Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716010332
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7716010332.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, senát v zložení z predsedu senátu JUDr. Slavomíra Harmóciho a prísediacich

Dariny Valuškovej a Jozefa Čabáka, na hlavnom pojednávaní dňa 25.6.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

KV.u z n á v a sa v i n n ý m

- zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

p r e t o, ž e

v presne nezistenom čase najmenej od mesiaca máj 2015 do 1.4.2016 v rodinnom dome vo S. okr.
Michalovce, v čase vzájomného spolužitia opakovane najmä psychicky ubližoval svojej manželke I. a
dcéram Z.m a to tým spôsobom, že ich sústavne ponižoval, pohŕdavo s nimi zaobchádzal, znevažoval,
pri opakovaných výbuchoch zlosti im vulgárne nadával. Svojím sústavným ponižovaním a pohŕdaním
spôsobil u manželky zníženie psychickej a fyzickej výkonnosti, narušenie integrity osobnosti, poklesu

sebavedomia, sebahodnotenia, k pocitom menejcennosti a k úvahám o vlastnej smrti, čo malo za
následok potrebu odbornej psychiatrickej liečby a u dcér Z. spôsobil ohrozenie vývinu ich osobnosti a u
mladšej V. spôsobil desivú snovú produkciu, strach a obavy,

t e d a

- týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické utrpenie bitím, údermi, pohŕdavým zaobchádzaním a
vyvolávaním strachu a stresu,

za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., k trestu odňatia slobody
v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad
správaním sa obžalovaného počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenej I. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Podľa § 73 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie.Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie sa vykoná ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.7.2016 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na G. pre zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný G. vykonal vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.
por. o tom, že je nevinný. Zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že problémy v rodine začali vtedy, keď
jeho dcéra Z. si našla priateľa Róma s čím nebol spokojný, ani jeho manželka. Z tohto dôvodu sa

začali hádky, kde následne mala Z. osobné problémy a chcela spáchať samovraždu. Obžalovaný poprel,
aby manželke a dcéram fyzicky ubližoval. Rovnako poprel, aby sa k týmto správal tak, ako je to
uvedené v obžalobe. Manželke a dcéram sa nevyhrážal ich zabitím a ak to aj niekedy povedal, nikdy
to nemyslel vážne. K sexuálnemu zneužívaniu manželky dodal, že túto nezneužíval a vždy mal sex s
manželkou s jej súhlasom. Na manželku a deti kričal iba vtedy, ak mal na to dôvod, napríklad keď ho

nepočúvali, alebo plytvali elektrinou. Obžalovaný pripustil, že manželku často kontaktoval telefonicky
počas vykonávaných aktivačných prác, avšak nebolo to zo žiarlivosti. V závere výpovede obžalovaný
uviedol, že nepociťuje problém s pitím alkoholu, kde aj sám sa podrobil protialkoholickému liečeniu, ktoré
však ukončil predčasne na vlastnú žiadosť nakoľko sám usúdil, že takéto liečenie nepotrebuje. Dodal,
že v súčasnosti za ním do väzby chodieva tak jeho manželka ako aj jeho dcéry.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa I. ktorá uviedla, že problémy v ich rodine sa začali
vtedy, keď si ich dcéra Z. vzala tabletky a pokúsila o samovraždu. V tomto období si našla priateľa
Róma s čím ako rodičia nesúhlasili. Z tohto dôvodu vznikali hádky a následne sa Z. odsťahovala za
svojím priateľom. Medzitým, dvakrát vykradla ich spoločnú domácnosť a keď sa dozvedela, že ju priateľ

podviedol, celú situáciu riešila pokusom o samovraždu. Obžalovaný ju počas aktivačných prác neustále
kontroloval telefonicky nakoľko žiarlil a myslel si, že je s nejakým chlapom. Tento je chorobne žiarlivý a
vytýka jej aj to, keď sa s niekým iba rozpráva, alebo niekoho náhodou stretne. Má tiež problém s pitím
alkoholu, kde pije v podstate stále od ich zoznámenia, pričom svedkyňa ho triezveho ešte nevidela. Pri
svojich návštevách psychiatričky MX.úto požiadala o lieky pre obžalovaného v súvislosti s pitím alkoholu,

kde tieto mu tajne podávala a pri ich užívaní obžalovaný bol tento kľudnejší a jeho správanie dobré.
Keď ich prestal užívať jeho správanie sa znova zhoršilo. Manžel ju neustále kontroloval aj doma, kde
sa stávalo aj to, že im vypínal elektrinu a neustále ich riadil, čo a ako majú urobiť a následne sa z nich
vysmieval. Jeho vyhrážky spočiatku u svedkyne vzbudzovali obavu o jej život a zdravie, avšak časom
si na ne zvykla. Napokon kvôli vyhrážkam bola nútená sa s dcérami odsťahovať a to najmä preto, že

ich mladšia dcéra V. mala v snoch predstavy, že svojho otca podreže. Bolo to kvôli jeho správaniu,
keďže v podstate vždy a všade hľadal chyby ktoré im vytýkal, nadával na nich, pričom mu vždy všetko
vadilo. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa situácia v rodine ukľudnila. Pri návšteve manžela
- obžalovaného vo väzbe jej tento prisľúbil, že sa zmení a ak by bol prepustený z väzby na slobodu, vzala
by ho naspäť k sebe do garsónky kde býva. V závere výpovede dodala, že po predchádzajúcom súdnom

konaní sa manžel vôbec nezmenil a správal sa stále rovnako, nakoľko si myslel, že psychické týranie nie
je možné preukázať. Sama jeho správanie pokladá za psychické týranie, nakoľko sa jej vyhráža, nadáva
jej, podozrieva ju a žiarli na ňu. Kvôli jeho správaniu bola nútená sa s dcérami odsťahovať, keďže bolo
veľmi ťažké čakať doma na príchod manžela s tým, že tento bude znova vykrikovať a všetko mu bude
vadiť. Keďže chceli mať v rodine pokoj museli to riešiť odsťahovaním.

Bola tiež vypočutá svedkyňa V. ktorá uviedla, že spolužitie s otcom - obžalovaným bolo ťažké, nakoľko
keď bol opitý robil „cirkusy“ a to tri až štyrikrát do týždňa. Otec si vždy niečo hľadal, čo mu vadilo a vždy
do niekoho „zapáral“ a niečo mu vyčítal. Robil to po celý čas až kým nezaspal, kde kričal na každého.
Fyzicky však nikoho nebil. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa žije v rodine lepšie, pričom sa

zlepšili aj životné podmienky ktoré boli v Slemenciach veľmi zlé. Svedkyňa pripustila, že ak by bol otec
prepustený z väzby, mal by sa vrátiť do spoločnej domácnosti, avšak nie je si istá, či sa tento skutočne
zmenil. K svojím desivým snom v súvislosti s otcom uviedla, že takéto sny v ktorých mu ubližovala mala
už dávnejšie a tieto boli zrejme z toho, ako sa tento k nim neustále správal. Strach z otca však nemala,
avšak jeho správanie jej vadilo.Pred súdom bola vypočutá svedkyňa O. - zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce, ktorá uviedla, že prvotný podnet na vykonanie šetrenia v rodine obžalovaného bol podaný
z psychiatrickej nemocnice kvôli samovražednému pokusu maloletej Z.. Na základe tohto podnetu

bolo v rodine vykonaných viacero pohovorov a miestnych šetrení, na základe ktorých bola zistená
situácia v rodine a ich vzájomné vzťahy. Pri komunikácii s matkou bolo zistené, že táto má obavy
a strach z otca - manžela, nakoľko jej nadáva a je veľmi žiarlivý. Rovnako dcéra Z. sa pokúsila o
samovraždu práve pre situáciu v rodine a kvôli správaniu sa otca k matke. Pri miestnych šetreniach
boli zistenia rozporuplné, keďže matka síce uvádzala, že všetko v rodine je v poriadku, avšak pri

opakovanej návšteve sama konštatovala opak s tým, že situácia sa zhoršila vzhľadom na správane sa
obžalovaného. Matka ako aj dcéry mali obavy z trestného konania, ktoré bolo v minulosti vedené na
tunajšomsúdeprotiobžalovanémuanajmäzjehoreakcienatotokonanieajehovýsledok.Primiestnych
šetreniach bolo matke navrhované riešenie vo forme odťahovania sa zo spoločnej domácnosti, čo táto
spočiatku odmietala avšak neskôr sama úradu oznámila, že sa mieni odsťahovať, čo napokon aj urobila.
Pri samotných návštevách spoločnej domácnosti obžalovaný nebol nikdy totálne opitý, avšak bol pod

vplyvom alkoholu, ale sa nesprával nevhodne.

Svedkyňa I. v rámci svojej výpovede uviedla, že bývala v spoločnej domácnosti s obžalovaným v období
od mája 2015 do februára 2016. Sama bola svedkom ako obžalovaný matke, alebo sestrám nadával,
no podľa jej názoru to bolo preto, aby sa lepšie správali. Pripustila, že otec sa hádal aj s mamou a to

keď mal vypité, pričom tento pil každý druhý deň. Po jej odchode na vysokú školu a internát mala aj
naďalej vedomosť od matky a sestier, že otec sa k nim správa zle a nadáva im. Z tohto dôvodu sa matka
so sestrami rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti a chcela sa s otcom rozviesť. V závere výpovede
konštatovala, že sama z otca nemala strach a rovnako podľa jej názoru z neho strach nemala ani jej
matka a sestry. K pokusu o samovraždu jej sestrou Silviou svedkyňa uviedla, že táto sa o samovraždu

pokúsila z dôvodu, že ju mal podviesť jej „frajer“, teda nie kvôli problémom s otcom.

Bola tiež vypočutá svedkyňa Z. dcéra obžalovaného ktorá využila svoje zákonné právo a na hlavnom
pojednávaní odmietla vypovedať. Z tohto dôvodu súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania z ktorej
je zrejmé, že táto bývala v rodinnom dome vo S. spoločne so svojou mamou a otcom ako aj sestrou V..

K vzťahu so svojím otcom dodala, že tento pije každý deň a následne doma robí „ cirkusy“ a všetko mu
vadí. Stále ju sleduje čo robí, kde mu vadí čo je, kedy je, ako je, akú kávu pije, vadí mu keď sa smeje,
kde skrátka mu vadí všetko čo robí. Vytýka jej časté umývanie vlasov, kde vzhľadom k jeho správaniu
už s ním nejedia ani v spoločnej miestnosti a radšej sa najedia niekde inde, nakoľko tento vždy príde za
nimi, stojí nad nimi a sleduje, čo jedia a ako jedia. Je tiež veľmi žiarlivý a matke robí žiarlivostné scény

a táto sa nemôže so žiadnym chlapom ani rozprávať. Hádky a krik sú v domácnosti každý deň, čo sa už
nedá ani vydržať. Zle to vplýva na V., ktorá je na tom psychicky veľmi zle, rovnako samotná svedkyňa
kvôli otcovi vzala tabletky a pokúsila sa o samovraždu. Fyzicky však otec nikomu neubližuje. Matka sa
otca bojí, ale rovnako sa bojí taktiež zmeniť svoj život. Napriek odporúčaniu pracovníčok úradu práce
na odsťahovanie sa toto odmietala, hoci ju svedkyňa spolu so sestrami o tom presviedčali. Samotná

svedkyňasaotcabojí,nakoľkonevie,čoodnehomôžeočakávať.Keďjeopitývyhrážasaimpodpálením
domu s tým, že keď pôjde do väzenia, nebudú mať kde bývať.

Súd vypočul taktiež znalkyňu O., ktorá uviedla, že v rámci svojho znaleckého skúmania posúdila
intelektovú, rozumovú a pamäťovú schopnosť poškodených. I. je osobnosť na hranici podpriemeru

až dolného pásma priemeru s primeranou úrovňou pamäťových schopností. Z. je osobnosť intelektovo
priemerná s primeranou úrovňou pamäťových schopností. V. je osobnosť intelektovo v pásme ľahkého
nadpriemeru s primeranými pamäťovými schopnosťami a I. je intelektovo v pásme horného priemeru
s primeranými pamäťovými schopnosťami. Všetky sú schopné správne vnímať a reprodukovať prežité
udalosti. Čo sa týka povahových vlastností matka I. je osobnosť submisívna s introvertovanou

sociálnou inklináciou so zníženým sebavedomým a komplexmi menejcennosti. Je schopná aktívne
riešiť problémy, je nerozhodná, veľmi pasívna s narušenými vôľovými schopnosťami. Prejavila sa u
nej reaktívna depresívna porucha ako dôsledok, dlhodobej frustrujúcej situácie v dôsledku dlhodobého
psychického týrania. Z.á je osobnosť diferencovaná, predčasne vyspelá, emočne nestabilná, ktorá v
záťaži môže reagovať neadekvátne, má sklony k sebadeštrukčnému správaniu, v dôsledku dlhodobého

psychického tlaku. Taktiež sa u nej prejavuje sklon k nebezpečným obranným mechanizmom ako je
depresia a duševná vyprahlosť. V. je osobnosť diferencovaná s ambivertnou sociálnou inklináciou, vie
sa adaptovať, ale nevie sa presadiť, je pasívnejšia submisívnejšia, má znížené sebavedomie, je nízka
v sociálnych kontaktoch. Bola u nej zistená neurotická nadstavba a výrazná úzkostná symptomatikav dôsledku dlhodobého stresu. I. ja osobnosť diferencovaná s introvertovanou sociálnou inklináciou,
je tiež pasívnejšia, neistá v sociálnych kontaktoch, nevie sa presadiť a aktuálne neboli zistené žiadne
závažnejšie patologické prejavy osobnostnej štruktúry. U všetkých poškodených neboli zistené sklony

ku konfabulácii a zvýšenej sugestibilite. Takže popisovali udalosti vierohodne. U dcér Z. sa prejavil
syndróm týranej osoby, kde najviac je postihnutá matka I.. U matky I. sa v dôsledku dlhodobého
týrania vyvinula depresívna porucha v rámci osobnostnej štruktúry, poruchy sebahodnotenia, komplexy
menejcennosti, znížené sebavedomie, apatia, ťažká pasivita, neschopnosť aktívne riešiť problémy. Stav
jeprognostický,nepriaznivý. UdcéryZ.savdôsledkudlhodobéhopsychickéhotýraniaprejavilaemočná

labilita, pasivita, neschopnosť konštruktívne riešiť problémy, sebadeštrukčné prejavy záťaží, znížené
sebavedomie a komplexy menejcennosti. U dcéry V. submisivita, taktiež znížené sebavedomie, nevie
sa presadiť v sociálnych vzťahoch, výrazná úzkosť v záťaži, sklon k neadekvátnym reakciám. Toto
všetko má vplyv na ich ďalší život čo sa týka hlavne sociálnej a emočnej oblasti. U dcéry I. sa neprejavili
známky psychického týrania. Znalkyňa dodala, že syndróm týranej osoby sa u takejto osoby prejavuje
aj možným odmietaním výpovede pred súdom v dôsledku strachu kde týraná osoba veľakrát sama seba

dostáva do pozície vinníka za danú situáciu, keďže je naviazaná na osobu ktorá ju týra, je na tejto osobe
závislá a nevie sa od nej odpútať, má tendenciu ospravedlňovať konanie tejto osoby.

V súlade s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/44/2017 zo dňa 9.5.2017 súd do konania
pribral novú znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých A.ú, ktorá

vyšetrila poškodené a vypracovala nový znalecký posudok. V rámci svojej výpovede pred súdom
uviedla, že intelektové schopnosti I. sa nachádzajú v pásme podpriemeru, pamäťové schopnosti sa
nachádzajú v pásme ľahkej mentálnej retardácie. Intelektové schopnosti V. sa nachádzajú v pásme
priemeru a pamäťové schopnosti sa nachádzajú v pásme podpriemeru. Intelektové schopnosti Z.
sa pohybujú v pásme priemeru, pamäťové schopnosti sa pohybujú v pásme podpriemeru. Zároveň

znalkyňa k povahovo-charakterovým vlastnostiam poškodených uviedla, že u I.de o osobnosť neistú, s
pocitmi menejcennosti, so zvýraznenou potrebou bezpečia a afektivita je aktuálne sýtená depresívnymi
rozladami, strachmi. Temperamentovo ide o osobnosť labilnú, introvertovanú. U V. ide o osobnosť vo
vývine, emočne stabilnú, na hranici medzi introverziou a extroverziou. Z. je osobnosť u ktorej prežívajú
a sú prítomné známky desových reakcií, instability, impulzívnych a záchvatových tendencií. Znalkyňa

konštatovala, že ani u jednej z poškodených v súčasnosti nezistila sklony k sugestibilite. U V. však
v skorších vývinových obdobiach vzhľadom k detskému veku sugestibilitu vylúčiť nemožno. Sklon ku
konfabulácii bol zistený u Z. a mierne tendencie ku konfabuláciám sú prítomné aj u V.. Schopnosť
správne vnímať prežité udalosti funguje u všetkých poškodených v súčasnosti normálne. Schopnosť
zapamätať si prežité udalosti a správne ich reprodukovať je normálna až mierne podpriemerná u V.y

nachádzajúce sa až v pásme mentálnej retardácie. Interpersonálna väzba I. k bývalému manželovi
má ambivalentný, neistý, teda pozitívny, ako aj negatívny charakter. Charakter tejto väzby vyplýva z
osobnosti poškodenej. na ktorú mala vplyv najmä primárna rodina, ďalšie výchovné vplyvy, ktoré na
menovanú Interpersonálna väzba V. k otcovi má v súčasnosti pozitívny charakter. Ide o normálny vzťah
otca a dcéry, u ktorej počas života v spoločnej domácnosti s otcom boli prítomné pozitívne, ako aj

negatívne zážitky. Interpersonálna väzba Z. k otcovi má v súčasnosti pozitívny charakter. Tiež ide o
normálny vzťah otca a dcéry, ktorej osobnosť, temperament a charakter je živý, impulzívny. V závere
výpovede znalkyňa konštatovala, že ani u jednej z poškodených nezistila známky prejavu syndrómu
týranej osoby a neboli zistené známky možného zlého dopadu na psychický vývin detí. Vo vzťahu
k všeobecnej vierohodnosti výpovedí poškodených dodala, že hodnovernosť ich výpovedí je znížená

vzhľadom k osobnostiam poškodených a ich rozumovým a pamäťovým schopnostiam. Hodnovernosť
modifikovaných výpovedí poškodených je potrebné taktiež hodnotiť rovnako, avšak je nutné si uvedomiť,
že tieto modifikované výpovede boli učinené s odstupom určitého času pri zohľadnení skutočnosti, že
obžalovaný bol v danom čase vo väzbe a svedkyne mali dostatok času rozumovo lepšie spracovať
prežité skutočnosti a preto ich môžu opisovať inak.

Znalkyňa sa rovnako vyjadrila vo svojej výpovedi k znaleckému posudku O.j kde uviedla, že je nutné si
uvedomiť, že predchádzajúce znalecké posudky v tejto trestnej veci boli vypracované v čase, keď sa vec
intenzívne riešila a zrejme pri podaní znaleckého posudku boli pre znalkyne podstatné aj neverbálne
prejavy svedkýň, ktoré mohli viesť k záverom, ktoré boli uvedené v týchto znaleckých posudkoch. Je
potrebné si uvedomiť, že podklady, ktoré mali pre svoje znalecké posudky alebo boli získané znaleckým

skúmaním, sú v podstate totožné a rozdielna je iba ich interpretácia.

Vzhľadom na protichodné závery znaleckých posudkov O. súd do konania pribral Ústav pre znaleckú
činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., Nové Zámky, aby ako najvyššia odborná autorita v danomodbore vypracoval znalecký posudok po vyšetrení poškodených a zodpovedal na súdom položené
otázky, na ktoré predchádzajúce znalecké posudky dali protichodné odpovede.

., ktorý bol Znaleckým ústavom určený k vypočutiu v rámci trestného konania ktorý uviedol, že v danej
veci boli vykonané znalecké psychologické a psychiatrické vyšetrenia troch poškodených a to I., na
základe ktorých bolo zistené, že intelektové a pamäťové schopnosti u I.j sú na úrovni spodnej hranice
priemeru až podpriemeru. U Z. sú intelektové a pamäťové schopnosti na úrovni stredného pásma
priemeru. U V. sme je jej intelekt na úrovni hornej hranice priemeru až horného nadpriemeru a jej

pamäťové schopnosti sú v rámci priemeru. Ani u jednej z vyšetrených neboli zistené známky deteriorácie
- sekundárne zníženie úrovne ich intelektu, pamäti vplyvom nejakej poruchy, nejakého poškodenia.

Vo vzťahu k osobnostiam a povahovo charakterovým vlastnostiam poškodených znalec uviedol, že
ani u jednej neboli zistené známky závažnejšieho, psychotického ochorenia. U I. je jej myslenie
priemerné, v tempe obsahovo slabšie, výpravné, ovládané obavnými a pesimistickými myšlienkami. V

emočnom prežívaní bol zistený sklon k depresívnym rozladám, avšak aktuálne pri vyšetrení nebola
hlbšia depresívna symtomatológia. V medziľudskom správaní je skôr pasívna, submisívna, podriaďujúca
sa druhým a málo sa presadzujúca. Celkove je jej osobnosť skôr jednoduchšia s črtami závislej a
vyhýbavej poruchy osobnosti. U Z. je jej myslenie rýchle v tempe, bez patologických obsahov. V
citovom prežívaní veľmi živá, skôr s cholerickým temperamentom, so známkami afektívnej lability. V

medziľudskom správaní je skôr extrovertovaná, otvorená a vyhľadávajúca kontakt s ľuďmi, sebavedomá
a asertívna. Osobnosť má niektoré črty emočne instabilnej poruchy, avšak aktuálne v čase vyšetrenia
bez známok psychopatológie. U V. je jej tempo myslenia rýchle, emotivita skôr sténická, povzbudzujúca
k aktivite, bez známok neurotickej symptomatológie a neprispôsobivosti. Je exterovertovaná, primerane
asertívna a ambiciózna. Osobnosť je hodnotená ako diferencovaná, aj keď nezrelá primerane veku, bez

známok psychických porúch.

Ani u jednej z vyšetrených nebol zistený sklon ku konfabulácii, teda neuvedomému vypĺňaniu
pamäťových medzier. U I. bola konštatovaná, vzhľadom k jej osobnosti, zvýšená ovplyvniteľnosť v
myslení a správaní. U Z. známky zvýšenej sugestibility, teda ovplyvniteľnosti neboli zistené.

Všeobecná vierohodnosť u všetkých poškodených je zachovaná. Špecifická vierohodnosť konkrétnych
výpovedí v priebehu trestného stíhania je u I. znížená, s nižšou obsahovou konzistenciou, to znamená
častými obsahovými zmenami, kde táto bola ovplyvnená tak motivačnými faktormi, to znamená jej
zámermi v čase vyšetrenia ako aj tzv. katatívnym myslením, čo rozumieme tak, že obsahy myslenia sú

ovplyvňovanémomentálnymiemóciamiapostojmikpoškodenému.ŠpecifickávierohodnosťvýpovedíZ.
je hodnotená rovnako ako znížená, najmä v dôsledku zmeny motivačných faktorov. Pri predchádzajúcich
starších výpovediach táto zdôrazňovala skôr konfliktnosť, verbálne agresívne správanie, vyhrážanie a
vytváranie neznesiteľnej emočnej atmosféry v rodine jej otcom. S odstupom dvoch - troch rokov po
odchode z domu, zmenila hodnotenie podielu matky na vzniku danej kriminogénnej situácie. U V. je

špecifická vierohodnosť na dobrej úrovni, kde v zásade sa v jej výpovedi nezmenili fakty a skôr je
hodnotenie v zmysle intenzity a prípadne škodlivosti správania sa otca.

Vo vzťahu k interpersonálnym väzbám znalec uviedol, že u I. v minulosti prevažovalo podriaďovanie sa
a strach z jeho správania. V súčasnosti po dvojročnej odluke, ide skôr o ambivalentnú väzbu, rozpornú a

protichodnú, ktorá je v zmysle odporu a ľútosti voči jeho osobe. U Z.j v minulosti prevažovali jednoznačne
negatívne emócie, ako sú hnev a odpor voči otcovi, no v súčasnosti otca viac ľutuje, pretože pre svoju
závislosť od alkoholu nedokáže riešiť partnerské konflikty, prípadne záťaž života. U V.vej sa vzťah k
otcovi zmenil od strachu v situáciách, keď bol pod vplyvom alkoholu a agresívny, na súčasnú ľútosť,
súcit a náklonnosť k otcovi, ako k chorému a osamelému človeku.

Nazákladevyšetreniapoškodenýchbolomožnékonštatovať,žeuI.včasesúžitiasobžalovaným,žeišlo
o posttraumatickú stresovú poruchu a anxiózne depresívnu symptomatiku, ktoré nepochybne súviseli so
správaním sa obžalovaného. V súčasnosti väčšina týchto ťažkostí odznela, ide len o miernu intenzitu
ťažkostí. U vyšetrenej Z.j bola konštatovaná iba akcentovaná osobnosť s črtami emočnej instability,

avšak bez závažnejšej súčasnej psychopatológie. Je zrejmé, že správanie otca v minulosti sa podieľalo
na vzniku jej porúch správania v detskom veku, adaptačnú poruchu so samovražedným pokusom. U
V. sa podľa predchádzajúcich znaleckých vyšetrení vyskytovali v čase vyšetrovaného trestného činu
neurotické symptómy prejavujúce sa hlavne úzkosťou a desivými snami, ktoré mohli byť v príčinnejsúvislosti so správaním sa obvineného. V súčasnosti však nie sú prítomné žiadne psychopatologické
javy, ktoré by bolo možné zaradiť pod pojem týranej osoby. Ak boli v minulosti prítomné, tak v súčasnosti
už úplne odzneli.

V závere znalec konštatoval, že známky závislosti od psychoaktívnych látok u vyšetrených nezistili.
Jedine u I.j bolo v období po odchode manžela zistené obdobie škodlivého užívania alkoholu. Zdôraznil,
že pri podaní znaleckého posudku bola u poškodených, teda aj I.j zohľadnená osobná anamnéza,
teda podrobný rozbor života vyšetrenej, ktorá vyrastala v abnormnom prostredí, ktoré sa podieľalo

na formovaní jej osobnosti a teda aj pohotovosti vzniku úzkostne depresívnej symptomatiky. Ide o
celoživotnú poruchu, ktorá vznikala a vyvíjala sa už pred obdobím, ktoré sa týka trestného konania.
Znalec dodal, že v danom prípade je možné konštatovať, že vo vzťahu medzi obžalovaným a
poškodenou I.u sa v podstate vždy vyskytovali problémy, ktoré súviseli s nadmerným konzumom
alkoholu obžalovaným. Aj v staršom období ich súžitia sa vyskytovali stavy, kedy bol agresívny, vyhrážal
sa, obmedzoval ju a žiarlil na ňu. Tieto negatívne prejavy sa postupne opakovali čoraz častejšie a

konzum alkoholu obžalovaným sa zhoršoval. Poškodená nebola schopná konštruktívnym spôsobom
zhoršujúci sa partnerský vzťah riešiť a až na zásah sociálnej starostlivosti a neskôr tlak zo strany dcér ju
viedol k tomu, že sa od obžalovaného odsťahovala. Je teda možné konštatovať, že aj v období, pre ktoré
je obžalovaný stíhaný sa u neho prejavovali formy správania na ktoré poškodená reagovala úzkostne
depresívnou symptomatológiou, mala znaky posttraumatickej stresovej poruchy a ambulantne sa liečila

u psychiatra. U I. má svoj určitý vplyv aj jej detstvo a prežité skutočnosti.

Vo vzťahu k vykonaným predchádzajúcim znaleckým posudkom a ich záverom O. znalec uviedol, že
rozdiely medzi nimi sú najmä v hodnotení intenzity psychopatologických symptómov, čo bol jeden z
dôvodov pre pribratie znalca - psychiatra, aby boli na prítomnosť porúch ponúknuté dva nezávislé

pohľady, psychologický ako aj psychiatrický. Práve kombináciou týchto dvoch prístupov bolo možné
dôjsť k prezentovaným záverom. Podotkol, pri podaní znaleckého posudku bolo prihliadané aj na závery
jednotlivých vyšetrení, ktoré znalkyne absolvovali s jednotlivými poškodenými.

Vo vzťahu k znaleckému posudku č. 21/2014 A. vypracovanom v trestnej veci Okresného súdu

Michalovce sp. zn. 4T/78/2015, kde je konštatované, že v klinickom obraze poškodenej V. sa z
psychologického hľadiska neprejavujú známky po psychickom týraní a tiež neboli v osobnostnom profile
zaznamenané zmeny zodpovedajúce kritériám syndrómu týranej ženy. Znalec uviedol, táto skutočnosť
nevylučuje, aby sa v priebehu ďalšieho obdobia, kedy pretrvávalo súžitie s obžalovaným nevyskytli u
poškodenej takéto symptómy zodpovedajúce posttraumatickej stresovej poruche. Je pritom potrebné

prihliadnuť aj na ďalšie znalecké posudky, ktoré jednoznačne konštatovali neurotické príznaky u V.,
desivé sny, ktoré majú jasne reaktívnu symptomatológiu. Daný stav mohol vzniknúť aj v období po tom
znaleckom vyšetrení A.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal výpoveď PC. ktorej je zrejmé, že v uvedenej trestnej veci

bola ustanovená ako opatrovníčka maloletej V., kde situáciu v rodine pozná z evidencie úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny keďže táto je evidovaná na úseku sociálno-právnej ochrany. Z tejto
dokumentácie je zrejmé, že obžalovaný v presne nezistenom čase najmenej od mesiaca máj 2015
doposiaľ, mal opakovane a sústavne spôsobovať svojej manželke a deťom psychické utrpenie tým, že
ich ponižoval, pohŕdavo s nimi zaobchádzal a znevažoval. Taktiež im vulgárne nadával, mal výbuchy

zlosti, čím u jeho manželky došlo k celkovému zníženiu psychickej a fyzickej výkonnosti, narušeniu
integrityosobnosti,poklesusebavedomiaapocitommenejcennostisúvahamiovlastnejsmrtispotrebou
odbornej psychiatrickej liečby, kde u Z.y toto správanie vyvolalo desivú snovú produkciu, strach a obavy.

Rovnako súd prečítal výpoveď svedkyne A., ktorá uviedla, že je triednou učiteľkou Z., ktorá je žiačkou

Z., pričom jej dochádzka do školy bola pravidelná. Učila sa dobre a patrila medzi najlepších žiakov v
triede. V druhom polroku sa dochádzka zhoršila. Upresnila, že sama nemala vedomosť o jej problémoch
s otcom, kde návštevy súdu jej maloletá zdôvodnila súdnym konaním o výživnom od otca. V škole sa
nikdy nesťažovala na problémy v rodine.

Napokon bola prečítaná výpoveď svedkyne O. triednej učiteľky V. ktorá uviedla, že maloletá Anita
je tichá, uzavretá, v kolektívne veľmi obľúbená, pričom sa učí veľmi dobre. O problémoch v rodine
vedomosť nemala a o týchto sa dozvedela až vtedy keď maloletá začala chodiť na súd a políciu.Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok O. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria zo záverov ktorého je zrejmé, že obžalovaný G. v čase spáchania trestnej činnosti netrpel a
ani netrpí na žiadnu duševnú chorobu. Tento je emočne labilný, nevyrovnaný, pričom nejde o duševnú

chorobu, ale o poruchu osobnosti. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania a toto konanie ovládať. Tieto schopnosti boli zmenšené iba pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný
chápe zmysel trestného konania a je možné o postaviť pred súd. Znalec u obžalovaného rovnako zistil
tretie štádium chronického alkoholizmu s návykom a závislosťou od alkoholu s poruchami správania pod
vplyvom alkoholu. Vzhľadom k tomu navrhol uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný,
avšak pod vplyvom alkoholu sa môže dopustiť trestnej činnosti.

Boli prečítané taktiež znalecké posudky znalkýň O. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí a dospelých, ako aj znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol.
s r.o., Nové Zámky, ktorých závery sú v podstate zhodné s výpoveďami znalkýň a povereného znalca

na hlavnom pojednávaní.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to záznamom úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, správou O. správou Psychiatrickej nemocnice Michalovce a NsP Trebišov.
Zo záznamu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že v rodine obžalovaného bolo v dňoch

12.11.2015 a 19.11.2015 vykonané miestne šetrenie, ako aj závery tohto miestneho šetrenia, ktoré sú
zrejmé aj z výpovede svedkyne O. Zo správy O.j je zrejmé, že I. je evidovaná v databáze pacientov
psychiatrickej ambulancie od 19.5.2011 do 15.8.2013 s diagnózou stredne ťažká depresia. Zo správy
Psychiatrickej nemocnice Michalovce súd zistil, že obžalovaný G. bol hospitalizovaný v psychiatrickej
nemocnici od 14.9.2006 do 21.9.2006 na vlastnú žiadosť s diagnózou syndróm závislosti od alkoholu,

kde bol prepustený na vlastnú žiadosť. Zo správy NsP Trebišov súd zistil, že obžalovaný nebol
hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení uvedenej nemocnice.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj pripojený spis Okresného súdu Michalovce sp. zn.
4T/78/2015, kde bola dňa 29.5.2015 podaná obžaloba na G. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby

podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť v období od januára 2005
do 10.9.2014 vo vzťahu k svojej manželke I.. V rámci oboznámenia spisu súd okrem iného prečítal
znalecké posudky A. ktorá vyšetrila manželku obžalovaného I. a jej dcéry I., zo záverov ktorých je
zrejmé, že u manželky obžalovaného I. a jeho dcéry Z. sa prejavujú známky psychického týrania so
zmenami v osobnostnom profile. U Z. naviac znalkyňa zistila zvýšené lži skóre, teda snahu k fabuláciám

a konfabuláciám. U dcér V. sa známky psychického týrania neprejavili. Súd napokon oboznámil aj
rozsudok sp. zn. 4T/78/2015 zo dňa 28.1.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach,
ktorým bol obžalovaný G. spod obžaloby oslobodený v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k

jednoznačnému záveru, že obžalovaný G. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
zločinutýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1písm.a/Tr.zák. takposubjektívnejako
aj objektívnej stránke, nakoľko týral blízke osoby spôsobujúc im fyzické utrpenie a psychické utrpenie
pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním stresu a strachu. Vykonaným dokazovaním však súd nemal
za preukázané, aby sa obžalovaný tohto konania dopustil závažnejším spôsobom konania v zmysle

ust. § 138 písm. b/, j/ Tr. zák., teda, aby taký čin spáchal na viacerých osobách a po dlhší čas, kde
viacerými osobami Trestný zákon myslí najmenej tri osoby, teda nebolo preukázané, aby obžalovaný
naplnilsvojimkonanímajznakykvalifikovanejskutkovejpodstatyzločinutýraniablízkejosobyazverenej
osoby podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Pri hodnotení dôkazov súd vychádzal z vysloveného právneho
názoru Krajského súdu v Košiciach v uznesení sp. zn. 8To/116/2018 zo dňa 4.3.2019, ktorým je ako

prvostupňový súd viazaný, kde došiel k nasledujúcim záverom.

Obžalovaný G.e zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti usvedčovaný najmä výpoveďami
svedkýň a to EF. Uvedené svedkyne I. manželka obžalovaného a V. dcéra obžalovaného v podstate
zhodne potvrdili, že obžalovaný v rámci ich vzájomného spolužitia v spoločnej domácnosti vo S. sa k

týmto správal pohŕdavým spôsobom, vytýkal im ich konanie, pričom mu vždy vadilo všetko, čo tieto
vykonali. Vo vzťahu k manželke I.j tejto vytýkal akýkoľvek kontakt s inými mužmi a sústavne ju telefonicky
kontroloval. Tieto skutočnosti potvrdila v rámci svojej výpovede z prípravného konania aj svedkyňa Z.,
ktorá naviac potvrdila, že v dôsledku tohto konania obžalovaného mala sama strach a obavy o svoj života zdravie, kde túto obavu a strach mala aj jej matka a sestry. Táto obava pramenila z nepredvídateľného
správania sa obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ktorému vždy všetko vadilo, pričom ich vždy na
všetko upozorňoval, vypínal im elektrinu a vyhrážal sa im podpálením domu s tým, že ak pôjde do

väzenia nebudú mať kde bývať.

Skutočnosti uvádzané týmito svedkyňami potvrdili v rámci svojich výpovedí aj svedkyne O. N.á,
pracovníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto boli oboznámené so situáciou v rodine
obžalovaného a zhodne potvrdili, že na základe vykonaných miestnych šetrení v rodine obžalovaného

bolo zistené dlhodobé a sústavné konanie obžalovaného voči manželke a deťom, ktorým spôsoboval
psychické utrpenie a to ich ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, znevažovaním, vulgárnymi
nadávkami, čím u nich došlo k narušeniu integrity osobnosti, poklesu sebavedomia, pocitom
menejcennosti a úvahami o vlastnej smrti. Tieto skutočnosti sú zrejmé taktiež z listinných dôkazov a to
správ z miestneho šetrenia vykonaného v rodine obžalovaného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v dňoch 12.11.2015 a 19.11.2015.

Napokon je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďou znalca prof. A. povereného Ústavom pre znaleckú
činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., Nové Zámky a znaleckým posudkom tohto ústavu z
ktorého je zrejmé, že u manželky obžalovaného I. boli konštatované psychické poruchy- posttraumatická
stresová porucha, anxiózno - depresívna symptomatika, majúce svoj základ v období súžitia s

obžalovaným, ktoré nepochybne súviseli so správaním sa obžalovaného. V čase vyšetrenia väčšina
ťažkostí odoznela a ide len o miernu intenzitu týchto ťažkostí, ktoré súvisia aj s osobnosťou poškodenej.
Rovnako znalecký ústav konštatoval u dcéry Z. akcentovanú osobnosť s črtami emočnej instabilitiy,
pričom v čase vyšetrenia nebola zistená závažnejšia psychopatológia, avšak správanie sa otca -
obžalovaného sa v minulosti podieľalo etiologicky na poruchách jej správania detského veku a

adaptačnej poruche so suicidálnym pokusom. Rovnako u dcéry V. sa v čase vyšetrenia nevyskytli
psychopatologické fenomóny, avšak z predchádzajúcich psychologických znaleckých vyšetrení je
zrejmé, že v čase vyšetrovania činu sa u tejto prejavovali neurotické symptómy-úzkosť a desivé sny,
ktoré mohli byť v príčinnej súvislosti so správaním sa obžalovaného. Tieto však v súčasnosti úplne
odozneli. Znalci ani u jednej z vyšetrených osôb nezistili snahu ku konfabuláciám, pričom u dcér nebola

zistená ani zvýšená sugestibilita. U manželky I. bolo konštatovaná jej zvýšená ovplyvniteľnosť v myslení
a správaní.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znalecký posudok znalkyne O. jej výpoveď na hlavnom
pojednávaní, ktorá konštatovala, že u poškodeneM. bol zistený syndróm týranej osoby v dôsledku

dlhodobého psychického týrania, teda ako dôsledok dlhodobej frustrujúcej situácie v rodine. Znalkyňa
sama konštatovala, že vzhľadom k zistenému syndrómu týranej osoby u týchto poškodených je možné,
že tieto môžu miestami zľahčovať situáciu, najmä keď už nie sú vystavené priamemu stresu, pričom
všetky majú tendenciu zľahčovať manželove a otcove konanie, ktoré ospravedlňujú alkoholizmom.
Konanie obžalovaného však všetky tri poškodené po psychickej stránke značne poznačilo, kde matka I.

trpí výrazne zníženou frustračnou toleranciou s neschopnosťou aktívne riešiť problémy, je nerozhodná,
veľmi pasívna s narušenými vôľovými schopnosťami. Z. je emočne nestabilná, kde v záťaži môže
reagovať neadekvátne so sklonmi k sebadeštrukčnému správaniu vzťahom k dlhodobému psychickému
tlaku. V. trpí zníženým sebavedomým, neistotou v sociálnych kontaktoch, kde prevláda neurotická
nadstavba a výrazná úzkostná symptomatika v dôsledku dlhodobého stresu.

Je teda zrejmé, že závery znaleckého posudku MB.orešpondujú so závermi znaleckého posudku
vypracovaným znaleckým ústavom. U V. boli konštatované desivé snové produkcie, avšak
posttraumatický syndróm u nej potvrdený nebol.

Vo vzťahu k ustáleniu doby páchania trestnej činnosti obžalovaným, súd konštatuje, že obžalovaný sa
mal tohto konania dopúšťať od presne nezisteného času, najmenej však od mája 2015 do 1.4.2016,
kedy bola obmedzená osobná sloboda obžalovanému a tento bol vzatý do väzby. Je teda zrejmé, že
ide o obdobie presahujúce šesť mesiacov, čo podľa zaužívanej súdnej praxe by bolo možné posúdiť
ako páchanie trestnej činnosti po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zák., avšak aj s prihliadnutím

na vyslovený právny názor Krajského súdu v Košiciach v danej trestnej veci a to v uznesení sp. zn.
8To/116/2018 zo dňa 4.3.2019 je potrebné uviesť, že dlhším časom v zmysle § 138 písm. b/ Tr. zák.
je potrebné rozumieť dlhší časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného činu, t.j.závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Všeobecne pre
všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší.

S poukazom na uvedené a vzhľadom na charakter trestnej činnosti, preto nie je možné jednoznačne
stanoviť dobu, počas ktorej obžalovaný páchal žalovanú trestnú činnosť, resp. počas ktorej konanie
obžalovaného malo takú intenzitu, aby ho poškodené vnímali ako stresujúce a vyvolávajúce strach.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/78/2015
zo dňa 28.1.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/38/2016 zo dňa

27.6.2016, bol obžalovaný G. spod obžaloby pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., oslobodený v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por, nakoľko
nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Je teda zrejmé, že minimálne k
času vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia v trestnej veci sp. zn. 4T/78/2015 teda do 28.1.2016 nie
je možné konštatovať u obžalovaného spáchanie rovnakej trestnej činnosti, teda nebolo v tomto konaní
preukázané, aby sa tento dopustil konania napĺňajúceho skutkovú podstatu žalovaného trestného činu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že syndróm týranej osoby u poškodených EF.
mal vzniknúť a prejaviť sa v dobe medzi 28.1.2016 a 1.4.2016, čo s poukazom na uvedené nie je možné
posúdiť ako páchanie trestnej činnosti po dlhší čas v zmysle ust. § 138 písm. b/ Tr. zák.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý spochybňoval akékoľvek
psychické týranie manželky a detí, pričom situáciu v rodine označoval za normálnu. Pripustil nadávky
a krik, avšak tento bol vždy oprávnený. Rovnako pripustil, že často požíva alkohol, avšak osobne
nepociťuje problém s jeho užívaním. Naviac poukázal na skutočnosť, že počas výkonu väzby ho
poškodené opakovane navštívili, kde podľa jeho názoru v prípade, ak by tieto osoby týral, zjavne by

nevyhľadávali jeho osobnú blízkosť a nenavštevovali by ho vo väzení.

Túto obranu súd považuje za účelovú, nepodloženú relevantnými dôkazmi a plne vyvrátenú vyššie
uvedenými vykonanými dôkazmi. V tejto súvislosti súd podotýka a dáva do pozornosti najmä
konštatovanie znalkyne O.j, ktorá sama zdôraznila, že týrané osoby so syndrómom týranej osoby majú

tendenciu zľahčovať situáciu v ktorej sa nachádzajú a za túto situáciu preberajú zodpovednosť a vinu.
V danej trestnej veci sa rovnako snažia túto situáciu ospravedlňovať požitým alkoholom zo strany
obžalovaného s tým, že keď obžalovaný alkohol užívať prestane, situácia sa zlepší, obžalovaný sa
zmení a všetko bude opäť v poriadku. V dôsledku syndrómu týranej osoby majú rovnako tieto osoby
tendenciu odmietnuť vypovedať pred súdom, či políciou, alebo svoje výpovede následne meniť v

prospech osoby, ktorá ich týra a na ktorú sú chorobne naviazané. Je teda zrejmé, že aj v danom prípade
čiastočné zmeny vo výpovedi poškodených a to manželky I. mohli a s najväčšou pravdepodobnosťou
aj boli spôsobené práve pod vplyvom syndrómu týranej osoby, kde táto sa s odstupom času snažia
ospravedlňovať obžalovaného za jeho konanie a sama preberala určitú vinu za situáciu v rodine. Zmeny
vo výpovediach poškodených sú podľa názoru súdu iba dôsledkom psychického utrpenia, ktoré tieto

osoby museli znášať zo strany obžalovaného, pričom všetky zhodne uviedli, že po vzatí obžalovaného
do väzby sa situácia v rodine znormalizovala a život sa podstatne zlepšil. Rovnako súd podotýka,
že obžalovaný takto konal najmä v stave opitosti, teda pod vplyvom alkoholu, pričom z výpovedí
poškodených je zrejmé, že tento užíval alkohol v podstate každý deň. Samotná manželka - poškodená
I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že tohto počas ich manželského spolužitia v podstate triezveho ešte

nevidela, okrem jeho pobytu vo väzbe. Aj znalecký posudok O., potvrdil u obžalovaného tretie štádium
chronického alkoholizmu so závislosťou na alkohole, kde pod vplyvom alkoholu sa obžalovaný môže
dopúšťať trestnej činnosti.

V rámci hodnotenia dôkazov sa súd zaoberal aj ďalším znaleckým posudkom vypracovaným v rámci

trestného konania a to znalkyňou A. ktorú súd do konania pribral v súlade s uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 8To/44/2017 zo dňa 9.5.2017, ktorá v záveroch svojho znaleckého posudku, ako aj
v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní konštatovala, že u poškodených I. nezistila známky
prejavu syndrómu týranej osoby. Ani u jednej z poškodených rovnako nezistila sklon k sugestibilite,
pričom u Z. bol zistený sklon ku konfabulácii a u V.j miernej tendencie ku konfabuláciám.

Z uvedeného je zrejmé, že závery znalkyne A. sú v rozpore so závermi znalkyne O., preto z tohto dôvodu
bol do konania pribratý Ústav pre znaleckú činnosť v psychiatrii a psychológii spol. s.r.o. Nové Zámky,
ktorý sa v rámci podania svojho znaleckého posudku zaoberal aj zisteniami oboch znalkýň a na tietoprihliadalvrámcinímzistenýchakonštatovanýchzáverov.Znaleckýústavnekonštatovalpochybenieani
u jednej zo znalkýň pri podaní znaleckého posudku, pričom rozdielne závery z vyšetrenia poškodených
boli spôsobené najmä rozdielnym vnímaním a hodnotením intenzity zistených psychopatologických

symptómov. Je zrejmé, že znalecký posudok O. bol vypracovaný 5.2.2017 a znalecký posudok
A.vej až 23.11.2017, kde s prihliadnutím na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku je možné, že
konštatované symptómy znalkyňou O. mohli v čase vyšetrenia poškodených PC. vymiznúť, resp. boli
takej intenzity, že ich znalkyňa interpretovala tak, ako ich uviedla v záveroch svojho znaleckého posudku.
Je rovnako zrejmé, že plynutím času po odstránení škodlivej situácie, ktorá spôsobovala uvedené

psychicképroblémyupoškodenýchdochádzapostupnekichvymiznutiu,resp.kznižovaniuichintenzity.
Takýmto spôsobom uvedené rozdielne závery vysvetlil aj pribratý znalecký ústav, pričom však sám
konštatoval prítomnosť posttraumatického stresového syndrómu u manželky obžalovaného I. a rovnako
konštatoval poruchy správania u Z., ktoré mali príčinnú súvislosť so správaním sa obžalovaného v
spoločnej domácnosti, kde pri uvedenom závere znalecký ústav prihliadal na závery skôr vypracovaných
znaleckých posudkov, keďže v čase ich vyšetrenia sa psychopatologické fenomény u poškodených dcér

už neprejavovali, teda úplne odozneli.

Súd sa v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov zaoberal aj znaleckým posudkom PC.torý znalkyňa
vypracovala vo vyššie uvedenej trestnej veci Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/78/2015,
kde konštatovala známky psychického týrania u manželky obžalovaného I.. U dcér V.j sa známky

psychického týrania neprejavili.

K uvedenému znaleckému posudku súd považuje za potrebné uviesť, že znalkyňa aj v tomto konaní
konštatovala syndróm týranej osoby u manželky obžalovaného I.. Je teda zrejmé, že minimálne u týchto
dvoch osôb nie sú zistenia znalkyne A. v rozpore so zisteniami v tomto konaní konštatovanými znalkyňou

O. Ústavom pre znaleckú činnosť v psychiatrii a psychológii spol. s.r.o. Nové Zámky.

Keďžeobžalovanýneuviedolžiadneďalšiepodstatnéskutočnostinasvojuobranu,súdojehovinenemal
žiadne pochybnosti.

Obžalovaný G. je z miesta bydliska hodnotený celkom kladne, kde pomáha rád spoluobčanom, je
nekonfliktný a bezproblémový. Jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.
Z Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice je rovnako hodnotený
kladne, pričom disciplinárny trest mu doposiaľ uložený nebol. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že
obžalovaný bol v minulosti trikrát súdne trestaný, avšak vo všetkých troch prípadoch sa v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a teda na tohto sa hľadí akoby odsúdený nebol.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., kde dospel k záveru, že účel trestu u
obžalovaného bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Pri ukladaní trestu súd

zohľadnil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde u obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť
hodnotil jeho doterajší bezúhonný život, pričom priťažujúcu okolnosť u tohto nezistil, preto v súlade
s ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal v
takto zníženej trestnej sadzbe. Súd pri ukladaní trestu prihliadal aj na skutočnosť, že situácia v rodine
obžalovaného sa počas trestného konania značne ukľudnila a u poškodených sú zistené symptómy

duševných porúch v štádiu remisie alebo úplne vymizli. Obžalovaný nie je v spoločnej domácnosti s
poškodenými a aj po svojom prepustení z väzby sa voči poškodeným správa slušne. Interpersonálne
vzťahy medzi obžalovaným a poškodenými sa medzičasom napravili, resp. konanie obžalovaného nie
je poškodenými vnímané ako škodlivé. S poukazom na uvedené je preto súd toho názoru že nápravu a
prevýchovu obžalovaného je možné dosiahnuť aj uložením výchovného trestu odňatia slobody v trvaní 3

rokovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobuvtrvaní3rokovzasúčasnéhouloženiaprobačného
dohľadu nad správaním sa obžalovaného počas skúšobnej doby. Súd rovnako pritom prihliadol aj na
dĺžkuväzbyuobžalovaného,kdenepopierateľneajinštitútväzbymalnaobžalovanéhovýchovnýúčinok.

Na umocnenie výchovného účinku uloženého trestu súd obžalovanému uložil aj primeranú povinnosť

spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej I. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať
sa v blízkosti jej obydlia. Uvedená povinnosť má aj do budúcnosti zabrániť akémukoľvek konfliktu medzi
obžalovaným a poškodenou, kedy je eliminovaný ich vzájomný kontakt.Takto uložený trest podľa názoru súdu je plne primeraný, zákonný a spravodlivý a postačí na nápravu a
prevýchovu obžalovaného, aby si tento uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti sa obdobného
konania nedopúšťal. Takýto trest podľa názoru súdu okrem individuálnej prevencie zabezpečuje aj

generálnu prevenciu, kde dostatočne výchovne pôsobí aj na ostatných členov spoločnosti a odradí ich
od prípadného obdobného konania.

Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal najmä pod vplyvom alkoholu a
u tohto bolo aj znaleckým dokazovaním zistené III. štádium chronického alkoholizmu so závislosťou

na požívaní alkoholu, súd tomuto uložil aj ochranné opatrenie vo forme ochranného protialkoholického
liečenia a to ambulantnou formou. Aj toto uložené ochranné opatrenie má prispieť k tomu, že obžalovaný
poabsolvovaníochrannéholiečeniabudenaslobodeviesťriadnyživotanebudesaopakovanedopúšťať
trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje
aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za

obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá
odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd

odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.