Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200193
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318200193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna

48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37927795 proti žalovanému v 1. rade O. A., nar. XX. X. XXXX,
V. J. X. XXX, V. J. X. a žalovanému v 2. rade Š. A., nar. XX. XX. XXXX, L. O. XXX, L. O., o zaplatenie
2892,69 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 1 887,14
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 912,14 eur od 5.3.2017 do 23.10.2018
a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 887,14 eur od 24.10.2018 do zaplatenia,

všetko v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur mesačne, splatných vždy k 20. dňu v príslušnom
kalendárnom mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku
až do úplného zaplatenia, pod následkom splatnosti celého plnenia.

Konanie o zaplatenie sumy 25 eur, vrátane príslušného úroku z omeškania z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovaným právo na náhradu trov konania v rozsahu 32%
s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade majú povinnosť uhradiť trovy konania spoločne a nerozdielne, pričom
o výške trov sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 17. 1. 2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaných v 1. a 2.
rade, aby mu spoločne a nerozdielne uhradili sumu 2892,69 eur, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy
1998,49 eur od 5. 3. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, poskytla žalovanému v 1. a 2. rade na základe zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 10. 2014 spotrebiteľský úver vo výške 2000 eur pri
úroku 21,9%, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť formou zmluvne dojednaných mesačných splátok. V
rozporesozmluvnýmidojednaniamižalovanísvojzáväzokuhrádzaťpravidelnémesačnésplátkyneplnili
riadne a včas. Právny predchodca žalobcu preto vyzval žalovaných na úhradu omeškaných úverových

splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia.
Napriek výzve žalovaní neuhradili omeškané splátky, preto právny predchodca žalobcu ku dňu 22.
11. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle bodu 8.1. písm. a) Produktových obchodných
podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery SLSP a.s.. V zmysle bodu 6.3 Všeobecných obchodnýchpodmienok SLSP a.s., pri doručovaní poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň
po ich odoslaní a to aj keď adresát zmarí jej doručenie alebo sa o doručení nedozvie. Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 17. 2. 2017 a žalovanému

v 2. rade dňa 1. 12. 2016 a keďže v 15dňovej lehote od doručenia dlh neuhradili, od 4. 3. 2017 sú v
omeškaní s úhradou dlhu.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova
48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 24. 3. 2017 bola

pohľadávkavočižalovanýmztitulunezaplatenéhoúverunazákladeúverovejzmluvyvcelostipostúpená
žalobcovi ako postupníkovi. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovaným len časť postúpeného
nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 1998,49 eur, zmluvné úroky 813,24 eur a
poplatky za správu úveru 80,96 eur. Taktiež si uplatnil aj úrok z omeškania z istiny úveru 1998,49 eur
a náhradu trov konania.

2. Dňa 12. 3. 2018 a dňa 18. 6. 2018 došli na súd podania žalobcu, z obsahu ktorých vyplýva, že žalovaní
počas trvania úverového vzťahu uhradili celkovo sumu 87,86 eur. Od 26. 1. 2015 žalovaní neuhradili
žiadnu platbu ani na účet žalobcu a ani na účet právneho predchodcu žalobcu.

V tomto konaní žalobca žiada priznať sumu 2892,69 eur s prísl.. Suma 1998,49 eur tvorí istinu úveru,

suma 813,24 eur tvorí nesplatené riadne úroky a suma 80,96 eur tvorí poplatky. Úroky 684,15 eur
predstavujú riadne úroky za obdobie od 28. 10. 2014 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do
22. 11. 2016, ktoré boli vyčíslené z konečného zostatku úveru pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 19,9%
ročne. Poplatky 80,96 eur sú za správu úveru od 28. 10. 2014 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, t.j. do 22. 11. 2016. Žalovaní ako dlžníci sa zaviazali uhrádzať poplatky za služby poskytované

bankou - poplatok za poistenie úveru 1,49 eur a poplatok za vystavenie upomienky 25 eur. Poplatky boli
individuálne zmluvne dojednané.

Podľa názoru žalobcu zmluva spĺňa všetky náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom
odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EU zo dňa 9. 11. 2016 v právnej veci

C-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a H. G.. Zároveň poukázal aj na uznesenie NS SR pod sp. zn.
3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 2. 2018.

Zároveň má za to, že jeho právny predchodca správne vypočítal RPMN v súlade s výpočtovým vzorcom
podľa prílohy č. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dosadením celkovej čiastky

spojenej s úverom, zadaní výšky úveru, výšky splátky, počtu splátok do kalkulačky na výpočet RPMN (s
tým, že každá kalkulačka zverejnená na jednotlivých internetových stránkach počíta RPMN v rozdielnej
výške v závislosti od toho, s akými parametrami pracuje), nie je možné dostať správnu výšku RPMN,
nakoľko je potrebné zohľadniť ďalšie parametre úveru, ako je poplatok za poistenie a správu úveru,
dátum prvej a poslednej splátky, ako aj výšku poslednej splátky, ktorá je vždy v inej výške, než výška

dohodnutej splátky. Na výslednú výšku RPMN má tiež vplyv dĺžka obdobia medzi uzavretím zmluvy a
reálnymčerpanímúveru.Zároveňžalobcapoukázalnaskutočnosť,žeúdajeuvedenévúverovejzmluve,
podliehajú taktiež dohľadu Národnej banky Slovenska. a.s..

3. Dňa 22. 10. 2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade, ktorý poukázal na to, že so

žalobcom sa dohodol na úhrade dlhu v splátkach po 25 eur mesačne. Zároveň uviedol, že svoj dlh voči
žalobcovi uznáva.

4. Podaním doručeným súdu dňa 24. 6. 2019 žalobca zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie 25 eur
s príslušným úrokom z omeškania z dôvodu, že dňa 23. 10. 2018 došlo k úhrade tejto sumy. Žalobca

žiadal vo vzťahu k žalovanému v 2. rade rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, pričom súhlasil s úhradou
dlhu v splátkach po 25 eur mesačne.

Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ustanovenia §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168

alebo pojednávanie.

Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca
zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie sumy 25 eur s prísl.. Preto súd aj bez súhlasu žalovaných konanie
v tejto časti zastavil, pretože na ich prípadný nesúhlas sa neprihliada.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 2. rade a oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o splátkovom úvere, formulárom - štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN, produktovými obchodnými podmienkami
pre hypotekárne a splátkové úvery SLSP a.s., všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvami na
úhradu, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru + doručenkami, zmluvou o postúpení

pohľadávok a jej prílohami, oznámeniami o postúpení pohľadávok + poštovými hárkami, platobnou
históriou žalovaného - výpisom obratov na úverovej zmluve, rozpisom platieb - výpis z úverového účtu,
vyčíslením riadnych úrokov, vyčíslením poplatkov, ústrižkami poštových poukážok a zistil tento skutkový
stav.

6. Dňa 28. 10. 2014 právny predchodca žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto
4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzatvorili Zmluvu o
splátkovom úvere.

Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol dlžníkom spotrebný úver vo výške 2000 eur pri fixnej úrokovej

sadzbe do splatnosti 19,9% ročne, pri prípadnom úroku z omeškania 5% ročne, pri RPMN 23,57% a
priemernej hodnote RPMN 16,81%. Predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN sú: Úver bol
poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách
uvedených v úverovej zmluve. Dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platí až do skončenia úverového
vzťahu za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre

poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo zverejnení.

Dlžníci sa poskytnutý úver zaviazali splatiť 96mesačnými splátkami po 43,93 eur s dátumom splatnosti
prvej splátky 10. 12. 2014 a konečnou splatnosťou úveru 10. 11. 2022. Dlžníci teda mali uhradiť veriteľovi
celkovú sumu 4217,28 eur, v zmluve je však uvedená celková čiastka spojená s úverom 4221,92 eur.

Podľa čl. II. bod 1. Zmluvy, poplatok za upomienku je vo výške 25 eur za každú vystavenú upomienku.
Dlžník je povinný banke platiť poplatok za poistenie k úveru 1,49 eur a to v pravidelných splátkach v
periodicite a termíne splátok úveru.

Tieto podmienky zmluvy vyplývajú aj z formulára - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere.

7. Podľa bodu 8.1. písm. a), a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery
SLSP a.s., za prípad porušenia sa považuje omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac

ako 3mesiace. Ak nastane niektorý z uvedených prípadov porušenia, banka môže vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v
oznámení o mimoriadnej splatnosti.

8. Podľa bodu 6.1. a 6.3. Všeobecných obchodných podmienok SLSP a.s., banka doručuje klientovi

písomnosti a) osobne, kuriérom, b) poštou alebo c) elektronicky. Písomnosť doručovaná poštou je
doručená tretí deň po jej odoslaní, v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a to aj keď klient zmarí doručenie
zásielkyalebosaodoručenízásielkynedozvedel.Bankazasielapísomnosťspravidlavoformeobyčajnej
listovej zásielky.

9. Výzvou zo dňa 26. 10. 2016 právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaných na úhradu omeškaných
splátok úveru vo výške 967,02 eur do 15dní. V opačnom prípade banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru.Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23. 11. 2016 právny predchodca žalobcu
informovalžalovanýchv1.a2.rade,ženastalprípadporušeniavzmyslebodu8.1písm.a)Produktových
obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery SLSP a preto banka ku dňu 22. 11. 2016

vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Zároveň vyzval žalovaných na úhradu sumy
2939,03 eur do 15dní. List žalovaný v 1. rade prevzal dňa 17. 2. 2017 a žalovaný v 2. rade prevzal dňa
1. 12. 2016.

10. Následne listami zo dňa 20. 12. 2016 právny predchodca žalobcu urgoval úhradu zosplatnenej

pohľadávky titulom úveru, ktorá ku dňu 19. 12. 2016 je vo výške 2984,01 eur. Zároveň žalovaných
upovedomil, že ak dlh neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE zo dňa 24. 3. 2017 a prílohami k tejto zmluve, právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpila
svoju pohľadávku voči žalovaným zo zmluvy o úvere č. 5063936837, na žalobcu. Zostatok pohľadávky

bol špecifikovaný na sumu 3131,77 eur a to istina 1998,49 eur, úroky 1052,32 eur a poplatky 80,96 eur.
Uvedenú skutočnosť právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným listom zo dňa 31. 3. 2017.

11. Žalobca súdu predložil platobnú históriu - výpis obratov na úverovej zmluve a rozpis platieb - výpis
z úverového účtu, z obsahu ktorých vyplýva čerpanie úveru vo výške 2000 eur a splátky žalovaných v

danom úverovom vzťahu v celkovej výške 87,86 eur.

Taktiež predložil súdu vyčíslenie riadnych úrokov na sumu 813,24 eur a vyčíslenie poplatkov na sumu
80,96 eur, vyúčtovaných titulom poplatkov za správu úveru.

12. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní potvrdil, že dňa 28. 10. 2014 spolu so žalovaným v 1. rade
uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa. Aj keď zmluvu uzatvorili so
žalovaným v 1. rade, finančné prostriedky čerpal len žalovaný v 2. rade. Čerpané finančné prostriedky
vyčerpal na zriadenie kúpeľne, pretože má zdravotne postihnutého brata, o ktorého sa stará. Žalovaný
v 2. rade je si vedomý toho, že pôžičku nesplácal, resp. zaplatil len niekoľko splátok, pretože nemal

dostatok finančných prostriedkov.

Dlh voči žalobcovi žalovaný v 2. rade chce splácať splátkami po 25eur. Opatruje svojho zdravotne
postihnutého brata, za čo dostáva opatrovnícky príspevok 220 eur mesačne a brat 300 eur, teda obaja
musia vyžiť zo sumy 520 eur. Žalovaný v 2. rade je rozvedený a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť

voči maloletým deťom. Spolu s bratom platia náklady na bývanie vo výške 45 eur mesačne na vodu
a elektrinu. Ďalšie výdavky majú pre brata na hygienické potreby a lieky cca 120 eur mesačne. Mimo
toho uhrádzajú bežné výdavky na stravu, ošatenie a pod.. Dlh žalovaný v 2. rade nie je schopný uhradiť
naraz, je schopný platiť splátku vo výške 25 eur mesačne.

13. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len
čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje

veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Podľa ustanovenia §52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) a d) Zák. č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.Podľa ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že právny predchodca
žalobcu poskytol žalovaným v 1. a 2. rade na základe zmluvy spotrebiteľský úver vo výške 2000 eur,

ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu pravidelnými 96mesačnými splátkami
po 43,93 eur s dátumom splatnosti prvej splátky 10. 12. 2014 a s dátumom splatnosti poslednej splátky
10. 11. 2022.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať úver riadne a včas a preto

k 22. 11. 2016 právny predchodca žalobcu úver zosplatnil.

Súčasne súd mal za preukázané, že žalovaní v danom úverovom vzťahu uhradili žalobcovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi, sumu 112,86 eur (pred začatím konania sumu 87,86 eur a po začatí konania
sumu 25 eur).

Ďalej súd mal za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s., postúpila svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanými bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne

ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje

ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

16. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona
(§1 ods. 2 zákona). Právny predchodca Žalobcu je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho

podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj
údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej
miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2

písm. f), j), k) zákona). V súlade s ustanovením §11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov
nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

17. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy

platnej v čase uzavretia zmluvy bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského
úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve
musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok.

Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto
znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným
ustanovením.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

18. V predmetnej zmluve bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 23,57% pričom podľa
prepočtu má byť správne uvedená sadzba 23,88% (výpočet súd realizoval prostredníctvom
kalkulačky ).

Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 2000 eur, výšky splátky úveru 43,93 eur pri ich počte 96.
Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa
§11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok,
že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu.Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 25. 4. 2017.

19. Nesprávnej výške RPMN v Zmluve nasvedčuje aj skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z.. Jednak obsahuje
nesprávnuvýškucelkovejčiastkyspojenejsúverom,ktorúmusíspotrebiteľuhradiť(vzmluvejeuvedená
suma 4221,92 eur, pričom správne má byť uvedená suma 9412,53 eur, t.j. 43,93 eur x 96mesačných
splátok = 4217,28 eur) a jednak zmluva neobsahuje všetky predpoklady, použité pre výpočet RPMN.

Podľa názoru súdu, aj táto skutočnosť spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v
zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z..

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému

odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité

pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu K.Š. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v K. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa
03.11.2016, sp. zn. XCo/X/XXXX zo dňa 06.04.2017.

„Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet
RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet,

na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť
správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť
do úverového vzťahu s veriteľom. S nesprávne uvedenou RPMN v neprospech spotrebiteľa zákon č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) spája

následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 25. 4. 2018 sp. zn. 7Co/155/2017.

20.Súdmávedomosťoprávnomnázore,vyjadrenomvRozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016
v právnej veci C-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a H. G..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom

22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto

Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský

zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie

splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.

V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto

prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských

úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,
tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

21. Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozsudkami Krajského súdu v K. zo dňa
15. 2. 2018 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, zo dňa 23. 1. 2018 sp. zn. XCo/XX/XXXX, zo dňa 16. 3. 2018 sp.

zn. XCo/XX/XXXX, zo dňa 31. 8. 2017 sp. zn. XCo/XX/XXXX, zo dňa 24. 4. 2018 sp. zn. XCo/XXX/
XXXX, zo dňa 23. 1. 2018 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, zo dňa 18. 4. 2018 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, zo dňa
18. 4. 2018 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, zo dňa 5. 6. 2018 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, zo dňa 25. 4. 2018 sp.
zn. XXCo/XX/XXXX, zo dňa 3. 7. 2018 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, zo dňa 28. 6. 2018 sp. zn. XXCo/XXX/
XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12. 2016, zo dňa 25. 4. 2018 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, zo

dňa 28. 6. 2018 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 3. 11. 2016, sp. zn. XCo/X/
XXXX zo dňa 6. 4. 2017.

22. „K možnej aplikácii rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-XX/XX Home Credit Slovakia a.s. proti
H. G., odvolací súd uvádza, že pri konflikte smerníc a vnútroštátneho zákona členského štátu Európskej

únie je povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, je povinnosťou súdu skúmať,
či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon vykladať eurokomformne. Takýto
eurokomformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože nemôže nahradiť výslovné znenie zákona,lebo by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka priameho účinku smerníc vo všeobecnosti sa v
podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie
aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry

súdneho dvora Európskej únie na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v
zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (napr. rozsudok z 5.10.2004 vo veci K. C-XXX/XX až C-
XXX/01, rozsudok zo dňa 17.7.1994 vec P. O. C-XX/XX, rozsudok zo dňa 26.2.1986 vo veci S. C-XXX/

XX). Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne postupoval, ak o uplatnenom nároku žalobcov rozhodol
v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Súd prvej inštancie sa vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-XX/XX správne
vysporiadal s tým, že Súdny dvor poskytol výlučne výklad smernice a v žiadnom prípade sa nemohol, a
ani sa nevyjadroval k výkladu Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.“ (rozsudok Krajského
súdu v K. zo dňa 15. 2. 2018 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v K. zo dňa 23. 1. 2018

sp. zn. XCo/XX/XXXX).

23. Krajský súd v K. v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12. 2016 v bode 28 mimo iného
uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,

pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá
jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva
vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad
Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

24. „Súdny dvor Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a H. G. judikoval, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.
Avšak, tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 odsek 1 písm. k/ Zákona o

spotrebiteľskýchúverochcezprizmueurokonformnéhovýkladunemožnoignorovaťatolerovaťabsenciu
údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o
úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou
obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k/ § 9 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a
odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase vydania napadnutého

rozsudku a aj stále je platný a účinný.
Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých
vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý
riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie na otázku priameho
účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v

zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade
možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho
zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice).

Uvedený právny záver Súdny dvor Európskej únie potvrdil vo viacerých svojich rozhodnutiach:
„Smernica nemôže sama o sebe zakladať jednotlivcovi povinnosť a ustanovení smernice nie je možné
sa voči takejto osobe dovolávať.“ (Pozri bod 13 vo veci S. C-XXX/XX)
„Ako Súdny dvor zdôraznil v ustálenej judikatúre od rozsudku z 26. februára 1986, S. (XXX/XX, Zb. s.
XXX, bod XX), samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na ňu ako takú

nemožno proti nemu odvolávať.“ (Pozri bod XX vo veci P. O., C-XX/XX)
CelkomzásadnýmprípadomprevymedzeniehorizontálnehopriamehoúčinkusmernícjevecK.,C-XXX/
XX až C-XXX/X1, rozsudok zo dňa 05.10.2004, v zmysle ktorého "Z toho vyplýva, že sa nemôže hoci aj
jasné, presné a bezpodmienečné ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce
povinnosti ako také použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.“ (Pozri bod 15

vo veci K. C-XXX/XX až C-XXX/XX)
V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo
Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s
vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-XX/XX poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnomprípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie
náležitosti úverovej zmluvy posúdil podľa zákona platného v čase uzatvorenia zmluvy. Predmetný zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je platný aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Aj z

hľadiska právnej istoty by nebolo správne, aby sa nezmenil zákon, no iba výklad jeho ustanovenia, a
to úplne opačným spôsobom.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že členské štáty pri
implementáciismernicenesmelizachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktoré

sa od ustanovení smernice odchyľujú.
Podľa čl. 288 odsek 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,

kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo
ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky

právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje

práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená
jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre
členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za

následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej
zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže
mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si
členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky
tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená

na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.
Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov (resp. všetky
predpoklady na výpočet RPMN) alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne

irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej
harmonizácieporušila.To,žeSúdnydvorEurópskejúnievoveciC-XX/XXXXpotvrdil,žesmernicasamá
vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade
išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika

nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady potrebné na
výpočet RPMN, resp. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Nietžiadnychpochybností,žeslovenskýzákonidenadrámecsmerniceacelkomjednoznačnepožaduje
aby v samotnej zmluve boli uvedené predpoklady na výpočet RPMN, resp. vyjadrenie tak splátok istiny,

ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo
požaduje smernica , ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil
takúistúterminológiuakopoužívasmernica.Avšakslovenskýzákonodarcatakútoterminológiunepoužil,
ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia
zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR,

desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa
má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov
a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.“
(Rozsudok Krajského súdu v K. zo dňa 16. 3. 2018 sp. zn. XCo/XX/XXXX)25. Obdobný názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v K. zo dňa 3. 7. 2018 sp. zn. XXCo/
XX/XXXX, kde odvolací súd rieši otázku výkladu rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-XX/XX a

smernice 2008/48/ES, ako aj priamy účinok smernice, otázke rozporu medzi vnútroštátnou právnou
úpravou a právom Únie, ako aj otázke významu špecifikácie splátok úveru nielen podľa istiny, ale aj
úrokov a poplatkov. „Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov
a poplatkov má význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj
poplatky, (iii) či neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované

splácanie alebo bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých
len poplatky (pri niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne
úroky a v poslednej splátke istina ) a pod.. Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru
má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť,
ktorej časti splátky sa táto sankcia týka. Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej
na účely výpočtu RPMN nie je uvedený poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom

predstavuje dôležitý údaj o celkových nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj
nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru
(cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).“ Odvolací súd odkázal na odôvodnenia 9, 19, 30, 31 a 47
smernice 2008/48/ES, ďalej čl. 10 tejto smernice, t.j. informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere
(mimo iného predpoklady použité pre výpočet RPMN). Ďalej odvolací súd odkázal aj na väčšinové

stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l)
zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na
uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu
právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá taký výklad sporného pravidla, ktorý každý

z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine,
tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS SR z 28.06.2016 sp. zn. XSžoXX/XXXX, porov.
tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa zákona č.258/2001 Z.z. rozsudok NS SR vo
veci XCdo/XXX/XXXX). Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou

zákona č. 129/2010 Z. z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona
(uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt
súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten by: odporoval zákazu eurokonformného výkladu

contra legem, odporoval by princípu právnej istoty, nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho
dvora EÚ vo veci C-XX/XX, keďže Súdny dvor EÚ za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú
tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón
možnostišpecifikáciesplátokspotrebiteľskéhoúverunežjeamortizačnátabuľkaanežjelenšpecifikácia
istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že
tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú
(čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov
o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10 ods.1 písm.j/, príloha II., 2.). V kontexte uvedeného ako

aj so zreteľom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X U. XXX/XXXX zo dňa 21.12.2011, sa
odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. X U. zo dňa 22.02.2018 a
ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi
jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou
masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov

a poplatkov.“

26. „Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj
otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica

zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii
smernice zo zákona povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie
vo veci C-XX/XXXX potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať
ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejtosmernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec
smernice. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho
právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o

spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Požiadavkasmernicekotázkečleneniasplátokjetakjasnáazreteľná,žezoslovnéhospojeniasmernice
„výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť
požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných
poplatkov. Preto Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-XX/XX správne rozhodol, že smernica takéto

členenie nepožaduje.
Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať
„výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“.Nietžiadnychpochybností,žeslovenský
zákon ide nad rámec smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj
splátokúrokovasplátokinýchpoplatkov.Akbyslovenskýzákonodarcachcelvyjadriťtoisté,čopožaduje
smernica , ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú

istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,
ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia
zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR,
desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa
má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov

a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.“
Rozsudok Krajského súdu v K. zo dňa 25. 4. 2018 sp. zn. XCo/XXX/XXXX.

27. „Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že predmetná zmluva má všetky podstatné náležitosti, nakoľko ich
neoddeliteľnou súčasťou sú aj VOP, odvolací súd uvádza, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť

aj odkazom na obchodné podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale
len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu
veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve.
Odvolací súd poznamenáva, že všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly text, ktorý je pre
bežného spotrebiteľa na porozumenie náročný. Ide o text pripravený dodávateľom, a to bez možnosti

zmeniť jeho obsah. Z uvedeného dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ nebude v
čase uzatvorenia zmluvy vedomý si svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti
pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ďalej nemožno opomenúť ani tú skutočnosť,
že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje, nemožno tak preto dospieť k záveru o
prejavení súhlasu žalovaného s ich obsahom.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd odkazuje aj na odôvodnenia 9, 19, 30, 31 a
47 smernice 2008/48/ES:
„(9) Úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila
vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty
by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia

tejto smernice. Takéto obmedzenie by sa však malo uplatňovať len na ustanovenia harmonizované
touto smernicou. Ak neexistujú takéto harmonizované ustanovenia, členské štáty by mali mať možnosť
zachovať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy…
(19) Na to, aby sa spotrebitelia mohli rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, mali by sa im pred
uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s

úverom a o ich povinnostiach, ktoré si spotrebiteľ môže vziať so sebou a zvážiť…
(30) Táto smernica neupravuje otázky zmluvného práva, ktoré sa týkajú platnosti zmlúv o úvere. Členské
štáty preto môžu v tejto oblasti zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú v súlade s
právom Spoločenstva. Členské štáty môžu upraviť právny režim, ktorým sa riadi ponuka na uzatvorenie
zmluvy o úvere, najmä to, kedy sa má predložiť, a obdobie, počas ktorého je záväzná pre veriteľa. Ak sa

takáto ponuka predloží zároveň s informáciami, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s touto smernicou pred
uzavretím zmluvy, mala by sa, tak ako akékoľvek ďalšie doplňujúce informácie, ktoré môže veriteľ chcieť
spotrebiteľovi poskytnúť, predložiť v osobitnom dokumente, ktorý môže byť pripojený k štandardným
európskym informáciám o spotrebiteľskom úvere.
(31) Zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné

informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej
vyplývajú.
(47) Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia
vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Aj keď výbersankcií ostáva v právomoci členských štátov, ustanovené sankcie by mali byť účinné, primerané a
odrádzajúce.“
V zmysle článku 1 tejto smernice s názvom „Predmet úpravy“: „Účelom tejto smernice je harmonizovať

určité aspekty zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
zmlúv o spotrebiteľskom úvere.“
Článok 10 rovnakej smernice, nazývaný „Informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere“, stanovuje:
ods. 2 Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v

čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;
h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia;
i) v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere.

Amortizačnátabuľkauvádzasplátky,ktorésamajúzaplatiť,alehotyapodmienkyichúhrady;tátotabuľka
obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné
náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že
údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných

nákladov v súlade so zmluvou o úvere;
j) ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, výpis, ktorý uvádza lehoty a podmienky
splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov;
k) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpanie, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné, spoločne s poplatkami za používanie

platobnýchprostriedkovnaplatobnétransakcieačerpanieaakýmikoľvekinýmipoplatkamivyplývajúcimi
zo zmluvy o úvere a podmienkami, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť;
u) prípadne iné zmluvné podmienky;
ods. 3. Keď sa uplatňuje odsek 2 písm. i), veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

ods. 4. V prípade zmluvy o úvere, na základe ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale sa v období a za podmienok ustanovených v
zmluve o úvere alebo v doplnkovej zmluve použijú na vytvorenie istiny, informácie podľa odseku 2 musia
zahŕňať zrozumiteľný a stručný údaj o tom, že takáto zmluva o úvere nezaručuje splatenie celkovej výšky
úveru čerpaného na jej základe, ak sa takáto záruka neposkytne.

Príloha II smernice 2008/48 obsahujúca „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“
uvádza vo svojom bode 2 s názvom „Opis hlavných vlastností úverového produktu“ položku s názvom
„Splátky a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať“. Tejto položke zodpovedá tento opis:
„Budete musieť zaplatiť:
[Výška, počet a frekvencia splátok, ktoré zaplatí spotrebiteľ]

Úrok a/alebo poplatky sa budú splácať takto:…“
Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-XX/XX odvolací súd poukazuje aj na príspevok doc.
JUDr.Z.,PhD.:„Otáznevšakje,akobynatentozávermalzareagovaťsudcarozhodujúcikonkrétnyspor.
Aktotižzistí,ženeuvedeniekonkrétnejnáležitostivzmluveospotrebiteľskomúverebymalobyťvzmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa na úrok a poplatky, ale súčasne

dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na
možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne narazil na rozpor medzi vnútroštátnou
právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva Únie má v tomto prípade podobu smernice,
vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy
účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len prostredníctvom nepriameho účinku smernice, čo

znamená pokúsiť sa o taký výklad zákona č. 129/2010, ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa
však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z hraníc povinnosti eurokonformného výkladu
vnútroštátneho práva, ktorou je zákaz výkladu contralegem. Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou
metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez
poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo by už podľa môjho názoru o výklad práva,

ale o sudcovskú tvorbu práva.“
Odvolací súd rovnako odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. XSžo/XX/XXXX:
„Zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok,
výšku istiny, úrokov a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termínkonečnej splatnosti s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi
preukázateľne doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a
odporujúcačestnejobchodnejpraxi.Nesúhlasilstvrdenímžalobcu,žeuvedenéinformácieboliobsahom

samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Považoval za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky
a poplatky musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou
a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný

súhlas druhej zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru
len na vedomie a aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou
úveru. Odvolací súd v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods.
1 O.s.p. po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo
vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby

sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výrokunapadnutéhorozsudku.Senátodvolaciehosúdupovažujeprávneposúdeniepreskúmavanejveci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov

známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.“
Odvolací súd odkazuje aj na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,sporné

pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok
úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá
taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“
a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS SR

z 28.06.2016 sp. zn. XSžoXX/XXXX, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa
zákona č.258/2001 Z. z. rozsudok NS SR vo veci XCdo/XXX/XXXX).
2. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z.
z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony.
3. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi
súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by:
1. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contralegem,

2. odporoval by princípu právnej istoty,
3. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-XX/XX, keďže Súdny dvor EÚ
za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru
než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o
splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10

ods.1 písm. j/, príloha II., 2.).
V kontexte uvedeného ako aj so zreteľom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X U. XXX/XXXX
zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je
tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti

rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval
právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového
stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konanínasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo
veci sp. zn. X U. zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá

priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť
contralegem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať
aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.
(rozhodnutie Krajského súdu v K. sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 25. 9. 2018).

28. Súd pre úplnosť uvádza, že ani poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané
nezodpovedá ustanoveniam §788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaní
ako klienti označením uvedeného produktu mali súhlasiť s tým, aby boli poistníkom poistený. Žalobca
nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu žiaden iný doklad
preukazujúci vznik poistenia. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v zmluve
o úvere, bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s

najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí
úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už
vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy.

Čo sa týka poplatkov za správu úveru, žalobca nepreukázal účelnosť týchto vzniknutých nákladov a ani

individuálnu dohodu so žalovanými o týchto poplatkoch a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp.
aké protiplnenie žalovaní mali by dostať za úhradu uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce
sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp. Cenníku, resp. je z týchto
dokumentov opísané do Zmluvy, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím I. H. súdu v H.
z 3. mája 2011 v obdobnej tzv. spotrebiteľskej veci, vedenej takýmto súdom pod sp. zn. XX W. XXX/XX.
Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii spotrebiteľa platiť) rôzne
poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie a takýto

poplatokslúžilenžalobcovi(výhradnejehozáujmomaúčtovnýmúčelom).Tentonázorvyslovilvosvojom
rozsudku aj Krajský súd Y. v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn. XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX.

29. Keďže v zmluve bola uvedená nesprávna výška RPMN, resp. zmluva neobsahovala náležitosti v
zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. j) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje sa v zmysle

ustanovenia §11 ods. 1 písm. b) a d) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Dlžník tak má
žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy.

V konaní bolo preukázané, že žalovaní celkovo vyčerpali sumu 2000 eur a vrátili žalobcovi, resp.
jeho právnemu predchodcovi už sumu 112,86 eur (pred začatím konania sumu 87,86 eur a po začatí

konania sumu 25 eur. Preto súd žalobe žalobcu mohol vyhovieť len v časti o zaplatenie 1887,14 eur a
v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

30. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 1887,14
eur, resp. ku dňu podania žaloby s úhradou sumy vo výške 1912,14 eur a preto žalobca má nárok aj
na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95Z.z.. Pri priznaní úroku z omeškania súd zohľadnil splátku žalovaných po začatí konania na súde vo
výške 25 eur. Keďže súd žalobu žalobcu zamietol v časti o zaplatenie 86,35 eur (žalovaná istina 1998,49
eur mínus úhrady žalovaných po začatí konania na súde 25 eur mínus priznaná suma 1887,14 eur),

preto žalobcovi z tejto sumy nepatrí ani úrok z omeškania a súd žalobu žalobcu v tejto časti úroku z
omeškania zamietol.

31. Žalovaný v 2. rade požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 25 eur vzhľadom na svoje
majetkové,zárobkovéasociálnemožnosti.Vsúladesustanovením§232ods.3C.s.p.,lehotanaplnenie

v rozsudku je tri dni, avšak súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd po zhodnotení
danej veci povolil žalovaným, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, úhradu dlhu v splátkach po 25
eur, pričom aj žalobca súhlasil s úhradou dlhu v splátkach a aj s výškou splátok 25 eur mesačne.

32. Žalobca vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žiadal rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Súd však
neaplikoval tento právny inštitút, pretože v danej veci sa jedná o spotrebiteľský typ sporu, teda jedná

sa o typ sporu s ochranou slabšej strany, ktorými sú žalovaní v pozícii spotrebiteľov. Súd je povinný
ex lege poskytnúť ochranu slabšej strane v tomto type sporu a preto aj keď žalovaný v 2. rade uznal
žalovanú sumu, súd v danej veci nerozhodol rozsudkom pre uznanie. Navyše v zmysle ustanovenia
§511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaní v danej veci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a bolo
by v rozpore s dobrými mravmi poskytnúť právnu ochranu len jednému zo žalovaných, keď obidvom

zo zákona patrí právna ochrana rovnaká. Súd teda poskytol právnu ochranu obom žalovaným ako
spotrebiteľom a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Navyše pre vydanie rozsudku pre uznanie v danej veci neboli splnené zákonné podmienky s poukazom
na ustanovenie §283 C.s.p.. Žalovaný v 1. rade neuznal nárok žalobcu, pričom medzi žalovanými v 1.
a 2. rade ide o nerozlučné spoločenstvo, ktorí sú ako spoludlžníci zaviazaní spoločne a nerozdielne.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku v spojení s
ustanovením §256 Civilného sporového poriadku.

Zo žalovanej sumy 2892,69 eur žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 1887,14 eur, čo

predstavuje úspech žalobcu a neúspech žalovaných a teda v tejto časti patrí náhrada trov konania
žalobcovi.

V časti o zaplatenie 25 eur súd konanie zastavil, pretože zo strany žalovaných k úhrade tejto sumy došlo
po začatí konania na súde, teda zastavenie konania v tejto časti zavinili žalovaní a teda aj v tejto časti

patrí náhrada trov konania žalobcovi.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie 980,55 eur súd žalobu žalobcu zamietol, čo predstavuje neúspech
žalobcu a úspech žalovaných a teda v tejto časti by náhrada trov konania patrila žalovaným.

Z uvedeného výsledku konania vyplýva, že žalobcovi by patrila náhrada trov konania v rozsahu 66%
(1887,14 eur + 25 eur = 1912,14 eur, t.j. 66% žalovanej sumy) a žalovaným v rozsahu 34% (980,55
eur, t.j. 34% žalovanej sumy). Aby sa predišlo vzájomnej úhrade trov konania, preto súd náhradu trov
konania priznal v konaní úspešnejšiemu žalobcovi a to po odpočítaní rozsahu jeho neúspechu v konaní
od rozsahu jeho úspechu v konaní. Teda súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 32% z

celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca nárok pri plnom úspechu.

Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.