Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. marec 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217211691
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217211691.5

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobkyne: J.. V.
B., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, F. B., zast. W. Y., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, M. Ú., proti
žalovanému: Home Credit Slovakia, s.r.o., IČO: 36234176, Teplická 7434/147, Piešťany, o určenie
neplatnosti právnych úkonov a zaplatenie 2.021,46 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že nasledujúce ustanovenia zmluvy č. XXXXXXXXXX, podpísanej medzi žalobkyňou a

žalovaným XX.XX.XXXX, sú neprijateľnými podmienkami v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

- bod 43 v znení: „Poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke) 1,99 €“ a
- bod 50. v znení: „Poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok (zahrnutý v splátke) 0,30 €“.

II. Určuje sa, že nasledujúce ustanovenia Hlavy 5. „Podmienky splácania úveru“ listiny s

názvom „ÚVEROVÉ ZMLUVNÉ PODMIENKY SPOLOČNOSTI HOME CREDIT SLOVAKIA, A.S.
- HOTOVOSTNÝ ÚVER“, kód úverových podmienok: ISH211, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy č. XXXXXXXXXX, podpísanej medzi žalobkyňou a žalovaným XX.XX.XXXX, sú neprijateľnými
podmienkami v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

- § 11 v znení: „Pokiaľ sa tak klient so Spoločnosťou v ÚZ dohodne, je oprávnený po riadnej úhrade
prvých 4 splátok podľa ÚZ požiadať o zmenu výšky a počtu splátok úveru, a to aj telefonicky. K
akceptácii návrhu klienta dôjde, ak klient riadne a včas plní svoje záväzky voči Spoločnosti, Spoločnosť
nemá pochybnosti o klientovej bonite, dôveryhodnosti a platobnej morálke (napr. v dôsledku informácií
získaných z databáze SOLUS nebo NRKI, zo správy pohľadávok, prípadne od tretích osôb), aktuálne
nedošlo k zmene dátumu splatnosti splátky/splátok, dohodnutých v ÚZ. Výšku a počet splátok je možné

zmeniť najviac trikrát po dobu trvania ÚZ a najskôr po posledných 12tich mesiacoch od predchádzajúcej
zmeny a celkový počet splátok, v ktorých má byť úver splatený, nebude vyšší než 99. K akceptácii
návrhuklientamôžedôjsťnazákladeuváženiaSpoločnostiivprípade,ženiesúsplnenévyššieuvedené
podmienky. Prijatie návrhu potvrdí Spoločnosť klientovi zaslaním nového splátkového kalendára. Klient
berie na vedomie, že súčasne so zmenou splátky sa mení výška RPMN. Za možnosť dohodnutia novej
výšky a počtu splátok úveru je klient povinný hradiť pravidelný mesačný poplatok, výška ktorého je

uvedená na ÚZ. Klient súhlasí s tým, že poplatok je zahrnutý do splátok úveru. Zmluvné strany sa
dohodli, že klient je oprávnený kedykoľvek požiadať o zrušenie možnosti zmeny výšky splátky, a to aj
telefonicky. V prípade, že klient nebude plniť riadne a včas svoje záväzky voči Spoločnosti, je Spoločnosť
oprávnená od dohody o možnosti zmeny výšky a počtu splátok odstúpiť.“ a

- § 1 v znení: „Klient je povinný hradiť Spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového

účtu vo výške uvedenej v ÚZ.“

III. Určuje sa, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, je neplatná.

IV. Žaloba sa v časti o určenie, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi

žalobkyňou a žalovaným je neplatná, zamieta.V. Určuje sa, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
vrátane v nej obsiahnutej dohody o zrážkach zo mzdy je neplatná.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.790,18 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Žaloba sa v časti o zaplatenie 231,28 € zamieta.

VIII. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 14.06.2017 v znení jej zmeny zo 06.09.2017 domáhala voči
žalovanému a) určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy obsiahnutých v dvoch úverových
zmluvách uzavretých so žalovaným (úverová zmluva č. XXXXXXXXXX; ďalej len „úverová zmluva“ a
zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX; ďalej len „zmluva o

hotovostnom úvere“) v podstate z dôvodu, že tieto dohody sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ďalej
b) určenia, že obe úverové zmluvy sú neplatné, c) vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.308,64
€ a d) zaplatenia finančného zadosťučinenia 500 €. Súčasne žiadala neodkladným opatrením nariadiť
e) žalovanému zdržať sa použitia dohôd o zrážky zo mzdy a f) jej zamestnávateľovi zakázať vykonávať
zrážky zo mzdy z týchto dohôd. Podaním z 24.11.2017 rozšírila žalobu v časti o vydanie bezdôvodného

obohatenia na 1.521,46 € z dôvodu ďalších zrážok zo mzdy.

2. Uznesením z 14.07.2017, č. k. 16C/30/2017-71, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
zamestnávateľovi žalobkyne zakázal vykonávať zrážky zo mzdy (platu) žalobkyne na základe dohôd
o zrážkach zo mzdy. Zároveň zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia voči

žalovanému, ktorým sa mu mala uložiť povinnosť zdržať sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy. Stranám
nepriznal nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že úverové zmluvy spĺňajú požiadavky všeobecne záväzných
právnych predpisov a neobsahujú žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú rovnováhu medzi

zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Z toho dôvodu nemá žalobkyňa právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia a na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Okrem toho uviedol,
že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, ktoré požadovala.

4. Na prejednanie veci súd v súlade s § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

nariadil pojednávanie, na ktorom za prítomnosti žalobkyne a jej zástupkyne a v ospravedlnenej
neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu (§ 180 CSP) vykonal dokazovanie, vec právne
posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to úverová zmluva č.
XXXXXXXXXX (č. l. 10), úverové podmienky ISH 211 (č. l.11 až č. l. 20), výzva žalovaného (č. l. 23),
štandardné európske informácie (č. l. 24 až 25), rozhodcovská zmluva (č. l. 26), oznámenie žalovaného
(č. l. 27), odklad mesačných splátok (č. l. 28), splátkový kalendár k zmluve č. XXXXXXXXXX (č. l. 29

až 31), zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (č. l. 32), list
žalovaného (č. l. 33), úverové podmienky ISH 213 (č. l. 34 až 42), štandardné európske informácie (č.
l. 46 až 47), rozhodcovská zmluva (č. l. 48), oznámenie žalovaného z 02.12.2013 (č. l. 50), splátkový
kalendár k zmluve č. XXXXXXXXXX (č. l. 51 až 52), žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy z 12.08.2015 (č. l.
57), žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy z 20.08.2015 (č. l. 58), žiadosť o okamžité zdržanie sa vykonania

zrážok (č. l. 59 až 62), email z Ministerstva vnútra SR z 10.04.2017 (č. l. 63), prehľad zrážok zo mzdy
(č. l. 64), výplatná páska (č. l. 65), amortizačná tabuľka z (č. l. 67 až 68), potvrdenia o zrealizovaní
transakcie (č. l. 129 až 162, 165 až 181), výplatná páska jún 2017 (č. l. 182), výplatná páska máj 2017 (č.
l. 183) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými
tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.6. Žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní úverových zmlúv nekonala v rámci svojej
podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (úverová zmluva a zmluva o hotovostnom úvere). Žalovaný
konal ako obchodná spoločnosť zaoberajúca sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne

známa skutočnosť).

7. Žalobkyňa a žalovaný podpísali dňa 29.03.2012 úverovú zmluvu, ktorá v časti s názvom „Úver“
obsahovala o. i. tieto údaje:

„Celková výška úveru… 2.300 EUR… Celková čiastka splatná spotrebiteľom… 4.344,48 EUR…
mesačná splátka… 55,64 €… počet splátok… 84… ročná úroková sadzba… 18,40 %… RPMN od…22,1
do… 22,9 %… priemerná hodnota RPMN… 18,77 %… poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke)…
1,99 €… Lehota splatnosti… 84 mesiacov po poskytnutí úveru…

8. Úverová zmluva v časti s názvom „Poistenie výdavkov (dobrovoľné)“ stanovovala o.i.:

„[Žalobkyňa] podpisom tejto zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej
pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti
následkom úrazu. Úhrada za poistenie…: 3,92 EUR mesačne…
…

[Žalobkyňa] a [žalovaný] uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky splátok a počtu splátok: Áno …
poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok (zahrnutý v splátke)… 0,30 EUR.“

9. Nad podpisovou časťou obsahovala úverová zmluva o. i. tieto ustanovenia:

„Neoddeliteľnou súčasťou [úverovej zmluvy] sú Úverové podmienky (ďalej len „ÚP“) … [Žalobkyňa]
potvrdzuje svojím podpisom, že prevzal[a] ÚP s kódom ISH211, je s nimi oboznámen[á], sú [jej] všetky
ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazan[á] týmito
podmienkami.…
…

[Žalovaný] a [žalobkyňa] podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú… d) dohodu o zrážkach zo mzdy,
to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP.
…
[Žalobkyňa] svojím podpisom… potvrdzuje, že pred uzavretím [úverovej zmluvy] prevzal[a] formulár
so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol vyhotovený v súlade s

právnymi predpismi a bolo [jej] poskytnuté náležité vysvetlenie.“

10. K úverovej zmluve boli pripojené úverové podmienky žalovaného, kód ISH211, ktorých relevantné
ustanovenia znejú takto:

„Hlava 1. Základné ustanovenia
…
§ 1 Uzatvorením [úverovej zmluvy] sa [žalovaný] ako veriteľ zaväzuje [žalobkyni] poskytnúť dohodnutý
úver a [žalobkyňa] ako dlžník z [úverovej zmluvy] sa zaväzuje [žalovanému] poskytnutý úver vrátiť a
zaplatiť úroky.

…
§ 3 Po uzatvorení [úverovej zmluvy] zriadi [žalovaný] [žalobkyni] úverový účet. Úverovým účtom sa
rozumie účet, na ktorom [žalovaný] eviduje svoje pohľadávky voči [žalobkyni] z poskytnutého úveru a
tomu zodpovedajúce záväzky [žalobkyne].
…

Hlava 5. Podmienky splácania úveru
§ 1 Klient [žalobkyňa] je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných
splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v [úverovej zmluve]. Klient [žalobkyňa] je
povinný hradiť Spoločnosti [žalovanému] pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo
výške uvedenej v ÚZ [úverovej zmluve].

…
§ 11 Pokiaľ sa tak klient [žalobkyňa] so Spoločnosťou [žalovaným] v ÚZ [úverovej zmluve] dohodne,
je oprávnený po riadnej úhrade prvých 4 splátok podľa ÚZ [úverovej zmluvy] požiadať o zmenu výšky
a počtu splátok úveru, a to aj telefonicky. K akceptácii návrhu klienta [žalobkyne] dôjde, ak klient[žalobkyňa] riadne a včas plní svoje záväzky voči Spoločnosti [žalovanému], Spoločnosť [žalovaný]
nemá pochybnosti o klientovej bonite [bonite žalobkyne], dôveryhodnosti a platobnej morálke (napr.
v dôsledku informácií získaných z databáze SOLUS nebo NRKI, zo správy pohľadávok, prípadne

od tretích osôb), aktuálne nedošlo k zmene dátumu splatnosti splátky/splátok, dohodnutých v ÚZ
[úverovej zmluve]. Výšku a počet splátok je možné zmeniť najviac trikrát po dobu trvania ÚZ [úverovej
zmluvy] a najskôr po posledných 12tich mesiacoch od predchádzajúcej zmeny a celkový počet
splátok, v ktorých má byť úver splatený, nebude vyšší než 99. K akceptácii návrhu klienta [žalobkyne]
môže dôjsť na základe uváženia Spoločnosti [žalovaného] i v prípade, že nie sú splnené vyššie

uvedené podmienky. Prijatie návrhu potvrdí Spoločnosť [žalovaný] klientovi [žalobkyni] zaslaním nového
splátkového kalendára. Klient [žalobkyňa] berie na vedomie, že súčasne so zmenou splátky sa
mení výška RPMN. Za možnosť dohodnutia novej výšky a počtu splátok úveru je klient [žalobkyňa]
povinný hradiť pravidelný mesačný poplatok, výška ktorého je uvedená na ÚZ [úverovej zmluve]. Klient
[žalobkyňa] súhlasí s tým, že poplatok je zahrnutý do splátok úveru. Zmluvné strany sa dohodli, že
klient [žalobkyňa] je oprávnený kedykoľvek požiadať o zrušenie možnosti zmeny výšky splátky, a to aj

telefonicky. V prípade, že klient [žalobkyňa] nebude plniť riadne a včas svoje záväzky voči Spoločnosti
[žalovanému], je Spoločnosť [žalovaný] oprávnená od dohody o možnosti zmeny výšky a počtu splátok
odstúpiť.“
…
Hlava 6. Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky

§ 1 [Žalobkyňa] a [žalovaný] sa dohodli tak, že ak sa [žalobkyňa] oneskorí so splácaním úveru, je
[žalovaný]oprávnen[ý]požadovať,aby[žalobkyni]vykonávalplatca[jej]mzdy(ďalejiba,zamestnávateľ')
mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v [úverovej
zmluve], maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne predpisy, a to až do uhradenia
dlžných splátok úveru. Súčasne sa [žalobkyňa] so [žalovaným] dohodli, že pokiaľ [žalobkyňa] po

uhradení dlžných splátok úveru formou zrážok zo mzdy nebude riadne a včas plniť svoje záväzky oči
[žalovanému], mení sa splátkový kalendár úveru, a to tak, že od okamihu, kedy neplní svoje záväzky
voči [žalovanému] riadne a včas, sa [žalobkyňa] zaväzuje úver splácať v splátkach vo výške každej
splátky rovnajúcej sa dvojnásobku pravidelnej splátky, a to naďalej v termínoch splatnosti dohodnutých
v [úverovej zmluve] s tým, že počet zostávajúcich splátok úveru sa tým zníži na polovicu. …“

11. Žalobkyňa a žalovaný podpísali dňa 18.11.2013 zmluvu o hotovostnom úvere, ktorá obsahovala o.
i. tieto údaje:

„Celková výška úveru… 630 EUR… Celková výška mesačnej splátky… 22,77 EUR… počet splátok…

60… ročná úroková sadzba… 31,89 %…“

12. Nad podpisovou časťou obsahovala zmluva o hotovostnom úvere o. i. tieto ustanovenia:

„Neoddeliteľnou súčasťou [zmluvy o hotovostnom úvere] sú úverové podmienky [žalovaného]

…“ [Žalobkyňa] svojím podpisom [potvrdzuje], že… úverové podmienky prevzal[a], [je] s nimi
[oboznámená], sú [jej] všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, [považuje] ich za dostatočne určité a
[prejavuje] súhlas byť nimi viazan[á].…
…
Podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárame: … d) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas

označte krížikom [ ]… to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových
podmienkach.
…“

13. Žalobkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok z úverových zmlúv a zamestnávateľ

žalobkyne začal na základe žiadostí žalovaného z 12.08.2015 a 20.08.2015 s vykonávaním zrážok zo
mzdy žalobkyne vo výške 45,54 € a 111,28 € mesačne (žiadosti žalovaného o výplatu zrážok zo mzdy,
č. l. 57 a 58).

14. Žalobkyňa vlastnými úhradami od mája 2012 do apríla 2015 spolu vo výške 1.896,76 € a

prostredníctvom zrážok zo mzdy, ktoré vykonával jej zamestnávateľ od septembra 2015 do júna 2017
spolu vo výške 1.502,28 €, splatila z úverovej zmluvy celkovo 3.399,04 € (nesporná skutočnosť).15. Žalobkyňa vlastnými úhradami od apríla 2014 do apríla 2015 spolu vo výške 392,09 € a
prostredníctvom zrážok zo mzdy, ktoré vykonával jej zamestnávateľ od augusta 2015 do júna 2017 spolu
vo výške 660,33 €, splatila zo zmluvy o hotovostnom úvere celkovo 1.052,42 € (nesporná skutočnosť).

16. Po tom, čo zamestnávateľ žalobkyne prestal s vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne na základe
nariadeného neodkladného opatrenia, žalovaný žalobkyňu telefonicky kontaktoval, oznámil jej, že mu
dlhuje a upozornil ju, že bude dlh naďalej vymáhať, a to napriek tomu, že zmluvy majú vady (skutkové
tvrdenie žalobkyne, ktoré žalovaný nepoprel - zápisnica, č. l. 98, a vyjadrenie žalobkyne, č. l. 116).

B. Právne posúdenie

17. Preskúmavanými úverovými zmluvami sa žalovaný zaviazal žalobkyni poskytnúť peňažné
prostriedky v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalobkyňa sa zaviazala
tieto sumy vrátiť (§ 497 Obchodného zákonníka, ďalej len „OBZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť

peňažnéprostriedkyuzatváralžalovanýúverovézmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,apretosa
považujezadodávateľavzmysle§52ods.3Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“).Zabsencieúdajov
v úverových zmluvách, ktoré by žalobkyňu identifikovali ako podnikateľa, a vzhľadom na informácie o jej
zamestnávateľovi je zrejmé, že žalobkyňa pri uzatváraní úverových zmlúv nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4

OZ). Keďže predmetné úverové zmluvy boli uzavreté medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nich
vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým žalovaný považuje aj
zaveriteľapodľa§2písm.b)zákonač.129/2010ospotrebiteľskýchúverochažalobkyňazaspotrebiteľa
podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak úverové zmluvy, ktoré
spolu strany uzatvorili, spĺňajú aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto

zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.

B.1 Naliehavý právny záujem

18. Súd sa najprv zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky podľa § 137 CSP na to, aby mohla

žalobkyňa požadovať rozhodnutie o určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a samotných
úverových zmlúv. Naliehavý právny záujem, ktorý vyžaduje § 137 písm. c) CSP, bol podľa súdu daný
v súlade s judikatúrou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.07.2009, sp. zn. 1MCdo/1/2009)
tým, že postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa je neisté, pretože kým nie je ustálená otázka platnosti
týchto právnych úkonov, nie je jasné, aký je jej skutočný dlh (či zahŕňa len poskytnutú istinu, alebo aj

úroky a iné poplatky), a v dôsledku toho nie je ustálené ani to, či môže žalovaný voči nej uplatňovať
sankcie vyplývajúce z úverových zmlúv a uplatňovať dohody o zrážkach zo mzdy na uspokojenie svojich
pohľadávok, ktoré tvoria súčasť týchto úverových zmlúv.

19. Okrem toho naliehavý právny záujem bol daný aj v dôsledku toho, že žalovaný aktívne uplatňoval

dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sa viedli v dvojnásobnej sume dohodnutých splátok aj na pohľadávky,
ktoré sčasti nemali oporu v zákone (pozri nižšie). Zároveň treba dodať, že naliehavý právny záujem
pretrvával aj po nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa zakázalo pokračovať v zrážkach, a to
jednak tým, že naďalej hrozilo, že žalovaný bude pokračovať v ich uplatňovaní, čo bolo možné vyvodiť
z jeho správania, ktoré nasledovalo bezprostredne po ukončení zrážok (pozri bod 16).

20. Navyše, hoci bola žaloba podaná ešte v roku 2017, záver o prípustnosti žaloby podporuje aj
skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2018 bol zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, novelizovaný aj zákon č. 129/2010 Z. z., a to

tak, že spotrebiteľovi bolo priznané osobitné právo domáhať sa žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (pozri § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.). Tým sa žaloba, akú podala žalobkyňa
vo veci samej, zaraďuje do kategórie osobitných typov žalôb, pre ktoré sa nevyžaduje preukazovanie
naliehavého právneho záujmu [porov. § 137 ods. d) CSP].

B.2 Platnosť úverových zmlúv a dohôd o zrážkach zo mzdy21. Keďže žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti úverových zmlúv a dohôd o zrážkach zo mzdy,
bolo úlohou súdu vyhodnotiť zmluvy osobitne z požiadaviek na platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl.
OZ).

22. Súd nezistil, že by úverová zmluva (zmluva č. XXXXXXXXXX) bola ako celok neplatná. Úverová
zmluva bola dohodnutá v požadovanej písomnej forme, čím vyhovuje § 46 ods. 1 OZ v spojení s § 9 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. Je v nej obsiahnutý záväzok žalovaného, že poskytne v prospech žalobkyne
peňažné prostriedky a záväzok žalobkyne poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497

OBZ). V konaní nevyšli najavo okolnosti, ktoré by naznačovali, že právne úkony, ktorými boli dohodnuté
podstatnénáležitostidotknutejúverovejzmluvy,nebolivykonanéslobodne,vážne,určiteazrozumiteľne,
alebo že by nezodpovedali ďalším požiadavkám na ich platnosť, najmä z pohľadu § 39 OZ.

23. Súd nepovažoval žalobkyňou namietanú nedostatočnú veľkosť písma v zmysle § 53c OZ in fine
za okolnosť, ktorá by mala viesť k neplatnosti zmluvy, pretože by išlo o nedovolenú retroaktivitu. Toto

ustanovenie bolo doplnené do OZ s účinnosťou od 01.06.2014 zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. V zmysle prechodných ustanovení obsiahnutých v novom § 879r OZ, však
treba vznik právnych vzťahov vzniknutých pred 01.06.2014 posudzovať podľa dovtedajších predpisov.
Preto nemožno zmluvy uzavreté pred týmto dátumom považovať za neplatné z dôvodov uvádzaných

žalobkyňou.

24. Ďalej sa súd nestotožnil s argumentom žalobkyne, podľa ktorého by zmluva mala byť neplatná „pre
množstvo neprijateľných podmienok“. Pri skúmaní úverovej zmluvy súd síce narazil na ustanovenia,
ktoré vyhodnotil ako ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ), ktoré sa
považujú v spotrebiteľských zmluvách za neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ (ide o poplatok za vedenie účtu
a poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok - pozri body 33 a 34 nižšie), no samotná skutočnosť,
že zmluva obsahuje neplatné ustanovenia v podobe neprijateľných podmienok, ešte nevedie k záveru,
že zmluva je neplatná ako celok. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že dôvodom neplatnosti

zmluvy ako celku by malo byť „množstvo“ neprijateľných podmienok, ako to tvrdila žalobkyňa. V konaní
totiž vyšla najavo neplatnosť len takých podmienok, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu oddeliteľné od
ostatného obsahu úverovej zmluvy, najmä od jej základných ustanovení (§ 41 OZ). To má potom za
následok, že dotknutá úverová zmluva zostáva v platnosti v časti, v ktorej vyhovuje právnym predpisom.
V dôsledku toho bolo potrebné žalobu v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy zamietnuť, čo sa

aj stalo vo výroku IV.

25. K inému záveru však súd dospel pri hodnotení dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa § 551 ods.
1 OZ možno uspokojenie pohľadávky zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods.

3 OZ). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že úverová zmluva bola podpísaná oboma stranami.
Naopak, úverové podmienky podpísané neboli. Na tomto mieste je dôležité podotknúť, že úprava
preskúmavanej dohody o zrážkach bola rozdelená: nachádzala sa jednak v samotnej úverovej zmluve
a jednak v § 1 hlavy 6 úverových podmienok. Úverová zmluva totiž konštatovala, že strany uzatvárajú
dohodu o zrážkach zo mzdy, a to „v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP“.

Výška zrážok, ktoré sa mali žalobkyni zrážať, bola predmetom úverových podmienok. Spomínaný § 1
hlavy 6 stanovoval, že zrážky zo mzdy možno vykonávať „vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej
splátky…“. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie z 30.11.2011, sp. zn.
2Cdo/345/2010) potom ale platí, že ak úverové podmienky neboli podpísané, dojednania, ktoré sú v
nich obsiahnuté a pre ktoré zákon (tu: § 551 ods. 1 OZ) vyžaduje písomnú formu, sú pre absenciu tejto

predpísanej formy neplatné (§ 46 ods. 1 OZ).

26. Okrem toho, dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach je aj to, že žalovaná ju do úverových
podmienok zakomponovala s nepoctivým zámerom. Je nepochybné, že časť zmluvy môže byť určená
aj odkazom na obchodné podmienky (§ 273 ods. 1 OBZ). Obchodné podmienky, ktoré sa týkajú

spotrebiteľských zmlúv, však nemajú slúžiť na to, aby dodávateľ do nich (v neprehľadnej, zložito
formulovanej, či malým písmom písanej forme) skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné.
Tým, že tak dodávateľ robí, predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. Takýto dodávateľ sa
nespráva poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu (pozri napr. nález Ústavnéhosúdu ČR z 11.11.2013, I. ÚS 3512/11 alebo rozsudok Krajského súdu v Trnave z 01.04.2015, sp.
zn. 24Co/422/2014). V prejednávanej veci ide pritom o takýto prípad. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
zámerne rozdelená tak, že jej najdôležitejšia časť (možnosť vykonávať zrážky vo výške dvojnásobku

splátok) sa nachádza len v úverových podmienkach. Okrem toho, že takýto spôsob úpravy ju robí
pre spotrebiteľa neprehľadnou, veriteľ od nej celkom zjavne očakáva, že najdôležitejšia časť dohody
o zrážkach zo mzdy unikne pozornosti spotrebiteľa, čím sa medzi stranami vytvorí nerovnovážne
postavenievneprospechspotrebiteľa.Navyše,prvúčasťdohodyozrážkachzomzdy,ktorásanachádza
v úverovej zmluve, žalovaný vložil do záverečnej časti zmluvy písanej drobným písmom, a to tiež až za

ustanovenia,ktorésatýkajúochranyosobnýchúdajov.Samotnádohodaozrážkachzomzdypritomtvorí
až poslednú (štvrtú) časť vety a na tomto mieste pôsobí skôr prekvapivo, než prirodzene. Všetky tieto
okolnosti sú potom dôvodom na konštatovanie, že ide o neplatné dojednanie (neprijateľnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 OZ).

27. Keďže súd na základe uvedeného vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutú v úverovej

zmluve (a jej úverových podmienkach) ako neplatnú, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III.

28. Čo sa týka platnosti zmluvy o hotovostnom úvere (zmluva č. XXXXXXXXXX), preskúmaním
úverovej sadzby uvedenej v tejto zmluve súd zistil, že táto bola dohodnutá vo výške 31,89 % ročne.
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý

požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej.
V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“
s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom,
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú

najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek (porov. rozsudok najvyššieho súdu z 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011). Ročná úroková
sadzba 31,89 %, ktorá takmer štvornásobne prekračuje úrokovú sadzbu 8,52 % bežne požadovanú v
danom čase pre porovnateľné úvery (pozri sadzby spotrebiteľských úverov pre domácnosti v období
11/2013 - www.nbs.sk), len sotva obstojí v teste jej primeranosti. Takáto dohoda o úrokovej sadzbe je

právnym úkonom, ktorý odporuje dobrým mravom, a ktorý je potom podľa § 39 OZ neplatný. Keďže
dohoda o úrokoch z úveru je podstatnou a neoddeliteľnou náležitosťou zmluvy o úvere (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/26/2011), neplatnosť tejto dohody pre rozpor s dobrými mravmi
spôsobuje neplatnosť celej zmluvy o hotovostnom úvere podľa § 39 OZ v spojení s § 41 OZ.

29.Vdôsledkuneplatnostizmluvyohotovostnomúverejepotomneplatnáajdohodaozrážkachzomzdy
obsiahnutá v tejto zmluve. Či už má táto dohoda o zrážkach uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu
(§ 1 hlavy 6 naznačuje, že môže plniť dvojakú úlohu), bez existencie hlavného záväzku (ktorý uhrádza
alebo zabezpečuje), nemôže byť platná. Z akcesorickej povahy tohto inštitútu možno totiž vyvodiť, že
jeho osud je spätý s hlavným záväzkom (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR 27.03.2008, sp. zn.

4Cdo/222/2005).

30. Vzhľadom na zistenú celkovú neplatnosť zmluvy o hotovostnom úvere súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku V. Z dôvodov opísaných v bode 19 vyššie súd považoval za vhodné vo výroku
výslovne uviesť, že neplatná je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí jej súčasť.

B.3 Bezdôvodné obohatenie

31. Žalobkyňa požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo tým, že mu
zaplatila viac, než musela. Keďže od podania žaloby do vydania neodkladného opatrenia, ktorým sa

zakázalo vykonávanie zrážok, boli vykonané ďalšie zrážky, žalobkyňa podaním z 24.11.2017 zmenila
petit svojej žaloby tak, aby zohľadňoval aj sumu týchto ďalších zrážok. Zmenu žaloby súd pripustil
uznesením z 24.11.2017, č. k. 16C/30/2017-184.

32. Pokiaľ ide o zmluvu o hotovostnom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako neplatnú, plnenie z nej je

plneným z neplatného právneho úkonu, čo znamená, že ide o bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods.
2 OZ). Bezdôvodné obohatenie je povinný vydať ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí (§
451 ods. 1 OZ). V danom prípade žalobkyňa preukázala, že žalovanému poskytla vlastnými úhradami
a tiež prostredníctvom zrážok zo mzdy celkovo 1.052,42 €. Keďže žalobkyňa si uplatnila nárok navydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi istinou úveru a skutočne zaplatenou sumou
(1.052,42 - 630 = 422,42), tento nárok jej patrí, a preto jej ho súd priznal vo výroku VI (spolu s ďalšími
nárokmi - pozri bod 40 a 46 nižšie).

33. Čo sa týka úverovej zmluvy, v tomto prípade súd zistil, že v bode 43 úverovej zmluvy a § 1 úverových
podmienok je dohodnutý tzv. poplatok za vedenie úverového účtu. Z úverovej zmluvy ani z úverových
podmienok však naopak nezistil žiadne relevantné protiplnenie, ktoré by žalovaný za tento poplatok
poskytoval žalobkyni. Nie je jasné, aké úkony žalovaného zahŕňa takéto „vedenie úverového účtu“.

Podľa názoru súdu sa za poplatkom za vedenie účtu skrýva nepoctivé zvýšenie odplaty za poskytnuté
peňažné prostriedky, ktoré sa neodzrkadľuje v úrokovej sadzbe vyjadrenej v úverovej zmluve. Keďže
úverová zmluva neuvádza transparentným spôsobom okolnosti odôvodňujúce odmenu zodpovedajúcu
tomuto poplatku (pozri napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ, Van Hove, C-96/14, EU:C:2015:262, a
Matei, C-143/13, EU:C:2015:127), takto formulované ustanovenie tak podľa názoru súdu celkom zjavne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide

teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

34. Pokiaľ ide o poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok, ani v tomto prípade nemožno z
úverovej zmluvy ani úverových podmienok vyvodiť, na aké protiplnenie vznikne žalobkyni zaplatením
tohto poplatku nárok. Ustanovenie § 11 hlavy 5 úverových podmienok síce na prvý pohľad umožňuje

dlžníkovi dosiahnuť zmenu splácania úveru, avšak po podrobnejšom skúmaní treba nevyhnutne dospieť
k záveru, že rozhodnutie o tom, či sa tak stane, je len v rukách veriteľa. Citované ustanovenie
totiž podmieňuje zmenu splácania tým, že veriteľ nebude mať „pochybnosti o klientovej bonite,
dôveryhodnosti a platobnej morálke“. Čo sa však myslí pojmami bonita, dôveryhodnosť a platobná
morálka, už úverové podmienky nespresňujú. Vzhľadom na to, že tieto pojmy nemajú žiaden konkrétne

zadefinovaný obsah, umožňujú veriteľovi širokú mieru voľnej úvahy. V dôsledku toho si potom dlžník
nikdy nebude môcť byť istý, že zmenu splácania veriteľ na jeho žiadosť napokon aj „akceptuje“. V takom
prípade sa však stráca zmysel poplatku za možnosť zmeny výšky a počtu splátok, ktorý musí dlžník platiť
paušálneapravidelnemesačnýmisplátkami.Zrovnakýchdôvodov,akéboliopísanévpredchádzajúcom
bode, súd posúdil aj ustanovenie § 11 hlavy 5 úverových podmienok a na ňom založený bod 50. úverovej

zmluvy upravujúci tento poplatok za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ. Rovnako aj v tomto
prípade ide o ustanovenia, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné. V oboch prípadoch preto uviedol
znenie týchto podmienok priamo vo výroku podľa § 298 ods. 1 CSP.

35. Napokon súd skúmal, či úverová zmluva spĺňa kritériá zakotvené zákonom č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon v § 9 ods. 2 stanovuje obsahové náležitosti zmlúv o
spotrebiteľských úveroch. Súd však zistil, že posudzovaná úverová zmluva neobsahuje prinajmenšom
jednu zo zákonom požadovaných náležitostí, a to určenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

36. Úverová zmluva síce deklaruje, že „lehota splatnosti“ úveru je „84 mesiacov po poskytnutí úveru“,

avšak takéto vymedzenie nevyhovuje ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom v čase podpisu úverovej zmluvy.

37. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona treba vykladať z pohľadu jeho účelu, ktorým je
informovať spotrebiteľa ako slabšiu stranu, ktorá v porovnaní s dodávateľom nemá rovnaké vedomosti a

skúsenosti s dojednávaním spotrebiteľských úverov a ich fungovaním, o tom, dokedy presne je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere viazaný, aby tak mohol mať jasný prehľad o svojich záväzkoch a mohol posúdiť
svoju schopnosť splatiť úver v dohodnutom termíne. Z údajov v úverovej zmluve (,,počet splátok 84“)
a „lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru“ však nie jasné, kedy bol úver poskytnutý, a
preto nie je ani zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Podľa názoru súdu treba vychádzať

z toho, že bežný spotrebiteľ nie je schopný posúdiť, ktorým okamihom bol úver poskytnutý, či dňom
podpisu zmluvy, dňom vykonania prevodu peňažných prostriedkov alebo dňom ich pripísania na účet
spotrebiteľa (rovnaký postoj zaujal aj Krajský súd Banská Bystrica vo svojom rozsudku z 12.01.2017,
č. k. 16Co/616/2015). Nie je ani vôbec zrejmý dôvod, pre ktorý sa neuvádza termín konečnej splatnosti
v podobe konkrétneho dátumu. Možno sa len domnievať, že azda preto, lebo pri uzatváraní zmluvy

nebol žalovaný alebo jeho obchodný zástupca schopný pohotovo tento dátum uviesť. To však práve
posilňuje obavy z toho, že ani samotnej žalobkyni ako spotrebiteľovi v tom čase nebolo známe, o aký
konkrétny dátum ide. Vzhľadom na tieto úvahy súd dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje
termín konečnej splatnosti ako jednu z povinných náležitostí stanovených § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z. z., pretože nie je uvedený pre spotrebiteľa zrozumiteľným spôsobom. Zákon č. 129/2010
Z. z. síce absenciu uvedenej náležitosti, nesankcionuje neplatnosťou, ale postihuje ju fikciou, v zmysle
ktorej treba v takom prípade poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov [§

11 ods. 1 písm. b) zákona]. Vzhľadom na to aj v posudzovanom prípade bolo nutné záväzky žalobkyne
vyhodnotiť z tohto pohľadu a konštatovať, že úver, ktorý jej žalovaný poskytol na základe úverovej
zmluvy, je bezúročný a bez poplatkov.

38. Vzhľadom na tento záver už nebolo potrebné sa zaoberať námietkou žalobkyne, že úverová zmluva

nevyhovuje ani § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., pretože právne dôsledky by boli podľa
§ 11 tohto zákona rovnaké.

39. Súd sa však nestotožnil s námietkou žalobkyne, že dobrovoľné poistenie výdavkov bolo dohodnuté
neplatne, pretože nemala vedomosť o tom, že poistenie uzatvorila. Poistenie bolo v úverovej zmluve
obsiahnuté v samostatne zvýraznenej časti s vlastným nadpisom v bode 49. Tento bod vymedzuje

predmet poistenia, ako aj výšku poistného. Informácie o uzatváranom poistení sa nachádzali aj na
formulári štandardných európskych informácií pre spotrebiteľa. Podľa názoru súdu nie je ani potrebné,
aby boli poistné podmienky priamo obsiahnuté v úverovej zmluve. Podľa § 788 ods. 3 OZ totiž postačuje,
ak sú pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Žalobkyňa pritom netvrdila, že by nemala podmienky poistenia k dispozícii. V podstate len tvrdila, že

nevedela, čo podpisuje. Takéto tvrdenie však treba odmietnuť aj s poukazom na nález Ústavného
súdu ČR z 11.11.2013, I. ÚS 3512/11, podľa ktorého je podstatné len to, že spotrebiteľ mal adekvátnu
možnosť oboznámiť sa s obsahom obchodných podmienok. Platenie poistného preto súd neposúdil ako
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobkyňa platila poistné 3,92 € ako súčasť mesačných
splátokpočas59mesiacov.Spolutakztohtotituluuhradila231,28€.Zuvedenéhodôvodubolopotrebné

žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti zamietnuť.

40. Vzhľadom na uvedené tak žalovaný nemal v konečnom dôsledku nárok na poplatok za vedenie
účtu, poplatok za zmenu výšky a počtu splátok a ani na ďalšie poplatky a úroky, teda mal nárok len
na zaplatenie istiny úveru 2.300 € a poistného 231,28. V danom prípade žalobkyňa preukázala, že

žalovanému poskytla vlastnými úhradami a tiež prostredníctvom zrážok zo mzdy celkovo 3.399,04 €.
Žalobkyňa si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi istinou
pôžičky a skutočne zaplatenou sumou (3.399,04 € - 2.300 = 1.099,04 €). Z tejto sumy tak treba odpočítať
sumu poistného, pretože v tej časti nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalobkyni tak patrí 867,76 €, a
preto súd vo výroku VI uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v tomto

rozsahu (spolu s ďalšími nárokmi - pozri bod 32 a 46).

B.4 Primerané finančné zadosťučinenie

41. K žalobkyňou uplatňovanému primeranému finančnému zadosťučineniu vo výške 500 € treba uviesť,

že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa
žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, že na súde úspešne uplatní porušenie svojho
práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Vyžaduje sa splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti

ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia
práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

42. V konaní bol základný predpoklad na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia preukázaný

tým, že žalovaný ako predávajúci [§ 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.] používaním neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách porušil svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona
č. 250/2007 Z. z. a povinnosť podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. Vzhľadom na formulárový charakter obchodných
podmienok je pritom zrejmé, že v danom prípade to bol práve žalovaný, kto tieto ustanovenia pripravil

a zakomponoval do spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný zároveň dojednaním úrokov v neprimeranej výške
porušil svoju povinnosť nekonať v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.43. V prejednávanej veci sú splnené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
žalobkyni, pretože v konaní vyšlo najavo, že boli porušené jej práva, ktorým zodpovedajú povinnosti
žalovaného (porov. 42 vyššie). Súd určil, že zmluva o hotovostnom úvere je neplatnú ako celok z dôvodu

úrokov dohodnutých vo výške odporujúcej dobrým mravom. Táto neplatnosť pritom postihuje aj dohodu
o zrážkach zo mzdy, teda aj v tejto časti bola žalobkyňa úspešná. Nie je podstatné, že žalobe o určenie
neplatnosti úverovej zmluvy súd nevyhovel, pretože a) úver z tejto zmluvy posúdil ako bezúročný a
bez poplatkov a žalobkyni priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, b) viaceré ustanovenia
tejto zmluvy uviedol ako neprijateľné podmienky priamo vo výroku a c) vyhovel žalobe žalobkyne o

určenie neplatnosti dohody o zrážkach tvoriacej súčasť tejto zmluvy. Pretože hlavným cieľom žalobkyne
bolo zabrániť ďalším zrážkam zo mzdy a dosiahnuť vrátenie bezdôvodného obohatenia súvisiaceho s
poskytnutými úvermi z dôvodu ich preplatenia, žalobkyňa svoje práva uplatnila s úspechom v rozsahu,
ktorý na účely § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. plne postačuje.

44. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je

ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá nevymedzuje žiadne kritériá v tejto súvislosti.
Podľa názoru súdu treba vychádzať z toho, že toto právo má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak
funkciu prevenčnú. V prvom rade má zadosťučinenie vynahradiť spotrebiteľovi to, že musel trpieť
uplatňovanie nárokov bez opory v zákone zo strany žalovaného a že bol donútený iniciovať spor so
subjektom, ktorý má bezpochyby silnejšie ekonomické postavenie a je právne neporovnateľne zdatnejší.

Po druhé je dôležité, že úspech spotrebiteľa vo veci v podobe určenia neplatnosti neprijateľných
podmienok vo výroku alebo dokonca určenia neplatnosti celej spotrebiteľskej zmluvy pre rozpor s
dobrými mravmi prospieva aj iným spotrebiteľom v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ upustí od
protiprávneho konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi, aj voči ďalším spotrebiteľom,
prípadne takéto konanie obmedzí.

45. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadol na kritériá uvedené
v bode 44 vyššie, predovšetkým na to, že žalobkyňa musela žalovanému zaplatiť sumy, na ktoré tento
nemalnárok.Vprípadežalobkynenešlolenohrozbuvbudúcnosti,aleoskutočnýstav,pretožežalovaný
pravidelne prijímal od žalobkyne peňažné prostriedky nad rámec toho, na čo mal právny nárok. Ďalej

je podstatné, že necelú polovicu z týchto súm zaplatila žalobkyňa formou zrážok zo mzdy, ktoré sa
jej vykonávali vo výške dvojnásobku pôvodne dohodnutých splátok a že zrážky zo mzdy v takejto
výške musela trpieť takmer dva roky. Dôležitou okolnosťou podľa súdu je aj to, že žalovaný napriek
vedomosti o predbežnom názore súdu o neoprávnenosti ním uplatňovaných nárokov, ktorý bol vyjadrený
v neodkladnom opatrení, sa nezdráhal kontaktovať žalobkyňu a upozorniť ju, že na svojich nárokoch

trvá a že ich bude vymáhať napriek tomu, že zmluvy majú vady.

46. Vzhľadom na to súd považoval žalobkyňou požadované finančné zadosťučinenie vo výške 500 €
za primerané, a preto jej tento nárok (spolu s ďalšími nárokmi - pozri bod 32 a 40 vyššie) priznal vo
výroku VI.

C. Trovy konania

47. Žalovaná bola úspešná v časti o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a určenia neplatnosti
zmluvy o hotovostnom úvere (výroky III a V) a primeraného finančného zadosťučinenia (výrok VI).

Prevažný úspech mala v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia (výrok VI), ale nebola úspešná
v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy (výrok IV). Žalovaná je však oslobodená od súdnych
poplatkov [§ 4 ods. 2 písm. u) z. č. 71/992 Zb. o súdnych poplatkoch] a nebola právne zastúpená, z čoho
vyplýva, že jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Rovnako to platí aj pre žalovaného, ktorému zo spisu
nevyplývajú žiadne trovy. Žalovaný sa síce nechal deň pred vyhlásením rozsudku právne zastúpiť, jeho

právnyzástupcavšaknevykonalžiadnyúkon,zaktorýbybolomožnépriznaťtrovyprávnehozastúpenia.
Keďže stranám žiadne trovy nevznikli, súd s cieľom zachovať zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania
(čl. 17 základných princípov CSP) im nárok na náhradu trov nepriznal (§ 255 ods. 1 CSP per analogiam
v zmysle článku 4 základných princípov CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.