Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200012
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5019200012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: JUDr. P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P., X. U. XX/X, proti žalovanému: Y. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom U., P.. U. XX/XX, v konaní o zaplatenie 909,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/14/2018-32 zo dňa 21.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajskýsúdrozsudokokresnéhosúduvčastivýrokunapadnutéhoodvolaním-I.,III.,IV. potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v predmetnom spore rozhodol
nasledovne:
I.Žalovanýježalobcovipovinnýzaplatiť909,88eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudku.II.Vozvyšku
uplatneného nároku sa žaloba zamieta. III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania
v rozsahu 66 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu. IV. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Vdôvodochsvojhorozhodnutiapoukazomnaust.§671,§696,§39Občianskehozákonníkaavykonané
dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal zo skutočností tvrdených žalobcom,
ktoré žalovaným neboli rozporované, avšak boli preukázané aj listinnými dôkazmi, ktoré
žalobca pripojil do súdneho spisu. Súd mal takto nepochybne preukázané, že v roku 2017
existoval medzi žalovaným a žalobcom nájomný vzťah, keď na základe zmluvy uvedenej
v žalobe žalovaný bol nájomníkom bytu patriaceho žalobcovi. Ten trval do konca roku 2017.

V zmysle dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 13.12.2017 žalovaný mal od 01.01.2017 platiť
nájomné a služby spojené s užívaním bytu v sume 222 eur mesačne. V pôvodnej nájomnej
zmluve podpísanej 13.12.2007 bola dohodnutá zmluvná pokuta 0,5 % denne z dlžnej sumy za
každý deň omeškania. Fotodokumentáciu pripojeného k žalobe, žalobca preukázal, že byt
nebol odovzdaný v riadnom stave, a túto skutočnosť nenamietal ani samotný žalovaný. Medzi
stranami zostalo nesporné, že byt bol nevymaľovaný, batéria v kuchyni bola poškodená,
rovnako ako sprchovací kút, kuchynská linka a sporák. Žalobcovi tak vznikli náklady na

uvedenie bytu do pôvodného stavu, nákupom potrebného materiálu a cenou za prácu, spolu
v hodnote 587,88 eur a vznikli mu náklady na obstaranie nového čipu a kľúčov do vchodu
bytového domu, bytu a pivnice vo výške 100 eur. Tieto skutočnosti žalovaným rozporované neboli,
a preto boli pre súd nesporné. Súd preto dospeJ k presvedčeniu, že pokiaľ jde o nárok žalobcu nazaplatenie sumy 909,88 eur z čoho sumu 222 eur žalobca požaduje titulom nezaplateného nájomného
a úhrad s užívaním bytu za december 2017, a zvyšok titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným na
predmetnom byte je žaloba dôvodná, a preto jej súd v tejto časti vyhovel.

Nárok žalobu na zaplatenie sumy 222 eur titulom dlžného nájomného a úhrad
spojených s užívaním bytu nachádza právnu oporu nie len v ustanoveniach nájomnej zmluvy,
ale aj v ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v ust. § 696 Občianskeho zákonníka.
Nárok žalobcu na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie závad
a poškodení spôsobených žalovaným nachádza právnu oporu v ust. § 693 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil
v dome sám, alebo tí, ktorí s nim bývajú. Ak sa tak nestane má prenajímateľ právo po
predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť, a požadovať od
nájomcu náhradu.
Pokiaľ však ide o nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, súd
tento nárok považoval za protiprávny. Súd prepočítal, že zmluvná pokuta z dlžnej sumy vo

výške 0,5 % za každý deň omeškania v prepočte prestavuje 182,5 dlžnej istiny ročne.
Občiansky zákonník síce umožňuje zmluvným stranám dohodnúť zabezpečenie záväzku
zmluvnou pokutou, v ust. § 544 až 545 a/ Občianskeho zákonníka, avšak táto zmluvná pokuta
by mala byť primeraná s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečených povinností.
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť v zmysle princípov uvedených v § 545

a/ Občianskeho zákonníka. V takom prípade, ale musí ísť o platne dohodnutú, neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu. Súd však dospel k presvedčeniu, že zmluvná pokuta, ktorú si strany
sporu dohodli v nájomnej zmluve zo dňa 13.12.2007, nie je platne dohodnutá pre rozpor
s dobrými mravmi. Dohodnutá zmluvná pokuta totiž vo svojom percentuálnom ročnom
vyjadrení predstavuje takmer dvojnásobok dlžnej istiny ročne (182,50 %). V takomto prípade

už nemožno hovoriť o neprimeranej výške, ale o výške, ktorá je doslova v rozpore s dobrými
mravmi, a preto je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka dohoda o takejto zmluvnej
pokute neplatná.
Nemožno totiž nechať nepovšimnuté, že pohľadávka prenajímateľa na zaplatenie
nájmu a služieb spojených s užívaním bytu bola zabezpečená nie len takto vysokou zmluvnou

pokutou, ale na druhej strane mal prenajímateľ možnosť proti svojím nájomcom uplatniť aj
zákonné sankcie za ich omeškanie, a totiž poplatok z omeškania v sadzbe 2,5 promile z dlžnej
sumy za každý deň omeškania v zmysle ust. § 697 Občianskeho zákonníka a § 4 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v čase uzavretia nájomnej zmluvy v roku 2007,
dnes 0,5 promile za každý deň omeškania.

Súd preto dospel k presvedčeniu, že dohoda zmluvných strán o výške zmluvnej
pokuty je v rozpore s dobrými mravmi pre svoju úžernícku výšku a je z tohto dôvodu neplatná
podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a preto tento neplatne dohodnutý nárok žalobcovi súd
proti žalovanému nepriznal, a v tejto časti žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.2 C. s. p. Podľa presvedčenia

súdu a žalobca bol proti žalovanému úspešnejší. Ku dňu rozhodovania súdu žalobca so
zmluvnou pokutou vyčíslenou ku dňu rozhodovania súdu uplatňoval nárok na zaplatenie
1.096,36 eur z čoho mu bolo priznaných len 909,88 eur čiže 83 % celkovo uplatneného nároku ku
dňu rozhodovania súdu, v 17 % bol žalobca neúspešný a jeho čistý úspech prestavuje rozdiel medzi
úspechom a neúspechom, teda 66 % celkovo uplatneného nároku. Preto v takomto rozsahu priznal

žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku I., III. a IV. podal odvolanie
žalovaný.NavrhovalodvolaciemusúdunapadnutýrozsudokokresnéhosúduvrozsahuboduI.rozsudku
zrušiť s tým, že súd prvej inštancie je povinný vykonať vo veci dokazovanie, v ktorých bude vyčíslená

skutočná hodnota prác a opráv v byte, pretože má vedomosť, že dal vlastník opraviť celý byt a všetky
opravy hradiť z jeho strany bolo nespravodlivé. Vo svojom odvolaní poukázal na to, že sa necíti byť
zaviazaný žalobcovi vo výške 909,88 eur a z toho dôvodu považuje rozsudok za nesprávny. Nájomné
platil mesačne vždy od 15. dňa v mesiaci do 15. dňa mesiaca nasledujúceho, a tak mal zaplatené
nájomné aj za december až do 15.12.2017, ktoré nájomné zaplatil ešte v novembri 2017. Nevie, z akého

dôvodu žalobcom účtuje celý nájom, keď priestory opustil dňa 20.12.2017.
Neuznal sumu 587,88 eur, ktoré mali vzniknúť žalobcovi ako náklady a škoda po odovzdaní bytu.
Byt užíval spolu s družkou a s dcérou, celkovo 12 rokov, byt užívali primerane. Hlavné náklady,
prípadne nejaká zvýšená miera opotrebovania mohla vzniknúť na kuchynskom sporáku, ktorý všaknemal odvetrávač a z toho dôvodu hrdzavel. Za 12 rokov bol byt opotrebovaný primerane a necíti
povinnosť znášať škodu. Čo sa týka kúpeľne, sprchový kút bol taktiež zhrdzavený a celá kúpeľňa
bola vo zvýšenej miere opotrebovaná, pretože tu nebolo žiadne vetranie. Neskôr vetrák majiteľ bytu

umiestnil tak, že vetracie okienko bolo umiestnené do steny, avšak do kuchyne a nie von z bytu. Byt v
dôsledkutakýchtovecíbolzníženejkategórie.Taktiežvlastníkbytupriodchodenežiadalpremaľovaťbyt,
pretože chcel urobiť radikálne prestavby v byte. Do ceny vyúčtovania nezarátal primeranú amortizáciu
veci. Pokiaľ kúpil nový sporák, považuje to za prevádzkové náklady, ktoré vznikajú prenajímateľovi -
vlastníkovi bytu a tieto nepovažuje za svoju povinnosť uhradiť.

3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že žalovaný dostal do nájmu zrekonštruovaný byt a zaviazal sa riadne ho užívať a
platiť dohodnuté nájomné vždy za bežný mesiac do 15. dňa v mesiaci. Pri prevzatí výpovede sľúbil
žalobcovi, že uhradí nájomné do konca výpovednej doby, byt vymaľuje, dá do poriadku a v riadnom
stave ho protokolárne odovzdá spolu s pivnicou, a to bezprostredne po skončení výpovednej doby spolu

s kľúčmi od bytu i pivnice, kľúčmi od vchodu do domu i od poštovej schránky a kódovaným otváračom
vchodových dverí. Žalovaný však opustil zdevastovaný byt niekedy začiatkom januára 2018 bez toho,
aby, či uvedené splnil. Na sms žalobcu nereagoval. Z tohto dôvodu oprávnene žiada súd, aby zaviazal
žalovaného zaplatiť dlžné nájomné za 12/2017 a finančnú náhradu za spôsobené škody i súdne trovy.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v
časti výroku napadnutého odvolaním v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej

správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej

neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.10. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu a keďže

zo spisového materiálu nevyplýva vznik odvolacích trov žalobcu, odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania žalobcovi nepriznal.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)