Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/290/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116205984
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5116205984.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: P.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, právne zast. JUDr. Michal Krnáč, advokát, IČO: 37 904 779, V.
Tvrdého 793/21, Žilina, proti žalovaným v rade: 1/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, 2/ U. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. XXX, obom právne zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Anton Školek

& partners, s.r.o., so sídlom Bytča, Treskoňova 816/1, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia (predbežného opatrenia), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline zo dňa
23.3.2016 č.k. 40C/59/2016-38, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým

sa žalobca domáhal, aby súd uložil odporcovi v rade 1/ a odporcovi v rade 2/ povinnosť zdržať sa
vykonávania právnych úkonov, na základe ktorých by vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcimsavobciPredmier,k.p.P.,zapísanýchnaLVč.XXX,naparceleregistra„C“akopozemok
nachádzajúci sa na parcele č. 560/6, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 630 m2 a
stavba - rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúca sa na p.č. 560/6 alebo k ich časti, mohla nadobudnúť
akákoľvek tretia osoba odlišná od navrhovateľa, najmä sú povinní zdržať sa vykonávania takých

právnych úkonov, ktorými predmetné nehnuteľnosti alebo ich časť odplatne alebo bezodplatne previedli,
darovali, prenajali, vložili do základného imania obchodnej spoločnosti, družstva alebo do majetku inej
právnickej osoby, zriadili k nim záložné právo alebo tento inak zaťažili, a to všetko až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej o zaplatenie sumy vo výške 26.555,14 eur spolu s príslušenstvom.
Pri odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 102 ods. 1, § 75 ods.
2 veta prvá a druhá a § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., ktoré ustanovenia vo svojom rozhodnutia aj

citoval. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd ďalej uviedol, že súd sa oboznámil s obsahom návrhu
navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia a s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k
záveru, že nie je osvedčený právny záujem na navrhovanom predbežnom opatrení, keďže navrhovateľ
neosvedčil existenciu naliehavosti vydania predbežného opatrenia, nakoľko neosvedčil nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. neosvedčil, že bez okamžitej predbežnej, hoci len dočasnej úpravy
pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené, prípadne by bol ohrozený budúci výkon súdneho

rozhodnutia. Návrh neobsahuje opísanie takých okolností, z ktorých vyplýva bezprostredná hrozba
nasvedčujúca nevyhnutnej potrebe poskytnúť navrhovanú predbežnú ochranu právnym vzťahom v
rozsahu uvedenom v žalobnom návrhu. Účelom predbežného opatrenia nie je a ani nemôže byť
zabezpečenie pohľadávky veriteľa a to ani za predpokladu, že navrhovateľ bol doteraz v dobrej viere,
že jeho pohľadávka bola zabezpečená spôsobom dohodnutým v zmluve o zabezpečení záväzku.
Súd nemôže rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia suplovať niektorý zo zabezpečovacích

inštitútov, takéto ponímanie predbežného opatrenia nie je v súlade s dikciou zákona a úmyslom
zákonodarcu. Navrhovateľ odvodzuje naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia len od svojejobavy, že jeho pohľadávka nebude v budúcnosti upokojená pre nedostatok majetku na strane odporcov
v rade 1/ a 2/, čo však súd nepovažuje za osvedčenie tej skutočnosti, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka bezprostredne ohrozené. Z

uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v ním požadovanom
znení zamietol. Súd považuje ešte na záver za potrebné podotknúť, že samozrejme toto rozhodnutie o
zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej a ani nijakým
spôsobom neprejudikuje výsledok konania vo veci samej.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
vktoromuviedol,ženesúhlasísozamietnutímnávrhunanariadeniepredbežnéhoopatrenia,poukazoval
na niektorú judikatúru súdov, ktorú v odvolaní citoval a v závere uviedol, že do dnešného dňa žalovaní
v rade 1/ a 2/ nevrátili ani len čiastočne pôžičku, ktorú si požičali od žalobcu a žalobca má dôvodnú
obavu, že predmetná pôžička mu nebude vrátená nikdy, preto sa obracia na súd s návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia. Podľa jeho názoru ide o stav, ktorý neznesie odklad. V tomto konaní

je preukázaná aj naliehavosť a potrebnosť dočasnej úpravy, že predbežným opatrením sa zabezpečí
účel občianskeho súdneho konania, nakoľko pohľadávka navrhovateľky je ohrozená a zákaz nakladania
s nehnuteľnosťami by v tomto prípade významným spôsobom prispel k riadnej ochrane. Odvolateľ teda
žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil bezodkladné opatrenie podľa
návrhu žalobcu.

3. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných

procesných kódexov a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP,
§ 471 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470
ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej

úprave, ktorá reguluje neodkladné opatrenia ako ekvivalent pôvodných predbežných opatrení podľa
Občianskeho súdneho poriadku.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania
žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení

s § 234 ods. 2 CSP.

8. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie je
predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb. Niesú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov, pretože nimi
nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté, až rozhodnutím vo veci samej. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov

účastníkov konania nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie
práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie výkonu súdneho
rozhodnutia. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia budúceho
výkonu rozhodnutia zo strany navrhovateľa, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd.

9. V ďalšom odvolací súd poukazuje na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie uznesenia súdu prvej
inštancie.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)