Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214586
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215214586.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloletú I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, I. X/a, Bratislava, dieťa matky D. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
F.Á. XX, G., zastúpenej Advokátskou kanceláriou LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., so sídlom Lužná
1, Bratislava a otca H. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Č. XXXX/XX, O. X., o návrhu matky na zvýšenie
výživného a návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej I. E., nar. XX.X.XXXX zo sumy 140,- eur na sumu
165,- eur mesačne od 1.9.2015, ktorú je otec povinný uhradiť vždy do 15 dňa v mesiaci, k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 1.9.2015 do 28.2.2018 v sume 750,- eur súd povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach vo výške 50,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom marec 2018, pod
následkom straty výhody splátok.

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 6.9.2012, č.k. 28P/112/2012-23
v časti o výške výživného.

V. Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a.

VI. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.6.2015, sa matka domáhala zvýšenia výživného na
maloletú I. zo sumy 140,- eur na sumu 200,- eur mesačne odo dňa 1.9.2015, kedy maloletá nastupuje

na základnú školu. Zároveň žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispieť polovicou sumy vstupných
nákladov do školy pre maloletú.
1. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.

2. Osobitným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.2.2016, sa otec domáhal zníženia výživného
na maloletú I. na sumu 80,- eur mesačne, nakoľko kvôli organizačným zmenám ukončil spoluprácu s
doterajším obchodným partnerom, momentálne je nezamestnaný, čím došlo k zhoršeniu jeho finančnej

situácie. Tento návrh na zníženie výživného bol na súde zapísaný pod sp. zn. 61P/25/2016.3. Uznesením č.k. 61P/106/2015-68 zo dňa 23.2.2017 súd rozhodol o spojení návrhov oboch rodičov na
úpravu vyživovacej povinnosti k maloletej na spoločné konania s tým, že ďalej budú spoločne vedené
pod sp. zn. 61P/106/2015.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil
sa s dokladmi o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, daňovými priznaniami, pracovnými zmluvami,
výpismi z účtu, potvrdeniami o návšteve školy, lekárskymi správami, výpismi z listov vlastníctva,
technickými preukazmi vozidiel, obsahom pripojeného spisu sp. zn. 28P/112/2012, ako aj ďalšími

listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/112/2012-23 zo dňa 6.9.2012 súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca k maloletej I. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne od
23.5.2012, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Vo zvyšku súd návrh
matky zamietol. Zročné výživné za obdobie od 23.5.2012 do 31.8.2012 vo výške 131,61 eur povolil

otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
september 2012, pod následkom straty výhody splátok. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č. k. 27P/65/2010-13 zo dňa 22.3.2010 v časti výroku o výživnom. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 11.10.2012 a vykonateľnosť dňa 16.10.2012.

6. V čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom mala maloletá I. 3 roky a začala navštevovať
materskú školu s poplatkom vo výške 30,- eur mesačne. Matka bola slobodná, bez ďalšej vyživovacej
povinnosti. Bývala v 3-izbovom byte, ktorý bol v jej vlastníctve, náklady na bývanie dosahovali mesačne
výšku 250,- eur. Matka bola zamestnaná, dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 1.118,- eur
netto. Na dcéru poberala prídavok na dieťa vo výške 21,26 eur mesačne. Otec bol slobodný, okrem

maloletej I. nemal ďalšie vyživovacie povinnosti. Bol zamestnaný, dosahoval priemerný mesačný príjem
vo výške 460,- eur netto. Okrem toho dostával v práci tzv. tringelty a to vo výške 90,- eur mesačne. Otec
býval v rodinnom dome, ktorý nadobudol so svojou partnerkou do podielového spoluvlastníctva.

7.MaloletáI.vseptembri2015nastúpilado1.ročníkazákladnejškoly,vsúčasnostiježiačkou3.ročníka.

Je dlhodobo sledovaná v imunoalergologickej ambulancii. Medzi mesačné výdavky maloletej matka
zahrnula: obedy v škole 21 eur, školský klub detí 15 eur, tvorivé dielničky 17 eur, softbal 20 eur, strava
doma 150 eur, oblečenie a obuv 45 eur, drogéria 15 eur, lieky 17 eur, voľnočasové aktivity a tiež pomerné
náklady na bývanie, na hypotéku a na dopravu autom. Prvotné náklady v súvislosti s nástupom maloletej
do základnej školy (školské pomôcky, stôl, stolička, lampa, ZRPŠ, triedny fond, vklad Brejky karta) matka

vyčíslila vo výške 359 eur.

8. Matka maloletej je zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem v roku 2015 bol vo výške 1414,40 eur
netto,vroku2016vovýške1382,50eurnettoavroku2017bolvovýške1556,-eurnetto.Mávyživovaciu
povinnosť len k maloletej I., na ktorú poberá prídavok na dieťa vo výške 23,- eur. Matka býva spoločne s

maloletou v 3-izbovom byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky. Okrem toho vlastní motorové vozidlo
zn. Kia Venga, r. výroby 2012, ktoré používa aj na prepravu maloletej. Medzi mesačné výdavky matky
patria: náklady na bývanie (nájomné, elektrina, inkaso, internet, TV, poistka bytu a domová daň) 262,94
eur, strava 150 eur, drogéria 15 eur, oblečenie a obuv 50 eur, šport 30 eur, benzín 100 eur, poistky na
auto a iné 53,45 eur, hypotéka na byt 110,45 eur.

9. Otec maloletej pôsobil ako živnostník až do 1.7.2015, kedy výkon živnosti prerušil. V období od
28.9.2015 do 18.1.2016 bol zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem v tomto období bol vo výške
352,- eur. Podľa vlastného vyjadrenia zamestnávateľ otcovi na ruku doplácal ešte sumu 300,- eur.
K ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou so zamestnávateľom. V období od 19.1.2016 do

10.4.2016 bol otec nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, bez nároku
na dávku v nezamestnanosti. V období od 11.4.2016 do 4.9.2017 bol otec zamestnaný, jeho mesačný
príjem dosahoval výšku cca 364,- eur netto. Z dôvodu dlhodobých období práceneschopnosti však bol
jeho príjem v niektorých mesiacoch nižší až nulový. Tento pracovný pomer otec ukončil výpoveďou
zo zdravotných dôvodov. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 činil

úhrn príjmov otca od všetkých jeho zamestnávateľov sumu 3203,26 eur, základ dane mal vo výške
2853,83 eur. Otec sa opätovne zamestnal dňa 3.10.2017, avšak tento pracovný pomer bol ukončený
dňa 10.11.2017 zamestnávateľom v skúšobnej dobe. Do súčasného zamestnania otec nastúpil dňa
21.12.2017, pracuje ako obsluha čerpacej stanice a dosahuje tu príjem vo výške cca 500 eur nettomesačne. Otec je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu I. O. X., ktorý nadobudol spolu so svojou
súčasnou manželkou ešte pred uzavretím manželstva a v ktorom spoločne bývajú. Manželstvo uzavreli
dňa26.6.2015,totomanželstvojebezdetné.Medzimesačnévýdavkyotcapatria:nákladynadomácnosť

(voda, elektrina, TV, poplatok za odpad) 201,05 eur, splátka spotrebného úveru 123,03 eur, telefón 50-60
eur, lieky 25 eur. Pre problémy s kĺbmi je v starostlivosti ortopéda, vo februári 2017 podstúpil operáciu.
Okrem toho je liečený aj u alergológa pre alergickú nádchu.

10. Manželka otca maloletej pôsobila ako živnostníčka, v súčasnosti je nezamestnaná. Podľa daňového

priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 mala úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo
výške 143,64 eur, zo živnosti vykázala zisk pred zdanením vo výške 3678,80 eur. Za rok 2016 mala úhrn
príjmovodvšetkýchzamestnávateľovvovýške228,76eur,zoživnostimalaziskpredzdanenímvovýške
3869,19eur.Jevlastníčkouosobnéhomotorovéhovozidlazn.Mercedes-Benz,r.výroby2002.Manželka
otca má mesačné výdavky na: splátka úveru 385,22 eur, sociálne poistenie 136,57 eur, zdravotné
poistenie 57,68 eur, telefón 70-80 eur.

11. Matka pred súdom zotrvala na svojom návrhu, výživné navrhovala zvýšiť aspoň o sumu 40,- eur
mesačne, pretože náklady na maloletú dcéru sa zvýšili. V súvislosti s nástupom maloletej do základnej
školy mala matka aj mimoriadne výdavky, kedy jej musela zabezpečiť novú posteľ, stôl, skriňu. Tieto
výdavky však nezahrnula do bežných výdavkov maloletej a ani nežiada, aby sa otec na nich podieľal.

Chce, aby sa otec podieľal na jej bežných výdavkov, keďže ani to nerobí. Výdavky na dopravu má matka
denno-denne.Keď je dcéra chorá, vtedy ju matka odvezie k svojim rodičom na L.. V septembri 2017 mala
dcéra nasadenú liečbu astmy, problémy boli dlhodobé. Matka potvrdila, že otec sa stretáva s dcérou
počas prázdnin, počas letných prázdnin si ju berie 2x po týždni a potom ešte niekedy počas roka na
niekoľko dní. Stretnutia počas víkendov sú nepravidelné. Otec jej kupuje darčeky, ale ide o drobnosti,

pokiaľ dcére kúpi oblečenie, tak toto zrejme ostáva u neho. Otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Pracovné pomery otca boli ukončené takmer vždy z jeho strany. Je zarážajúca výška príjmu otca, keďže
v Bratislave možno nájsť pracovné pozície s vyšším mzdovým ohodnotením.

12. Otec vo svojich výpovediach pred súdom uviedol, že sa u neho vyskytli zdravotné problémy

urologické, v roku 2015 bol 2x operovaný, má alergiu, na ktorú berie lieky. V septembri 2015 dal svojim
rodičom 50 eur, aby maloletej nakúpili potrebné veci do školy. Maloletej dcére zároveň nakúpil všetky
potrebné veci, ktoré dieťa potrebuje pri pobyte u neho a tieto veci ostávajú u otca. Dcére taktiež kupuje
darčeky na meniny, narodeniny či na Vianoce. Pracovný pomer u predchádzajúcich zamestnávateľ
ukončil zo zdravotných dôvodov, prípadne preto, že jeho mzda nedosahovala vopred dohodnutú sumu.

Od decembra 2017 pracuje na čerpacej stanici v Senci, kde dosahuje príjem 500 eur mesačne netto.
Okrem tejto mzdy iný príjem nemá. Otec je spoluvlastníkom rodinného domu, za ktorý spolu s manželkou
uhradili cca 150.000,- eur. Dom financovali na polovicu s tým, že otec svoju časť hradil z finančných
prostriedkov získaných z predaja bytu. S maloletou dcérou sa otec stretáva 2x do mesiaca, väčšinou
počas víkendov. Kupuje jej darčeky, oblečenie a berie ju aj na dovolenky. Matkou vyčíslené mesačné

výdavky maloletej na stravu, oblečenie a obuv považoval otec za nadhodnotené. Rovnako nesúhlasil
s tým, aby sa do výdavkov maloletej zarátavali aj výdavky na úver či náklady na benzín, ktoré znáša
matka, keďže aj otec má obdobné náklady. Aj on musel dcére zariadiť izbu a má tiež náklady na benzín,
keď si chodí pre dcéru.

13. Kolízny opatrovník maloletej nesúhlasil so znížením výživného, nakoľko zníženie nie je v záujme
maloletej. Navrhoval zvýšiť výživné na sumu 170 eur mesačne, od nástupu maloletej na základnú školu.

14. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu

zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre úpravu výživného pre maloleté dieťa tak v

pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
čiastočné zvýšenie vyživovacej povinnosti. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti ( právoplatnosti
rozhodnutia) uplynulo takmer 6 rokov, maloletá navštevuje 1. stupeň základnej školy, jej potreby sa
primeranevekuzmenili. Príjemotcavčaserozhodovania,savporovnaníspríjmomvpôvodnomkonaní,
zvýšilnepatrne, súdvšakbraldoúvahycelkovémožnostiotca,vrátanepriaznivejsituácienatrhuprácev

regióne, vktoromotecžijeavktorommajúzamestnávateliaproblémnájsťzamestnanca.Súdnevyhovel
matke v plnom rozsahu a to vzhľadom na príjem otca, ako aj výšku a štruktúru výdavkov, ktoré matka
uvádzala. Matka požadovala zvýšenie výživného o takmer o 50% , zvýšenie v tejto miere však nebolo
preukázané ani v príjmoch otca ani vo výdavkoch maloletej. Niektoré výdavky maloletej súd nezohľadnil
vplnej výške atonapr.výdavoknastravuvovýške400,-eur,ktorýsúdpovažujezaneprimeranevysoký.

Súd nezohľadnil ani výdavok -splátku hypotéky, ktorý je podľa názoru súdu výdavkom vlastníka bytu a
nie užívateľa bytu, teda maloletej. Po vyhodnotení jednotlivých výdavkov, sa súd ustálil na výdavkoch
maloletej vo výške cca 350,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť k maloletej má aj matka, pokiaľ
prispeje na výživu maloletej takou sumou ako otec, bude mať maloletá na úhrada nákladov sumu
cca 350 ( vrátane prídavku na dieťa). Čo sa týka zníženia vyživovacej povinnosti otec nepreukázal

dôvody,ktorébyzníženieodôvodňovali,návrhbolpodanýažpotomakomatkapodalanávrhnazvýšenie
vyživovacej povinnosti otca, vzniká teda pochybnosť, či naozaj došlo k zmene pomerov otca, resp. či
došlo k takým zmenám, ktoré by otcovi neumožňovali prispievať na výživu sumou aká bola určená. Otec
bol síce v istých obdobiach nezamestnaný, tento stav si však spôsobil sám a to tým, že dohodou ukončil
pracovný pomer. Zhoršenie zdravotného stavu takej intenzity, aby to odôvodňovalo zníženie výživného

otec nepreukázal, súd preto návrh na zníženie výživného zamietol.

19. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy
určeným výživným za obdobie od 1.9.2015 do 28.2.2018 (30 mesiacov ) = 750,- eur ( 30 x 25,- eur =
750,-eur, naposledy určené výživné 140,- eur, v tomto rozhodnutí 165,- eur, rozdiel 25,- eur).

20. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

22. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde

Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.