Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/174/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211212444
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2211212444.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobkyne: W.

G., E.. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, E. Ž., zast. JUDr. Tamás Puskás, advokát so sídlom Alžbetínske
námestie1203,DunajskáStredaprotižalovanému:A.I.,E..XX.XX.XXXX,bytomI.Č..B..XX,zastúpený
advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda,
o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 03.08.2011 sa domáhal na tunajšom súde o náhradu nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámil sa s pripojenými listinnými

dôkazmi a to najmä trestným rozkazom tun. súdu 2T 82/2011 čl. 6, záverom znaleckého posudku na
čl. 8, 10, sobášnym listom žalobkyne a nebo. manžela , výzvou na žalovaného čl. 13, 14, záznam o
dopravnej nehode čl. 15, písomným vyjadrením žalovaného čl. 22, 25, uznesením o prerušení konania
čl. 30, uznesením KS Trnava č. 5To 45/2012 čl. 62, uznesením čl. 79, odvolaním čl. 91, uznesením čl.
94,odvolanímčl.101,uznesenímNSSRč.1Tdo38/2013čl.109,uznesenímKSTrnavač.9Co71/2014,
9Co 72/2014 čl. 123, vyjadrením žalovaného čl. 130, uznesením čl. 148, uznesením KS Trnava 23Co
419/2015 čl. 160, písomným vyjadrením žalovaného na čl. 168, 177, pracovnou zmluvou žalovaného čl.

182, uznesením Ústavného súdu SR IUS 474/2016 čl. 183, dohodou o mimosúdnou vyrovnaní čl. 222
a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa v žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach uviedla, že jej neb. manžel U. G. bol
dňa 04.08.2008 v čase okolo 8.50 hod. účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej ako motocyklista
narazil do odbočujúceho traktora. Po tejto nehode bol rýchlo zdravotnou službou dovezený do NsP
Dunajská Streda, kde mu bola poskytovaná zdravotná starostlivosť v čase okolo 10.00 hod. do 15.00

hod. kedy zomrel na operačnej sále na nezvládnuteľný hemoragicko-traumatický šok. V súvislosti
s trestnou zodpovednosťou vodiča traktora t. j. žalovaného v 1 rade uviedla v žalobe, že prebieha
na tun. súde trestné konanie pod č. 2T 82/2011. Vo veci bola podaná obžaloba 19.04.2011 pričom
súd trestným rozkazom 2T 82/2011-237 zo dňa 29.04.2011 uznal žalovaného v 1 rade za vinnéhoza prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. h/ Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že žalovaný v 1 rade dňa 04.08.2008 v čase o 8.50 hod. na ceste
druhej triedy č. 510 v km 18 v smere Obce E. Ž. časť C. na obec O. viedol traktor zn. Y. EČ: B., ku

ktorému bol pripojený príves nevybavený smerovými a brzdovými svetlami bez evidenčného čísla, kde
v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke
začal s odbočovacím manévrom vľavo v čase keď bol predchádzaný motocyklom zn. D. Y. XXXF C.:
B. vedeného poškodeným U. G., v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel, pri ktorej motocykel vrazil do
ľavého zadného kolesa traktora. V dôsledku dopravnej nehody vodič motocykla utrpel rôzne poranenia,

ktorým z dôvodu neposkytnutia okamžitej adekvátnej odbornej lekárskej pomoci dňa 04.08.2008 v čase
o 15.15 hod. v NsP Dunajská Streda podľahol. Proti tomuto trestnému rozkazu podal žalovaný v 1 rade
odpor.

5. V uvedenom trestnom konaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie z dobrou doprava cestná. V
závere znaleckého posudku ku príčine dopravnej nehody znalec uviedol, že príčinou dopravnej nehody

z technického hľadiska je to, že žalovaný v 1 rade ako vodič traktora za ktorý bol pripojený príves
bez funkčných smerových svetiel, chýbajúcich smerových svetiel sa plne nevenoval vedeniu traktora
a nesledoval situáciu v cestnej premávke za sebou, v dôsledku čoho začal s úkonom odbočovania
doľava keď už bol predchádzaný motocyklom vedeným vodičom G., ktorého vjazdom do jeho jazdnej
dráhy ohrozil a následkom čoho došlo k zrážke motocykla a traktora. Znalec ďalej v znaleckom posudku

uviedol, že vodič traktora teda žalovaný v 1 rade použil k jazde po pozemných komunikáciách príves,
ktorý nezodpovedal podmienkam prevádzky na cestných komunikáciách. Príves totiž jednak nebol
vybavený funkčnými smerovými ani brzdovými svetlami a ani evidenčným číslom. Ďalej príves bol
opravený tak, že vodič traktora aj pri prázdnom prívese mal zhoršenú možnosť pozorovania priestoru
v okolí prívesu a priestor v okolí mal možnosť pozorovať len cez spätné zrkadlá. Práve z uvedených

dôvodov vodič traktora mal venovať zvýšenú pozornosť pri odbočovaní doľava aj pri prázdnom prívese,
teda či nie je predchádzaný iným účastníkom cestnej premávky. Znalec ďalej poukázal na to, že
vodič traktora tesne pred odbočením nepresvedčil či už nie je predchádzaný iným účastníkom cestnej
premávky. Keby sa bol bezprostredne pred otáčaním volantu traktora doľava, teda zmenou smeru jazdy
presvedčil, či už nie je predchádzaný iným účastníkom cestnej premávky, bol by videl predchádzať

motocykel už v ľavom, teda protismernom pruhu, na čo by mohol reagovať napr. upustením od zmeny
smeru jazdy.

6. Žalobkyňa v žalobe ďalej poukázala na § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke
na pozemných komunikáciách so znením účinnom do 31.1.2009 ako aj na § 18 ods. 1 cit. zákona.

Uviedla ďalej, že poukazujúc na výsledok znaleckého posudku možno konštatovať, že žalovaný v 1 rade
nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, nedával znamenie o zmene smeru jazdy
čo by ani nemohol urobiť nakoľko príves ani nebol vybavený smerovými svetlami. Porušením uvedených
povinností spôsobil ťažkú ujmu na zdraví jej nebohému manželovi.

7. Pôvodne v žalobe uviedla, že prevádzkovateľom a vlastníkom predmetného traktora bolo PD so
sídlom v E. Ž.U. a žalovaný v 1 rade bol zamestnancom predmetného PD. V tomto smere poukázala na
§ 6 ods. 3 písm. a/ cit. zákona. Zo záverov znaleckého posudku ďalej posúdila že žalovaný v 2 rade teda
PD so sídlom v E. Ž. poukazujúc na § 6 ods. 3 písm. a/ cit. zákona porušil dôležitú povinnosť uloženú mu
podľa cit. zákona. Preto nesie zodpovednosť ako prevádzkovateľ ako aj zamestnávateľ za porušenie

uvedenej povinnosti.

8. Poukázala ďalej na to, že dňa 04.08.2008 stratila svojho manžela. Náhlou stratou utrpela traumu
a to aj preto, lebo ho stratila vo veľmi mladom veku veď v čase nehody boli s nebohým manželom
vo veku 33 a 34 rokov. Mali pred sebou v podstate celý spoločný život, plánovali mať spolu aj deti. V

dôsledku tragickej udalosti došlo k zásahu do jej osobnostného práva tak, že bola narušená celistvosť
rodiny, zasiahnuté do jej súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné,
keď jej ochudobnenie v citovej oblasti je v danom prípade nenapraviteľné. Dodnes je ťažké pre ňu žiť s
vedomím, že ak by nenastala tragická udalosť dňa 04.08.2008, ak by príves bol vybavený potrebnými
funkčnými smerovými a brzdovými svetlami, ak by žalovaný v 1 rade venoval dostatočnú pozornosť

vedeniu traktora a sledoval by situáciu v cestnej premávke za sebou, jej manžel by aj dnes mohol žiť.
Dodnes nemohla nadviazať vážnejšiu známosť s iným mužom, nakoľko s nebohým manželom boli spolu
pred jeho smrťou už od roku 1992 t. j. 16 rokov a manželstvo uzatvorili v roku 1994.9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti keďže žalovaný porušením dôležitej povinnosti zavinil ťažkú
ujmu na zdraví a následne smrť nebohého U. G. s poukazom na § 13a ods. 1 a 2 OZ sa domáhala o
náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do jej osobnosti spôsobením ťažkej ujmy na zdraví a usmrtením

jej blízkej osoby. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy žiadala to vyplatiť v peniazoch z dôvodu, že
nie je možné domáhať sa ani obnovenia pôvodného stavu ani upustenia od neoprávnených zásahov,
či odstránenia iných následkov. Od žalovaného v 1 rade žiadala obnos vo výške 7.000 € vzhľadom na
to, že stratila osobu jej veľmi blízku. Pri určení výšky tejto sumy uviedla že zohľadnila skutočnosť, že
škodu na zdraví spôsobil žalovaný v 1rade z nedbanlivosti a že po tragickej udalosti prejavil jej ako aj

ostatných členom rodiny nebohého manžela úprimnú ľútosť.

10. Žalovaný uviedol, že žida žalobu v celom rozsahu zamietnuť, poukazujúc na § 427 OZ, 420 ods. 1 a
2OZ.Poukázalnato,žepokiaľjevodičmotorovéhovozidlazamestnancomprevádzateľazodpovedáiba
zapodmienokpracovnoprávnejzodpovednosti.Predpokladomzodpovednostivodičajetakáskutočnosť,
že prevádzkovateľ a osoba, ktorá v čase nehody riadila motorové vozidlo sú dva rozdielne subjekty.

Ak tomu tak nie je, tak zodpovednosť u vodiča môže byť len následná, ak za škodu bude zodpovedať
prevádzkovateľ.

11. Poukázal ďalej na § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z. z. ako aj na § 18 ods. 1 cit.
zákona. Uviedol, že jeho vina podľa znaleckého posudku je založená na tom, že nevenoval dostatočnú

pozornosť vedeniu vozidla, použil príves, ktorý nezodpovedal podmienkam prevádzky, pri odbočovaní
nedal znamenie o zmene jazdy. Pri dopravnej nehode viedol traktor, ktorého prevádzkovateľom a
vlastníkom bol PD v E. Ž. a on bol jeho zamestnancom, konajúci na príkaz zamestnávateľa.

12. Uviedol ďalej, že žalobu pokladá za nedôvodnú, namietal vo veci pasívnu legitimáciu. Uviedol, že bol

zamestnancom PD E. Ž. od 8.2.1999 do 16.2.2011 a pracovný pomer ukončil dohodou. Jeho pracovná
pozícia bola údržbár a v rámci jeho bežných pracovných povinností nebola povinnosť jazdiť na traktore
ani ho udržiavať. Kritického dňa, keď došlo ku škodovej udalosti mu nadriadený dal pokyn, aby na
traktore s vlečkou išiel na pole kde sa zbiera slama. Síce takúto prácu vykonávať nemal, ale bol povinný
rešpektovať príkazy nadriadených robil to, čo mu zamestnávateľ povedal, pričom uviedol, že je pravdou,

že aj v minulosti niekedy na tomto traktore jazdil, ale vždy len v súvislosti s plnením jeho pracovných
povinností.

13. Čo sa týka znaleckého posudku uviedol, že z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že ak
by u nebohého U. G. v celom diagnostickom a liečebnom procese zvolený ten najvhodnejší postup

bol by prežil túto dopravnú nehodu. Uviedol, že má vedomosti o tom, že žalobkyňa sa obrátila aj na
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytnutej nebohému v NsP Dunajská Streda a bola
odškodnená vo výške asi 1.000.000 Sk (33.193 €). Uviedol, že zo žaloby vyplýva, že prevádzkovateľom
a vlastníkom traktora bolo PD E. Ž. a predmetný traktor viedol ako jeho zamestnanec na jeho príkaz.
Poukázal na to, že PD v E. Ž. ako prevádzkovateľ vozidla s poukazom na § 6 ods. 3 písm. a/ zákona

o premávke na pozemných komunikáciách (zákon č. 315/1996 Z. z.) nesmie prikázať ani dovoliť, aby
sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu nespĺňa ustanovené podmienky. Preto PD v E. Ž.
porušilo dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.

14. V danom prípade je nesporné, že prevádzkovateľom motorového vozidla sa nestane ani

zamestnanec, ktorému zamestnávateľ poskytnuté motorové vozidlo na plnenie pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s nimi dal. Prevádzkovateľ totiž nemusí byť totožný s vlastníkom dopravného
prostriedku, prípadne s jeho vodičom. Zavinenie vodiča nemá na vznik a rozsah zodpovednosti
prevádzkovateľa žiadny vplyv a túto zodpovednosť neovplyvňuje ani to, že sa voči týmto osobám
vedie v súvislosti so vznikom škody trestné konanie. Ak škoda bola spôsobená v rámci plnenia

úloh prevádzkovateľa, ktorý je súčasne zamestnávateľom priameho škodcu, nie je možné ustáliť
zodpovednosť priameho škodcu a to aj v prípade, ak by žalobca v žalobe takýto nárok si uplatňoval.
Vodič za škodu nezodpovedá, ak sú splnené podmienky podľa § 420 ods. 2 OZ. V danom prípade ďalej
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. I.US474/2016-17 zo dňa 17.8.2016, z ktorého vyplýva, že
do zodpovednosti za škodu treba pokladať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobené blízkym osobám

obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Ústavný súd tak aplikoval extenzívny výklad pojmu náhrada
škody a poukázal aj na svoje rozhodnutie I.US206/2015 zo dňa 29.4.2015.15. Čo sa týka výšky požadovanej nemajetkovej ujmy voči nemu tá nie je ničím odôvodnená nakoľko
podľa § 11 a 13 OZ je nepochybné, že v tomto prípade platí zásada primeranosti. Výška nemajetkovej
ujmy sa určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žil,

tiež s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých ku nej došlo a následky v súkromnom živote. Musí teda ísť
o značnú mieru poškodenia. Uviedol ďalej, že v jeho prípade však jeho zodpovednosť ako priameho
škodcu nie je daná s poukazom na to, že posudzovanie jeho zodpovednosti ako vodiča a zamestnanca
prevádzkovateľa dopravného prostriedku, s ktorým k dopravnej nehode došlo sa riadi ustanovením §
422 OZ s poukazom na ustanovenie § 427 OZ. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

16. Podľa ust. § 11/ OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa ust. § 13 ods. 1/ OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa ust. § 13 ods. 2/ OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

19. Podľa ust. § 13 ods. 3/ OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

20. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

22. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

23. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového

plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.

24. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z. z. vodič je povinný použiť na jazdu len také vozidlo,
ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky,

25. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona pri odbočovaní na križovatke alebo pri odbočovaní na poľnú cestu,
alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru
jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú
opatrnosť najmä pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty.

26. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že nebohý manžel
žalobkyne U. G. bol dňa 04.08.2008 v čase okolo 8.50 hod. účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej ako
motocyklista narazil do odbočujúceho traktora. Po tejto nehode bol rýchlo zdravotnou službou dovezený
do NsP Dunajská Streda, kde mu bola poskytovaná zdravotná starostlivosť v čase okolo 10.00 hod. do
15.00 hod. kedy zomrel na operačnej sále na nezvládnuteľný hemoragicko-traumatický šok. Žalovaný

v 1 rade bol odsúdený rozsudkom tun. súdu 2T 82/2011 zo dňa 16.01.2012 ktorý rozsudok nadobudol
právoplatnosť 13.11.2012 na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov pričom poukazujúc na § 49 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona sa trest podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 4 roky. Zároveň žalovanému v 1
rade súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky. Podľa §
288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú W. G. teda žalobkyňu so svojim nárokom na náhradu škody odkázal

na občiansko-súdne konanie.

27. Žalobkyňa pôvodne žalovala dvoch žalovaných a to žalovaného v 1 rade A. I. a žalovaného v 2
rade PD v E. Ž.. V priebehu konania žalobu voči žalovanému v 2 rade zobrala späť a to podaním zodňa 28.01.2015 a žiadala voči žalovanému v 2 rade konanie zastaviť. Súd svojim uznesením zo dňa
07.04.2015 zastavil konanie voči žalovanému v 2 rade.

28. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal v danom prípade na § 420 a 427 OZ
a namietal vo veci pasívnu legitimáciu.

29. Podľa úvahy súdu zodpovednosť všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov t. j. fyzických
a právnických osôb v danom prípade sa zjednotia v novom znení ustanovenia § 420. Základnými

predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody,
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

30. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Táto protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí. Je teda vylúčený protiprávny úkon
napr. vzniknutý následkom prírodných síl. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym

konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je
protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovať.

31. Čo sa týka príčinnej súvislosti je to jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za

škodu, čo znamená že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku. S ohľadom na skutočnosť, že vznik škody nemá spravidla iba jednu príčinu, treba rozlišovať
medzi príčinami hlavnými a vedľajšími. Treba mať preto na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky
zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin.

32. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. pri úmyselnom zavinení rozoznávame úmysel
priamy alebo nepriamy a pri nedbanlivosťou rozoznávame nedbanlivosť vedomú a nevedomú. Pre
splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúc či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z
nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z hľadiska rozsahu náhrady škody. Občianskoprávna úprava
vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Tento predpoklad sa však vzťahuje

len na zavinenie nedbanlivostné, neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť. Občiansky
zákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti (tzv. exkulpáciu). Škodca musí preukázať existenciu
takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.

33. Čo sa týka § 427, zodpovednosť podľa tohto zákonného ustanovenia je založená na princípe
zodpovednosti objektívnej, bez zreteľa na zavinenie. Takáto právna úprava pôsobí predovšetkým
preventívne, lebo podnecuje k riadnej údržbe dopravných prostriedkov, k dôslednejšiemu dodržiavaniu
pravidielcestnejpremávkyapoškodenýmumožňujeúčinnúochranu.Riziko,ktoréplyniezošpecifického
zdroja zvýšeného nebezpečenstva súvisiaceho s prevádzkou dopravných prostriedkov nesie totiž ten,

komu táto prevádzka slúži t. j. prevádzateľ. Napriek tomu, že pojem „prevádzateľ“ nie je definovaný, pre
jeho zmysel je charakteristické, že je to taká fyzická alebo právnická osoba, ktorá má právnu a faktickú
možnosť trvale disponovať s dopravným prostriedkom. Prevádzateľ nemusí byť totožný s vlastníkom
dopravného prostriedku, prípadne s jeho vodičom. Z uvedeného treba vyvodiť, že prevádzateľom
nebude ten, kto má vozidlo napr. požičané iba na určitý čas, teda môže ho používať len prechodne.

34. Prevádzatelia dopravných prostriedkov ako subjekty zodpovednosti podľa tohto zákonného
ustanovenia sú rozdelený do dvoch skupín, prvú tvoria fyzické a právnické osoby vykonajúce dopravu a
druhú tvoria ostatní prevádzatelia motorového vozidla. U prvej skupiny prevádzateľov nie je rozhodujúce
akým spôsobom je dopravný prostriedok poháňaný. Do druhej skupiny patria všetci ostatní prevádzatelia

dopravných prostriedkov ktorý nevykonajú dopravu ako svoju hlavnú činnosť. Títo prevádzatelia môžu
byť atak osoby fyzické ako aj právnické. V danom prípade pre vznik ich objektívnej zodpovednosti sa
vyžaduje, aby bola škoda spôsobená motorovým vozidlom. Zodpovednosť prevádzateľa podľa tohto
zákonného ustanovenia vzniká ak ide o dopravný prostriedok a to motorové vozidlá, ktoré sú poháňané
motorickou silou.

35. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu
manžela žalobkyne, zavinil žalovaný. Uvedené jednoznačne vyplýva z právoplatného rozsudku tun.
súdu 2T 82/2011 zo dňa 16.01.2012, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 13.11.2012, ktorým bolžalovaný uznaný za vinného, pretože ako vodič, účastník cestnej premávky, porušil dôležitú povinnosť,
keď nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím
došlo k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel manžel žalobkyne zranenie nezlučiteľné so životom. Naviac

uvedené nespochybňuje ani žalovaný. Nie je sporné ani to, že takto neoprávnene zasiahla do práv
žalobkyne, ktorá stratila svojho manžela.

36. V tomto smere je nutné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
októbra2010spisováznačka1Cdo/77/2009,ktorýzasprávnyoznačilzáversúdovnižšíchstupňov,žedo

osobnostných práv oprávnených osôb bolo zasiahnuté zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul
blízky príbuzný (syn a brat). Obdobne z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.
2. 2011 spisová značka 5Cdo/265/2009 vyplýva, že „, ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne,
morálne,citovéakultúrnevzťahyvytvorenévrámciichsúkromnéhoarodinnéhoživota,môžeporušením
práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto
osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, respektíve práva na rodinný

život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne
bráni napĺňanie citovej potreby, to jest nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru
osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna ) sféra. Ak dôjde k smrti jedného z členov
rodinného vzťahu, zostávajúca osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej
osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou “. Pri inom obdobnom rozsudku Najvyšší

súd konštatoval, že zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním
tretej osoby, následkom, ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že sa uplatňuje ako jednotný názor, v zmysle ktorého súčasťou práva na
ochranu súkromia chránené v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka, je rodinný život, spočívajúci v

udržiavania, rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami,
a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim
znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny.

37. Strata blízkej osoby, člena rodiny, v dôsledku jej úmrtia pri dopravnej nehode, je stratou nezvratnou

a trvalou. V dôsledku tejto straty už nemôže rozvíjať žalobkyňa svoj vzťah s manželom. Stratila osobu,
ktorého milovala. Zadosťučinenie podľa zák. ust. § 13 ods. 1/ Obč. zák. nemôže byť preto postačujúce.
Z tohto dôvodu vzniklo žalobkyni právo na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na ust. § 13 ods.
2/ a 3/ Obč. zák.

38. Každý si uvedomuje, že hodnota ľudského života je nevyčísliteľná. Preto nie je možné ani vyčísliť
skutočnú ujmu, ktorá vznikla žalobkyni v dôsledku úmrtia jej manžela. Možné je iba poskytnúť určitú
satisfakciu, ktorá sčasti dokáže zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale nikdy nenahradí stratu blízkej
osoby.

39. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, súd je toho názoru, že v danom prípade žalovaný nemá
pasívnu legitimáciu, poukazujúc tu hlavne na § 420 a 427 OZ a preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol. V tom smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný bol zamestnancom PD E. Ž. od
08.02.1999 do 16.02.2011 o čom predložil súdu aj pracovnú zmluvu. Pracovný pomer ukončil dohodou.
U zamestnávateľa pracoval ako údržbár a v jeho bežných pracovných činností nebola povinnosť jazdiť

na traktore ani ho udržiavať, Je pravdou, že žalovaný zavinil predmetnú dopravnú nehodu, bol odsúdený
rozsudkom tunajšieho súdu č. 2T 82/2011. Súd v danom prípade sa v celom rozsahu stotožnil s
vyjadrením PZ žalovaného, že predmetný prípad spadá predovšetkým na § 420 OZ . Aj keď v danom
prípade si žalobkyňa uplatňuje nárok z titulu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je rovnako potrebné
prihliadať na postup ako je to uvedené v prípade ust. § 420 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti súd poukazuje

na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 474/2016-17 zo dňa 17.08.2016 z ktorého vyplýva, že do
zodpovednosti za škodu treba pokladať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám,
obeti usmrtených pri dopravnej nehode. Ústavný súd tak aplikoval extenzívny výklad pojmu náhrada
škody,pričompoukázalajnasvojerozhodnutieI.ÚS206/2015zodňa29.04.2015.Poukazujúcnavyššie
uvedené skutočnosti, keďže súd bol toho názoru, že pasívna legitimácia žalovaného nie je daná, žalobu

voči žalovanému v celom rozsahu zamietol.

40. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262 ods. 2 CSP podľa ktorého o výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky

b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 CMP).
Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie

odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).