Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201706
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216201706.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: X/ T. B., Z..
XX.XX.XXXX T. X/ P. B., Z.. XX.XX.XXXX, H. B. Z.. X. XXXX/XX, XXX XX L. Q., o zaplatenie 29.583,93
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 29.583,93 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29.583,93 eur od 08.09.2015 až do zaplatenia, a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 11.02.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli
žalovaní zaviazaní k zaplateniu sumy vo výške 29.583,93 eur s príslušenstvom, a to istiny vo výške
28.531,13 eur a z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 1.052,80 eur, spolu so 6,69 % ročným úrokom za úver zo
sumy 28.531,13 eur od 08.09.2015 do zaplatenia a 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
29.583,93 eur od 08.09.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že so
žalovanými v rade 1/ a 2/ na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, uzavrel dňa

26.06.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX a poskytol žalovaným v rade 1/ a 2/ medziúver vo
výške 29.000 eur, ktorý sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 161,68 eur do pridelenia cieľovej sumy a zároveň sa zaviazali vkladať na účet stavebného
sporenia pravidelné mesačné platby vo výške 37,65 eur do pridelenia cieľovej sumy. Po pridelení
cieľovej sumy sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splácať stavebný úver pravidelnými mesačnými
splátkami po 199,33 eur. Pre porušenie zmluvných povinností žalovanými v rade 1/ a 2/ žalobca ku dňu
07.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávka

žalobcu predstavovala sumu 29.583,93 eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 28.531,13 eur, z
nezaplatených úrokov a z nezaplatených poplatkov vo výške 1052,80 eur.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil na výzvu súdu dňa 15.03.2016 v sume 1774,50 eur (č.l. 32).
3. Žalovaní v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberajú. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy ich skutočného pobytu boli neúspešné. Súd zverejnil dňa 22.02.2018 na úradnej tabuli ako aj na
webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje
po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaní

sa k návrhu písomne nevyjadrili, v konaní nepredložili žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým
základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
4. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávaniev ich neprítomnosti. Pričom vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to
konštatovaním žalobného návrhu, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXX XX z 26.06.2014, Všeobecnými
podmienkami stavebného sporenia pre fyzické osoby, tarifami sporenia pre fyzické osoby, Sadzobníkom

poplatkov pre fyzické osoby, amortizačnou tabuľkou, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo 07.09.2015, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 12.08.2015, Výpisom z účtu
odstúpeného medziúveru, uznesením OR PZ Dunajská Streda z 09.12.2016, pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
5. Dňa 26.06.2012 uzavreli strany sporu zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, v

ktorej žalovaní v rade 1/ a 2/ vystupovali ako spoludlžníci. Na základe uzavretej zmluvy poskytol žalobca
žalovaným v rade 1/ a 2/ medziúver vo výške 29.000 eur, ktorý sa po splnení zmluvných podmienok mal
zmeniť na stavebný úver. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa zaviazali splácať medziúver do pridelenia cieľovej
sumy spolu s úrokom medziúveru vo výške 6,69 % p.a. 256 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
161,68 eur a do nasporenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné
vklady vo výške 37,65 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať

stavebný úver, vrátane úrokov 4,75 % p.a. 105 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 199,33.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby.
Žalovaným v rade 1/ a 2/ tiež bola vystavená amortizačná tabuľka, v ktorej boli rozpísané jednotlivé
splátky na istinu, úroky a poplatky. Zmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy žalovaní v rade 1/ a 2/
porušili, keď sa dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiaca,

preto im žalobca listom zo dňa 07.09.2015 oznámil, že k tomuto dňu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
a zároveň vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 29.583,93 eur. Predtým boli žalovaní 1/ a 2/
vyzvaní na úhradu omeškaných splátok listom zo dňa 12.08.2015, ktorú prevzali dňa 17.08.2015. Ako
vyplynulo z výpisu z účtu stavebného sporenia, žalovaní v rade 1/ a 2/ ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru (ku dňu 07.09.2015) mali voči žalobcovi neuhradený záväzok vo výške 29.583,93 eur,

z toho dlžná istina vo výške 28.531,13 eur, dlžný úrok a poplatky vo výške 1052,80 eur.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.
8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
10. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu
vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
12.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúrokyvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
17. Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom

vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa ods.3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.

Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
18. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy), účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich
s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo
vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia. Fond stavebného sporenia tvoria a)
vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len "stavebný sporiteľ") alebo v prospech stavebných

sporiteľov, b) úroky, c) príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len "štátna prémia"),d)
splátky istiny úverov, e) iné zdroje. Do vkladov podľa odseku 2 písm. a) sa nezapočítavajú poplatky za
uzavretie zmluvy o stavebnom sporení.
19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebné sporenie môže vykonávať
len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného

podľa osobitného predpisu (ďalej len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú
ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa"
alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa.
20. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, dočasne voľné
zdroje fondu stavebného sporenia môže stavebná sporiteľňa použiť len na poskytovanie stavebných

úverov za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky
sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte
nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia.
21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
26. V danom spore niet pochybnosti o tom, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom

pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie stavebných úverov) a žalovanými v rade 1/ a 2/
ako spotrebiteľmi jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa
má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“ podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave prednostne použijú

predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
27. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď
sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanoveniaObčianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
28. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je v
prevažnej časti dôvodná. Žalobca si uplatňoval nároky zo zmluvy o úvere, pričom nepochybne sa
jednalo o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú súd podrobil kontrole zmluvných podmienok ex offo za účelom

ochrany práv spotrebiteľa - žalovaných v rade 1/ a 2/, ako slabšej zmluvnej stránky. Preskúmaním
predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 26.06.2014 súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade
išlo o plnenie titulom medziúveru poskytnutého žalovaným v rade 1/ a 2/. V súlade s tvrdením
žalobcu mal súd za preukázané, že sa jedná o špecifický finančný produkt stavebnej sporiteľne, kedy
poskytuje svojim klientom tzv. medziúver na preklenutie obdobia, kým dosiahnu splnenie podmienok
pre poskytnutie stavebného úveru. Je treba povedať, že stavebný úver alebo medziúver je špecifickým

finančným produktom a to z dôvodu, že v tomto prípade dochádza k participácii zo strany štátu
z dôvodu podpory občanov pri financovaní nadobudnutia nehnuteľností súvisiacich s bývaním a
úpravami obydlí obyvateľov. Štát poskytuje podporu vo forme štátnej prémie a prostredníctvom právnej
úpravy ukladá stavebnej sporiteľni, prijať takú zmluvnú úpravu, aby došlo ku garantovaniu účelového
použitia finančných prostriedkov (a tým aj štátnej prémie) a aj spôsobu poskytovania finančných

prostriedkov za výhodnejších podmienok, než aké vtom čase požadovali iné finančné inštitúcie, avšak
pri vyšších garanciách pre návratnosť poskytnutých pôžičiek obyvateľom. Stavebná sporiteľňa vychádza
zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pod kontrolou štátu. S prihliadnutím na túto okolnosť
potom súd posudzoval úverový vzťah medzi stranami sporu jednak v súlade s ustanoveniami zákona
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ako aj s ustanoveniami civilného a obchodného práva tak, aby

boli zachované práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd
konštatuje, že zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti v súlade s predpismi civilného práva, bola
uzavretá platne a súd z nej vychádzal.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaným v rade 1/ a 2/ bol poskytnutý tzv.
medziúver v celkovej výške 29.000 eur, ktorý sa zaviazali uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach.

Súčasťou dohody o splátkach medziúveru bola tiež dohoda, že dlžníci budú pravidelne vkladať finančné
prostriedky v minimálne stanovenej výške na stavebné sporenie za účelom vytvorenia si kapitálu a
tým aj splnenia podmienok pre pridelenie stavebného úveru. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež
preukázané, že dlžníci spočiatku splácali medziúver v splátkach a lehotách dojednaných v zmluve,
neskôr sa však dostali do omeškania s úhradou splátok po obdobie dlhšie ako 3 mesiace a na majetok

žalovanej v rade 1/ bola začatá nútená exekúcia. Žalobca preto oprávnene pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru a od žalovaných v rade 1/ a 2/ požadoval vrátenie celého úveru naraz v
súladesozmluvnýmdojednanímčl.X.bod1úverovejzmluvy.Vovýzvežalobcaurčilsplatnosťúverudňa
07.09.2015. Týmto dňom sa stal splatným záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/ vrátiť žalobcovi poskytnuté
finančné prostriedky celkove vo výške 29.583,93 eur. Súd mal preto preukázaný nárok žalobcu na

vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a následne pristúpil k preskúmaniu výšky uplatneného
nároku.
30. Žalobca v priebehu celého konania poukazoval na svoje právo uplatňovať si zmluvný úrok aj
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd sa však s týmto jeho názorom nestotožňuje i napriek
odlišných právnych názorov odbornej verejnosti. Podľa názoru súdu pokiaľ ide o uplatnený nárok

na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 6,69 % ročne z dlžnej sumy za obdobie do predčasného
zosplatnenia úveru (t.j. do 07.09.2015), súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa názoru
súdu tento nárok žalobcu má oporu v zákone, keď úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí v
zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s
touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci

splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo
dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, súd však považoval žalobu za nedôvodnú.
31. Podľa názoru súdu pre prípad predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má

právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania
s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal

stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by

išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania

svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v
slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných
úrokov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo dlžníka k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho

postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo
dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia považoval za nedôvodnú.
32. Súd sa k účtovaniu úrokov po mimoriadnom zosplatnení úveru stotožňuje aj s právnym názorom
vysloveným v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, v ktorom
sa uvádza: „Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu

či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda
o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za
užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti
a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného
plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka.“
33. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred

nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu
individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.
34. V zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úroky, pričom splatnosť úrokov
je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To znamená, že úrok je veriteľ oprávnený
účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ veriteľ pristúpil k mimoriadnemu

zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku týkajúceho sa splatnosti poskytnutého
úveru, pričom podľa zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh v splátkach, kedy so splatnosťou každej
splátky bol splatný aj úrok a tento úrok bol veriteľ oprávnený účtovať počas celej doby splácania
úveru. Pokiaľ však veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, dlžník stráca výhodu splátok,
avšak dochádza tiež k zmene splatnosti povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a úroky môže

veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej splatnosti úveru. To vyplýva aj z tretej vety citovaného
ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka, pokiaľ splatnosť presahuje jeden
kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých
sa týkajú. Takýto spôsob účtovania úrokov je zákonom stanovený aj pri situácií, kedy sa dlžník sám
rozhodne predčasne vrátiť finančné prostriedky pred dojednanou lehotou splatnosti, čo vyplýva z ust.

§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.
35. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov potom súd považoval za dôvodnú žalobu v časti o
zaplatenie sumy 29.583,93 eur, keď k tejto sume dospel od sumy dlhu vyčíslenej v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 29.583,93 eur (k 07.09.2015). Žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 29.583,93 eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným

za obdobie odo dňa nasledujúceho od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. od 08.09.2015 vo výške
5,05 % ročne zo sumy 29.583,93 eur do zaplatenia, keď úrok z omeškania bol zo strany žalobcu
uplatnený v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Nad priznaný nárok súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.36. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

37. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP, nakoľko na určenie dlhšej ako
zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.
38. V rámci žaloby si žalobca uplatnil náhradu trov konania.
39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore úspešnému

žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko bol so svojou žalobou
neúspešný len v nepatrnej časti. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).