Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/225/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208210958
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2208210958.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: T. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. P. XXX/XX, XXX XX J. U., právne zastúpený: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, Miletičova
23,82109Bratislava,protižalovanému:O.P.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomM.XXX/XX,XXXXXZ.M.,
právne zastúpený advokátom: JUDr. Ivan Hubka, Gaštanová ul. 7, 010 07 Žilina, o zaplatenie 113.523,20
€, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/109/2009-462 zo
dňa 8. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol, že I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 113.523,20 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške:- 9,5 % ročne zo sumy 9.958,18 € od 01.01.2007 do 24.08.2009-, 9,5 % ročne
zo sumy 3.319,39 € od 25.08.2009 do zaplatenia, - 8,5 % ročne zo sumy 3.983,27 € od 16.08.2008
do zaplatenia,- 8,5 % ročne zo sumy 39.832,70 € od 16.08.2008 do zaplatenia, - 8,5 % ročne zo
sumy 66.387,84 € od 16.08.2008 do zaplatenia to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov

konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením ktoré vydá súdny úradník.

2. Tak, ako aj Krajský súd v Trnave uviedol v uznesení 23Co/155/2011 pojmovým znakom pôžičky
je jej dočasnosť, pričom nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je určenie doby vrátenia. Splatnosť
pôžičky môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník povinný pôžičku vrátiť na
požiadanie veriteľovi podľa § 563 OZ. Doba vrátenia môže byť ponechaná na vôli dlžníka, dohodnutá v

splátkach, v prípade pod stratou lehôt. Zmluvy o pôžičke má reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu. Vznik
pôžičky predpokladá nielen dohodu strán ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičku dlžníkovi. Nielen
samotným zmluvným dojednaním, ale i odovzdaním premetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť
veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Pre
zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma. Pri peňažných pôžičkách spravidla vyžaduje veriteľ
od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu. Dlžník je zásadne povinný vrátiť to isté množstvo vecí, teda aj
množstvo peňazí aké boli veriteľom prenechané.

3. Výsledkami vykonaného dokazovania opätovne súd dospel k tomu záveru, že v predmetnom prípade
medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna dohoda o pôžičke. Nepochybne bolo preukázané, že
finančné prostriedky boli z účtu žalobcu poukázané na účet žalovaného ako aj to, že žalovaný finančnéprostriedky doposiaľ nevrátil. Tvrdenia žalovaného súd považoval za nevieryhodné, pretože tieto
tvrdenia od samého počiatku menil. V odpore proti platobnému rozkazu namietal iba výšku požičaných
peňazí s tým, že tvrdil, že časť finančných prostriedkov vrátil. Následne už tvrdil, že časť z finančnej

istiny, ktorá je žalovaná, na pokyn žalobcu previedol na účet B. M. z Prešova.

4. Dňa 29.09.2009 na pojednávaní žalovaný tvrdil : „Tieto obnosy som v uvedený deň vybral a vrátil
žalobcovi. O tomto nebol spísaný žiaden doklad. Týmto spôsobom na požiadanie som mal žalobcovi
„helfnúť“. Je nepochybné, že tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce, pretože svoju obranu v priebehu

celého konania menil. Po zrušení rozsudku súdu I. inštancie Krajským súdom v Trnave predložil
pokladničné a výdavkové doklady a tvrdil, že žalovanú hotovosť žalobcovi vrátil, čo žalobca potvrdil
svojim podpisom. Súd poukazuje na to, že tieto skutočnosti, že existoval pokladničný výdavkový doklad
o vrátení peňazí, ak taký v skutočnosti existoval, toto mal uviesť žalovaný ako obranu v odpore proti
platobnému rozkazu, kde vôbec neudáva, že na tieto finančné prostriedky bol spísaný doklad o vrátení,
osobne podpísaný žalobcom. I keď doklady nemal k dispozícii, mal uviesť, že takéto doklady boli, avšak

momentálne ich nevie predložiť, pretože ich nevie nájsť. Túto obranu zvolil žalovaný až v priebehu
konania po zrušení rozsudku I. inštancie Krajským súdom v Trnave. Zo záverov posudku je nepochybné,
že uvedené doklady nie sú podpísané žalobcom, teda je nepochybné, že žalovaný nepredložil žiaden
dôkaz, ktorým by preukázal, že finančné prostriedky, ktoré z účtu žalobcu prešli na jeho účet boli
žalobcovi vrátené. Žalovaný namieta, že sa jednalo o pôžičku, pretože mal údajne touto transakciou

žalobcovi „helfnúť“. Súd vzhľadom na nevieryhodné vyjadrenia žalovaného ustálil, že sa jedná o pôžičku.
Žalobca totiž na výpisoch z účtu vo Z. označil titul prevodu finančných prostriedkov ako pôžičku, pričom
v ďalšom ako pôžičku označil finančné prostriedky aj žalovaný vo svojich doložených výdavkových a
pokladničných dokladoch, ktoré však nie sú overené podpisom žalobcu. Preto súd dospel k tomu záveru,
že žaloba je dôvodná a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Podľa § 517 ods. 2 OZ rozhodoval o výške úrokov z omeškania a poplatku z omeškania, aj ako
ustanovuje vykonávací predpis. V období, keď sa žalovaný dostal so svojim plnením do omeškania,
zákonný úrok z omeškania bol o 8 %-nych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd

s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný. V priebehu konania došlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby pre čiastočné úhrady, avšak aj v tejto časti má žalobca nárok na náhradu trov konania,
nakoľkoúhradybolirealizovanéažpopodanížaloby,tedažalobabolapodanádôvodnevcelomrozsahu.

6. Odvolanie žalovaného. Nesúhlasí s predmetným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.
6C/109/2009-462, IČS 2208210958 tak preto proti výrokom podáva odvolanie podľa § 355 a nasl. CSP
v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP z dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm.
b.), d.), e.), f.), g.), h.) a ods. 2 CSP. Trvá na doposiaľ podaných návrhoch a vyjadreniach a dokazoval,
že súd sa s navrhnutými dôkazmi nevysporiadal. Hoci konanie v tejto sporovej veci bolo začaté podľa

OSP, dokončené bolo už v rámci CSP. Strana navrhovateľa od počiatku či už v rámci OSP, tak aj v rámci
CSP žala na poli privilegovanom a dostala zo strany súdu nebývalú pozornosť. Pritom jej súd vytvoril
optimálne podmienky na uplatnenie jej právnych požiadaviek. Toto sa však nedá povedať o strane
žalovaného, ktorá mala jeden problém za druhým, ale súd jej rovnakou mierou nenadelil spravodlivosti
ako protistrane, hoci tendenčne deklaruje opak. Poukazuje na arbitrárne a nepresvedčivé odôvodnenie

jednotlivých dôkazov a predkladá dôvody podaného odvolania podľa jednotlivých dispozícií § 365 ods.
1 písm. b.), d.), e.), f.), g.), h.) a ods. 2 CSP. Súd vypočul ako svedkyňu M. Z.: "Určite si nepamätá na
prípad, že by niekedy žalovaný vybral zo svojho účtu istinu 1.200.000,-Sk alebo 2 mil. Sk v hotovosti a
pred ňou ich odovzdával žalobcovi". Obe svedkyne potvrdili, že v minulosti bolo možné bez nahlásenia
vybrať na pobočke istinu 100 tis. Sk, inak pokiaľ na pobočke boli peniaze, tak vyššiu sumu bolo možné

vybrať so súhlasom riaditeľa pobočky. Pojednávanie dňa 17.1.2011, na ktorom bola Z. vypočutá nebol
ani žalovaný prítomný a nebol ani vtedajší už zosnulý jeho právny zástupca JUDr. Malovec. Preto sme
žiadal opätovne vykonať výsluch a o právo položiť otázky svedkyni, ktoré neboli zodpovedané na súde.
Svedkyňa s jednoznačnosťou "určite nie" poprela odovzdanie akýchkoľvek finančných prostriedkov.
Svedkyňa Ing. Z. V. nikdy nebola prítomná v úradných priestoroch či mimo úradných priestorov pri

situácii, pri ktorej by žalovaný osobne odovzdával istú finančnú hotovosti žalobcovi. Na otázku, nech
sa vyjadrí, či v niektorých prípadoch bola účastná tohto, že odporca hneď potom, ako prešli peniaze
na jeho účet ich vybral a odovzdal navrhovateľovi udáva, že nie nikdy prítomná nebola, viac krát
videla, ako účastníci medzi sebou jednajú za paravánom, až následne. Aj táto svedecká výpoveď jenepravdivá, aj keď ju nemožno označiť za krivú výpoveď v zmysle Trestného zákona. Žalovaný preto
mal oprávnenú požiadavku na opakovanie výsluchu oboch svedkýň, o ktorých nezaujatosti ku T. G.
má vážne pochybnosti, ale aj pochybnosti ku vierohodnosti ich tvrdení. Na margo tohto predkladá scan

výpisu z účtu žalovaného. Tento dokument plne podporuje výpoveď žalovaného, že „o túto transakciu
ho požiadal žalobca, ktorý ho požiadal, aby mu "helfnul". A rovnako cit: „pretože žalovaný tvrdil, že časť
peňazí 230 tis. až 250 tis. Sk na pokyn žalobcu previedol svedkovi M.". Prosím podrobne preskúmajte
a vyhodnoťte so všetkou vážnosťou. Jedná sa o účet XXXXXXXX/XXX vedený vo Z. a.s., pobočka J.
XX, Z. M., na meno p. P. od 1.6.2007 do 30.6.2007.

1.) dňa 19.6. "pôžička zo dňa 19.6.2007, účt. pol. "P" 2.000.000,00
2.) dňa 19.6. B. M. účt. pol. "Q" 260000,00
3.) dňa 19.6. O. P. účt. pol. 'W' 150.000,00
4.) dňa 16.6. O. P. účt. pol. 'W' 1.000,000,00
Napriek tvrdeniam obidvoch "quassi" svedkýň, že si nepamätali, "že by niekedy žalovaný vybral zo
svojho účtu", rovnako "ako prešli peniaze na jeho účet ich vybral", nie sú PRAVDIVÉ, sú KRIVÉ. Lebo

tu je dôkaz o výbere 1.000.000,00.-, a dôkaz o tom, že na príkaz z nich previedol aj B. M. a vložil
na účet 260.000,00.-, čo presvedčivo dokazuje pravdivosť výpovede žalovaného. Ak obidve svedkyne
kategoricky tvrdili, že po prevode nedošlo nikdy k výberu, že limit výberu bol limitovaný, etcet., etcet.,
je tu vážne nalomenie pravdivosti ich výpovede a dôkazná hodnota týchto svedkýň stojí na hlinených
nohách. 11. „Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko tvrdenia žalovaného nepovažoval za viery

hodné. Žalovaný v odpore uviedol, že bola uzavretá len jedna zmluva a to na sumu 300.000,-Sk.
Treba vytknúť súdu benevolenciu pri hodnotení vyjadrení navrhovateľa. Veď on sám musel po dokázaní
opaku korigovať žalobu, po preukázaní vrátenia časti pôžičky vo výške 200.000,00.-!!!!! Keď uznesením
Krajského súdu Trnava 23Co/155/2011 rozsudok súdu I. inštancie zrušil považujúc tento rozsudok
za nepreskúmateľný, očakával však, že všeobecný súd v naznačenom smere vykonaná úkony na

presvedčivé a spravodlivé rozhodnutie. No takto sa nestalo, lebo tento súd je presvedčený o popísanom
skutkovom stave navrhovateľom. Všetky uvedené pokladničné a výdavkové doklady boli označené ako
vrátenie pôžičky." Takéto označenie na tých pokladničných príjmových dokladoch (ďalej PPD) muselo
byť označenie ako "vrátenie pôžičky". Veď s týmto pomenovaním prevodu peňazí prostredníctvom
internetbankingu prišiel práve navrhovateľ!!!! Práve on nedodržal všeobecne uznávaný a právny spôsob

poskytovania pôžičiek v zmysle zákona, on pri vysokých sumách neriešil právne náležitosti pôžičiek.
Preto musel odporca bezpodmienečne rovnako uviesť na pokladničnom príjmovom doklade (PPD) ako
dôvod fiktívneho prevodu "vrátenie pôžičky". Ak by tento text nebol práve tam uvedený, nebolo by ho
možné považovať za vrátenie finančných prostriedkov. Preto nemal inú možnosť žalovaný ako napísať
do PPO podpisovaného žalobcom len ekvivalent "vrátenie pôžičky". "Žalobca namietol pravosť svojho

podpisu na týchto výdavkových pokladničných dokladoch", lebo vedel, že podpisy zámerne zmenil
ako svoje vlastné, a tým si pripravil podmienky na pomstu za M., s ktorým ho zoznámil. O tom sám
povedal, že : "B. M. taktiež potreboval požičať nejaké peniaze" (20.000.000,00.-, ktorými hradil poplatky
(právne) Nigerii-Togu, kde mal p. M. dedičstvo). "Bolo to pred týmito pôžičkami, ktoré boli realizované pre
odporcu". Zápisnica o pojednávaní dňa 26.11.2012. Preto sme potrebovali vykonať výsluch tejto osoby

hoci, potvrdil by zoznámenie, poskytnutie pôžičky navrhovateľom, fakt o tom, že mu žalovaný posielal
peniaze a aj vzťah medzi ním a navrhovateľom a charakteristiku osôb.
Vzhľadom na to súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie na zistenie, či podpis príjemcu na vyššie
uvedených pokladničných dokladoch zo dňa 19.06.2007, 21.05.2007, 11.05.2007 a 02.03.2006 je
totožný (?) s podpisom žalobcu. Žalovaný to podrobí prísnej kritike. Poukáže na znalecký posudok,

ktorý je z dôkaznej stránky zo strany súdu vzatý ako dominujúci a jednoznačný. V tejto súvislosti
musí zdôrazniť rozporuplnosť a na hrane zákonnosti je spôsob pribratia znalca do konania z
oboru písomoznalectva. Na návrh žalobcu bol súdom ustanovený znalec Mgr. Forgácsová. Zákonne
neexistujúco, absurdne, súd vyzve strany konania, aby navrhli otázky, ktoré majú byť položené znalcovi
na vypracovanie posudku. Žalovaná strana na absurdnosť pristúpi a navrhne znenie otázok a súd ich

bezprecedentne prijme a uloží znalcovi na ne odpovedať. Keďže znalecký posudok má formálne znaky
správnosti, objektívne nemôže s ním súhlasiť z viacerých dôvodov. Na návrh a poukázanie na jeho
nedostatky súd nereflektoval a kontrolný posudok nepripustil. A tak sa jediná cesta javí predloženie
Súkromného znaleckého posudku, aby sme dokázali, že podpisy na pokladničných dokladoch zo dňa
19.06.2007, 21.05.2007, 11.05.2007 a 02.03.2006 sú podpismi navrhovatel'a, alebo že sporné podpisy

boli navrhovateľom vyhotovené ako zámerne menené, resp. celkom falošne podpisované parafy. A
tu nastalo stranenie súdu a neposkytnutie rovnakého uplatnenia práva aj žalovanej strane ako na
strane navrhovateľa. Napriek snahe zabezpečiť dostatočný počet podpisov sme zabezpečili na Správe
katastra, pripravili vzorku podpisov, ktoré však len súd vyžiadal, lebo sa k tomu vyžaduje jeho príkaz.Keďže počet podpisov nezodpovedal podmienkam skúmania, obrátili sme sa s požiadavkou na súd dňa
25.9.2017, aby vydal príkaz navrhovateľovi na predloženie dostatočného množstva podpisov rovnako
ako pri posudku súdu. Ale ak má byť rovnosť zbraní strán konania, tak musia mať rovnaké práva,

rovnaképovinnostiasúdomimmusiabyťposkytovanévyváženédispozície.Akvprospechnavrhovateľa
súd pribral do konania znalca na písmoznalectvo, mal umožniť protistrane len súčinnosťou, aby aj
táto mala právo na vypracovanie súkromné znaleckého posudku. Ak tak nie je dochádza k porušeniu
práva na spravodlivé súdne konanie. Žalovaný namietol znalecký posudok. Trvá naďalej na tvrdení, že
všetky výdavkové doklady podpisoval žalobca. Poukazuje na to, že žalobca je dobrým falšovateľom

podpisov, lebo ak fakticky právny zástupca navrhovateľa už na pojednávaní po predložení PPO vedel,
že podpisy nie sú pravé, ba dokonca aj podpísané rovnakým perom, pritom sa jedná o doklady vypísané
rovnakým perom, podľa môjho názoru jeden čas, nie s takým odstupom ako je na dokladoch uvedené,
tak na to treba odvahu a toleranciu súdu, aby sa to dostalo do zápisu. Ale skutočne na pohľad je
zrejmé, že skúšky podpisov navrhovateľa na súde sa absolútne nezhodujú so spornými podpismi, ba
ani ukážkami vzoriek podpisov. Ale ak tieto skúšky podpisov sú len na overenie totožnosti osoby, zlý

právny názor a postup, lebo práve tieto majú byť rozhodujúce pre určenie pravosti podpisu. Taká je
právna prax. A tieto znalec pri skúmaní ani n e p o u ž i l !!! A znalkyňa použije iba v jednom prípade
pri PM 68, kde vyznačila iba rozdielne znaky!! Lebo právne čisto by záver posudku bol, nedá sa určiť,
lebo pri krátkych písmových tvaroch je to na 99 % takto. Ďalej namieta žalovaný nepreskúmateľnosť
tvrdení v posudku vzhľadom na jeho jednoznačný záver. Na str. 24 : "Na základe rozdielnych znakov,

ktoré som zistila ....."je možné stanoviť jednoznačný záver skúmania". Preto sa aj vzhľadom aj na
poukázané znenie úloh v uznesení súdu o ustanovení znalca, javí posudok ako zmätočný, subjektívny
a nezrozumiteľný. Po predložení znaleckého posudku znalkyňou Mgr. Evou Forgácsovou č. 35/2015
bolo zo strany žalovaného predložené súdu vyjadrenie doručené 25.1.2016. V ňom boli namietané
nesúhlasné stanoviská k nemu, jeho rozporuplnosť, a okrem iného aj návrhy, ktorým nebolo vyhovené,

ani na ne odpovedané.
Cituje: "Vyjadrujem sa k „VÝZVE" v zákonnej lehote k predloženému "ZNALECKÉMU POSUDKU"
číslo 3512015, ktorý vypracoval znalec Mgr. Eva Forgácsová. So znaleckým posudkom číslo 35/2015
zo dňa 13.novembra 2015 nesúhlasím". "Myslím si, že doklady svojim podpisom podpisuje podľa
situácie, nemá jeden stabilný podpis. Keby sa porovnali jeho vlastné podpisy zo strán 32-36, a 51-53

by sa nezhodovali so skúškou podpisov zo strán 60-65. Z vyššie uvedených dôvodov žiadam o
vyhotovenie KONTROLNÉHO znaleckého posudku". Žalovaný O. P. stále trvá na tom, že podpisy
na predložených pokladničných dokladoch zo dňa 4.3.2006, 11.5.2007, 21.5.2007, 19.6.2007 a tieto
doklady sú podpísané žalobcom T. G., má právo predložiť do konania súkromný znalecký posudok.
Na základe toho v súlade s § 209 ods. 1 Súkromný znalecký posudok zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len CSP) žiada O. P. ako strana konania predložiť súkromný znalecký posudok,
keďže takéto dokazovanie doposiaľ nenariadil príslušný súd napriek návrhu. V zmysle § 210 CSP
Súčinnosť strán a tretích osôb navrhuje, aby súd uložil povinnosť (strane konania) aj inej osobe,
a to Okresnému úradu Katastrálny odbor Komárno a Okresnému úradu, Odbor Katastra Dunajská
Streda, (okrem iných povinností), aby predložila potrebné veci alebo aby niečo vykonala, pokiaľ je

to na účely znaleckého dokazovania potrebné. V tomto prípade ide o predloženie potrebného počtu
písomností, úradné listiny s podpismi žalobcu, ako je to uvedené v prílohe na vykonanie znaleckého
skúmania z oboru písmoznalectva - odvetvie ručné písmo. Keďže v zmysle § 252 CSP si výdavky
spojené s uplatnením a vykonaním súkromného znaleckého posudku platí ten, kto ho chce vykonať,
logicky bude zodpovedať aj za správnosť a zákonnosť tohto dôkazu. Preto celú agendu v súvislosti so

zabezpečením a vykonaním znaleckého posudku bude znášať žalovaný O. P.. Okresný súd Dunajská
Streda oznamuje, že žiadosti nevyhovie. S poukazom na § 210 CSP (Veľké komentáre. Števček.
Ficová, Baricová a kol. str. 783) túto povinnosť majú strany sporu a tretie osoby len voči znalcovi
ustanovenémusúdom.Ažnaargumentáciuadokladovanierovnocennostiznaleckéhodokazovaniasme
sa dočkali pochopenia súdu... tým, že vyžiadal už nachystané písomnosti katastra. Ďalším výkladovým

problémom pri hodnotení "rovnocennosti" SZP a ZP je výklad obsahu tejto rovnocennosti. Citovaný §
209 ods. 2 in fine CSP stanovuje, že "postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca." To znamená, že sa vykoná tak, ako ktorýkol'vek iný znalecký
posudok, a rovnako sa bude takto i hodnotiť. Rovnocennosť úpravy znaleckého dokazovania je súčasne
umocnená aj v § 210 CSP, na základe ktorého súd v prípade požiadavky znaleckého dokazovania

prednesenej stranou v spore, môže zabezpečiť prístup k dôkazom aj znalcovi vypracúvajúcemu SZP, a
bez akýchkoľvek pochybností bude oprávnený prikázať ktorejkoľvek strane, aby zabezpečila súčinnost'
aj pri vypracovávaní SZP. Súd však poznamenáva, že § 210 CSP sa primárne vzťahuje na znalecké
dokazovanie nariadené súdom, a to za predpokladu, že uvedené je potrebné na účely znaleckéhodokazovania, nakoľko pri súkromnom znaleckom posudku vypracovanom na požiadavku strany nie
je totiž v čase jeho vypracovania isté, či bude pripustený ako dôkazný prostriedok. (por. Beck veľký
komentár Civilný sporový poriadok st. 783). Súdna úradníčka prejudikuje rozhodnutie, sa pletie do

rozhodovania, nie sudkyňa JUDr. Erika Lengyelová. Takýto prejav vyznieva ako nie je nestranný a takéto
vyjadrenie môže vysloviť len súd. A toto nie jediné právne "faux pas", ktorého sa dopustila v rámci svojho
výkonu pracovnej činnosti. Dňa 4.10.2017 okrem vyššej súdnej úradníčky (JUDr. Andrea Sátorová) aj
asistentka senátu p. Zuzana Bodisová, neprehľadne vstupuje do komunikácie a vykonáva výsluchy
osôb, hoci toto nemá v pracovnej náplni. Pritom súd akceptuje takéto právne kroky a vytrháva potom z

kontextu len časti komunikácie a dáva otázky, na ktoré právny zástupca žalovaného nemôže odpovedať
na pojednávaní. Na otázku znalcovi Mgr. Koutnému ohľadne konania SZP a z práce so spisom mi
odpovedal, citujem: „Dňa 26. septembra 2017, 16:53, Mgr. Miroslav Koutný napisal: Sudkyňa sa ma
opýtala prečo som nevypracoval ZP. Odpísal som jej, že sporný a porovnávací materiál je nesúrodý a
že sa nedá vylúčiť, že sporné podpisy boli vyhotovené ako úmyselne menené alebo celkom vymyslené.
Na otázku spresnenia mena osoby mi napísal: Bola to Bódišová, asistentka senátu.“ Ale potom ak súd

konkludentne bráni vypracovaniu SZP, keďže tento nebol predložený znalcom, nech berie do úvahy aj
jeho vyjadrenie "že sa nedá vylúčiť, že sporné podpisy boli vyhotovené ako úmyselne menené alebo
celkom vymyslené“. A s týmto tvrdením ako prostriedkom procesnej obrany sa musí súd vysporiadať.
Žalovaný preto tvrdil, že SZP môže, ba priam musí vniesť právnu relevantnosť sporných podpisov v
žalovanej veci. Nepomohlo nič. Ale predsa súd poskytol súčinnosť, lebo vyžiadal podklady zo správy

Katastra, ktoré si sami v konaní predpripravili, avšak márne, nepoužiteľné na skúmanie. Súd nemal
záujem na objasnení konkrétnych otázok a zistenie objektívnej pravdy pre rozhodnutie. Mal pre nás
oktrojovaný "krivý" znalecký posudok a koniec, rozhodol, že P. mal pôžičky v tomto trende napokon aj
vydal nepreskúmateľné rozhodnutie. Žalovaný v ďalšom opätovne žiadal vypočuť ako svedkyne M. Z.
a Ing. Z. V. ako aj svedka B. M. z O. tak, ako to nariadil Krajský súd v Trnave. Súd nevyhovel návrhu

žalovaného na výsluch svedkýň, ktoré už boli v konaní vypočuté - zamestnankýň Z. Z. M. a to síce z
toho dôvodu, že svedkyne jednoznačne uviedli, že nebolí prítomné osobne a nikdy nevideli to, že by
žalovaný vracal finančné prostriedky žalobcovi a takýto výsluch oboch svedkýň by bol zbytočný. Ďalšie
nezrozumiteľné a nepreskúmateľné tvrdenie rozsudku, lebo súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Dôvodom na výsluch zamestnankýň Z. Z. M. M. Z. a Ing. Z. V., a to
síce z toho dôvodu, že svedkyne napriek tomu, že jednoznačne uviedli, že neboli prítomné osobne
a nikdy nevideli to, že by žalovaný vôbec vybral a vracal finančné prostriedky žalobcovi, bolo treba
vykonať, lebo svedkyne nehovorili pravdu. A to aj preto, že tu neprichádza do úvahy trestnoprávna
zodpovednost' za krivú výpoveď, ale aj vzťah k veci a blízky (pomer) vzťah k navrhovateľovi. A preto

by takýto výsluch oboch svedkýň nebol zbytočný pre objasnenie veci, ale pre súd v reštančnej veci
iste by bol zbytočný. Žiadali vypočuť aj svedka B. M. z O. tak, ako to nariadil Krajský súd v Trnave, no
takéto nerešpektovanie hraničí s porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Lebo aj tento svedok
mohol objasniť okolnosti finančných transakcií medzi ním a navrhovateľom, potvrdiť vyhlásenie, že
eventuálnemu sporu medzi žalobcom a žalovaným je príčinou on z dôvodu zoznámenia, že mu žalovaný

poslal sumu 260.000,00 na pokyn žalobcu. Tak ako je to uvedené vo výpise dňa 19.6. B. M. účt. pol.
"Q" "vklad na pobočke" 260 000,00, a hlavne dôvod zasielania týchto finančných prostriedkov zo strany
navrhovateľa, ich dohodu o "pôžičke" ....Súd musí preskúmavať všetky okolnosti na zistenie objektívnej
pravdy a konštatovanie a vyjadrenie žalovaného, že "Viem o tom, že je nedôveryhodná osoba", nemôže
ovplyvniť rozhodovaciu činnosť súdu a sťaženosť vykonania jeho výsluchu je evidentne problém súdu

nie spravodlivého rozhodnutia.. Evidentne mu peniaze boli odoslané ako vklad na pobočke, a to je
jasné zdôvodnenie vykonania jeho výsluchu... Súd bezprecedentne tvrdí "všetky peniaze bezo zvyšku
žalobcovi vrátil", žalovaný nikdy a nikde tieto slová nepovedal. Takúto otázku mal súd možnosť položiť
a konfrontačne odstraňovať rozpory vo výpovedi. No súd takúto otázku nepoložil, bolo na súde či
položí otázku : "či časť peňazí 230 tis. až 250 tis. Sk na pokyn žalobcu previedol svedkovi M." a či

vrátil len rozdiel... Ak tak neurobil, nemôže právne čisto a logicky uvádzať zavádzajúce skutočnosti.
Dáva na vedomie, že doposiaľ nebol vypočutý svedok B. M., výsluch dožiadaním nebol vykonaný a
rovnako sa uvažuje o výsluchu svedkýň z Z. vypočutých dňa 17.11.2011, ktoré boli vypočuté bez účasti
žalovaného a jeho právneho zástupcu. Tu ide o úplne iný právny problém. Krajský súd Trnava nariadil
vykonať výsluch B. M. a preskúmať okolnosti zaslania mu "časť peňazí 230 tis. až 250 tis. Sk na

pokyn žalobcu previedol svedkovi M.", ktorá skutočnosť bola súdu známa. A tak nemôže súd tvrdiť, že
"v konečnom dôsledku mal možnosť zabezpečiť jeho účasť na súde", lebo súd mal vykonať výsluch
bez návrhu na základe pokynu odvolacieho súdu. Znova jednostranné a bezpredmetné vyjadrenie
súdu, lebo uznesením Krajského súdu Trnava 23Co/155/2011, ktorým rozsudok súdu I. inštanciezrušil považujúc tento rozsudok za nepreskúmateľný, nariadil vykonať výsluch B. M.. Rozhodnutie
súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď fiktívny prevod finančných
prostriedkov internetbankigom s textom pôžička v správe pre prijímateľa, či prevodnom príkaze považuje

za zmluvu o pôžičke podľa § 657 OZ. Ak zmluvy o pôžičke musia mať reálnu (nielen konsenzuálnu)
povahu, tak musia byť nejakým spôsobom reálne vyjadrené. Žalobca tvrdí, že ide o ústne uzavretú
zmluvu,takmusíznášaťrizikojejfiktívnehoobsahupritakýchfinančnýchčiastkach.Jezarážajúce,žepri
sume 300.000,00 poskytnutí prvej pôžičky písomnú zmluvu uzatvoril. Žalovaný tvrdí, že o pôžičku nešlo,
len o fiktívny prevod. Na vznik pôžičky sa predpokladá dohoda oboch strán, pričom dôkazné bremeno

zo strany žalobcu o dohode neuniesol, tu jednoznačne predsa chýba. Pokiaľ by sa skutočne jednalo
o pôžičky a dohodli sa na pôžičke, bol by žalobca musel pri výpovedi uviesť, že tento fakt (pôžička)
bude uvedený v prevodnom príkaze IB a so súhlasom žalovaného takto pomenovaný prevod príjme.
Rozpor je v tom, že posielané peniaze a do textu uvedenie bez súhlasu adresáta svoj úmysel poskytnutia
peňazí (pôžička), nie je dôkaz o dohode strán. Ba priamo dohodu vylučuje. No aj skutočné odovzdanie
predmetu pôžičku dlžníkovi je iluzórne, lebo v ten istý deň prijatia platby "quassi pôžičky", je tu dôkaz

o výbere 1.000.000,00 na pokladni pobočky Z. a rovnako vklad na účet M., čo absolútne mení dôkaz
skutočného odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Veď k tomu odovzdaniu teda vôbec nedošlo!!!
Keďže pri peňažných pôžičkách právne logicky vyžaduje veriteľ od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu,
žalobca to nevykonal, s čím išiel žalobca do vlastného obchodného rizika. Sám musel pri takýchto
neštandardných a fiktívnych prevodoch IB venovať zvýšenú opatrnosť týmto transakciám, aby mohol

uniesť dôkazné bremeno do budúcna. Takéto vyjadrenie je bezpredmetné a nemá oporu vo vyjadrení
odvolacieho súdu v cit. uznesení odvolacieho súdu. Pokiaľ by sa prvostupňový súd dôsledne riadil jeho
obsahom odôvodnenie by muselo mať iné tvrdenia. Na margo tohto deklaruje názor KS Trnava na str.
5 druhý odsek: "Bližšie však v odôvodnení rozhodnutia nerozoberal podmienky a predpoklady vzniku
tvrdenýchzmlúvopôžičke,tedaichzákladnézákonnépredpokladypodľapopísanéhovyššie,nezisťoval

a preto ani neodôvodňoval okolnosti ich uzatvorenia, účel, dôvod ich rôznych foriem a to vzhľadom na ich
predmet - množstvo peňazí, ako ani samotný vzťah účastníkov vzhľadom na značné množstvo peňazí,
ktoré sa mali požičiavať bezodplatne, teda chýbal tu záver o skutkovom stave veci". " Záver o skutkovom
stave veci by tak mal obsahovať z akých vykonaných dôkazov súd prvého stupňa zistil, že medzi
účastníkmi existuje zmluvný vzťah založený zmluvou o pôžičke so zhodnou vôľou oboch zmluvných

strán, jej predmet bol riadne odovzdaný a to na základe konkretizovaných vykonaných dôkazov, keď
povinnost' vrátiť požičané peniaze s uvedenou preukázanou akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil
pri hodnotení dôkazov, teda ak bolo prisvedčené navrhovateľovi a jeho skutkovej verzii, potom okrem
toho, že má byť v odôvodnení uskutočnený tomu zodpovedajúci výpočet dielčích skutkových zistení s
väzbou na vykonané dôkazy, musí byť aj konštatované, prečo iné navrhované dôkazy vykonané neboli

(žiadaný výsluch svedka M. č. l. 110) a ako sa potom súd vysporiadal s tvrdeniami, ktoré navrhnutým
dôkazom mali byť preukazované (prevod sumy 230-250 tisíc Sk odporcom na pokyn navrhovateľa
pánovi M.). Ak súd ponechá takúto okolnosť bez povšimnutia, rozhodnutie sa stane nepreskúmateľné.
Napokon odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje ani vysporiadanie sa s námietkami odporcu,
ktorými sporoval samotné uzatvorenie tvrdených ústnych zmlúv. A toto vyjadrenie prvostupňový súd

vôbec, ale nijako nerešpektoval, neriadil sa ním, hoci mal byť v odôvodnení uskutočnený popis a tomu
zodpovedajúci výpočet čiastkových skutkových zistení s väzbou na vykonané dôkazy a muselo byť
aj konštatované, prečo iné navrhované dôkazy vykonané neboli. A tak je tento rozsudok súd prvého
stupňa neodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim, pretože nedostatok dôvodov je konanie pred súdom
prvého stupňa postihnuté vadou, ktorá má za následok zrušenie jeho rozhodnutia pre nedostatok

dôvodov. Súd nevykonal žiadne dokazovanie v tomto smere, len subjektívne sa vyjadril bez vykonaného
dokazovania "bola uzatvorená ústna dohoda o pôžičke". Veď ani žalobca nie si je istý, že vôbec ide
oficiálne o pôžičky, zmluvy o pôžičke podl'a ustanovení Občianskeho zákonníka. Sám má pochybnosti
o tomto právnom stave. Lebo inak by nežiadal vec eventuálne posudzovať, teda tento fiktívny prevod
finančných prostriedkov internetbankingom ako bezdôvodné obohatenie.... "Pokiaľ by súd nekvalifikoval

právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah zo zmluvy o pôžičke, domáha sa nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia". Žalobca sám iné skutočnosti ako vlastné vyhlásenie, že išlo o pôžičku
neuviedol, súd neurobil doplňujúcim otázkami podporu tohto tvrdenia. Po zrušení rozsudku súdu I.
inštancie Krajským súdom v Trnave predložil pokladničné a výdavkové doklady a tvrdil, že žalovanú
hotovosť žalobcovi vrátil, čo žalobca potvrdil svojim podpisom.

Vybratie peňazí, čo zákonite muselo byť na pokladni, a potom samotné odovzdávanie peňazí z
ruky do ruky. Žalovaný uvádza, že "vždy pri pokladni, iba tam to mohlo byť“. Veď tu je pochybnosť
u neho samého, nie je presvedčený o tom, ale len predpokladá situáciu na pracovisku, ako to
najpravdepodobnejšie mohlo byť. Súd poukazuje na to, že tieto skutočnosti, že existoval pokladničnývýdavkový doklad o vrátení peňazí, ak taký v skutočnosti existoval, toto mal uviesť žalovaný ako obranu
v odpore proti platobnému rozkazu, kde vôbec neudáva, že na tieto finančné prostriedky bol spísaný
doklad o vrátení, osobne podpísaný žalobcom. I keď doklady nemal k dispozícii, mal uviesť, že takéto

doklady boli, avšak momentálne ich nevie predložiť, pretože ich nevie nájsť. Túto obranu zvolil žalovaný
až v priebehu konania po zrušení rozsudku I. inštancie Krajským súdom v Trnave. Žalovaný tvrdí,
že zo záverov znaleckého posudku je pochybne deklarované, že uvedené doklady nie sú podpísané
žalobcom. Samotný znalecký posudok je vypracovaný na objednávku, s otázkami pre znalca, ktoré
nemá právnu dispozíciu a logiku a tak závery posudku sú pochybné a nepresvedčivé. Zápisnica z

pojednávania 8.2.2018 "začiatočný ťah podpisov je nasadený v hornej zóne a pisateľ ťahá pisársky ťah
dole na rozdiel od porovnávacích podpisov, ktorých začiatočný ťah podpisov je nasadený na základni
alebo pod základňou podpisov a pisateľ ťahá pisársky ťah hore.“ Prosí nech odvolací súd zoberie do
úvahy nezvyčajný postup súdu, ktorý vyzve žalobcu, aby predložil kontrolné podpisy na písomnostiach.
A on sám vyberá zo svojej ekonomickej dokumentácie len také podpisy, kde pisateľ ťahá pisársky ťah
hore, veď on sám nazeral do PPO uložených v súdnom spise a vyhotovoval si kópiu z nich č.1. 186,

zrejme aby si pripravil kontrolné podpisy a skúšky podpisov. A pritom existuje dôkaz s podpisom žalobcu,
kde ťahá pisársky ťah dole, ako na sporných podpisoch. A pritom znalec pripúšťa aj v tomto konkrétnom
prípade T. G. mohol by byť iba pisateľom teoreticky hovorím tých sporných podpisov, (sfalšuje svoj
vlastný podpis) nejde tu o 100 % istotu znalca. Ale keďže skúšky podpisov vyberal žalobca, vyberal
isto aspoň graficky zhodné ťahom. Pritom znalkyňa neporovnával skúšky. Na vyvrátenie pochybností

súd mohol vzhľadom na námietky pripustiť ústavný znalecký posudok napr. KEU PPZ MV SR, resp.
poskytnúť kvalifikovanú súčinnosť pre vypracovanie SZP žalovaným. Súd nezdôvodnil na základe akej
úvahy, akého dôkazu ustálil, že sa jedná o pôžičku, o aké zákonné predpoklady sa opiera a ustanovenia
OZ. Pokiaľ žalobca na výpisoch z účtu vo Z. označil titul prevodu finančných prostriedkov ako pôžičku,
toto nie je rigidný dôkaz, lebo to je správa pre prijímatel'a alebo prevodného príkazu, ktorú adresát

neovplyvní, tak mohlo byť uvedené čokol'vek, viď str. 6 "helfnutie za fiktívny prevod". Pritom aj žalovaný
vo svojich doložených výdavkových a pokladničných dokladoch musel ako pôžičku označiť finančné
prostriedky, lebo by nemal dôkaz o tom, že peniaze vrátil. Preto na základe nesprávneho posúdenia
veci súd I. inštancie dospel zákonite k nesprávnym skutkovým zisteniam vo veci a dospel k tomu
záveru, že žaloba je dôvodná a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na záver navrhuje súdu, aby priznal

aj 100 % trovy právneho zastúpenia, ktoré sme nemohli uplatniť v konaní na súde I. inštancie. No a
napokon smeruje odvolanie aj proti rozhodnutiu vo veci samej, t. j. proti právoplatnému uzneseniu,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu a má vadu § 365 ods. 1 CSP. Podľa § 365 ods. 2 CSP podávame
odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej a odôvodňujeme ho aj tým, že právoplatné uznesenia súdu
I. inštancie vyhlásené na pojednávaní dňa 8.2.2018 o zamietnutí kontrolného znaleckého posudku

a aj opätovný výsluch svedkýň, a uznesenie o upustení od nariadeného výsluchu svedka M., ktoré
predchádzali rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 pretože táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Súd v dôsledku nevykonaných dôkazov nariadených odvolacím súdom
nesprávne právne posúdil vec (výsluch svedka M.) a vykonanie dôkazov na preukázanie ich vzťahu,
spôsobu uzatvorenia pôžičiek, vylúčenie hmotnoprávnej podmienky existencie pôžičky a vykonanie

výsluchov svedkýň p. V. a p. Z., hoci na to bol vážny dôvod a rovnako aj výsluch svedka p. M., čím došlo
k výraznému nesprávnemu posúdeniu veci. Vzhľadom uvedené dôkazy a vyjadrenia predkladaných
súdu, navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní zrušil rozhodnutie súdu prvostupňového súdu, lebo
súd žalovanej strane konania nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočnenie procesných
práv, keď procesným pochybením neposkytol súčinnosť pri vypracovaní Súkromného znaleckého

posudku, hoci CSP jednoznačne definuje tieto práva. Počas celého konania od 1/2016 nerozhodol
o odmietnutí vypracovania ústavného (kontrolného) znaleckého posudku, čím vyvolával stav právnej
neistoty konania, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného. V plnej miere sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku, ako aj závermi súdu I. inštancie, na základe ktorých súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
S dôvodmi, o ktoré sa opiera odvolanie žalovaného zo dňa 05.05.2018 proti napadnutému rozsudku
zásadne nesúhlasí, a to s poukazom na ďalej uvedené skutočnosti. Žalobca sa úvodom tohto vyjadrenia
rázne dištancuje od tvrdení žalovaného v zmysle, že žalobca „žal na poli privilegovanom“ alebo „dostal
zostranysúdunebývalúpozornosť,pričommusúdvytvoriloptimálnepodmienkynauplatnenieprávnych

požiadaviek“. Voči tvrdeniam podobného charakteru sa žalobca ohradzuje, pričom uvádzanie takýchto
tvrdení bez akýchkoľvek dôkazov zo strany žalovaného považuje za neseriózne a neprofesionálne.
Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a
má oporu vo vykonanom dokazovaním, na základe čoho dospel súd I. inštancie k správnym záveromo existencii zmlúv o pôžičke, ktoré medzi sebou uzatvorili žalobca so žalovaným. O existencii zmlúv o
pôžičke svedčí taktiež fakt, že na výpisoch z účtu Z. X. K., a.s. je označený titul prevodu finančných
prostriedkov ako pôžička, pričom zároveň aj žalovaný označil finančné prostriedky ako pôžičku v

doložených výdavkových pokladničných dokladoch, na ktorých však nie je pravý podpis žalobcu. Taktiež
bolo preukázané, že na základe uzatvorených zmlúv o pôžičke boli prevedené finančné prostriedky z
účtu žalobcu na účet žalovaného. Žalovaný však nepreukázal vrátenie týchto finančných prostriedkov
žalobcovi, čo potvrdilo aj vykonané znalecké dokazovanie, ktorému sa žalobca venuje nižšie v texte
tohtovyjadrenia.Ďalejžalobcapoukazujenanekonzistentnosťobranyžalovaného,ktorýspočiatkutvrdil,

že k uzatvoreniu žiadnych zmlúv o pôžičke s výnimkou jedného prípadu nedošlo (uvádzané obnosy
finančných prostriedkov si od žalobcu nikdy nepožičal), pričom finančné prostriedky, ktoré prešli z účtu
žalobcu na účet žalovaného mal žalovaný v pokladni banky vybrať a následne odovzdať do rúk žalobcu.
Tvrdenia žalovaného však neboli preukázané ani výsluchom svedkýň (p. M. Z. a Ing. Z. V.), ktoré sa
vyjadrili v tom smere, že nevedia o tom, že by žalovaný po pripísaní finančných prostriedkov na jeho účet
obratomvhotovostivrátilžalobcoviprevedenéfinančnéprostriedky.Vovzťahuknámietkamžalovaného,

že súd nevykonal navrhovaný opakovaný výsluch svedkýň p. M. Z. a Ing. Z. V. žalobca poukazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde súd I. inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie nevykonať
výsluch menovaných svedkýň, ktoré už v konaní boli vypočuté. Súd I. inštancie skonštatoval, že návrhu
žalovaného nevyhovel z toho dôvodu, že menované svedkyne jednoznačne uviedli, že neboli prítomné
a nikdy nevideli to, ako žalovaný vracal finančné prostriedky žalobcovi. Z tohto dôvodu súd nepripustil

navrhovaný opätovný výsluch menovaných svedkýň. Žalobca sa s takýmto postupom súdu v plnom
rozsahu stotožňuje. Čo sa týka výsluchu p. B. M., ako svedka v predmetnej veci, žalobca odkazuje na
názor súdu I. inštancie, ktorý uvážil, že výsluch menovaného nie je potrebný. Ako dôvod súd uviedol
zmenu obrany žalovaného, ktorý po vrátení veci prvostupňovému súdu už netvrdil, že časť finančných
prostriedkov bola na pokyn žalobcu prevedená p. M., ale predložil výdavkové pokladničné doklady s

tým, že všetky finančné prostriedky žalobcovi vrátil, čo mal žalobca potvrdiť svojím podpisom. Súd I.
inštancie vo vzťahu k svedkovi p. M. zároveň poukázal na vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.05.2016,
podľa ktorých je pán B. M. nedôveryhodná osoba. Z dôvodu, že sa p. M. ako svedok opakovane
nedostavil na výsluch pred dožiadaným súdom (Okresný súd Prešov), bola vec vrátená bez vybavenia
na Okresný súd Dunajská Streda. Na základe uvedených dôvodov súd považoval výsluch svedka p.

M. za bezpredmetný. Rovnako podľa názoru žalobcu by výsluch p. M. s ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti spôsobil iba zbytočné prieťahy v konaní, pričom v konečnom dôsledku výsluch menovaného
svedka nemôže privodiť pre žalovaného priaznivejšie posudzovanie toho, či finančné prostriedky
boli vrátené žalobcovi. Následne však žalovaný po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu (uznesenia
Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/155/2011) zmenil svoju obranu v tom zmysle, že žalovanú

hotovosť vrátil, čo mal žalobca potvrdiť svojím podpisom. Ako dôkaz predložil výdavkové pokladničné
doklady (zo dňa 02.03.2006, 19.06.2007, 11.05.2007 a 21.05.2007), ktoré sa k nemu dostali náhodou,
nakoľko doteraz presne nevedel, kde sa tieto nachádzajú. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že
až do tohto momentu žalovaný tvrdil, že k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke peňazí (s výnimkou tej zo dňa
06.09.2005) nedošlo. Je zrejmé, že žalovaný svoju obranu po vrátení veci prvostupňovému súdu oprel

o výdavkové pokladničné doklady, na ktorých bol ako účel uvedené „vrátenie pôžičky“. Z uvedeného je
evidentné, že obrana žalovaného nie je od začiatku konzistentná a jeho argumentácia značné chaotická.
Ak podľa názoru žalovaného v danom prípade medzi ním a žalobcom nedošlo k uzatvoreniu zmlúv o
pôžičke, resp. išlo o finančné transakcie, ktoré boli v rovnaký deň žalobcovi vrátené, vyznieva nelogicky
opieraťsvojetvrdeniaolistiny,ktorétietotvrdeniažalovanéhovyvracajú,nakoľkosavnichjasneuvádza,

že účelom ich vystavenia bolo vrátenie pôžičky. Z tohto pohľadu sa žalobca v plnej miere stotožňuje
s názorom súdu, ktorý tvrdenia žalovaného vyhodnotil ako nedôveryhodné. Žalovaný popiera tvrdenie
žalovaného, že poskytnuté finančné prostriedky mu boli vrátené. Rovnako žalobca popiera pravosť
svojho podpisu na predložených výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré považuje za účelovo
vykonštruovaný dôkaz. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na výsledky znaleckého dokazovanie

vykonaného v predmetnej veci súdnym znalcom Mgr. Evou Forgácsovou z odboru písmoznalectva,
odvetvia ručné písmo, ktorá zisťovala, či podpis príjemcu (žalobcu) na pokladničných dokladoch
predložených žalovaným je totožný s podpisom žalobcu. Zo záverov znaleckého posudku č. 35/2015
vypracovaného súdom ustanoveným znalcom jednoznačne vyplýva, že sporné podpisy na výdavkových
pokladničných dokladoch (zo dňa 02.03.2006, 19.06.2007, 11.05.2007 a 21.05.2007) nie sú pravými

podpismi žalobcu (p. T. G.). Uvedené potvrdzuje tvrdenia žalobcu o tom, že predmetné pokladničné
doklady neboli za príjemcu podpísané žalobcom. K námietkam žalovaného ohľadom nedostatkov
znaleckého posudku č. 35/2015 vypracovaného súdnym znalcom Mgr. Evou Forgácsovou žalobca
poukazuje na vyjadrenia znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej, ktorá na pojednávaní dňa 08.02.2018 uviedla,že na základe postupov, analýzy a porovnania sporných a porovnávacích podpisov sa dopracovala k
jednoznačnému záveru. Súdna znalkyňa zároveň potvrdila, že disponovala dostatočným množstvom
porovnávacieho materiálu (konkrétne viac ako 90 podpismi žalobcu), pričom na overenie pravosti

akéhokoľvek podpisu je potrebné predložiť na skúmanie 15-20 podpisov. Žalobca ďalej poukazuje na
najdôležitejšie konštatovanie súdnej znalkyne, ktoré sa týka zistenia, že porovnávacie podpisy a sporné
podpisy sú diametrálne odlišné. Na základe toho, že sa sporné podpisy nezhodujú s porovnávacími
podpismi, podľa súdnej znalkyne nemôžu byť sporné podpisy na výdavkových pokladničných dokladoch
pravými podpismi žalobcu. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde

súd konštatuje, že výsluchom znalkyne, ako aj jej písomným vyjadrením k znaleckému posudku
dospel k záveru, že znalkyňa vypracovaný znalecký posudok č. 35/2015 obhájila a zároveň vyvrátila
námietky prednesené žalovaným. Má za to, že ak existujú jednoznačné závery znaleckého dokazovania
ohľadom toho, že sporné podpisy na výdavkových pokladničných dokladoch nie sú pravými podpismi
žalobcu, nie je potrebné vyhotovovať ďalšie znalecké posudky, resp. nie je potrebné nariaďovať
znalecké dokazovanie znaleckým ústavom (podľa ust. § 208 ods. 3 Civilného sporového poriadku)

tak, ako to navrhoval žalovaný. V danom prípade nie sú prítomné závery znalcov, ktoré by boli v
zrejmomrozpore.Opätovnepoukazujenajednoznačnézávery,kuktorýmdospelaznalkyňavznaleckom
posudku č. 35/2015. Ohľadom súkromného znalecké posudku žalobca uvádza, že zo strany súdu I.
inštancie bola žalovanému poskytnutá možnosť pre jeho vypracovanie vrátane poskytnutia lehoty ako
aj súčinnosti, nakoľko žalovaný oznámil súdu, že si súkromný znalecký posudok dal vypracovať. Aj

napriek uvedenému žalovaný nepredložil súdu avizovaný súkromný znalecký posudok, pričom ako
dôvod uviedol, že znalec nemal dostatok porovnávacieho materiálu. Žalobca má za to, že žalovaný
mal dostatok priestoru na to, aby súkromný znalecký posudok vypracoval a predložil súdu. Čo sa týka
argumentácie žalovaného vo vzťahu k žiadosti o uloženie povinnosti predložiť písomnosti s podpisom
žalobcu (v počte najmenej 25-30 písomností) s poukazom na ust. § 210 Civilného sporového poriadku,

žalobca sa stotožňuje s názorom súdu, že povinnosť podľa uvedeného ustanovenia majú strany sporu
a tretie osoby len voči znalcovi ustanovenému súdom. Vzhľadom na uvedené teda nie je možné túto
povinnosť viazať na súkromný znalecký posudok, nakoľko sa jedná o znalecký posudok, ktorý predkladá
strana bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týmto
navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zo dňa 08.02.2018 v zmysle ustanovenia § 387

ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil, ako vecne správne.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je vo výroku
vecne správny.

9. Predmetom konania vedeného na súde I. inštancie pod spis. zn. 6C/109/2009 bolo zaplatenie
pohľadávky v sume 120.161,99 eur (3 620 000 Sk) s príslušenstvom. Uznesením č. k. 6C/109/2009-86

zo dňa 29.9.2009 súd I. inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia istiny pohľadávky 6.638,79 eur
a úroku z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od 25.8.2009 a ďalej, i keď už bez potreby vydávania
takéhotorozhodnutia,vzhľadomnarozsahspäťvzatianávrhuanáslednéhozastaveniakonania,pripustil
zmenu návrhu tak, že: odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 113.523,20 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9.958,18 eur od 1.1.2007 do 24.8.2009, zo sumy 3.319,39

eur od 25.8.2009 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.983,27 od 16.8.2008 do zaplatenia,
zo sumy 39.832,70 eur od 16.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 66.387,84 eur od 16.8.2008 do zaplatenia.
Rozsudkom 6C/109/2009-132 zo dňa 24. februára 2011 vtedy súd I. inštancie uložil odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi z titulu zmlúv o pôžičke pohľadávku v sume 113.523,20 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 9.958,18 eur od 1.1.2007 do 24.8.2009, zo sumy 3.319,39 eur od

25.8.2009 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.983,27 od 16.8.2008 do zaplatenia, zo sumy
39.832,70 eur od 16.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 66.387,84 eur od 16.8.2008 do zaplatenia a trovy
konania v sume 11.776,60 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi
navrhovateľa. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti rozsudku súdu I. inštancie,ktorým uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi priznanú pohľadávku s príslušenstvom z
titulu zmlúv o pôžičke. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23Co/155/2011-145 zo dňa 19. januára
2012 rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal, že

súd I. inštancie sa v danom prípade v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na strohé
ustálenie preukázania uzatvorenia navrhovateľom tvrdených zmlúv o pôžičke medzi účastníkmi konania
s popisom formy týchto zmlúv a posúdenia vierohodnosti predloženého pokladničného výdavkového
dokladu predloženého odporcom, ktorým dokladoval čiastočné splatenie jedinej nesporovanej zmluvy.
Bližšie však v odôvodnení rozhodnutia nerozoberal podmienky a predpoklady vzniku tvrdených zmlúv

o pôžičke, teda ich základné zákonné predpoklady podľa popísaného vyššie, nezisťoval a preto ani
neodôvodňoval okolnosti ich uzatvorenia, účel, dôvod ich rôznych foriem a to vzhľadom na ich predmet
- množstvo peňazí, ako ani samotný vzťah účastníkov vzhľadom na značné množstvo peňazí, ktoré
sa mali požičiavať bezodplatne, teda chýbal tu záver o skutkovom stave veci. Samotná právna norma
na danú vec vzťahujúca sa predznamenáva výpočet tých skutočností, ktoré majú formulovať záver o
skutkovom stave veci, ak by súd dospel k záveru vyhovieť návrhu (daný prípad), čo v odôvodnení

rozhodnutia chýbalo. Záver o skutkovom stave veci by tak mal obsahovať z akých vykonaných
dôkazov súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi existuje zmluvný vzťah založený zmluvou o
pôžičke so zhodnou vôľou oboch zmluvných strán, jej predmet bol riadne odovzdaný a to na základe
konkretizovanýchvykonanýchdôkazov,keďpovinnosťvrátiťpožičanépeniazesuvedenoupreukázanou
splatnosťou, pri skúmaní dohody o nej, bola porušená. V odôvodnení chýba výklad akými úvahami sa

súd I. inštancie riadil pri hodnotení dôkazov, teda ak bolo prisvedčené navrhovateľovi a jeho skutkovej
verzii, potom okrem toho, že má byť v odôvodnení uskutočnený tomu zodpovedajúci výpočet dielčích
skutkových zistení s väzbou na vykonané dôkazy, musí byť aj konštatované, prečo iné navrhované
dôkazy vykonané neboli (žiadaný výsluch svedka M.. l.110) a ako sa potom súd vysporiadal s tvrdeniami,
ktoré navrhnutým dôkazom mali byť preukazované (prevod sumy 230-250 tisíc Sk odporcom na pokyn

navrhovateľa pánovi M.). Ak súd ponechá takúto okolnosť bez povšimnutia, rozhodnutie sa stane
nepreskúmateľné. Napokon odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje ani vysporiadanie sa s
námietkami odporcu, ktorými sporoval samotné uzatvorenie tvrdených ústnych zmlúv. Ďalej súd I.
inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania opomenul vziať na zreteľ aj čiastočné zastavenie
konania z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu, bez rozhodnutia o trovách tejto časti konania, čo je

potrebné odstrániť, s následným posúdením čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené,
a až s prihliadnutím k tomuto hodnotí celkovú otázku úspešnosti a rozhodne o trovách celého konania
(teda aj v časti zastavenia konania samostatným rozhodnutím). Vzhľadom na to, že súd I. inštancie
napadnutý rozsudok neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 157 ods. 2 OSP, pre nedostatok dôvodov
je konanie pred súdom I. inštancie postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia

(pre nedostatok dôvodov). Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods.
2 OSP (§ 167 ods. 2 OSP) je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy
zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované správnym. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do
výlučnej kompetencie súdu I. inštancie. Vzhľadom na uvedené nedostatky v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozhodnutia, pre ktoré je toto rozhodnutie nepreskúmateľné, musel odvolací súd rozsudok
súdu I. inštancie podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec
vrátiť súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

10. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Pojmovým znakom pôžičky je jej dočasnosť, pričom nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je určenie
doby vrátenia. Splatnosť pôžičky tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník

povinnýpôžičkuvrátiťnapožiadanieveriteľovipodľa§563Občianskehozákonníka.Dobavráteniamôže
byť ponechaná na vôli dlžníka, dohodnutá v splátkach, v prípade pod stratou lehôt. Zmluva o pôžičke má
reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Ako pre každú zmluvu je i pre zmluvu o pôžičke nevyhnutným
predpokladom zhodná vôľa oboch strán (konsenzus). Ako náhle je zmluva na základe ponuky a jej

prijatia uzatvorená, vzniká medzi stranami záväzkový právny vzťah, ktorého obsahom sú dohodnuté
práva a povinnosti, avšak až odovzdaním veci dlžníkovi - v danom prípade peňazí sa tento vzťah medzi
nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Pôžička sa zaraďuje medzi tzv. reálny kontrakt, kedy okrem
samotného uzatvorenia zmluvy je potrebný ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.Teda nielen samotným zmluvným dojednaním, ale i odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi
záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané, a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať
vrátenie pôžičky. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma. Pri peňažitých pôžičkách

spravidla vyžaduje veriteľ od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu. Dlžník je zásadne povinný vrátiť to
isté množstvo vecí, teda aj množstvo peňazí, aké boli veriteľom prenechané.

11. Súd vypočul ako svedkyňu M. Z., bývalú pracovníčku Z. Z. M., ktorá v uvedenom období pracovala
ako poradca klienta. Uviedla, že žalobcu pozná z banky ako klienta, vie o tom, že strany sporu mali medzi

sebou nejaké „transakcie“. Čo sa týka jej osobnej prítomnosti pri tomto, nikdy nebola osobne prítomná
a nikdy nevidela, že strany si medzi sebou preberali peniaze. Ich transakcie len vždy overovala, teda
overovala to, čo kolegyňa zadala do počítača. Má iba z počutia vedomosť o tom, že medzi stranami
sporu je problém, ktorý súvisí s pôžičkou peňazí. Svedkyňa sa nevie vyjadriť k tomu, či peniaze boli
vrátené. Určite si nepamätá na prípad, že by niekedy žalovaný vybral zo svojho účtu istinu 1.200.000,-Sk
alebo 2 mil. Sk v hotovosti a pred ňou ich odovzdával žalobcovi. Obe svedkyne potvrdili, že v minulosti

bolo možné bez nahlásenia vybrať na pobočke istinu 100 tis. Sk, inak pokiaľ na pobočke boli peniaze,
tak vyššiu sumu bolo možné vybrať so súhlasom riaditeľa pobočky. Svedkyni Ing. Z. Dokovej boli dané
k nahliadnutiu originály z prevodu z účtu žalobcu, z ktorých finančné hotovosti sú predmetom tohto
sporu. Svedkyňa sa vyjadrila, že podľa príslušného kódu tieto operácie vykonala ona. Potvrdila, že
číslo účtu prevodu je číslo účtu žalobcu a peniaze smerovali na osobný účet bývalého nadriadeného

- žalovaného. Svedkyňa potvrdila, že v minulosti nikdy neprevádzala opačné finančné operácie, teda
že by finančné prostriedky z účtu žalovaného prechádzali na účet žalobcu. Nikdy nebola prítomná v
úradných priestoroch či mimo úradných priestorov pri situácii, pri ktorej by žalovaný osobne odovzdával
istú finančnú hotovosti žalobcovi.

12. Po zrušení veci Krajským súdom v Trnave súd opätovne podrobne vypočul strany sporu. Žalobca
v celom rozsahu zotrval na doterajších tvrdeniach. Žalovaný zmenil svoju obranu. Zotrval na tom, že
uvedené peniaze nikdy neboli pôžičkou, pretože si od žalobcu nič nepožičal, ale trval na tom, že o túto
transakciu ho požiadal žalobca, ktorý ho požiadal, aby mu „helfnul“. Tieto peniaze mu chcel vrátiť na
jeho účet s čím žalobca nesúhlasil, preto on tieto peniaze vybral z účtu a doložil na žalovanú istinu

pokladničné a výdavkové doklady a tvrdil, že na základe takýchto dokladov osobne uvedené peniaze
ktoré neboli pôžičkou, vrátil žalobcovi. Všetky uvedené pokladničné a výdavkové doklady boli označené
ako vrátenie pôžičky. Doložil tri pokladničné výdavkové doklady. Jeden zo dňa 19.06.2007, ktorým mal
žalobca potvrdiť, že mu bolo vrátených 2 mil. Sk, ďalší výdavkový pokladničný doklad zo dňa 21.05.2007
o vrátení sumy 1.200.000,-Sk ako vrátenie pôžičky a taktiež zo dňa 11.05.2007 o vrátení pôžičky

na sumu 120.000,-Sk a ďalší výdavkový pokladničný doklad zo dňa 02.03.2006 na sumu 100.000,-
Sk. Žalobca namietol pravosť svojho podpisu na týchto výdavkových pokladničných dokladoch. Súd
preto nariadil znalecké dokazovanie na zistenie, či podpis príjemcu na vyššie uvedených pokladničných
dokladoch zo dňa 19.06.2007, 21.05.2007, 11.05.2007 a 02.03.2006 je totožný s podpisom žalobcu.
Znalkyňa z odboru písmo znalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) Mgr. Eva Forgácsová

podala vo veci znalecký posudok 35/2015, zo záveru ktorého vyplýva, že ani jeden z podpisov nie je
pravým podpisom žalobcu T. G.. Sporné podpisy na troch dokladoch označené ako SM1, SM2, SM3
s veľkou pravdepodobnosťou vyhotovila totožná osoba. Vzhľadom na to, že sporný podpis označený
ako SM4 je diametrálne odlišný v porovnaní so spornými podpismi označenými ako SM1, SM2, SM3
nie je možné zistiť, či pisateľom sporného podpisu SM4 je osoba, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou

vyhotovila podpisy označené ako SM1, SM2, SM3. Porovnaním podpisov síce zistila niektoré podobné
znaky tvarovania, ktoré však nepostačujú na to, aby bolo možné žalobcu potvrdiť ako pisateľa sporných
podpisov, pretože sporné podpisy označené ako SM1, SM2, SM3, SM4 a porovnávacie podpisy T. G.
sú diametrálne odlišné.

13. Súd po námietkach žalovaného k posudku a žiadosti, aby súd ustanovil kontrolného znalca resp.
požiadal o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku, ktorý by mali vypracovať traja nezávislí znalci
v odbore písmoznalectva v Žiline požiadal o vyjadrenie znalkyne. Znalkyňa sa vyjadrila písomne k
daným námietkam. Poukázala na to, že pri analýze vzájomných porovnávacích podpisov zistila, že
na skúmanie boli predložené ukážky a skúšky podpisov žalobcu. Ukážky boli vyhotovené v období

„pred“, „v roku“ a „po“ vzniku sporných podpisov (sporné podpisy pochádzajú z rokov 2007,2006) a
majú tvar skrátených nacvičených podpisov a nachádzajú sa na písomnostiach oficiálneho charakteru.
To znamená, že porovnávacie podpisy boli vyhotovené v časovo porovnateľnom období so spornými
podpismi. Podpisy totožného pisateľa vykazujú pri vzájomnom porovnaní podobné, zhodné, rozdielneznaky, pričom rozdielne znaky sú vysvetliteľné variabilitou podpisov totožného pisateľa. Pri analýze
vzájomnom porovnané porovnávacích podpisov zistila, že niektoré ukážky podpisov sa zhodujú so
skúškami podpisov T. G.. Porovnaním sporným podpisov SM1, SM2, SM3, SM4 a porovnávacích

podpisovT.G.znalkyňavšakudáva,žezistila,žespornépodpisyaporovnávaciepodpisysúdiametrálne
odlišné. Na základe porovnania charakteru sporných a porovnávacích podpisov v tomto konkrétnom
prípade bolo možné stanoviť záver, ktorý uviedla v znaleckom posudku, že pisateľom podpisov na
materiáloch označených ako SM1, SM2, SM3, SM4 nie je žalobca.

14. Výsluch M., ktorého odvolací súd v závere zrušujúceho uznesenia uviedol, že je ho nutné vypočuť,
už ako svedka v danom momente, súd I. inštancie správne už nepovažuje za potrebný aj z toho dôvodu,
že žalovaný zmenil po zrušení veci Krajským súdom v Trnave svoju obranu, pretože už netvrdil, že
časť peňazí bola na pokyn žalobcu prevedená pánovi M., ale tvrdil predložením vyššie uvedených
výdavkových pokladničných dokladov, že všetky peniaze bezo zvyšku žalobcovi vrátil, čo žalobca
potvrdil svojim podpisom. Výsluch svedka M. sa stal z tohto dôvodu aj podľa odvolacieho súdu za

bezpredmetný. Aj úvaha súdu, že pokiaľ právny zástupca žalovaného však opätovne začal tvrdiť, že
je dôležitý výsluch tohto svedka, bolo potrebné uviesť súdu na aké okolnosti svedok má byť vypočutý
a v konečnom dôsledku mal možnosť zabezpečiť jeho účasť na súde je zo strany odvolacieho súdu
považovaná za správnu.

15. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu I. inštancie aj v tom, že žalobca navýpisoch
z účtu vo Z. označil titul prevodu finančných prostriedkov ako pôžičku, pričom ako pôžičku označil
finančné prostriedky aj žalovaný vo svojich doložených výdavkových a pokladničných dokladoch,
ktoré však nie sú overené podpisom žalobcu. Výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel preto
správne k tomu, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna dohoda o pôžičke. Bolo preukázané,

že finančné prostriedky boli z účtu žalobcu poukázané na účet žalovaného, ako aj to, že žalovaný
finančné prostriedky doposiaľ nevrátil. Tvrdenia žalovaného súd považoval za nevieryhodné, pretože
tieto tvrdenia od samého počiatku menil. V odpore proti platobnému rozkazu namietal iba výšku
požičaných peňazí s tým, že tvrdil, že časť finančných prostriedkov vrátil. Následne už tvrdil, že časť z
finančnej istiny, ktorá je žalovaná, na pokyn žalobcu previedol na účet B. M. z O.. Po zrušení rozsudku

súdu I. inštancie Krajským súdom v Trnave predložil pokladničné a výdavkové doklady a tvrdil, že
žalovanúhotovosťžalobcovivrátil,čožalobcapotvrdilsvojimpodpisom.Zozáverovznaleckéhoposudku
vyplynulo, že uvedené doklady nie sú podpísané žalobcom, takže žalovaný nepredložil žiaden dôkaz
ktorým by preukázal, že finančné prostriedky ktoré z účtu žalobcu prešli na jeho účet boli žalobcovi
vrátené. Preto súd dospel k tomu záveru, že žaloba je dôvodná a žalobe v celom rozsahu vyhovel. O

nároku na náhradu trov konania rozhodol súd I. inštancie tiež správne s poukazom na § 255 ods. 1 CSP
a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože bol v konaní
v celom rozsahu úspešný.

16. Odvolací súd preto rozsudok súdu I. inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, ako vecne

správny vo výroku potvrdil.

17. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žebolvodvolacomkonanívcelomrozsahuúspešný.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).