Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915209916
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7915209916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Raiffeisenbank a.s., Praha
4, Hvězdová 1716/2b, IČO: 49240901, Česká republika (ďalej len ČR), zastúpenej Havel, Holásek &
Partners s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanej
C. L., S., F. XXXX, v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou JUDr. Drahomírou
Ferkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie 82 957,97 CZK s prísl.,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 12C/393/2015-82 zo 6.11.2015 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úroky vo výške 24,90 %

ročne zo sumy 66 612,62 Kč od 14.11.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania na súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozsudkomI.Žalovanejuložilpovinnosťuhradiťžalobkyni82957,97
CZK, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. Žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobkyni 8,05 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 80 867,45 CZK od 14.11.2014 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, III. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a IV. Žalovanej uložil povinnosťuhradiť žalobkyni
trovy konania 491,94 €, na účet jej zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobkyňa napadla rozsudok včas podaným odvolaním a, o. i., uviedla: I. 1. Naďalej trvá na tom, že so

žalovanou 11.12.2013 platne uzavrela Zmluvu o rýchlej pôžičke (ďalej len Zmluva), na základe ktorej jej
poskytla, o. i., úverový rámec (ďalej len Úver), ktorý bola oprávnená čerpať za podmienok dohodnutých
v rámci tohto zmluvného vzťahu. 2. Podaním z 26.5.2015 navrhla súdu, aby vydal rozsudok, ktorým
zaviaže žalovanú na zaplatenie: a) sumy 82 957,97 Kč; b) zmluvného úroku 24,90 % ročne zo sumy
66 612,62 Kč od 14.11.2014 do zaplatenia; c) úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 80 867,45 Kč
od 14.11.2014 zaplatenia; d) trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov
právneho zast. 3. 6.11.2015 vydal súd rozsudok, ktorým (i) zaviazal žalovanú k zaplateniu 82 957,97

Kč, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 80 867,45 Kč od 14.11.2014 do zaplatenia, v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; (ii) v časti o zaplatenie úroku 24,90 % zo sumy 66 612,62 Kč od
14.11.2014 do zaplatenia žalobu zamieta; (iii) Žalovaná je povinná zaplatiť jej trovy konania 491,94 € na
účet jej zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 4. Pridržiava sa a odkazuje odvolací súd v celom
rozsahu na celú svoju doterajšiu právnu argumentáciu, ako aj skutkové tvrdenia uvedené vo všetkých
svojich predchádzaj písomných podaniach a predložených dôkazoch, ktoré sa nachádzajú v súdnom
spise v uvedenej právnej veci. II. Ani po skutkovej a ani po právnej stránke sa nestotožňuje s výrokom

rozsudku a s jeho odôvodnením a predmetný výrok rozsudku napadá v jeho bode (ii) (zamietnutých
plynúcich zmluvných úrokov 24,90 % ročne zo sumy 66 612,62 Kč od 14.11.20 zaplatenia). Napádanú
časť rozsudku považuje - z odvolacích dôvodov - za nesprávny, arbitrárny, a v konečnom dôsledku en
bloc nezákonný. Vo zvyšnej časti rozsudok nenapadá.3. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Rozsudok vo výrokoch I. a II. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a §

379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
5. Súd v odôvodnení rozsudku, citujúc znenie § 497,§ 502,§ 506 a § 369 ods.1 Obch. zák. Č R, o. i.,
uviedol: Zamietol žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie úrokov z úveru za obdobie po dni predčasnej
splatnosti úveru do splatenia úveru. Povinnosť dlžníka uhrádzať úroky z úveru je daná len počas trvania
úverového zmluvného vzťahu. Keďže k ukončeniu zmluvného úverového vzťahu došlo jednostranným

úkonom žalobkyne ako veriteľky, vznikla žalovanej dlžníčke povinnosť uhradiť celú nesplatenú časť
úveru dňom mimoriadnej splatnosti. Ak by povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru trvala aj po ukončení
úverového vzťahu, dlžník by sa dostal do výrazného nevýhodného postavenia, pretože záujmom
veriteľa by mohla byť neprimeraná majetková hodnota získavaná predlžovaním obdobia vymáhania
dlhu, počas ktorého je povinnosťou dlžníka uhrádzať popri úrokoch z omeškania aj úroky z úveru.
Účelom mimoriadnej splatnosti úveru „je je“ zabezpečiť, aby došlo čo k najrýchlejšej úhrade veriteľovej

pohľadávky, ktorej plnenie je ohrozené porušovaním zmluvných povinnosti zo strany dlžníka, a to aj
núteným vymožením - exekúciou. Nároky veriteľa na úroky z úveru spolu s úrokmi z omeškania po
predčasnej splatnosti úveru môžu viesť veriteľa k tomu, aby tento účel zmaril tým, že v prípade odkladu
vymoženia splatenia úveru v primeranom čase získa podstatne vyšší majetkový výnos, ako v prípade
absencie predčasnej splatnosti úveru. Predmetná zmluva je spotrebiteľským úverom a priznanie úrokov

z úveru za obdobie po predčasnej splatnosti by nebolo v súlade s ust. na ochranu žalovanej ako
spotrebiteľa podľa § 53 ods.1,§ 53 ods.4 písm. t/ a § 54 ods.1 O. z. Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu
trov konania, ktoré vyčíslila v podaní z 25.6.2015. Uplatnila nárok na zaplatenie 181 €, čo je hodnota
súdneho poplatku zo žaloby a na náhradu 310,94 €, čo predstavuje trovy právneho zast., ako odmena
za 1 úkon právnej „pomoci“ vo výške 121,17 €, pričom boli vykonané 2 úkony právnej „pomoci“, režijný

paušál za každý z týchto úkonov právnej „pomoci“ je 8,39 €, čo po zvýšení o 20 % DPH predstavuje
310,94 €. Zistil, že vyúčtovanie trov právneho zast. je v súlade s vyhl.č.655/04 Z. z. Citoval znenie §
142 ods.1 a § 149 ods.1 O. s. p. Keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech o zaplatenie 82 957,97
a žalovaná nebola v konaní úspešná, uložil žalovanej povinnosť uhradiť pre žalobkyňu celkové trovy
konania 491,94 €, na účet jej zástupcu, ktorý je advokátom.

6. Žalobkyňa ďalej v odvolaní uviedla: III. 6. Nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 205
ods.2 písm. f) O. s. p. vo vzťahu k otázke zamietnutia nároku v časti plynúcich zmluvných úrokov
z poskytnutého Úveru po splatnosti úveru. 7. Súd rozsudkom zamietol jej žalobu, čo do plynúcich
zmluvných úrokov zo sumy 66 612,62 Kč od 14.11.2014 do zaplatenia a to z dôvodov uvedených
v odôvodnení rozsudku. 8. Domnieva sa, že súd zamietnutím žalobného návrhu v časti plynúcich

zmluvných úrokov z neuhradených splátok poskytnutého úverového rámca je nedôvodný, pretože si -
podľa názoru súdu - platenie zmluvného úroku môže požadovať len do dohodnutej splatnosti úveru.
9. Je presvedčená, že uplatňovaný právny nárok v časti plynúcich zmluvných úrokov z poskytnutej
sumy je plne odôvodnený nielen právnymi predpismi Slovenskej republiky (ďalej len SR), ale taktiež
judikatúrou súdov SR a ČR a súčasne aj odbornou verejnosťou a dokonca aj vývojom legislatívy

v posledných rokoch, ktorá sa vyjadruje k tejto otázke viac než dostatočne. 10. Citovala znenie
§ 497 zák.č.513/91 Zb. Obchodní zákoník v znění pozdějších předpisů (ďalej len Obch. zák. ČR;
poznámka žalobkyne). 11. Z uvedeného vyplýva, že povaha zmluvných úrokov je určená ako odplata
v prospech veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov. Zmluva o úvere je tradičný konsenzuálny
a odplatný záväzkový vzťah. Prvok zmluvných úrokov predstavuje podstatný znak zmluvy o úvere

a to jej odplatnosť. 12. V prípade porušenia povinností zo strany dlžníka ObZ ČR obsahuje ust. na
ochranu veriteľa, ktorý sa môže žalobou domáhať na súde plnenia v zmysle zmluvy o úvere. 13.
Vzhľadom k skutočnosti, že z jej strany došlo k riadnemu splneniu povinnosti poskytnúť plnenie v
prospech žalovanej, je v zmysle ust. Obch. zák. ČR a zák.č.513/91 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len Obch. zák. SR; poznámka žalobkyne) oprávnená domáhať sa na

príslušnom súde vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov ako aj zmluvných úrokov, ktoré by
v prípade riadneho plnenia zo strany žalovanej mali mať povahu odplaty za poskytnutie peňažných
prostriedkov. 14. Z dôvodu zdôraznenia rozdielu medzi odplatným úrokom a úrokom z omeškania by si
dovolila uviesť, že okrem uvedeného je v dôsledku správania žalovanej - porušenia povinnosti splácať
riadne a včas - oprávnená požadovať úroky z omeškania, ktoré majú odlišný charakter, ako je to v

prípade zmluvne dohodnutého úroku. 15. Podstatou už zmieneného úroku z omeškania je sankčný
charakterzaporušenie,čiopakované porušovaniezmluvnýchpovinností,vtomtoprípadesplácaťriadne
a včas. 16.17.18. Citovala z publikácie BARTROVÁ Z. in PATAKYOVÁ M. a kol. Obchodný zákonník.
Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s.1394, OVEČKOVÁ O. in OVEČKOVÁ O. a kol.Obchodný zákonník. Komentár. 2. časť. 3. doplnené vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2012, s.537 a
s.547-548. 19. Ak by si mala osvojiť výklad súdu, bola by takýmto spôsobom ukracovaná o právny nárok,
ktorý má svoje základy priamo v zákonných ust., týkajúcich sa tohto úverového produktu. Súčasne,

žalovaná by tak bola v zjavne zvýhodnenej situácii, kedy porušovanie zmluvných povinností by jej bolo
v prospech, pretože by sa tým tak vyhýbala povinnosti uhrádzať odmenu za poskytnutie peňažných
prostriedkov (vo výške 24,90 % p. a.) s odkazom na podstatu zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere podľa
§ 497 Obch. zák. SR, resp. Obch. zák. ČR a bola by tak povinná uhradiť podstatne nižšie sankčné
úroky (vo výške 8,05 % p. a.) 20. Práve podstata zmluvy o úvere podľa § 497 a n. Obch. zák. SR, resp.

Obch. zák. ČR je jej odplatnosť, ktorá motivuje veriteľa poskytovať peňažné prostriedky v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Ak by bola odplatnosť zanedbateľný znak zmluvného vzťahu, tak ako to indikuje
úvaha súdu, stratil by tak veriteľ záujem o prípadné poskytovanie peňažných prostriedkov v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. 21. V súvislosti s judikatúrou súdov SR zaoberajúcich sa týmto právnym
problémom odkázala na Uznesenie Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 4Obo 143/1998, zverejnené
v publikácii Zo súdnej praxe ZSP 43/2000, publikované vydavateľstvom IURA EDITION spol. s r.o. 22.

Citovalazodôvodneniazmienenéhouznesenia.23.Jepresvedčená,žeNSSRsakotázkeoprávnenosti
zmluvných úrokov jasne vyjadruje a to tak, že veriteľ je oprávnený požadovať nielen poskytnutú sumu,
ale taktiež dohodnuté úroky (tak odplatné, ako aj sankčné), pričom zmluvne dohodnuté odplatné úroky
je oprávnená požadovať do dňa vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov zo strany žalovanej.
24. V druhej vete cit. časti uznesenia NS SR nadväzne upozorňuje na dôsledky omeškania s platením

riadne a včas, kedy vzniká povinnosť dlžníka hradiť spolu s pôvodným záväzkom sankciu za porušenie
zmluvných povinností - úroky z omeškania. 25. Z uznesenia NS SR nie je nijakým spôsobom možné
vyvodiť záver, že veriteľ nie je oprávnený požadovať zmluvné úroky aj po splatnosti úveru. K tejto otázke
sa dostatočne vyjadruje rozsiahla judikatúra súdov SR, ako aj ČR. Dovolila si preto len stručne odkázať
na vybrané súdne rozhodnutia v identických otázkach. 26. Citovala, čo vyplýva Zo súdnej praxe, IURA

EDITION spol. s r.o. 55/1996. 27. Citovala z odôvodnenia rozsudku NS ČR 33Cdo 113/2008 z 9.2.2010.
28. Na základe cit. súdnej praxe je presvedčená, že právny nárok odôvodňuje aj súdna prax, ktorá
sa v tejto otázke dostatočne vyjadruje k otázke v prospech jej právneho nároku. 29. Na margo záveru
súdu si dovolila opakovane odkázať na rozsudok NS ČR 33Cdo 113/2008 z 9.2.2010 (citovala ďalšiu
časť z jeho odôvodnenia). 30. Zároveň by si dovolila poukázať aj na úvahu čo do aktuálnej legislatívy

SR a zámeru zákonodarcu uvedenú otázku jasne vyriešiť, tak aby nevytvárala ďalšie pochybnosti o
oprávnenosti právnych nárokov veriteľov aj čo do plnenia zmluvných úrokov po splatnosti úveru. 31.
Návrh zák., ktorým sa dopĺňa zákon č.40/64 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doručený 10.1.2014 obsahoval v navrhovanej verzii
obmedzenie maximálnej doby za ktorú možno požadovať od dlžníkov zmluvné úroky a to nasledovne:

V § 53 ods.9 sa na konci pripája táto veta: Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria
dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565. 32. Citovala, čo sa uvádza v dôvodovej správe
zákonodarcu k tejto časti pripravovanej novely. 33. Porovnaním schváleného znenia zák.č.106/14 Z. z.
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.40 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 1.4.2014 je potom zrejmé, že Národnou radou schválené

znenie novely O. z. NEOBSAHUJE obmedzenie povinnosti platiť úroky z poskytnutých prostriedku na
čas do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a táto časť novely bola na podnet ústavnoprávneho
výboru zo znenia zák. vypustená. 34. Aj na základe tohto legislatívneho procesu je zrejmé, že do
predloženia novely O. z. Národnej rade SR (10.1.2014), resp. schvaľovania tejto novely (do 1.4.2014)
neexistovalo (a naďalej neexistuje) v právnom poriadku SR ust. obmedzujúce možnosť požadovať

od dlžníkov zmluvné úroky iba do konečnej splatnosti úveru. Sám zákonodarca takúto iniciatívu v
schválenom znení novely O. z. nepodporil. 35. Argumentom a contrario preto prichádza k záveru, že
zákonodarca „umožnňuje“ a súhlasí možnosťou požadovať od dlžníkov aj po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, resp. po konečnej splatnosti úveru až do jeho zaplatenia. Na základe uvedenej analýzy
mala možnosť poukázať na nesprávne právne posúdenie úročenia poskytnutého úverového rámca

zmluvným úrokom a spolu s ním poukázať na odôvodnenosť tejto časti právneho nároku založeného
na ust. Obch. zák. ČR, Obch. zák. SR, judikatúre SR, ako aj ČR a taktiež názoroch odbornej verejnosti
v aktuálnych otázkach Obchodného práva. IV. A) Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto odvolaní,
navrhla vydať nasledovný: rozsudok: I. Rozsudok vo výroku I. sa mení a dopĺňa nasledovne: Žalovaná
je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku z a p l a t i ť jej zmluvný úrok 24,90 % ročne zo sumy

66 612,62 Kč od 14.11.2014 do zaplatenia. II. Rozsudok v časti napadaného výroku II. sa z r u š u j e.
B) Eventuálne navrhla rozsudok v časti výroku II. - nepriznaných plynúcich zmluvných úrokov z r u š i ť
a vec v r á t i ť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie v konaní o merite veci. C) Eventuálne v prípade,
potvrdenia rozsudku ako vecne správneho, tak navrhla zároveň vo výroku (potvrdzujúceho) rozsudkupripustiť dovolanie podľa § 238 ods.3 O. s. p., pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
(právneho) významu.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa
týka výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, neboli splnené podmienky na potvrdenie
rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni úroky vo výške 24,90 % ročne zo sumy 66 612,62 Kč od 14.11.2014 do zaplatenia,

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
9. Súd prvej inštancie, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo

skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súdu považuje v celom rozsahu za opodstatnené.
10. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
11. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

12. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa ods.2 cit. ust. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Žalobkyňa mala v konaní úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov konania na súde prvej
inštancie i odvolacích trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.