhovateľov predstavujúceho príjazdovú

cestu k ich rodinnému domu. Tento svah prirodzene uzatvára časť dvora pred domom navrhovateľov,
ktorí na ňom mienia umiestniť žumpu. To využitie sa s prihliadnutím na konfiguráciu inak nepoužitého
pozemku javí súdu ako ideálne riešenie. Preto súd vylúčil reálnu deľbu ako nepraktickú a rozhodol o
prikázaní celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľov.

Pretožemedziúčastníkmibolspornýnajmäspôsobzrušeniapodielovéhospoluvlastníctva,rozhodolsúd
o tejto časti v zmysle druhej vety § 152 ods. 2 O.s.p. medzirozsudkom s tým, že v prípade právoplatnosti
tohto rozhodnutia bude pokračovať v konaní o výške náhrady patriacej odporkyni za jej spoluvlastnícky
podiel.Poučenie:

Poučenie: Protitomutorozhodnutiujeprípustnéodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajeho
písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa)

prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.