Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/93/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202375
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718202375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava
26, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
01 Bratislava, proti žalovanej: B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. č. XXX, zastúpená
Občianskym združením OPOS so sídlom ul. A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147
688 v konaní o zaplatenie 812,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 21Csp/110/2018-64 zo dňa 23. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v predmetnom konaní rozhodol
nasledovne:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 667,16 eur a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od
06.04.2016 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žaloba v časti o zaplatenie istiny úveru 145 eur sa zamieta.
III. Žaloba v časti, ktorá prevyšuje priznaný úrok z omeškania, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a
nárok na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 72,04 eur sa
zamieta.
Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ustanovenie § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 17 ods. 2, §
3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a vykonané dokazovanie konštatoval skutkové a právne závery:
Sporové strany uzatvorili dňa 27.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1.110,- eur. Žalovaná sa zaviazala
tentoúvervrátiť36mesačnýmisplátkamivovýške39,40eur.Zmluvaobsahujeajúdajocelkovejčiastke,
ktorú bola povinná podľa zmluvy žalovaná zaplatiť. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v
súlade s ustanovením § 2 písm. h/ zákona o spotrebiteľských úveroch pozostáva z dlžnej istiny úveru,

úrokov za poskytnutie úveru a poplatku za poskytnutie úveru. Podľa úverovej zmluvy celková čiastka
predstavuje sumu 1.529,40 eur. (§ 9 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy). Zmluva obsahuje aj údaj o ročnej priemernej
miere nákladov 27,31 eur.Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 18,02 % ročne. V
úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 111,- eur.
Zmluvné strany sa dohodli, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru a

pohľadávka žalovanej na poskytnutie úveru sa vzájomne započítavajú. Z toho dôvodu žalobca žalovanej
reálne poskytol úver vo výške 999,- eur tak, ako to vyplýva z predloženej účtovnej evidencie (1.110,-
eur - 111,- eur).
Žalovaná namietala, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o ročnej priemernej miere nákladov za úver.
Súd vykonal kontrolný výpočet ročnej priemernej miery nákladov podľa verejne prístupnej kalkulačky

( úver) a informáciu považuje za správnu. V
oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 28.01.2015 je však uvedený údaj ročnej priemernej
miery nákladov 27,13 % a nie 27,31 %. Jedná sa však o preklep a rozdiel vo výpočte je zanedbateľný.
Žalovaná predložila súdu ako dôkaz splátkový kalendár, ktorý doručil žalobca žalovanej Podľa tohto
splátkového kalendára bola žalovaná povinná na dlh z úveru zaplatiť celkove sumu 2.324,50 eur (36
x 64,57 eur). Splátkový kalendár neobsahuje dohodnutú splátku úveru 39,40 eur, ale sumu 64,57 eur,

ktorá okrem dohodnutej splátky úveru 39,40 eur obsahuje aj platbu vo výške 25,17 eur (64,57 eur - 39,40
eur) za služby poskytované na základe dohody o poskytovaní služieb. Žalovaná ako dôkaz predložila
aj dohodu o poskytovaní doplnkových služieb, ktorá bola uzatvorená dňa 27.01.2015 spolu s úverovou
zmluvou.
Zmluva o poskytovaní doplnkových služieb obsahuje 9 druhov rôznych služieb, ktoré sú v zmluve

veľmi podrobným spôsobom popisované. Jedná sa však o činnosti, ktoré poskytovateľ úveru vykonával
vo vlastnom záujme v súvislosti s evidenciou a správou úverového prípadu a tieto služby fakticky
žalovanejposkytovanénemohlibyťaaniposkytovanéneboli.Žalobcasavdohodeoposkytovaníslužieb
napríklad zaviazal poskytovať žalovanej informácie o zostávajúcich záväzkoch. Inými slovami žalobca
sa zaviazal oznámiť žalovanej aktuálnu výšku dlhu. Ďalej sa žalobca zaviazal dohodnúť so žalovanou (v

prípade jej záujmu) odklad splatnosti splátok. Bol ochotný za stanovených podmienok dohodnúť zmenu
úverovej zmluvy ohľadne splatnosti. Tú istú službu, len definovanú inými slovami, sa žalobca zaviazal
poskytovať žalovanej podľa bodu II písmeno b/ zmluvy ( na požiadanie žalovanej uzatvoriť dohodu
o zmene zmluvy). Ďalej sa žalobca zaviazal vykonávať prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu.
Zmluva obsahuje aj ďalšie fiktívne záväzky žalobcu. Jedná sa očividne o činnosti, ktoré sú nevyhnutné

v súvislosti s vykonávaním evidencie a správou úverového prípadu. Je nepochybné, že sa nejednalo
o žiadne faktické plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalovanej. Z toho dôvodu žalobcovi nemohol vzniknúť
ani nárok na zaplatenie týchto „služieb“. Obsah formulára dohody o poskytovaní doplnkových služieb
je uzatváraný na žalobcom vopred pripravenom formulári s očividným cieľom bezdôvodne navýšiť
cenu za poskytnutú finančnú službu. Z obsahu žaloby však vyplýva, že nárok na zaplatenie fiktívnych

služieb na základe dohody o poskytovaní služieb žalobca v žalobe neuplatňoval a mesačné poplatky vo
výške 25,17 eur na základe tejto dohody tak, ako to vyplýva z predloženej účtovnej evidencie, žalobca
smeroval na zaplatenie dlhu z úverovej zmluvy. Podľa úverovej zmluvy bola žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi celkove čiastku 1.529,40 eur. Táto čiastka obsahovala záväzok žalovanej zaplatiť (vrátiť)
istinu poskytnutého úveru, úroky za poskytnutie úveru 18,02 % ročne, ako aj poplatok za poskytnutie

úveru vo výške 111,- eur. Z výpisu účtovnej evidencie, ako aj tvrdenia žalovanej vyplýva, že žalovaná
na dlh zaplatila celkove sumu 606,24 eur a to do podania žaloby. Výpisom z účtu žalovanej vo D.,
Z. žalovaná preukázala, že po podaní žaloby na dlh z úveru zaplatila ešte sumu 145,- eur. Na dlh z
úveru teda žalovaná zaplatila celkove sumu 862,24 eur (751,24 eur finančné platby a suma 111,- eur
bola na základe dohody zmluvných strán započítaná voči pohľadávke žalovanej na poskytnutie úveru).

Z uvedeného vyplýva, že žalovaná je žalobcovi dlžná sumu 667,16 eur (celkový záväzok z úverovej
zmluvy 1.526,40 eur - 862,24 eur = 667,16 eur). Z týchto dôvodov súd žalovanú zaviazal, aby dlžnú
sumu 667,16 eur zaplatila žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.01.2019, žalovaná žiadala, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca sa súdneho

pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Právny zástupca však svoju neúčasť na
pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Na základe
tohto ospravedlnenia súd rozhodol, že bude konať v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Z týchto
dôvodov súd návrh na rozhodnutie pre zmeškanie žalobcu zamietol.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia, ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s platením
peňažného dlhu.
Na základe citovaných ustanovení súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie časti uplatneného úroku
z omeškania 5 % ročne z priznanej sumy 667,16 eur od 06.04.2016 až do zaplatenia. Podaním zodňa 15.03.2016 žalobca z dôvodu omeškania s platením dohodnutých splátok č. 11, 12 a 13 oprávnene
rozhodol o zosplatnení celého dlhu z úveru a to uplynutím 15-dňovej lehoty od doručenia oznámenia.
Oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 25.03.2016 a 15-dňová lehota uplynula dňa 05.04.2016. Od

nasledujúceho dňa, teda od 06.04.2016 vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalobcovi,
ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca bol v spore
úspešný v časti o zaplatenie istiny 667,16 eur. V časti o zaplatenie sumy 145 eur súd žalobu zamietol,
pretože žalobca zaplatil túto sumu po podaní žaloby ( po 29.06.2018; § 256 ods. 2 Civilného sporového

poriadku). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným
rozhodnutím.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná
prostredníctvom svojho zástupcu. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie vo veci samej. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že

odvolanie podáva z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté
dôkazy a následne vec nesprávne právne posúdil. V rozhodnutí nie je uvedené, z akého dôvodu súd

priznal nárok žalobcovi, iba strohým a formalistickým spôsobom je opísané, že súd nezistil žiadne
nedostatky v spornej zmluve, nie je bezúročná, v zmluve sú všetky podstatné náležitosti. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska posúdenia nároku je nepreskúmateľný. Na jednej strane súd
odôvodňuje, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, následne uvádza, ako žalovaná rozporuje RPMN,
pretože do výpočtu RPMN nebol započítaný náklad z dohody o poskytovaní služieb. Tu súd opísal, že

sa nemalo jednať o nejaké faktické plnenie a z toho dôvodu žalobcovi nemohol vzniknúť ani nárok na
zaplatenie týchto služieb, no na druhej strane aj napriek vyjadreniu žalovanej, že služba bola započítaná
do mesačnej splátky a tú platila, a teda mala byť započítaná do výpočtu RPMN, nemôže sa súd stavať
do pozície obhajcu žalobcu a argumentovať, že ak si ju žalobca v žalobe nenárokoval, tak sa do RPMN
započítava iba nárok zo zmluvy o úvere. Takéto konanie sudcu nevykazuje znaky nestrannosti, práve

naopak, žalovaná má podozrenie, že rozhodnutie sudcu je v rozpore s princípom práva na spravodlivé
konania a spravodlivé rozhodnutie vo veci.
Má za to, že predmetné zmluvy sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 137/2003). Ročná úroková sadzba a RPMN je podstatnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. V oznámení veriteľa o schválení úveru je uvedená ročná úroková sadzba 18,02

%. Celkové náklady, ktoré však spotrebiteľ musí na zmluvy zaplatiť, nie je len samotná odplata uvedená
v %, ale aj odplatu z dohody o poskytovaní služieb vo výške 906,12 eur, ktorá nie je zohľadnená vo výške
RPMN, a tým je tento údaj nesprávne uvedený. Na základe dohôd o poskytovaní služieb má spotrebiteľ
zaplatiť dvojitú odplatu, ktorá je, ako uviedli, v rozpore s dobrými mravmi. Odplata za tieto služby, ktoré
nezahŕňajú nič iné, len nápady spojené s administratívou, je úžernícka, je rovnaká ako samotná istina

poskytnutých úverov.
V skutočnosti bola poskytnutá žalobkyni suma vo výške 999,- eur, pri úrokovej sadzbe 18,02 % má
zaplatiť 1.529,40 eur + pripočítať 906,12 eur za dohodu o poskytnutí služieb (čo je druhá odplata) a
celkovénákladypredstavujúsumu2.435,52eur(89,27%).Pretožalovanápovažujetietozmluvy,zmluvu
o úvere - revolvingovom úvere, dohodu o poskytovaní služieb, rozhodcovskú zmluvu, dohodu o zrážkach

zo mzdy svojim obsahom a dopadom za nebezpečné pre spotrebiteľa.
Súd konštatoval, že zmluva o poskytovaní doplnkových služieb je pripravovaná na žalobcom vopred
pripravenom formulári s očividným cieľom bezdôvodne navýšiť cenu za poskytnutú finančnú službu.
Ďalej uvádza, že z obsahu žaloby vyplýva, že nárok na zaplatenie fiktívnych služieb si žalobca
neuplatňoval, dokonca možno pochybovať o platnosti celej úverovej zmluvy na základe neplatnosti

samotnej dohody o poskytovaní služby, ktorá iba navyšuje odplatu úveru na 2-násobok poskytnutých
finančných prostriedkov. Súd však opomenul, že žalovaná tieto služby platila, čo preukazuje aj listina
predložená žalobcom (účtovná evidencia). Keďže splátka úveru bola zmluvne dohodnutá 39,40 eur
a žalovaná platila splátky vo výške 64,57 eur, je nespochybniteľné, že žalobca si nárokoval aj tútodoplnkovú službu, a to, že neskôr pri uplatnení práva na súde od tohto upustil, nie je žiadny dôvodu
posudzovať predmetné zmluvy samostatne. Plnenie z dohody malo byť započítané do výpočtu RPMN.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti týkajúce sa samotnej zmluvy o úvere má jednoznačne žalobca nárok

ibanazaplatenieistinyúveru,čojesumaposkytnutážalobcomžalovanej,ato999,-eur.Keďžežalovaná
uhradila žalobcovi sumu 746,24 eur, má doplatiť žalobcovi iba sumu 252,76 eur a nie sumu, ktorú žiada
priznať žalobca. Nakoľko je žalovaná dôchodkyňa s nízkym príjmom, žiada súd o zaplatenie zvyšnej
sumy 252,76 eur v 20,- eurových mesačných splátkach.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaná, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok

okresného súdu v celom rozsahu potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu jeho
vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací

súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza nasledovné:
Z odvolania žalovaného vyplýva, že namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omylsúdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad.

12. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,

pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočným) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že oba uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných
kritérií v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil správny skutkový stav, z ktorého pri

rozhodovaní vychádzal.

14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne posúdil zmluvný
vzťah založený zmluvami ako spotrebiteľský, pretože bol uzavretý medzi osobou, ktorá v rámci svojej
podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery (žalovaný) a fyzickou osobou, ktorej

bol poskytnutý úver mimo rámca akejkoľvek obchodnej či inej podnikateľskej činnosti (žalobca). Žalobca
mal v zmysle ustanovení zákona v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto
postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

15. Správne vyhodnotil súd prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu

uzatvorená medzi stranami sporu, a to medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľom
obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti tak, ako sú upravené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

16. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci pred súdom prvej inštancie bolo nesporne

preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu dňa
27.01.2015. Na základe uvedenej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1.110,-
eur. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť v 36 mesačných splátkach vo výške 39,40 eur spolu s úrokom
za poskytnutie úveru vo výške 18,02 % ročne. Zároveň sa zaviazala zaplatiť poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 111,- eur. Celková čiastka, ktorú musí žalovaná ako spotrebiteľka zaplatiť, pozostáva z

dlžnej istiny úveru, úrokov, za poskytnutie úverového poplatku, za poskytnutie úveru v sume 1.529,40
eur. Z výpisu účtovnej evidencie a z vyjadrení žalovanej vyplýva, že zaplatila dlh celkovo v sume 606,24
eur do podania žaloby a po podaní žaloby na dlh z úveru zaplatila ešte sumu 145,- eur. Na dlh z úveru
zaplatila celkovo sumu 862,24 eur (751,24 eur finančné platby a suma 111,- eur bola na základe dohody
zmluvných strán započítaná voči pohľadávke žalobcu na poskytnutie úveru). Z prepočtu uvedených

súm vyplýva, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v sume tak, ako rozhodol súd prvej
inštancie, t.j. 667,16 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania, prináleží žalobcovi
úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z..

17. Pokiaľ ide o zamietajúci výrok rozsudku okresného súdu (II., III.), s odôvodnením rozsudku
okresného súdu sa odvolací súd plne stotožňuje (k uvedeným výrokom sa odvolateľka vo svojom
písomne podanom odvolaní nevyjadrila).

18.Žalovanávpodanomodvolaníuviedla,ževznášapochybnostionestrannostisúduasudcu.Odvolací

súd po preskúmaní spisového materiálu, ako aj po oboznámení sa so zvukovým záznamom o priebehu
pojednávaní konštatuje, že nevzhliadol dôvody, na základe ktorých by boli uvádzané pochybnosti o
nestrannosti sudcu dôvodné. V tejto súvislosti dáva do pozornosti stranám sporu ustanovenie § 52 a
nasl. CSP, o ktorom ustanovení boli strany sporu v predmetnom konaní poučené.19. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu

potvrdil ako vecne správny.

20. Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu uplatňovala možnosť
zaplatenia pohľadávky žalobcu v splátkach, k svojej žiadosti nepripojila žiadne dôkazné prostriedky
(dôkazná povinnosť bola na žalovanej), ktoré by preukazovali dôvodnosť ňou uplatneného nároku.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu, a preto
odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej
výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím,

ktoré vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)