Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206532
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317206532.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu O. Z., nar.

XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, I., zast. Mgr. Petrom Baranom, advokátom, Námestie SNP 538/16,
Stropkov, proti žalovanému Home Credit Slovakia a.s., Teplická 7434/147, Piešťany 921, IČO: 36 234
176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, Piešťany o
zaplatenie 994,18 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 994,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 994,18 eur od 4.7.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dí od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 994,18 eur
spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 994,18 eur odo dňa doručenia žalobného návrhu do
zaplatenia a na úhradu trov konania.

Vo svojej žalobe žalobca uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá úverová zmluva č.
XXXXXXXXXX dňa 31.3.2012, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Na základe tejto zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 950 eur, s úrokom vo
výške 25,31 eur, RPMN bola stanovená vo výške od 33,7 do 35,4%, priemerná RPMN za úver bola
vo výške 26,13%, výška mesačnej splátky 33,06 eur, počet mesačných splátok 60, celková čiastka
splatná spotrebiteľom 1 843,80 eur, poplatok za vedenie účtu 1,99 eur, úhrada za poistenie Premium
2,33 eur. Žalobca žalovanému uhradil sumu vo výške 1 944,18 eur. V predmetnej zmluve absentuje údaj

o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky. Dňa 25.1.2017 vyzval
žalobca žalovaného, aby vydal bezdôvodné obohatenie žalobcovi. Vo svojej žalobe žalobca poukázal
na ustanovenia § 9, 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa žaloby uvedená zmluva nemá náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a to v zmluve
je nesprávne uvedená výška RPMN. Výška RPMN je uvedené od 33,7% do 35,4%, pričom výška RPMN
musí byť v zmluve uvedená jednoznačne. Označenie RPMN v podobe percentuálneho rozpätia dolnej
a hornej hranice nespĺňa a z povahy veci ani nemôže spĺňať požiadavku presnosti a jednoznačnosti

vyjadrenia RPMN. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. 10Co
895/2014 zo dňa 25.6.2015, Okresného súdu Revúca č. 6C 445/2015 zo dňa 10.9.2015.
V zmluve nie je uvedená výška splátok istiny, úrokov a poplatkov tak ako to vyžaduje zákon o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátkya o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatku. V predmetnej zmluve
táto náležitosť chýba. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu Žilina č. 5Co
214/2016 zo dňa 28.6.2016, Krajského súdu Trenčín č. 6Co 523/204 zo dňa 25.6.2014, Krajského súdu

Trnava č. 23Co 65/2015 zo dňa 25.1.2016 a ďalšie rozhodnutia. Na naplnenie tejto náležitosti zmluvy
nestačí uvedenie výšky splátok, ale je potrebné určiť aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé jej
zložky. Absencia tejto náležitosti spôsobuje, že poskytnutý úver je podľa ustanovení § 11 od. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.
V zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru a doba trvania úveru. Táto podstatná náležitosť

musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné
informácie na kvalifikované rozhodnutie. Uvedené vyplýva napr. z rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove č. 17Co 2/2015 zo dňa 14.7.2015, Krajského súdu Košice č. 2Co 72/2015 zo dňa 29.1.2016,
16Co 267/2015 zo dňa 18.2.2016 atď..
V zmluve je neplatne dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby, ktorá nezodpovedá (v neprospech
spotrebiteľa) výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej

zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnených na
internetovej stránke Národnej banky Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 13,52%
pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci august 2012. V zmysle
zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba 25,31%. Výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, inak je právny úkon neplatný. V tejto súvislosti žalobca poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove č. 3Co 114/2014 zo dňa 5.11.2014, 20Co 3/2015 a ďalšie.
Žalobca bol povinný uhrádzať aj určitú sumu poplatkov, ktoré však žalovaný zjavne nezohľadnil do
celkových nákladov spotrebiteľského úveru a teda ja z toho dôvodu je zrejmé, že výška RPMN nie je
a ani nemôže byť v určená správne. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch

náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Podľa názoru žalobcu došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, pričom obohatenie
predstavuje rozdiel medzi čiastkou reálne poskytnutou žalobcovi t.j. 920 eur a čiastkou, ktorú žalobca
reálne uhradiť žalovanému t.j. sumu 1 944,18 eur. Bezdôvodné obohatenie tak predstavuje sumu 994,18
eur.

2. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu predsporovú výzvu zo dňa 3.3.2017, úverovú zmluvu zo dňa
31.3.2012 výpis z účtu od 30.4.2012 do 31.4.2014, poštové poukážky potvrdzujúce splácanie úveru.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. 10Csp 118/2017 zo dňa 20.6.2017, voči ktorému podal žalovaný

v zákonom stanovenej lehote odpor. Vo svojom odpore uviedol, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby - splátky úveru od žalobcu oprávnene a to na
základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre vydanie bezdôvodného
obohatenia a k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, pretože žalobca plnil na základe úverovej zmluvy,

teda nejde o plnenie bez právneho dôvodu, úverová zmluva nebola vyhlásená za neplatnú a teda nejde o
plneniezneplatnéhoprávnehodôvodu,úverovázmluvanebolavyhlásenázabezúročnúabezpoplatkov
a teda nejde o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
K ustanoveniam § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/ 2010 Z.z. žalovaný uviedol, že informácie o
splátkach sú upravené v texte zmluvy, kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky 33,06

eur, o počte splátok 60, o lehote splatnosti - 60 mesiacov od poskytnutia úveru, a tiež o termínoch
splátok. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-42/15 zo dňa 9.11.2016.
K ustanoveniam § 9 ods. 2, písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. žalovaný uviedol, že dátum končenej
splatnosti je uvedený priamo v zmluve: „lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15.
dňa v mesiaci“. Cieľom tohto ustanovenia je, aby mal spotrebiteľ informáciu aká je doba trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Aj keď zmluva neuvádza
presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ využil objektívne zrozumiteľné kritérium, podľa ktorých
spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť
úveru. Zmluva teda obsahuje náležitosti podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona.
Výška RPMN je v zmluve uvedená. Zákona o spotrebiteľských úveroch nestanovuje v § 9 ods. 2, písm.

f, že táto hodnota musí byť uvedená jednoznačne jedným konkrétnym číslom. Žalovaný nepovažuje
hodnotu RPMN za neuvedenú, pretože rozmedzie je zanedbateľné.Žalovaný má za to, že súdy vo všeobecnosti akceptujú výšku odplaty do 2,5 násobku priemeru. V
čase uzavretia úverovej zmluvy bola priemerná úroková sadzba vo výške 13,52%, v úverovej zmluve je
25,31% z čoho vyplýva, že je akceptovateľná a v súlade s dobrými mravmi.

K otázke nezapočítania poplatkov do celkových nákladov spotrebiteľa žalovaný poukázal na
ustanovenia § 2, písm. h, g) zákona č. 129/2010 Z.z. Pri prepočte celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom
je potrebné od sumy 1 983,60 eur odpočítať úhradu poistného za celé trvanie úverového vzťahu t.j. 2,33
eur x 60 = 139,80 eur. A následne je výsledkom suma uvedená v úverovej zmluve ako celková čiastka
splatná spotrebiteľom vo výške 1 843,80 eur (1983,60 eur - 139,80 eur ).

Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Na základe podaného odporu bol platobný rozkaz uznesením Okresného súdu Humenné č. 10Csp
118/2017 zo dňa 24.10.2017 zrušený.

4. K odporu žalovaného podal žalobca dňa 29.1.2018 písomné vyjadrenie, kde k otázke RPMN zotrval
nastanovisku,ževýškaRPMNuvedenávzmluvenezodpovedávneprospechspotrebiteľanáležitostiam

§ 9, ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Rovnako sa žalobca nestotožňuje s vyjadrením žalovaného
k náležitostiam zmluvy podľa § 9 ods. 2, písm. k zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca sa nestotožňuje
s názorom žalovaného ohľadom termínu konečnej splatnosti úveru, pretože žalovaný sám uvádza v
zmluve, že termínom konečnej splatnosti úveru je dátum poslednej mesačnej splátky úveru a konkrétny
dátum poslednej splátky úveru bude klientovi oznámený písomne až po poskytnutí úveru. Žalobca

má za to, že takto vyjadrený termín konečnej splatnosti a vlastne aj doba trvania zmluvy je takýmto
spôsobom vyjadrená veľmi neurčito, až zmätočne.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 8.6.2018 zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom
vyjadrení.

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

8. Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o
ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú,
ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný

spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

11. Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak
predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodnýmspôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej
praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky

individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie
podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a
preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s
dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má

vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

23. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ

vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
boli uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 31.3.2012, na základe ktorej

žalobcovi bol reálne poskytnutý úver vo výške 950 eur a v prospech žalovaného žalobca uhradil sumu
1 944,18 eur. Tieto skutkové tvrdenia neboli sporné.

25. Uzatvorená úverové zmluva je tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného

zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytujespotrebiteľskýúveražalobcajespotrebiteľom,keďžejefyzickouosobou,ktorej bolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného
zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov

(RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k)
zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. V prejednávanej veci zmluvy o úvere uzatvorené medzi stranami sporu neobsahujú údaj o dobe

trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru ( § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch). Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne a to uvedením konkrétneho
dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej
zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína,
že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo

143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedenýúdaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.
Účelomzákonaospotrebiteľskýchúveroch atojehovyššieuvedenéhoustanoveniajeto,abyspotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho

je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje
časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe
vstupných údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012). Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 17Co/315/2012, sp. zn. 16Co/315/2012, Krajského súdu Trenčín sp. zn. 10Co/129/2012, sp. zn.

17Co/360/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/155/2014, sp. zn. 17Co/2/2015.
Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis
slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje s
názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok. Inak
by zákonodarca neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver

splácať a ponechať to na počítaní v danom prípade 60 mesiacov nie je naplnením účelu spomínaného
zákonného ustanovenia. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len
stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a preto
termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (viď aj rozsudok Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 5Co/286/2014).

27. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluvách o úvere absentuje aj ďalší
údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluvách sú uvedené iba počet splátok a výška mesačnej

splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s
uvedeným zákonným ustanovením.
V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 33,06 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená
požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie

povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ
voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.
Zuvedenéhojezrejmé,žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnej
v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených

zložiekspotrebiteľskéhoúveru,tedatakkistine,akoajkúrokomainýmpoplatkom.Jetedajednoznačne,
že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich
počet a termín splátok.
Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).
Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa
02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa

27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v
Žilinesp.zn.9Co/397/2016zodňa26.01.2017,OkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.5Csp/28/2016
zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Krajského
súdu Žilina sp. zn. 11Co/127/2015, Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/567/2014, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/61/2015, sp. zn. 7Co/220/2014, sp. zn. 8Co/113/2015, sp. zn. 20Co/49/2015, sp.

zn. 21Co/117/2015.
Účelomnáležitostíustanovenýchv§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľskýchúverochjeinformovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo
mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časťistiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky,
teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej

forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou
splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide
o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez

poplatkov.

28. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluva o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je
neplatná a to pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi, nakoľko v zmluve je úroková sadzba
vysoká.
Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na

ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,
poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,
ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto

pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je
v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi
je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny,
teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V

rozporesdobrýmimravmi,podľasúdnejpraxe,jespravidlatakávýškaúrokov,ktorápodstatnepresahuje
úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové
sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na skutočnosť, že úrok
dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere takmer dvojnásobne (teda podstatne) prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru, dospel súd k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o úvere je

neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,

pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo

všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie

požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za

užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovineprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Uvedené konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku zo
dňa 26.04.2012, sp. zn. 5 Cdo/26/2011.

29. Taktiež hodnota RPMN uvedená v zmluve v rozmedzí od 33,7% do 35,4% nezodpovedá v
neprospech spotrebiteľa zákonný náležitostiam zákona č. 129/ 2010 Z.z. a to konkrétne ustanoveniam §

9 ods. 2. Výška RPMN musí byť v zmluve uvedená jednoznačne a údaj RPMN v podobe percentuálneho
rozpätia dolnej a hornej hranice nespĺňa a ani z povahy veci nemôže spĺňať požiadavku presnosti a
jednoznačnosti vyjadrenia RPMN. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá je zákonom stanovená a nemožno
uvedenú zmluvnú podmienku obísť tak, aby vyvolala pochybnosti v právach a povinnostiach slabšej
strany t.j. spotrebiteľa. Uvedenú požiadavku zdôrazňuje samotný zákon o spotrebiteľských úveroch,
ktorý absenciu či už údaja o ročnej úrokovej sadzbe úveru alebo údaja o RPMN za sankcionuje

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Zákon neumožňuje uvádzať hodnotu RPMN inak ako jednou
konkrétnou hodnotou stanovenou na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

30. Žalovanému tak vznikol na základe zmluvy o úvere nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov,

ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté. Súd považoval zmluvu uzavretú medzi stranami
sporu za bezúročnú bez poplatkov a žalobca čerpal u žalovaného sumu 950 eur, zaplatil sumu 1
944,18 eur, preplatil tým sumu 994,18 eur, ktorá patrí žalobcovi na základe ustanovení o bezdôvodnom
obohatení a preto žalobcovi súd priznal vydanie bezdôvodného obohatenia.

31. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil riadne a včas, napriek výzve žalobcu, preto súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% zo žalovanej sumy od 4.7.2017 t.j. od doručenia žaloby
žalovanému.

32. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. V danej právnej súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi v súlade splatnom právnou
úpravou priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.