Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15Pc/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919200798
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7919200798.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľa: N. A., U..

XX.XX.XXXX, R. Š. XXXX/X, F., proti osobe povinnej: A. A., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXXX/XX, F., o
určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu
rozvedeného manžela vo výške 250,-Eur mesačne spätne od XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že
od E. XXXX je práceneschopná a dávky nemocenského poistenia jej nestačia na pokrytie nákladov na jej
primeranú výživu. Bývalý manžel jej od XX.XX.XXXX na výživu neprispieval, peniaze zo svojej výplaty,

ktoré boli na spoločnom účte presunul na iný účet. Nestaral sa ani o to, z čoho navrhovateľka žije,
neprejavil záujem o vyrovnanie debetu na osobnom účte, ktorý vznikol, keď plánovali svadbu. Bývalý
manžel pracuje v spoločnosti F. K..E.. D. s mesačným zárobkom 900,-Eur, pričom ďalšiu vyživovaciu
povinnosť nemá. Príjem navrhovateľky z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti predstavuje 338,80 Eur
mesačne. Po zaplatení všetkých výdavkov jej zostáva 20,-Eur, čo nepokryje jej výdavky ani životné
minimum. Žiadala, aby jej súd priznal trovy konania i trovy právneho zastúpenia.

2. Bývalý manžel, ako osoba povinná v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že s návrhom nesúhlasí a
žiada ho zamietnuť, nakoľko nie sú splnené ani základné podmienky na priznanie príspevku na výživu
navrhovateľky. Bola to navrhovateľka, ktorá podala návrh na rozvod manželstva a tiež práve ona zavinila
rozpad manželstva svojim nemorálnym a utajeným spôsobom komunikácie na sociálnych sieťach, čo
už uvádzal v rozvodovom konaní. Tvrdenia navrhovateľky o povinnosti bývalého manžela vyrovnať
debet na osobnom účte sú zavádzajúce, nikdy mu žiadna povinnosť uhradiť debet na účte nevznikla.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela je podľa osoby povinnej iba výnimočnou sociálnou podporou

vprípadochkeďkrozvodumanželstvadošlovýlučnezavinenímpovinnéhoobzvlášťhrubýmspôsoboma
v prípadoch, keď bývalý manžel uplatňujúci nárok je dlhodobo v hmotnej núdzi práve zavinením druhého
manžela. Bola to práve navrhovateľka, ktorej zavinením došlo k rozvodu. Nárok navrhovateľky je preto v
zjavnom rozpore s dobými mravmi a založený na špekulatívnom motíve získať neoprávnený prospech.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX a na deň XX.XX.XXXX, na ktoré pojednávanie
boli účastníci riadne predvolaní. Navrhovateľka sa na pojednávania nedostavila, svoju neúčasť

neospravedlnila, o odročenie pojednávaní nežiadala. Osoba povinná z platenia výživného sa na
pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň XX.XX.XXXX neospravedlnila, svoju neúčasť ospravedlnila
pracovnými povinnosťami, o odročenie pojednávania nežiadala. Súd za splnenia podmienok uvedenýchv ust. § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vec rozhodol v neprítomnosti
účastníkov.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov, výsluchom osoby
povinnej z platenia výživného, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXPc/XX/XXXX,
ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sa v spise nachádzajú.

5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXPc/XX/XXXX súd zistil, že manželstvo účastníkov

konania bolo rozvedené na návrh navrhovateľky rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXPc/
XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

6. Bývalý manžel, ako osoba povinná z platenia výživného vo svojej výpovedi na pojednávaní, dňa
XX.XX.XXXX uviedol, že s navrhovateľkou nemali dobré vzťahy už krátko po uzavretí manželstva.
Manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX K. Z. XX.XX.XXXX bol nútený odsťahovať sa zo spoločnej

domácnosti; od tej doby spolužitie neobnovili. Keďže navrhovateľ mal jednu exekúciu a exekúcie
mali i rodičia navrhovateľky, všetci, vrátane navrhovateľky, používali jeden účet, ktorý patril sestre
navrhovateľky. Na tento účet povinná osoba zasielala celú výplatu z F. K..E.. D.. Paradoxné je, že on
sám s vlastnými peniazmi nemohol hospodáriť, nikdy z účtu žiadne peniaze nevybral, k účtu vôbec
nemal dispozičné právo, teda s vlastnými peniazmi ani nemohol nakladať. S peniazmi hospodárila

navrhovateľka. Po tom, čo sa bývalý manžel odsťahoval, nikdy z účtu žiadne peniaze nevyberal, ani
nepresúval. Otvoril si nový účet. Dňa XX.XX.XXXX bývalý manžel ukončil pracovný pomer v F. K..E..
D. dohodou. Dôvodil, že práceneschopnosť navrhovateľky má pôvod v jej narušených vzťahoch na
pracovisku, čo je i príčinou rozvratu manželstva. Navrhovateľka totiž vystupovala pod cudzou identitou
na sociálnych sieťach. Vytvorila si cudzí profil pod menom „G. G. H.“, resp. vytvorila viac profilov a

písala si s rôznymi ženami, vrátane kolegyne z práce. Posielala jej kytice, kúpila jej psa, všetko v mene
vymyslených mužov. Po tom, čo bol bývalý manžel, ako povinná osoba, o tomto jej konaní priamo
od kolegov navrhovateľky informovaný, porozprával sa i s nadriadenou navrhovateľky, zvažoval ďalšie
kroky.Nakoniecsaodsťahoval.Podtlakomvšetkýchtýchtookolností,bolanavrhovateľkanútenáukončiť
komunikáciu so svojimi kolegyňami (aj s inými ženami). Jedna z poškodených osôb zvažuje na ňu

podať trestné oznámenie. Poprel, že by niekedy udrel navrhovateľku. Stále sa k nej správal slušne, aj
keď ho navrhovateľka z bytu nechcela pustiť a zobrala mu telefón. Musel zasiahnuť otec navrhovateľky,
ktorý dcére dohovoril, keďže s rodičmi navrhovateľky mal počas trvania manželstva dobré vzťahy. Mal
obavy dokonca ísť k navrhovateľke pre svoje osobné veci, poslal brata. Poukázal na to, že bola to práve
navrhovateľka, ktorá sa mu vysmievala na sociálnych sieťach, že sa stal bezdomovcom. O pôžičkách

navrhovateľky, ktoré zobrala pred uzavretím manželstva nevedel, keďže úver je z roku XXXX, pričom
známosť s navrhovateľkou nadviazal až XX.XX.XXXX.

7. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že zamestnávateľ F. K..E..
D. a povinná osoba A. A. pracovný pomer, ktorý bol medzi nimi uzavretý na základe pracovnej zmluvy

zo dňa XX.XX.XXXX, ukončili dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, dňom XX.XX.XXXX.

8. Z výpisu z účtu, ktorý predložila navrhovateľka vyplýva, že príjem A. A., ako osoby povinnej, v mesiaci
K. XXXX predstavoval sumu 1.121,30 Eur, v mesiaci E. XXXX sumu 1.083,64 Eur a v O. XXXX sumu
890,72 Eur.

9. Z výpisu z účtu predloženého navrhovateľkou súd zistil, že príjem navrhovateľky od zamestnávateľa
G. N. E..A..O.. M. predstavoval v mesiaci K. XXXX sumu 399,92 Eur, v mesiaci E. XXXX sumu 452,60
Eur a v mesiaci O. XXXX sumu 399,43 Eur.

10. Z predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti súd zistil, že navrhovateľka je od
XX.XX.XXXX práceneschopná, vychádzky má povolené.

11. Podľa predložených poštových poukážok príjem navrhovateľky zo Sociálnej poisťovne v mesiaci U.
XXXX predstavoval sumu 301,-Eur, v mesiaci N. XXXX sumu 376,30 Eur, v mesiaci C.Á. XXXX sumu

388,80 Eur a v mesiaci W. XXXX sumu 388,80 Eur.

12. Z predloženej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru súd zistil, že navrhovateľka dňa
XX.XX.XXXX čerpala spotrebiteľský úver za účelom splatenia predchádzajúcich spotrebiteľskýchúverov vo výške 15.000,-Eur s dobou splatnosti 108 mesiacov, pričom mesačná splátka predstavuje
240,94 Eur. Dátum prvej anuitnej splátky bol dohodnutý na deň XX.XX.XXXX a dátum poslednej splátky
na deň XX.XX.XXXX.

13.Zpredloženejpoistnejzmluvypoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorového
vozidla súd zistil, že navrhovateľka uzavrela dňa XX.XX.XXXX havarijné poistenie na motorové vozidla
Š. O. F., pri ktorom ročné poistné predstavuje sumu 168,73 Eur.

14. Podľa predloženého čestného vyhlásenia zo dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka prispieva na nájom a
služby spojené s užívaním bytu, ktorý sa nachádza na ul. Š. XXXX/X, F., v ktorom má navrhovateľka
nahlásený trvalý pobyt, sumou 80,- Eur.

15. Podľa § 72 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (Zákon o rodine), rozvedený manžel, ktorý nie je
schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

16. Podľa ust. § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku
na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Účastníci
sú bývalí manželia, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX. V prvom rade
bolo potrebné zistiť, či navrhovateľka je schopná sama sa živiť. V súčasnosti je navrhovateľka riadne
zamestnaná v spoločnosti G. N. E..A..O.., M., s miestom výkonu práce v F.; od XX.XX.XXXX je

práceneschopná. Z vyjadrenia samotnej navrhovateľky, ktorá skutočnosť ani nebola sporná vyplýva, že
navrhovateľka v súčasnosti poberá nemocenské dávky vo výške 388,80 Eur. Na preukázanie svojho
tvrdenia navrhovateľka predložila i poštové poukážky a výpisy z účtu, z čoho vyplýva, že jej príjem
od zamestnávateľa, ktorý predstavoval priemerne 417,31 Eur mesačne nahradili nemocenské dávky v
priemernej výške 363,72 Eur mesačne. Niet sporu o tom, že príjem navrhovateľky je v súčasnosti o 53,60

Eur nižší, z čoho však v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že navrhovateľka, ako rozvedená
manželkaniejeschopnásasamaživiť.Právenaopak,navrhovateľkajeriadnezamestnanáajejsúčasný
príjem, ktorý je následkom nepriaznivého zdravotného stavu, pre ktorý bola uznaná práceneschopnou,
je pokryté nemocenskými dávkami. Súd v prejednávanej veci ďalej zistil, že osoba povinná z platenia
výživného A. A., bol zamestnancom spoločnosti F.U. K..E.. D., s miestom výkonu práce v F. od

XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy pracovný pomer ukončil dohodou podľa § 60 Zákonníka práce.

18. Súd skúmal i príčiny rozvratu manželstva. Účastníci uviedli rôzne príčiny rozvratu. Navrhovateľka
v návrhu na rozvod manželstva vo veci vedenej pod sp. zn. XXPc/XX/XXXX uviedla, že príčinou
rozvratu manželstva mali byť príchody jej manžela (osoby povinnej) domov v podnapilom stave, fyzické

ataky z jeho strany, čo však nekonkretizovala, ani v priebehu rozvodového konania nepreukázala.
Manžel naopak tvrdil, že na svoju bývalú manželku nikdy neútočil ani verbálne a rovnako tak ju ani
nikdy fyzicky nenapadol. Podľa jeho vyjadrenia, príčinou rozvratu manželstva a ukončenia spolužitia je
utajená komunikácia bývalej manželky na sociálnych sieťach pod falošnou identitou s inými osobami,
ktorou komunikáciou navrhovateľka uviedla tieto osoby do zložitého psychického a fyzického stavu,

čo mu zatajila. O tejto podvodnej činnosti sa bývalý manžel dozvedel od iných osôb až po uzavretí
manželstva,čoviedlokukončeniujehospolužitiairozvodumanželstvasnavrhovateľkou.Navrhovateľka
na preukázanie svojich tvrdení ohľadom príčiny rozvratu manželstva nenavrhla žiadne dôkazy napriek
tomu,ževkonaníbolariadnezastúpenáprávnymzástupcom,aninamietanépríčinyrozvratumanželstva
zo strany bývalého manžela žiadnym spôsobom nespochybnila a s rozvodom manželstva súhlasila. V

tomto prípade preto ne možno uzavrieť, že by rozvrat manželstva zapríčinil jej bývalý manžel.

19. Navrhovateľka požadovala výšku príspevku na výživu rozvedeného manžela mesačne v sume 250,-
Eur poukazujúc na to, že sumu 240,- Eur poukazuje ako mesačnú splátku úveru, ktorý čerpala v roku
XXXX na splatenie predchádzajúcich neuhradených úverov, sumu 168,73 Eur ročne spláca za havarijné

poistenie osobného motorového vozidla O. a sumou 80,- Eur prispieva na bývanie rodičom. Nárok na
príspevok na výživu rozvedeného manžela však nemožno odôvodňovať takýmto spôsobom. Bývalý
manžel nemá povinnosť uhrádzať úvery, ktoré vznikli navrhovateľke pred uzavretím manželstva. V tejto
súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka úver čerpala v roku XXXX a navyše úverzobrala na splatenie úverov z minulého obdobia. Účastníci uzavreli manželstvo až dňa XX.XX.XXXX.
Nemožno preto uložiť bývalému manželovi, aby sa podieľal na úhrade tohto úveru. Pokiaľ sa jedná
o ďalší úver, ktorý podľa navrhovateľky mali účastníci zobrať na financovanie svadby, vyporiadanie

tohto úveru nemôže byť kvalifikované ako dôvod na priznanie príspevku na výživu rozvedeného
manžela. Nemožno zohľadniť ani námietku navrhovateľky, že navrhovateľ jej už od XX.XX.XXXX, ani
po rozvode manželstva na výživu neprispieva. Platí, že spolu so zánikom manželstva zanikajú všetky
práva a povinnosti medzi bývalými manželmi. Zaniká teda aj ich vzájomná vyživovacia povinnosť, ktorá
existovala počas manželstva a jej účelom bolo zabezpečiť rovnakú životnú úroveň obom manželom.

20. Po rozvode manželstva je v zásade potrebné vychádzať z princípu ekonomickej nezávislosti
bývalých manželov. Zánik manželstva vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti
za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálne znášanie. Rozvedení manželia majú postupovať
tak, aby si mohli zabezpečiť uspokojovanie svojich potrieb spravodlivým vysporiadaním ich nárokov zo
spoločného majetku. Alimentačná povinnosť by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou a to len

v prípadoch, keď sú splnené hmotnoprávne ustanovenia.

21. V prípade rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň bývalých
manželov, ako je tomu medzi manželmi za trvania manželstva. Pokiaľ sa jeden z bývalých manželov
ocitol po rozvode manželstva v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť a to

aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia, nárok na príspevok mu nevzniká.
Súd dáva do pozornosti, že príspevok na výživu rozvedeného manžela nemá slúžiť na hradenie
všetkých životných potrieb navrhovateľky, ale iba na dosiahnutie primeranej výživy. V tejto súvislosti
súd uvádza, že dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov
po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľke klesla životná úroveň oproti obdobiu pre

zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na
uspokojovanie potrieb v takom rozsahu, ako za trvania manželstva. Životná úroveň bývalých manželov
sa neporovnáva. Rovnako tak sa neporovnáva životná úroveň navrhovateľa za manželstva a po jeho
rozvode, pretože účelom príspevku na výživu nie je udržanie pôvodnej životnej úrovne rozvedeného
manžela. Dokazovanie súdu na strane oprávneného sa zameriava len na posúdenie jeho možnosti,

schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb. Teda koľko finančných prostriedkov potrebuje
mesačne na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si
samostatne takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť. Navrhovateľka v konaní preukázala,
že jej mesačný príjem v súčasnosti predstavuje 363,72 Eur mesačne, z čoho sumu 80,-Eur platí
za bývanie. Pokiaľ navrhovateľka sa zaťažila úvermi tri roky pred uzavretím manželstva, nemožno

povinnosť splácania týchto úverov preniesť na jej bývalého manžela.

22. Súd zároveň konštatuje, že na splnenie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie príspevku na výživu
rozvedeného manžela sa vyžaduje preukázanie pokusu o dohodu s bývalým manželom podľa § 72 ods.
2 Zákona o rodine. Je nutné konštatovať, že navrhovateľka nepreukázala (ani netvrdila), že došlo čo i

len k pokusu o takúto dohodu. Návrh navrhovateľky bol podaný preto predčasne. V tejto súvislosti súd
poukazuje na Nález Ú. E. E.. Q.. B.. Ú. XXX/XXXX.

23. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný
zamietol.

24. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

26. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

27. Citované ust. § 52 CMP vyjadruje zásadu, že v konaniach upravených Civilným sporovým poriadkom
nemá v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý
z účastníkov si teda znáša svoje trovy sám. Z uvedenej zásady zákon pripúšťa len výnimku uvedenú vust. § 53 až 56 CMP. Jednou z výnimiek je, že súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je
to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

28. Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať,
preto materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže použiť vo všetkých
typoch mimosporových konaní. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. V danom prípade však
navrhovateľka nepreukázala žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 55 CMP
a preto súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Pre úplnosť je treba poukázať na

to, že navrhovateľka síce žiadala priznať trov konania i trovy právneho zastúpenia, avšak v konaní
nepreukázala, že by jej nejaké trovy vôbec vznikli, prípadne že by bola v konaní právnym zástupcom
zastúpená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.