Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202371
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816202371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: LOGART s.r.o., Galvaniho 16, 821 04
Bratislava,IČO:35917601,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaMAJLING&NINČÁK,s.r.o.,Palárikova
14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: PUBLICITY s.r.o., Hronského 1115, 093
01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 172 401, zastúpenému JUDr. Tomášom Jakubom, advokátom, M. R.
Štefánika 2738/165, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 341 051, o zaplatenie 6.557,83 eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 7Cb/36/2016-95 z
13.9.2017, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie konanie v prevyšujúcej
časti zastavil.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.279,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy

553,80 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 999,92 eur od 05.12.2015 do
zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 497,45 eur od 05.12.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05%
ročne zo sumy 673,30 eur od 05.12.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy 127,12 eur od
05.12.2015 do 19.07.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.260,38 eur od 11.12.2015 do zaplatenia,
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 323,57 eur od 18.12.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy
290,00 eur od 20.12.2015 do 03.08.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100,56 eur od 24.12.2015
do 19.07.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 332,40 eur od 25.12.2015 do zaplatenia, vo výške

8,05 % ročne zo sumy 178,78 eur od 15.12.2015 do 22.07.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy
112,18 eur od 25.12.2015 do 19.07.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 638,93 eur od 31.12.2015
do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 154,94 eur od 19.12.2015 do 03.08.2016, paušálnu
náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Konanie v prevyšujúcej časti zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi vo
vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 6.557,83 eur s príslušenstvom, paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dodal
žalovanému tovar - podľa žalovaného objednávky - riadne a včas, pričom tovar bol žalovanému zaslanýprostredníctvom J. H.. Žalobca vyúčtoval žalovanému vopred dohodnutú cenu za dodaný tovar, a to
faktúrou č. A. vystavenou dňa 17.11.2015 na sumu 553,80 eur vrátane DPH, splatnou dňa 20.11.2015,
č. A. vystavenou dňa 20.11.2015 na sumu 999,92 eur vrátane DPH, splatnou dňa 04.12.2015,

č. A. vystavenou dňa 20.11.2015 na sumu 497,45 eur vrátane DPH, splatnou dňa 04.12.2015,
č. A. vystavenou dňa 20.11.2015 na sumu 673,30 eur vrátane DPH, splatnou dňa 04.12.2015,
č. A. vystavenou dňa 20.11.2015 na sumu 127,12 eur vrátane DPH, splatnou dňa 04.12.2015, č.
A. vystavenou dňa 26.11.2015 na sumu 1260,38 eur vrátane DPH, splatnou dňa 10.12.2015, č.
A. vystavenou dňa 03.12.2015 na sumu 323,57 eur vrátane DPH, splatnou dňa 17.12.2015, č.

A. vystavenou dňa 05.12.2015 na sumu 290,00 eur vrátane DPH, splatnou dňa 19.12.2015, č.
A. vystavenou dňa 09.12.2015 na sumu 100,56 eur vrátane DPH, splatnou dňa 23.12.2015, č.
A. vystavenou dňa 10.12.2015 na sumu 332,40 eur vrátane DPH, splatnou dňa 24.12.2015, č.
A. vystavenou dňa 30.11.2015 na sumu 178,78 eur vrátane DPH, splatnou dňa 14.12.2015, č.
A. vystavenou dňa 10.12.2015 na sumu 112,18 eur vrátane DPH, splatnou dňa 24.12.2015, č.
A. vystavenou dňa 16.12.2015 na sumu 638,93 eur vrátane DPH, splatnou dňa 30.12.2015, č.

A. vystavenou dňa 05.11.2015 na sumu 314,50 eur vrátane DPH, splatnou dňa 08.11.2015, č. A.
vystavenou dňa 04.12.2015 na sumu 154,94 eur vrátane DPH, splatnou dňa 18.12.2015. Žalovaný
neuhradil žalobcovi dlžnú sumu vo výške 6.557,83 eur a svoj záväzok nesplnil riadne a včas. Dňa
15.06.2016 bolo súdu doručené podanie označené ako Upresnenie petitu návrhu na vydanie platobného
rozkazu. V podaní uviedol, že si uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a to vo výške 8,05 %

ročne zo sumy 553,80 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 999,92 eur od 05.12.2015
do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 497,45 eur od 05.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy
673,30 eur od 05.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 127,12 eur od 05.12.2015 do zaplatenia,
8,05 % ročne zo sumy 1.260,38 eur od 11.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 323,57 eur od
18.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 290,00 eur od 20.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne

zo sumy 100,56 eur od 24.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 332,40 eur od 25.12.2015 do
zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 178,78 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 112,18
eur od 25.12.2015 do zaplatenia, 8,05 % ročne zo sumy 638,93 eur od 31.12.2015 do zaplatenia, 8,05 %
ročne zo sumy 154,94 eur od 19.12.2015 do zaplatenia. Podaním zo dňa 04.05.2017 žalobca zobral svoj
návrh čiastočne v sume 963,58 eur späť v dôsledku úhrady predmetnej sumy po podaní žaloby na súd.

Žalovaný vykonal úhrady a to dňa 19.07.2016 v sume 127,12 eur, dňa 19.07.2016 v sume 100,56 eur,
dňa 19.07.2016 v sume 112,18 eur, dňa 22.07.2016 v sume 178,78 eur, dňa 03.08.2016 v sume 290,00
eur a dňa 03.08.2016 v sume 154,94 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu
čiastočne späť pred začatím pojednávania, a časť po začatí pojednávania, pričom žalovaný súhlasím
s čiastočným späťvzatím, súd konanie čiastočne zastavil v sume 1.278,08 eur. Podľa výpisu z účtu

žalovaného, žalovaný uhradil tieto sumy: 314,50 eur dňa 10.11.2015, 19.07.2016 sumu 127,12 eur, dňa
19.07.2016 sumu 100,56 eur, dňa 19.07.2016 sumu 112,18 eur, dňa 22.07.2016 sumu 178,78 eur, dňa
03.08.2016 sumu 290,00 eur a dňa 03.08.2016 sumu 154,94 eur. Keďže žalovaný uhradil sumu 314,50
eur ešte pred podaním žaloby na súd, a že po podaní žaloby uhradil žalobcovi sumu spolu vo výške
963,58 eur, predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.279,75 eur s príslušenstvom.

3. Žalobca doručil žalovanému predmetný tovar, čo preukázali jednak vystavené faktúry, dodacie listy
a taktiež podacie poštové hárky. Skutočnosť, že tovar bol žalovanému riadne doručený, žalovaný ani
nerozporoval. Žalobca ako predávajúci splnil svoju zmluvnú povinnosť a žalovanému dodal objednaný
tovar. V danom prípade bol tovar žalovanému dodaný osobne. Žalovaný mohol s týmto tovarom

nakladať, teda vznikla mu povinnosť kúpnu cenu zaplatiť. O výške kúpnej ceny mal žalovaný vedomosť,
keďže na dodacom liste, ktorý prevzal žalovaný, bola kúpna cena uvedená. Žalovaný namietal, že časť
sumyato314,50euruhradil,predpodanímžalobyatodňa10.11.2015.Tútoobranužalovanéhouznalaj
žalobca a v tejto časti zobral žalobu späť. Žalovaný sa bránil, že po podaní žaloby uhradil aj ďalšie sumy.
Tieto sumy žalobca akceptoval, a aj v tejto časti zobral žalobu čiastočne späť a žiadal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.279,75 eur s príslušenstvom. Pokiaľ ide o istinu 5.279,75 eur,
keďže nebolo preukázané, že by ju žalovaný uhradil, súd zaviazal žalovaného na jej úhradu. Pokiaľ ide o
úroky z omeškania, nezaplatením kúpnej ceny v lehote splatnosti faktúry žalobcu sa žalovaný dostal do
omeškania. Žalovaný mal kúpne ceny uhradiť v lehote splatnosti, ktorá namietaná nebola. Žalovaný v
lehotesplatnostineuhradilžiadnusožalovanýchfaktúr.Časťfaktúrvšakuhradilpolehotesplatnosti.Súd

tieto úhrady zohľadnil a žalovaného zaviazal na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 553,80 eur od 21.11.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 999,92 eur
od 05.12.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 497,45 eur od 05.12.2015 do zaplatenia,
vo výške 8,05% ročne zo sumy 673,30 eur od 05.12.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05% ročne zo sumy127,12 eur od 05.12.2015 do 19.07.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.260,38 eur od 11.12.2015
do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 323,57 eur od 18.12.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 290,00 eur od 20.12.2015 do 03.08.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100,56 eur od

24.12.2015 do 19.07.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 332,40 eur od 25.12.2015 do zaplatenia, vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 178,78 eur od 15.12.2015 do 22.07.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy
112,18 eur od 25.12.2015 do 19.07.2016, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 638,93 eur od 31.12.2015
do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 154,94 eur od 19.12.2015 do 03.08.2016. Súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry do zaplatenia, resp.

odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry do dňa uhradenia tej ktorej faktúry. Súd priznal
žalobcovi aj sumu 40 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný
v rozsahu 95 % a neúspešný v rozsahu 5 %, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d/, f/ a h/ CSP.

6. Namietal, že výška úrokov z omeškania nezodpovedá dobe omeškania žalovaného s úhradou

jednotlivých peňažných záväzkov, ktoré tvorili predmet tohto sporu a je v rozpore s § 365 ods. 2
Obchodného zákonníka. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania za dobu omeškania žalovaného,
ktorú stanovil na základe údajov uvedených vo faktúrach vyhotovených žalobcom. Vo faktúre č. A.
na sumu 553,80 € je uvedený ako deň dodania tovaru/deň vystavenia faktúry dátum 17.11.2015.
Dátumom splatnosti je uvedený deň 20.11.2015. V zmysle tohto daňového dokladu sa mal žalovaný

dostať do omeškania s úhradou peňažného dlhu už dňa 21.11.2015. Uvedenému zodpovedajú aj úroky
z omeškania, ktoré súd v rozsudku zo dňa 13.09.2017 priznal žalobcovi, keď určil úrok z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 553,80 eur od 21.11.2015 do zaplatenia. Uvedené určenie doby omeškania
s určením výšky úrokov z omeškania je v rozpore s § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka. Keďže
neexistuje dohoda medzi žalobcom a žalovaným o lehote splatnosti, žalovaný nemohol byť v omeškaní

skôr ako uplynutím 30 dní odo dňa doručenia dokladu (faktúry) resp. do 30 dní odo dňa doručenia tovaru
žalovanému. Súd pri určení úrokov z omeškania nepostupoval v súlade s § 365 ods. 2 Obchodného
zákonníka ani pri ostatných peňažných záväzkoch, ktoré majú vyplývať z faktúr č. A., A., A., A., A., A.,
A., A., A., A., A., A., A.. Zároveň žiadal, aby mu súd povolil zaplatiť dlh, po úprave správnosti jeho výšky
vrátane príslušenstva, v pravidelných mesačných splátkach po 500,- eur splatných vždy k poslednému

dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti rozsudku, z dôvodu
jeho nepriaznivej finančnej situácie.

7. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v zmysle uvedených
námietok.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že žalovaný opiera svoje odvolanie iba o údajnú
nesprávnosť v určení úroku z omeškania a o zlú finančnú situáciu. Žalobca upravil jednotlivé vyčíslenia
úrokov z omeškania v zmysle výzvy samotného právneho zástupcu žalovaného. Preto nerozumie, kde
právny zástupca žalovaného vidí nesprávnosť. Žalovaný svoje tvrdenia nerozviedol, nekonkretizoval

a nepodložil dôkazmi preukazujúcimi opak. Ako odvolacie dôvody žalovaný určil ust. § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) CSP, ktoré odvolacie dôvody sú podľa žalobcu neaplikovateľné na predmetné konanie.
Na predmetné rozhodnutie sa nevzťahuje ani jeden z protistranou uvádzaných odvolacích dôvodov.
Žalovaný svoje tvrdenia a odvolacie dôvody nepodložil konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by
preukazovali odôvodnenosť jeho tvrdení a odôvodnenosť podaného odvolania.

9.Navrholnapadnutýrozsudokpotvrdiťapriznaťmunáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

10. Podaným odvolaním žalovaného bol dotknutý aj výrok rozsudku o zastavení konania v prevyšujúcej
časti. Rozhodnutie v tejto časti však nie je rozhodnutím v neprospech žalovaného, preto žalovaný nie

je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku. Z tohto dôvodu muselo byť
odvolanie žalovaného proti tomuto výroku rozsudku odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou (§
386 písm. b/ CSP v spojení s § 359 CSP).11. Zvyšnú časť rozsudku, t.j. jeho vyhovujúcu časť, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, preskúmal
odvolací súd podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno

mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
Odôvodnenienapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancievykazujeznámkyvecnejsprávnosti.Zkonania
pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu
veci.

13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06).

14. Obrana žalovaného v odvolacom konaní spočíva v nesprávnosti určenia úroku z omeškania a v zlej

finančnej situácii žalovaného, keď žalovaný uviedol, že stanovená výška príslušenstva pohľadávky, t. j.
výškaúrokovzomeškanianezodpovedádobeomeškaniažalovanéhosúhradoujednotlivýchpeňažných
záväzkov žalobcovi, a zároveň je v rozpore s § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom tieto tvrdenia
žalovaný nijako nekonkretizoval ani neuviedol, v čom vidí nedostatok v súvislosti s určením úroku z
omeškania.

15. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že úrok z omeškania bol určený a vyčíslený riadne a
platne v súlade s jednotlivými úhradami žalovaného v roku 2016, ktoré tento vykonal. V súvislosti
s tvrdením žalovaného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že po oznámení jednotlivých úhrad
žalovaným, žalobca dňa 20.04.2017 vykonal späťvzatie návrhu v časti zodpovedajúcej časti splatenej

istiny, v súvislosti s čím upravil aj jednotlivé vyčíslenia úrokov z omeškania tak, aby tieto zodpovedali
uvádzaným faktom.

16. Nemožno súhlasiť ani s argumentom žalovaného, že výška úrokov z omeškania je v rozpore s §
365 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko splatnosť jednotlivých záväzkov bola uvedená priamo na

vystavených faktúrach za dodanie objednaného tovaru, t. j. úrok z omeškania bol vyčíslený odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti do zaplatenia, resp. do konkrétneho dátumu úhrady predmetných faktúr.

17. V druhej časti odvolania žalovaný uviedol, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii a žiadal
o povolenie splácania dlhu v pravidelných mesačných splátkach po 500 eur.

18. Vo vzťahu k tomuto odvolací súd konštatuje, že ak by súd žalovanému povolil splácanie dlhu v
mesačných splátkach po 500 eur, predĺžil by tak lehotu na plnenie o takmer celý jeden rok, v dôsledku
čoho by sa žalobca dočkal splnenia dlhu žalovaným až 3 roky po tom, čo žalovanému dodal ním
objednaný tovar, čo je neprípustné. Navyše svoju zlú finančnú situáciu žalovaný žiadnym spôsobom

nepreukázal.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné,
resp. nespôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.21. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej
časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).