Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/760/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915220462
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7915220462.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcov: 1./ E. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX Q., 2./ Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX
Q., obaja zastúpení: JUDr. Petrom Rychnavským, PhD., advokátom, so sídlom Rázusová 111/19, 093
01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Z. T. J., a.s., so sídlom R. 5, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, v
konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi v 1. rade a žalobkyni

v 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.12.2015 domáhali, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. V.. XXX/XXXX/XXSU uzavretej dňa 21.02.2012, predmetom
ktorej sú nehnuteľnosti: rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, kat. územie: Q., okres Q., obec Q., Správa
katastra Q. v podiele X/X - rodinný dom, súp. č. XXX, na parcele č. XXXX, vrátane všetkých súčastí a
príslušenstva; pozemok - č. parcely: XXXX, výmera XXX m2, druh: zastavané plochy a nádvoria, parcely
registra „C“; pozemok - č. parcely: XXXX, výmera XXX m2, druh: záhrady, parcely registra „C“, vklad

povolený Správou katastra Q. pod R Zároveň sa domáhali aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovaným dňa 02.02.2012 uzavreli Zmluvu o
OTPHYPO úvere č. XXX/XXXX/XXSU. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 64.884,-
Eur. Účelom bolo nadobudnutie nehnuteľnosti. Na zabezpečenie zmluvy o úvere bola dňa 21.02.2012
uzavretá medzi účastníkmi konania aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. W k ÚZ
č. XXX/XXXX/XXSU. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti - rodinný dom zapísaný na LV č.

XXX kat. územie: Q., okres Q., obec Q., Správa katastra Q. v podiele X/X - rodinný dom, súp. č. XXX na
parcele č. XXXX vrátane všetkých súčastí a príslušenstva; pozemok - č. parcely: XXXX, výmera XXX
m2, druh zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ pozemok, č. parcely: XXXX, výmera XXX m2,
druh záhrady, parcely registra „C“. Predmetný úver brali s tým, že si chcú zabezpečiť vlastné bývanie.
Pravidelne ho splácali, až kým nenastali finančné problémy, ktoré boli spojené so stratou zamestnania.
Z uvedeného dôvodu kontaktovali banku a informovali ju o skutočnosti, pre ktorú nemôžu splácať úver a
chceli sa sa bankou dohodnúť na nižších splátkach. S bankou sa však bolo ťažké dohodnúť. K situácii,

ktorá vznikla neuhradením niekoľkých splátok nedošlo ich ľahostajnosťou, ale z dôvodu nepredvídaných
okolností. V rodinnom dome, ktorý má byť predmetom dražby, bývajú s troma maloletými deťmi. Je to ich
jediné obydlie, ktoré im slúži na bývanie a preto si chcú zachrániť dom, v ktorom majú pocit domova a
bezpečia. Spoločnosť I. s.r.o. im zaslala výzvu zo dňa 15.10.2015 na umožnenie vykonania obhliadky aohodnotenia predmetu dražby. Z predmetného úveru vo výške 64.884,- Eur doposiaľ uhradili asi 13.150,-
Eur. Žalobcovia v 1. a 2. rade ďalej uvádzajú, že sú znepokojení, že sa výkon záložného práva má
vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok ako

napr. sankcie, zmluvné pokuty, teda plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Protiprávny
stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Taktiež uvádzajú, že nie je nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je pre neho dôležitý. Existuje vhodnejšie
riešenie, ktoré je súladné s princípom proporcionality a uspokojený by bol aj veriteľ. Reálne hrozí, že

sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku. O výške pohľadávky rozhodne nie
súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor, ale podnikateľ. Veriteľ sa
snaží zjavne postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu. Záložná zmluva obsahuje možnosť
výkonu záložného práva aj mimosúdne. Najmenej v tejto časti považujú zmluvu za neplatnú podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Ďalej uvádzajú, že slovenský právny poriadok na rozdiel od vyspelejších
demokracií dovoľuje vykonať záložné právo bez schválenia súdu, či iného nezávislého tribunálu. Či

sa siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník (veriteľ) a
ďalší živnostník (dražobník) a na objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná, teda nie súd,
ale živnostníci podľa Slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty
spotrebiteľovvrátanenajdôležitejšíchvecíspojenýchsbývaním.Inštitútdobrovoľnejdražbyjeinštitútom,
ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy

Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy a
to bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného
práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o
pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že
predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu exekučného titulu s

priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Ďalej uvádzajú, že veriteľ má možnosť využiť iný spôsob
výkonu záložného práva podľa tretej časti OSP a následnou exekúciou, v ktorej však platí princíp
ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia.
Uvádzajú, že prídu o nehnuteľnosť, ktorá má pre nich dôležitý význam. Pritom by nebol problém súhlasiť
s výkonom záložného práva, ak by sa nevykonalo na uspokojenie neprijateľných zmluvných podmienok

v spotrebiteľskej zmluve v rozpore s cieľmi smernice Rady 93/2013 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V predmetnej veci nepoznajú výšku nesplateného úveru, veriteľ sám
stanovil výšku svojej pohľadávky a v zmluve o úvere sa problematickým zdajú rôzne poplatky, ako
napríklad jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 486,63 Eur; poplatok za správu úveru;
indikujúce hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárov spotrebiteľskej zmluvy. Tým

je spochybnená aj výška pohľadávky. Občiansky zákonník umožňuje vykonať záložné právo tak, že
veriteľsámurčívýškudlhu.Vkrátkejlehote,t.j.30dnípooznámenívýkonuzáložnéhoprávaužveriteľovi
nič nebráni, aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné
podmienky a nekontroluje to žiadny iný nezávislý súd, ktorý bez návrhu ex offo má zabrániť uspokojeniu
pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

3. So žalobou žalobcovia v 1. a 2. rade podali aj návrh na nariadenie v tom čase predbežného opatrenia.
Ich návrhu bolo vyhovené uznesením č. k. 6C/760/2015-76 zo dňa 20.01.2016, ktorým súd uložil
žalovanémupovinnosťzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbouatoaždoprávoplatného
skončenia veci samej vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 6C/760/2015.

4. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.02.2016 (č.l. 80-82 spisu) vyjadril,
že s podanou žalobou nesúhlasí v celom rozsahu. Žalovaný ako veriteľ uzatvoril dňa 02.02.2012 so
žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi zmluvu o Z. úvere č. XXX/XXXX/XXSU, v zmysle ktorej poskytol
žalobcom účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou vo výške 64.884,- Eur. Návratnosť

úveru bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. W k ÚZ č.
XXX/XXXX/XXSU zo dňa 21.02.2012 (ďalej len záložná zmluva) uzavretej medzi žalovaným ako
záložnýmveriteľomažalobcamiv1.a2.radeakozáložcami,ktorejpredmetombolozriadeniezáložného
práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX kat. územie Q., okres Q., obec Q., Správa katastra
Q. vo vlastníctve žalobcov v podiele X/X. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka

neexistuježiadnazákonnápovinnosť,abynárokveriteľamuselnajskôrpreskúmaťsúdvsúdnomkonaní,
naopak samotný zákon priznáva veriteľovi právo uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu záložného
práva. Nakoľko záložné právo slúži na zabezpečenie úveru, čo znamená, že pokiaľ by klient - žiadateľ
o úver nedokázal veriteľovi istými prostriedkami zaručiť návratnosť úveru, žiadna finančná inštitúcia bytakému klientovi úver neposkytla, pričom taká skutočnosť je dlžníkovi všeobecne známa. Samotným
podpisom zmluvy o úvere ako aj záložnej zmluvy vyjadril dlžník slobodný a vážny súhlas s prípadným
výkonom záložného práva. Ďalej uvádza, že podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 151d ods.

3 Občianskeho zákonníka uzatvoril žalovaný ako záložný veriteľ záložnú zmluvu, ktorej predmetom
boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v súlade so zákonom. Ďalej odkázal na § 151j Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa umožňuje veriteľovi predať záloh priamo na dražbe v zmysle zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, pričom ustanovenie záložnej zmluvy v časti výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalobcovia v 1. a 2.

rade v žalobe ani bližšie nezdôvodnili neprijateľnosť zmluvných podmienok. Žalovaný má teda za to, že
žiadne ustanovenia zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným neobsahuje
neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobila nerovnováhu v zmluvnom postavení zmluvných strán. Aj keď
Ústava SR garantuje právo na ochranu obydlia, pripúšťa sa však obmedzenie tohto práva zo zákonných
dôvodov medzi ktoré patrí aj inštitút záložného práva a jeho výkon. Pokiaľ dlžník nebude riadne a včas
platiť svoj dlh, tak veriteľ bude môcť uspokojiť pohľadávku výkonom záložného práva. Pokiaľ by sa malo

jednať o uspokojovanie nárokov z neprijateľných zmluvných podmienok tak žalovaný uvádza, že za
neprijateľnú zmluvnú podmienku nemožno považovať voľbu spôsobu výkonu záložného práva, ktorá je
navyše v súlade s právnym poriadkom SR.

5. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

6. Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade na pojednávaní uviedol, že zmluvu o výkone záložného
práva rovnako aj zmluvu o OTPHYPO úvere považuje za neplatnú pre jej nezrozumiteľnosť a nejasnosť.
Zmluvu o OTPHYPO úvere považuje za nezrozumiteľnú, nakoľko neobsahuje rozpis splátok na istinu,
úroky, úroky z omeškania a poplatky, nie je v nej uvedená RPMN a okrem toho zmluva je uzatvorená

podľa Obchodného zákonníka, aj keď žalobcovia nie sú podnikatelia a mal byť na nich použitý režim
Občianskeho zákonníka. Za najzávažnejší rozpor považuje celkovú výšku úveru.

7. Žalobkyňa v 2. rade nerozporovala skutočnosť, že bola uzavretá Zmluva OTPHYPO úvere č. XXX/
XXXX/XXSU zo dňa 02.02.2012 a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. W k ÚZ č. XXX/

XXXX/XXSU zo dňa 21.02.2012. Na pojednávaní uviedla, že v roku 2013 sa dostali do omeškania so
splátkami, dovtedy úver riadne splácali. Keď požiadala o odklad splátok, bolo jej oznámené, že sú len na
začiatkusplácaniaúveruavtomtoprípadetoešteniejemožné.Zuvedenéhodôvoduvoktóbriroku2013
napísalažiadosťdoT.,naktorújejneboloodpovedané.Úverbolvofebruáriroku2014zosplatnenýamali
ho zaplatiť v lehote 10 dní. S listom o zosplatnení sa obrátila na bývalú riadiacu pracovníčku banky, ktorá

jej povedala, že v prípade, že zaplatia 3.000,- Eur bude im urobený dodatok k zmluve. Na základe tohto
oznámenia zaplatili sumu 3.000,- Eur, bolo to koncom marca roku 2014. Ďalších 300,- Eur zabezpečili
až v apríli a keď ich chceli vyplatiť, pracovníčka OTP Banky, pracovníčka žalovaného, im oznámila, že
tieto peniaze už nemajú vkladať a aby počkali na ďalší list. Následne im bol doručený list z dražobnej
spoločnosti, s ktorým opätovne zašla za riadiacou pracovníčkou OTP Banky, ktorá jej oznámila, že má

na účet vložiť ďalších 3.300,- Eur a v tomto prípade bude priestor na pozastavenie dražby. Odôvodnila
to tým, že sú tam už zahrnuté aj poplatky dražobnej spoločnosti. Uvedenú sumu zaplatili v 3 splátkach
po 1.100,- Eur a to v júni, v júli a v auguste 2014. Nakoľko splnili tieto podmienky a zaplatili 3.300,- Eur,
očakávali, že im bude poskytnutý dodatok k zmluve. V banke jej však bolo oznámené, že vzhľadom na
to, že majú aj spotrebný úver je potrebné vyplatiť aj tento dlh vo výške 800,- Eur na spotrebnom úvere

a až po jeho vyplatení im dajú dodatok k zmluve. Uviedla, že sú si vedomí, že majú úver a chceli by ho
splácať, avšak len za normálnych podmienok.

8. Žalobca v 1. rade nerozporoval skutočnosť, že bola uzavretá Zmluva OTPHYPO úvere č. XXX/XXXX/
XXSU zo dňa 02.02.2012 a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. W k ÚZ č. XXX/

XXXX/XXSU zo dňa 21.02.2012. Na pojednávaní uviedol, že o finančných záležitostiach má vedomosť
manželka, ktorá aj žiadala žalovaného o predlženie lehoty na splnenie povinnosti a o odklad splátok.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobu v celom rozsahu považuje za nedôvodnú a žiada, aby
bola zamietnutá, nakoľko konanie tak, ako to žalujú žalobcovia v 1. a 2. rade nie je opodstatnené a

dôvodné, nakoľko sa tu rieši iba nejaká hypotetická hrozba, ktorá je založená na subjektívnom pocite
žalobcov v 1. a 2. rade, keďže k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ešte nedošlo. Pokiaľ ide
o tvrdenia o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a zmluvy o poskytnutie hypotekárneho úveru,
absencia rozpisu splátok a absencia RPMN nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o hypotekárnomúvere, ale zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
čiže absenciu týchto náležitostí považuje za irelevantnú. Ďalej uviedol, že v časti 5 čl. 5 úverovej zmluvy
sú uvedené poplatky, ktoré sa žalobcovia v 1. a 2. rade zaviazali uhradiť. Tieto nie sú v žiadnom prípade

neprimerané a sú v súlade so zákonom. Upozornil tiež na skutočnosť, že úver bol poskytnutý vo výške
takmer 65.000,- Eur, pričom žalobcovia v 1. a 2. rade splatili cca 13.000,- Eur, čiže ich dlh prevyšuje
sumu 2.000,- Eur, čo je najnižšia možná výška istiny pre výkon dobrovoľnej dražby. Žalobcovia v 1. a 2.
rade vedeli, že podmienkou poskytnutia úveru je zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Žalovaný
ako banka si nemôže dovoliť rozdávať peniaze a poskytovať úvery bez primeraného zabezpečenia,

nakoľko by to mohlo spôsobiť vážnu nestabilitu finančného trhu SR. Žalobcovia v 1. a 2. rade s tým
súhlasili podpisom zmlúv a čerpaním úveru, ktoré peňažné prostriedky skonzumovali a následne, keď
prestali splácať splátky začali poukazovať na neplatnosť zmluvy, čo je účelové. Poukázal na to, že
účelovosť postupu žalobcov v 1. a 2. rade vyplýva aj z toho, že od nariadenia predbežného opatrenia,
ktoré sa netýka platenia úveru doposiaľ nehradia tento úver, pričom o svojej povinnosti plniť úver vedia,
sami priznávajú v žalobe, že peňažné prostriedky čerpali a použili a takýmito rôznymi inštitútmi ako

predbežné opatrenie na zdržanie sa výkonu záložného práva sa vyhýbajú plneniu povinnosti.

10. Zo zmluvy o OTPHYPO úvere uzavretej dňa 02.02.2012 (č.l.60 - 63 spisu) mal súd preukázané, že
žalobca v 1. rade ako dlžník, žalobkyňa v 2. rade ako spoludlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa
02.02.2012 Zmluvu o OTP HYPO úvere č. XXX/XXXX/XXSU podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmluva o OTP HYPO úvere“, č.l. 60 - 63 spisu), predmetom
ktorej bolo poskytnutie účelového spotrebného úveru zabezpečeného nehnuteľnosťou v sume 64 884,-
Eur na účel nadobudnutia nehnuteľnosti: rodinný dom zapísaný na LV č. XXX kat. územie Q., okres
Q., obec Q., Správa katastra Q. vo vlastníctve E. A. a Q. A. v podiele X/X, rodinný dom súp. č. XXX na
parcele č. XXXX, pozemok č. parcely XXXX, výmera XXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria parcely

registra „C“, pozemok č. parcely: XXXX, výmera: XXX m2, druh: záhrady, parcely registra „C“. Podľa čl.
2 dlžník sa zaväzuje zabezpečiť pohľadávku banky z tejto zmluvy záložným právom na nehnuteľnosť.
Podľa čl. 4 bod 1 dlžník je povinný splatiť banke istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných
splátkach, 1. splátka vo výške 368,41 Eur, 2. až 358. splátka vo výške 368,41 Eur a 359. splátka vo výške
360,45 Eur. V čl. 5 sú špecifikované poplatky - v bode 1 písm. a) jednorazový poplatok za spracovanie

úveru vo výške 483,63 Eur.

11. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 21.02.2012 uzavretej medzi zmluvnými
stranami Z. a záložcom E. A. a Q. A. (č.l. 58-59 spisu) mal súd preukázané, že zmluvou o OTP HYPO
úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 02.02.2012 sa záložný veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi E. A. a Q.

A. úver vo výške 64.884,- Eur. Podľa čl. 1 bod 2 záložným právom podľa tejto zmluvy sa zabezpečuje
pohľadávka záložného veriteľa na splatenie uvedeného úveru spolu s jeho príslušenstvom, úrokmi,
úrokmi z omeškania, poplatkami a ostatnými pohľadávkami a zmluvnými pokutami vyplývajúcimi zo
zmluvy o úvere. Záložné právo zriadené touto zmluvou zabezpečuje aj pohľadávku záložného veriteľa
s príslušenstvom voči dlžníkovi, ktorá vznikne po odstúpení od zmluvy o úvere, ďalej pohľadávku

záložného veriteľa s príslušenstvom voči dlžníkovi na vydanie bezdôvodného obohatenia resp. na
vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy v súvislosti so zmluvou o úvere.
Podľa čl. 2 bod 1 k zabezpečeniu pohľadávky tejto zmluvy zmluvné strany zriaďujú záložné právo pre
záložného veriteľa k zálohu - nehnuteľnosť rodinný dom zapísaný na LV č. XXX kat. územie Q., okres
Q., obec Q., Správa katastraQ. vo vlastníctve E. A. a Q. A. v podiele X/X, rodinný dom súp. č. XXX na

parcele č. XXXX, pozemok č. parcely XXXX, výmera XXX m2,druh zastavané plochy a nádvoria parcely
registra „C“, pozemok č. parcely: XXXX,výmera: XXX m2, druh: záhrady, parcely registra „C“.
Podľa čl. 3 bod 1 na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho zápis, vklad do katastra nehnuteľnosti.
Návrh na vklad záložného práva podáva a poplatky s tým súvisiace znáša záložca.
Podľa čl. 5 bod 1 ak zabezpečovaná pohľadávka nebude riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ

začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť
a) predajom zálohu na dražbe,
b) priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa,
c) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (napr. v exekučnom
konaní, v konaní o súdny výkon rozhodnutia).

12. Z výzvy na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 15.10.2015 (č.l.
57 spisu) mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli vyzvaní, aby dňa 02.11.2015 umožnili
súdnemu znalcovi vykonanie ohodnotenia predmetu dražby.13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX okres Q., obec Q., kat. územie Q. (č.l. 73-74 spisu) mal súd
preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXX

na parcele č. XXXX, pozemku č. parcely XXXX, výmera XXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria
parcely registra „C“ a pozemku č. parcely: XXXX, výmera: XXX m2, druh: záhrady, parcely registra „C“.
V časti C: ťarchy je zapísané pod poradovým číslom XX zriadenie záložného práva v prospech Z. T.
J. k nehnuteľnostiam stavba rodinného domu, súp. č. XXX na parcele č. XXXX a pozemky parcela č.
XXXX, XXXX - XXX/XX.

14. Písomným vyjadrením zo dňa 04.12.2017 (č.l. 116-119 spisu) žalovaný predložil prehľad úhrad
realizovaných žalobcami v 1. a 2. rade, ako aj zaúčtovanie týchto jednotlivých úhrad v zmysle zmluvných
podmienok. Z uvedeného mal súd preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade zaplatili na úver celkovo
13.148,51 Eur, pričom im boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 64.884,- Eur. Nesplatená suma
istiny je aktuálne vo výške 61.027,15 Eur. Žalovaný uviedol, že aj prípade, že by bola sporná výška

príslušenstva pohľadávky žalovaného, čo nie je, v danom prípade nie je v žiadnom prípade sporný nárok
žalovaného na vrátenie minimálne nevrátenej istiny úveru. V prípade neplatnosti niektorých ustanovení
predmetnej úverovej zmluvy alebo dokonca aj neplatnosti celej úverovej zmluvy, nemožno žalovanému
uprieť právo uspokojiť svoju pohľadávku voči žalobcom v 1. a 2. rade v zmysle záložnej zmluvy titulom
bezdôvodného obohatenia.

15. Faktúrou č. OF XXXXXXXX bola fakturovaná spoločnosťou I. spol. s r.o. fakturovaná suma vo výške
1.367,76 Eur a to titulom dražobných poplatkov.

16. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13Csp/37/2017 mal súd za preukázané, že Z.

T. J. a.s. ako žalobca vedie konanie proti E. A. a Q. A. ako žalovaným v 1. a 2. rade. Predmetom konania
jezaplatenie61.027,15Eurspríslušenstvom.Predmetnékonanieniejedoposiaľprávoplatneukončené.

17. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 31.10.2017 a na pojednávaní dňa 15.01.2018
opakovane požiadal o prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde

Trebišov pod sp. zn. 13Csp/37/2017, predmetom ktorého je konanie o zaplatenie 61.027,15 Eur s
príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že v konaní vo veci 13Csp/37/2017 sa posudzuje aj platnosť
alebo neplatnosť zmluvy o hypotekárnom úvere.

18. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

20. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

21. Dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu je fakultatívnym dôvodom na prerušenie konania. Hlavnými kritériami
pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 CSP sú predovšetkým dĺžka konania, právo
sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu a podobne. Súd návrh na prerušenie konania zamietol s
poukazom na kritérium prerušenia konania podľa § 164 CSP, ktorým je okrem iného aj právo sporových
strán na rýchlu a účinnú ochranu.

22. Podľa § 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v
znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon č.
129/2010 Z. z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.23. Podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený
záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv
k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

24. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

26. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, tento zákon upravuje
dobrovoľné dražby (ďalej len "dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej

len "ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a
zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

27. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

28. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, k pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na

dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

29. Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva
a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je

povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a
poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má
aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

30. Primárne sa súd vysporiadal s charakterom právneho vzťahu založeným medzi žalobcom v 1.

rade ako dlžníkom, žalobkyňou v 2. rade ako spoludlžníkom a žalovaným ako veriteľom Zmluvou o
OTPHYPO úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 2.2.2012.
Samotná zmluva tento zmluvný vzťah charakterizuje ako právny vzťah podľa ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Na takomto právnom posúdení zotrvával aj žalovaný.
Žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní ale zastávali iné stanovisko, a síce, že zmluvný vzťah založený

vyššie uvedenou Zmluvou o o OTPHYPO úvere je potrebné právne posúdiť podľa režimu Občianskeho
zákonníka /č.l. 111 a č.l. 129 spisu/. Zároveň namietali, že je nepreskúmateľná, nakoľko v nej absentuje
RPMN a neobsahuje rozpis splátok na istinu, úroky, úroky z omeškania a poplatky. Pri posúdení tohto
právneho vzťahu súd považuje za právne významnú skutočnosť, že predmetom Zmluvy o OTPHYPO
bolo poskytnutie úveru vo výške 64.884,- Eur na účel nadobudnutia nehnuteľnosti: rodinného domu

rodinný dom zapísaný na LV č. XXX kat. územie Q., okres Q., obec Q., Správa katastra Q. vo vlastníctve
E. A. a Q. A. v podiele X/X, rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX, pozemok č. parcely XXXX,
výmera XXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria parcely registra „C“, pozemok č. parcely: XXXX,
výmera: XXX m2, druh: záhrady, parcely registra „C“.
Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia Zmluvy o

OTPHYPO úvere, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba
nehnuteľnosti.
Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že nakoľko žalobcovia v 1.a 2. rade uzavreli so žalovaným
Zmluvu o OTPHYPO úvere na účel nadobudnutia rodinného domu, aplikácia zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch je na tento právny vzťah s poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z. expressis verbis vylúčená. Právny vzťah medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným,
ktorý vznikol na základe Zmluvy o OTPHYPO úvere súd právne posúdil podľa ustanovení zmluvy oúvere v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o OTPHYPO úvere má podstatné
obsahové náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka a to
- závätok žalovaného poskytnúť na požiadanie žalobcov v 1. a 2. rade v ich prospech peňažné

prostriedky,
- určenie sumy týchto peňažných prostriedkov a
- záväzok žalobcov vrátiť žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

31. K žalobnému návrhu, ktorým žalobcovia v 1. a 2. rade žiadajú, aby súd prikázal žalovanému zdržať

sa výkonu záložného práva súd uvádza nasledovné:

32. V súvislosti s koncepciou zabezpečenia úveru záložným právom súd uvádza, že čl. I bod
1 Zmluvy o OTPHYPO úvere charakterizuje úver ako účelový spotrebný (nie spotrebiteľský) úver
zabezpečený nehnuteľnosťou. Podmienkou získania OTPHYPO úveru je teda jeho zabezpečenie
zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v prospech banky. Toto zabezpečenie je pritom prirodzeným

nástrojom pre obmedzenie strát vyplývajúcich z platobnej neschopnosti dlžníka (t.j. klienta banky). Slúži
totiž na zabezpečenie úveru tak, že v prípade jeho nesplácania (ktorá situácia nesporne nastala u
žalobcov v 1. a 2. rade), je banka oprávnená domáhať sa uspokojenia zo založenej nehnuteľnosti tým,
že táto nehnuteľnosť bude predaná a banka si prostriedky do výšky nesplatenej časti úveru ponechá.
Pri finančných produktoch ako sú úvery na kúpu nehnuteľností je zabezpečenie úveru (vzhľadom na

jeho výšku v porovnaní s väčšinou iných úverových produktov) záložným právom na nehnuteľnosť
prirodzeným nástrojom udržania stability bankového systému.

33. Navyše, ak by súd žalovanému uložil absolútny a de facto ničím nelimitovaný príkaz zdržať sa
natrvalo a definitívne výkonu záložného práva ako to žalobcovia v 1. a 2. rade požadujú, obmedzil by

tým žalovaného neprimeraným spôsobom.

34. V ďalšom žalobcovia v 1. a 2. rade namietali zaúčtovanie platieb /č.l. 113 spisu/. K tomu súd uvádza,
že platby uhrádzané žalobcami sú presne uvedené v písomnom vyjadrení žalovaného /č.l. 120-121
spisu/, pričom z predmetného vyjadrenia má súd za preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade uhradili

poslednú splátku dňa 8.10.2015.

35. Žalobcovia v 1. a 2. rade svoju žalobu tiež argumentačne podložili nevyváženým postavením
oboch zmluvných strán, poukazujúc na ochranu obydlia a na skutočnosti, že absentuje akákoľvek
súdna kontrola výkonu záložného práva, že je tu súkromná autonómia až svojvôľa v rámci výkonu

záložného práva. Je potrebné uviesť, že dobrovoľná dražba prebieha prísne formalizovaným postupom
na základe osobitnej normatívnej právnej úpravy, ktorej základom je zákon o dobrovoľných dražbách,
pričom záložca sa vždy na začiatku dobrovoľne zaviaže, že v prípade, že nebude zabezpečovaná
pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva.
Rozhodujúcim dôvodom, prečo dôjde k uplatneniu záložného práva je porušenie povinnosti druhého

účastníka právneho vzťahu závažným spôsobom. Veriteľ je ten, ktorý sa domáha svojho práva, ktoré
bolo porušené.

36. Argumentácia žalobcov v 1. a 2. rade, že takáto žaloba je ochranou obydlia záložcu, ktorá má
prednosť pred právom veriteľa na uhradenie jeho pohľadávky, je podľa názoru súdu nedôvodná. Nie

je pochýb, že obydlie zohráva dôležitú úlohu v osobnej, rodinnej aj spoločenskej realite každej fyzickej
osoby, avšak to neznamená, že sa mu môže bez ďalšieho priznať právna kvalita, ktorá nemá oporu
v pozitívnom práve. Ústava SR neupravuje osobitné právo na obydlie. Ústava SR chráni výlučne
nedotknuteľnosť obydlia, čo je ale podľa názoru súdu úplne odlišná právna kategória (článok 21 ods.
1 - „obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva“). Charta

základných práv Európskej únie hovorí tiež: „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a komunikácie.“ Podľa názoru súdu zo žiadnych ústavnoprávnych a
medzinárodných noriem nie je možné odvodiť existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala
právo - garanciu na zotrvanie v určitom obydlí. Súd poukazuje pritom aj na interpretáciu článku 8 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde Európsky súd pre ľudské práva dospel

k záveru, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine
vlastný domov (prípad Velosa Barreto proti Portugalskej republike). Skutočnosť, že predmetom zálohu
je obydlie záložcu nemôže samo o sebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva ateda ani jeho následného výkonu. Opätovne treba zdôrazniť, že pri vzniku záložného práva strany sporu
dobrovoľne, na základe princípu zmluvnej voľnosti uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva.

37. V súvislosti s prípadnou existenciou neprijateľných zmluvných podmienok súd poukazuje na to,
že by to mohlo mať za následok neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie však zmluvy ako
celku (rozhodnutie súdneho dvora EÚ C34/13, kde bol pripustený výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky).

38. Súd teda nevzhliadol žiadne dôvody, ktoré by svedčali o dôvodnosti uplatneného nároku. Výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou je úplne legálnym inštitútom, ktorý je v zásade aj bežným
spôsobom zabezpečenia úveru, pričom pokiaľ by súd aj teoreticky aj takémuto návrhu vyhovel, jednalo
by sa tak o časovo neobmedzené odňatie práva žalovaného na realizáciu dobrovoľnej dražby. Pokiaľ
žalobcovia v 1. a 2. rade v žalobe poukazovali na to, že existujú iné spôsoby realizácie práv žalovaného
ako veriteľa, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj takýmto prípadným rozhodnutím by mohlo dôjsť

k totožnému záveru, teda, že žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí nemajú prostriedky na splatenie zostatku
úveru, by tento nesplatili dobrovoľne a dom by im mohol byť odpredaný v rámci exekúcie. V súvislosti s
argumentácioužalobcovv1.a2.radeohľadomskutočnosti,žedobrovoľnádražbaprebiehabezkontroly
súdu, súd práve naopak poukazuje na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa v takomto prípade môžu
domáhať neplatnosti dražby. Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade zároveň poukázal na nepomer

dlhu. Súd zároveň v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že žalobcom v 1. a 2. rade bol poskytnutý
úver vo výške 64.884,- Eur, pričom žalobcovia zaplatili celkovo len 13.148,51 Eur, pričom poslednú
splátku vykonali dňa 08.10.2015. Žalobcovia v 1. a 2. rade ani nepreukázali ochotu splácať svoj dlh.
Ochrana žalobcov nemôže byť absolútnou a táto ochrana je korigovaná napríklad aj prípadnou zmluvne
dohodnutou realizáciou záložného práva. Žalovaný je záložným veriteľom, má voči žalobcom v 1. a

2. rade vymáhateľnú pohľadávku s ktorou sú žalobcovia v 1. a 2. rade v omeškaní, pričom
zákon dáva žalovanému možnosť pre takýto prípad uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľností
v dobrovoľnej dražbe. Tá vyplýva jednak zo zákona a zároveň ako spôsob realizácie záložného práva
bola dohodnutá aj v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 21.2.2012. Na základe
všetkých uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Podľa ust. §-u 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľaust.§-u364C.s.p., rozsah,vakomsarozhodnutienapádamôžeodvolateľrozšíriťlendouplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.