Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220935
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117220935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO:
35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej:
C. J., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXE, XXX XX T., F.Á. J. S., o zaplatenie 373,38 Eur s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/264/2017-107 zo dňa 27.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudok rozhodol, cit:
„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 259,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 259,91Eur odo dňa 01.05.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.
III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,22 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca uzavrel
so žalovanou dňa 07.10.2014 zmluva o poskytnutí verejných služieb číslo I., na základe ktorej
bolo žalovanej poskytnuté telefónne číslo XXXXXXXXXX. V zmysle dodatku k predmetnej zmluve,
podpísaného v rovnaký deň ako samotná zmluva o poskytovaní verejných služieb, bol žalovanej
poskytnutý mobilný telefón Huawei MediaPad 7 Youth 2. Žalovaná prehlásila, že je si vedomá, že
maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny predstavuje sumu 145
Eur. Zároveň sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom po dobu 24 mesiacov. Dňa

07.09.2015 žalovaná so žalobcom uzatvorila zmluvu číslo I., na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté
telefónne číslo XXXXXXXXXX a účastnícky program Sova 10 Eur. V zmysle dodatku k zmluve o
poskytnutí verejných služieb číslo I. bolo žalovanej poskytnuté mobilné zariadenie Samsung S5611 so
zľavou z kúpnej spotrebiteľskej ceny 30 Eur. Dňa 24.02.2014 žalovaná so žalobcom uzatvorila zmluvu
o poskytnutí verejných služieb číslo A7562786, na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté telefónne
číslo XXXXXXXXXX a účastnícky program Sova 10 Eur a bonusové služby - nekonečné volania na
vybrané čísla v Orangei a prístup k internetu. V zmysle dodatku k zmluve o poskytnutí verejných služieb

číslo A7562786 zo dňa 23.06.2014, bol žalovanej poskytnutý mobilný telefón Samsung S5610 so zľavou
vo výške 1 Euro. Dňa 07.10.2014 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o poskytnutí
verejných služieb číslo I., na základe ktorej bolo žalovanej poskytnuté telefónne číslo XXXXXXXXXX a
účastnícky program Sova 5 Eur. Dodatkom k zmluve č. I. zo dňa 07.05.2015 bol žalovanej poskytnutýmobilný telefón LG Leon white so zľavou z kúpnej ceny 95 Eur. Žalobca vyúčtoval žalovanej faktúrou
číslo 5324853973, splatnou dňa 07.12.2015 sumu 10 Eur, faktúrou číslo 5324853581, splatnou dňa
07.12.2015sumu10Eur,faktúroučíslo5324857925,splatnoudňa07.09.2015,sumu14,12Eur,faktúrou

číslo 5324841434, splatnou dňa 07.12.2015 sumu 57,82 Eur, faktúrou číslo 5329132799, splatnou dňa
07.01.2016 sumu 10 Eur, faktúrou číslo 5329133531, splatnou dňa 07.01.2016 sumu 10 Eur, faktúrou
číslo 5329137522, splatnou dňa 07.01.2016 sumu 14,71 Eur, faktúrou číslo 5329121142 splatnou dňa
07.01.2016 sumu 114,35 Eur, faktúrou číslo 5333425083, splatnou 06.02.2016 sumu 0,06 Eur, faktúrou
číslo 5333428559, splatnou dňa 06.02.2016 sumu 1,68 Eur a faktúrou číslo 5333412062, splatnou dňa

06.02.2016 sumu 31,60 Eur.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzavrel, že žaloba je v časti o zaplatenie
259,91 Eur titulom neuhradených služieb dôvodná a zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 1.5.2016 podľa § 517
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V časti o zaplatenie 113,47 Eur titulom náhrady škody
súd považoval žalobu za nedôvodnú, keďže neboli naplnené predpoklady na vznik zodpovednosti
za škodu podľa §420 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že za škodu nie je
možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón za nižšiu
cenu ako je jeho skutočná hodnota, pričom rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telefónneho

zariadenia nemožno považovať za následok protiprávneho konania žalovanej, ale jedná sa o výsledok
ich zmluvného konsenzu, ktorý však nemôže byť reparovaný prehodnotením rozhodnutia žalobcu, ak
sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), tak že úspech žalobcu
predstavoval69,61%,úspechžalovanej30,39%,pretožalobcovipriznalnároknanáhradutrovvrozsahu

39,22% ako rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej v spore.

4. Žalovaná podala na súde prvej inštancie k predmetnej spisovej značke podanie označené ako
„Vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu“ zo dňa 11.11.2018, v ktorom sa vyjadrovala k právnej
úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň uviedla, že v čase, kedy uzatvárala zmluvy, nemala

vedomosť o neprijateľných zmluvných podmienkach a spoliehala sa na dobromyseľnosť dodávateľa.
Zmluvy označila za nečitateľné a opätovne zotrvala na tom, že zmluvy o úvere obsahujú neprijateľné
zmluvné podmienky.

5. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 7Csp/264/2017-118 zo dňa 7.12.2018 vyzval žalovanú, aby v

lehote 10 dní doplnila podanie zo dňa 11.11.2018 o uvedenie, čoho sa predmetným podaním domáha,
resp. čo ním sleduje a v prípade, ak sa jedná o odvolanie, aby doplnila podanie o uvedenie rozsahu, v
akom sa rozsudok napáda a čoho sa podaním odvolania domáha.

6. Žalovaná podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.1.2019 uviedla, že si uplatňuje námietku

premlčania dlhu, nakoľko pohľadávka vznikla 5.4.2014 a od jej vzniku uplynulo viac ako 4 roky, teda v
zmysle § 397 Obchodného zákonníka došlo k premlčaniu pohľadávky.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 24.1.2019 uviedol, že dlh žalovanej vznikol v roku 2015,
pričom žalobca podal žalobu na súd v roku 2017, teda žiadna pohľadávka nie je premlčaná. Na základe

uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie 259,91 Eur, teda v sume, ktorú žalobca žiadal
priznať v žalobe titulom neuhradených cien za poskytnuté služby. Žalobca označil za neuhradené

sumy vyúčtované faktúrami č. 5324853973 vo výške 10,- Eur, č.5324853581 vo výške 10,- Eur, č.
5324857925 vo výške 14,12 Eur, č. 5324841434 vo výške 69,38 Eur, č. 5329132799 vo výške 10,- Eur,
č. 5329133531 vo výške 10,- Eur, č. 5329137522 vo výške 14,71 Eur, č. 5329121142 vo výške 114,35
Eur, č. 5333425083 vo výške 0,06 Eur, č. 5333428559 vo výške 1,68 Eur, č. 5333412062 vo výške31,60 Eur, teda v celkovej sume vyššej ako si žalobca uplatnil žalobou, avšak súd, viazaný dispozitívnym
úkonom žalobcu nemohol prekročiť žalobný petit a priznať žalobcovi sumu nad ním uplatnený rozsah,
preto priznal sumu 259,91 Eur. Uvedený postup odvolací súd posúdil ako zákonný a vecne správny. Súd

nepriznal žalobcovi sumu 113,47 Eur titulom náhrady škody, pretože neboli naplnené predpoklady na
vznik nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. S uvedeným právnym posúdením
sa stotožnil aj odvolací súd. Zamietaný výrok rozsudku však nebol napadnutý odvolaním, preto sa týmto
odvolací súd bližšie nezaoberal.

10. Čo sa týka žalovanou uplatnenej námietky premlčania pohľadávok, odvolací súd uvádza, že faktúra
číslo 5324853973 sa stala splatnou dňa 07.12.2015, faktúra číslo 5324853581 sa stala splatnou dňa
07.12.2015, faktúra číslo 5324857925 sa stala splatnou dňa 07.09.2015, faktúra číslo 5324841434 sa
stala splatnou dňa 07.12.2015, faktúra číslo 5329132799 sa stala splatnou dňa 07.01.2016, faktúra
číslo 5329133531 sa stala splatnou dňa 07.01.2016, faktúra číslo 5329137522 sa stala splatnou dňa
07.01.2016, faktúra číslo 5329121142 sa stala splatnou dňa 07.01.2016, faktúra číslo 5333425083 sa

stala splatnou 06.02.2016, faktúra číslo 5333428559 sa stala splatnou dňa 06.02.2016, a faktúrou číslo
5333412062 sa stala splatnou dňa 06.02.2016.

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Na základe citovaných právnych predpisov v predmetnom prípade sa uplatňuje trojročná premlčacia
doba, ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Premlčacia doba v
zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočíva odo dňa uplatnenia pohľadávky na súde, teda k

premlčaniu jednotlivých pohľadávok žalobcu voči žalovanej by došlo iba za predpokladu, že odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do dňa podania žaloby na súde by uplynula lehota dlhšia
ako tri roky. Keďže lehota medzi splatnosťou jednotlivých faktúr, z ktorých žalobca odvodzoval nárok na
zaplatenie žalovanej sumy, v čase podania žaloby na súde, teda ku dňu 18.8.2017, nebola dlhšia ako tri
roky, ani jedna z uplatnených súm nebola premlčaná. Vzhľadom na uvedené bola námietka žalovanej

nedôvodná.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná namietala porušenie ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch, pričom predmetom konania v predmetnom spore bolo zaplatenie dlžných súm za poskytnuté
služby na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb, odvolací súd sa s predmetnými námietkami

žalovanej nevysporiadaval, keďže nesúviseli s meritom veci. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho
súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

17. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 255 odsek
1 CSP a úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej

žalovanej

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).