Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/27/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711201085
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1711201085.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom, v právnej veci žalobcov: 1/ M. G.,
U.. X. X. XXXX, R. A. XXX, 2/ Ľ. G., U.. XX. X. XXXX, R. A. XXX, 3/ C. L., U.. XX.X.XXXX, R. A. XXX,
zast.: K. I., U.. XX. X. XXXX, R. F. XXXX/XX, R., všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Miroslav
Kučera, advokát so sídlom Krajinská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1/ M. E., U.. XX.X.XXXX, R. G.
XX, R., 2/ K. E., U.. X.X.XXXX, R. N. XX, R., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení: JUDr. Ľudovít Mráz, advokát, so

sídlom Bajzova 4, P.O.BOX 165, Bratislava, 3/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom
Búdkova 36, Bratislava, 4/ G. M., U.. X.XX.XXXX, R. O. XX, R., 5/ G.. L. I., U.. XX.X.XXXX, R. T. XX/X, N.
M., zast.: B.. B. I., U.. XX.X.XXXX, R. T. XX/X, N. M., 6/ B. L., U.. X.XX.XXXX, R. L. XX, R., zast.: M. R.,
U.. X.XX.XXXX, R. L. XXX, R., 7/ G. D., U.. X.XX.XXXX, R. X. XXXX/XX, R., 8/ T. F., U.. X.X.XXXX, R. B.
XXXX/X, R., 9/ C. L., U.. X.X.XXXX, R. M. XXX/XX, N. M., 10/ B. D., U..XX.XX.XXXX, R. R. XXXXX/X,
R., 11/ C.. V. D., U.. XX.XX.XXXX, R. D. T. XXXX/XX, R., 12/ F. D., U.. XX.X.XXXX, R. Z. I. E. XXXX/XX,
N. E., 13/ B. C., U.. XX.X.XXXX, R. W. Z. XXX/X, R. Š., 14/ C. D., U.. XX.X.XXXX, R. Z. XX, R., 15/ M.

R., U.. X.XX.XXXX, R. L. XXX, R., 16/ Y. I., U.. X.XX.XXXX, R. T. XXXX/X, R., 17/ T. T., U.. XX.X.XXXX,
R. D. XX, R., 18/ B.. C. W., U.. XX.X.XXXX, R. L. XX, R., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.
Súd priznáva žalovaným nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 13.1.2011, zmenenou v podaní
doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.1.2012 domáhali: a) určenia, že zmluva o bezodplatnom prevode

vlastníctva k pozemkom zo dňa 23.08.2006, ktorej vklad povolil Katastrálny úrad R. - Správa katastra
E., pod č. V XXXX/XXXX zo dňa 19.10.2006 je v časti, kde nadobúdatelia podľa tejto zmluvy nadobudli
od prevodcu podľa tejto zmluvy spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti, vedenej v Pk. vl. č. XXX k.ú. A.,
parcela č. 1181/2 orná pôda o výmere 4877 m2, tak ako sú podiely uvedené v tejto zmluve neplatná; b)
určenia, že kúpna zmluva bez dátumu, ktorej vklad povolil Katastrálny úrad R. - Správa katastra E., pod
č. H. XXXX/XXXX zo dňa 28.02.2007 je neplatná; c) určenia, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti, vedenej v Pk. vl. XXX k.ú. A., ktorá je v katastri nehnuteľností vedená na LV XXXX

k.ú. A., ako parcela č. 1181/2 orná pôda o výmere 4877 m2 (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“) v
podieloch žalobca 1/ v ideálnej 1 z celku, žalobca 2 / v ideálnej 1/4 z celku, žalobkyňa 3 / v
ideálnej 1 z celku; ako aj náhrady trov konania. Žalobcovia procesne zaútočili skutkovým tvrdením,
že sú podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, pričom spoluvlastníkmi sa stali okamihom
smrti poručiteľa K. G. U.. XX.X. XXXX Q. XX.X. XXXX (ďalej len „poručiteľ“) a ich spoluvlastníctvo k
nehnuteľnosti bolo deklarované na základe osvedčenia o dedičstve 30D 317/2010, Dnot 39/2010 zo dňa

28.6. 2010. Poukázali na to, že potom ako si chceli dať svoje vlastníctvo zapísať na list vlastníctva do
katastra nehnuteľností bolo zistené, že toto vlastníctvo nie je možné pre duplicitu zapísať, pretože na
LV č. XXXX k.ú. A. sú ako spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti zapísaní žalovaní 1/, 2/ v podieloch, akoje uvedené na tomto LV. Nemožnosť zápisu vlastníctva ohľadne predmetnej nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností bola žalobcom oznámená listom Katastrálneho úradu R. - Správa katastra E. pod č.
Q.-XXXX/XX zo dňa 14. 10. 2010. Správa katastra E. žalobcom oznámila, že na LV XXXX k.ú. A.

bola vyznačená obmedzujúca poznámka: Hodnovernosť údajov je spochybnená podľa Q.-XXXX/XX
ak sa jedná o duplicitné vlastníctvo. Kataster nehnuteľností žalobcom doporučil uzavrieť mimosúdnu
dohodu alebo podať na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Žalobcovia ďalej poukázali na
to, že žalovaní 1/ a 2/ mali nadobudnúť spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti vedenej na LV
XXXX k.ú. A. nasledovným spôsobom: Okresný úrad v E., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a

lesného hospodárstva vydal dňa 8.10. 1998 pod č. XXXX/XXX/XX/ko rozhodnutie na základe ktorého
nepriznal oprávneným osobám v tomto rozhodnutí uvedeným vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú.
A. a to vo vložke č. 448 p.č. 305, 306, 307. Listom zo dňa 9.10. 206 žalovaný 3/ žiadal Katastrálny
úrad v R. - E. L. E. o zápis vlastníctva v k.ú. A. a to k p.č. 1181/2 orná pôda o výmere 4877 m2,
pričom ako nadobúdací titul vlastníctva k nehnuteľnosti uviedol žiadosť o zápis, PKV č. 366, 619
(odpísané z PKV 489,528). Ako vlastník tejto nehnuteľnosti bol žalovaný 3/ do katastra nehnuteľností

zapísaný, hoci zapísaný nemohol byť, pretože nikdy platne právne nemohol nadobudnúť vlastníctvo
k tejto nehnuteľnosti. Existuje konfiškačné rozhodnutie konfiškačnej komisie v sídle bývalého ONV
Š. č.k. 220/1946 II zo dňa 12.12. 1946 kde je uvedené, že osobu K. G. je potrebné považovať za
občana národnosti maďarskej a na základe tohto rozhodnutia považuje sa pôdohospodársky majetok
patriaci vlastníckym právom vyššie menovaného za konfiškovaný ku dňu 1.3. 1945. Dňa 13.2.1956

bolo však Radou bývalého ONV Šamorín vydané rozhodnutie, že ONV - pôdohospodársky odbor rady
ONV v Š. vyníma z konfiškácie nehnuteľnosti zapísané v PK vložkách okrem iných i 246 k.ú. Š.,
ktoré boli predtým skonfiškované. Na základe tohto rozhodnutia p.č. 1181/2 orná pôda o výmere 4877
m2 k.ú. A. bola zapísaná do PK vl.č. 366, potom ako bola odpísaná z PK vl.č. 246 a do dnešného
dňa je táto v PK vl.č. 366 k.ú. A. vedená na právneho predchodcu K. G. od ktorého žalobcovia túto

nehnuteľnosť zdedili. K. G. nikdy nebol zbavený vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti a v čase smrti
bol bezpochyby jej výlučným vlastníkom. Naopak žalovaný 3/ sa nikdy platne právne nemohol stať
vlastníkom tejto nehnuteľnosti, pretože nehnuteľnosť neprešla na štát a konfiškácia nehnuteľnosti z
minulosti, ktorá postihla poručiteľa bola zrušená vyššie uvedeným rozhodnutím, ktoré priznalo za
života poručiteľa tomuto vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 25.8. 2006 bola uzavretá

medzi žalovaným 3/ ako prevádzajúcim a nadobúdateľmi M. E. a spol. (celkovo 12 fyzických osôb
uvedených v tejto zmluve) zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, ktorej vklad
povolil Katastrálny úrad R. - E. L. E. pod č. V 4156/2006 dňa 19.10. 2006 na základe ktorej okrem
iných M. E. a spol. (celkovo 10 osôb podľa tejto zmluvy) nadobudli do podielového spoluvlastníctva
nehnuteľnosti vedené v PK vl.č. 366 k.ú. A. parcela č. 1181/2 orná pôda o výmere 4877 m2 v podieloch

ako je tu uvedené. K tejto zmluve boli ako doklady priložené do katastra nehnuteľností výpisy z PK
vl.č. 366 a 619 k.ú. A.. Z PK vložky, ktorá bola priložená však vyplýva, že prevodca v čase keď túto
zmluvu uzatváral nemohol byť vlastníkom nehnuteľnosti p.č. 1181/2, pretože vlastníkom nehnuteľnosti
bol nebohý K. G., čo jednoznačne vyplýva z predložených dokladov, takýto právny úkon - predmetná
zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom je potom neplatným právnym úkonom od

počiatku, keďže iba vlastník nehnuteľnosti môže s ňou disponovať ako s vlastnou a prevádzať ju na iné
osoby. Následne bola uzavretá kúpna zmluva (bez dátumu uzavretia) medzi predávajúcimi: M. D., X/
Ján D., X/Helena T., X/Izabela L., X/Ladislav R., X/Veronika L., X/Karol V., X/MVDr. L. I. K. L.: M. E.,
na základe ktorej kupujúci kúpil od predávajúcich podiely z nehnuteľnosti vedenej na LV 1525 k.ú. A.
parcela č. 1181/2 orná pôda o výmere 4877 m2 tak, ako je uvedené v tejto zmluve, ktorej vklad bol

povolený Katastrálnym úradom v R. - E. L. E. pod č. V 5427/06 zo dňa 28.2. 2007. Tak sa stali žalovaní
1/ a 2/ spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Takýto právny úkon je však neplatný od počiatku,
pretože predávajúci nemohli nadobudnúť spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, pretože ju nikdy platne
právne nemohli nadobudnúť a takáto zmluva je taktiež neplatná od počiatku, keďže iba vlastník veci
môže s ňou disponovať ako s vlastnou. Žalobcovia poukázali na to, že v danom prípade je potrebné

vyriešiť súdnou cestou právny problém duplicity vlastníctva k nehnuteľnosti, keďže k jeho vyriešeniu
dohodouneprišlo.Jepotrebnézostrany žalobcov domáhaťsaurčeniavlastníctvaknehnuteľnostipodľa
§ 80 písm. c) OSP a tým odstrániť duplicitu vlastníctva, keďže vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol
neprávomštát-Slovenskárepublikavzastúpenížalovaným3/. Ďalejnaodstránenieduplicityjepotrebné
žalovať neplatnosť právnych úkonov dvoch zmlúv o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, keďže

sú neplatnými úkonmi od počiatku (ex tunc), a na základe ktorých zmlúv spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti sa v konečnom dôsledku stali žalovaní 1/, 2/. Žalobcovia uviedli, že majú naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa § 80 písm. c) OSP, keďže iba deklaratórnym
súdnym rozhodnutím možno odstrániť duplicitu vlastníctva, nakoľko v danom prípade nemožno naodstránenie duplicity vlastníctva žalovať iba neplatnosť právnych úkonov - zmlúv o prevode vlastníctva,
pretože po prípadnom vydaní súdneho rozhodnutia právne postavenie žalobcov by sa nezmenilo -
vlastníkom nehnuteľnosti by bol štát. Svoje právne významné skutkové tvrdenia žalobcovia v priebehu

vedenia sporu doplnili prostredníctvom svojho právneho zástupcu o tvrdenie, že žalobcovia si uplatňujú
svoje vlastnícke právo aj titulom vydržania, a to z dôvodu, že nebohý poručiteľ v čase svojej smrti, t. j.
10. 9. 1978, bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá mu nikdy nebola konfiškovaná. Právnymi
nástupcami po nebohom poručiteľovi sú žalobcovia v tomto konaní, ktorí dobromyseľne ako svoju držali
túto predmetnú nehnuteľnosť bez toho, aby ich niekto rušil v držbe. Keďže nehnuteľnosť bola v užívaní

družstva, nemohli ju užívať. Žalobcovia teda majú za to, že v danom prípade sú splnené podmienky
pre vydržanie. Žalobcovia tiež procesne útočili návrhmi na vykonanie dokazovania prostredníctvom
listinných dôkazov, ako aj návrhmi na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcov a svedkov.

2 Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 6.6.2011, v ktorom žalobu žiadali zamietnuť a žalobcov zaviazať k náhrade trov

konania. Procesne sa bránili skutkovým tvrdením, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
parcela registra „E“, ktorá je zapísaná v LV č. 1525 k.ú. A., ako pozemok parc č. 1181/2 - orná pôda
o výmere 4877 m2. predmetnú nehnuteľnosť žalovaný 1/, 2/ nadobudli do podielového spoluvlastníctva
prevodom z vlastníctva štátu, ako oprávnené osoby - právni nástupcovia pôvodnej vlastníčky C. E.,
ktorejštátodňalnehnuteľnostispôsobomzakladajúcimreštitučnýnárok.Nakoľkopôvodnénehnuteľnosti

ich právnej predchodkyne nebolo možné vydať, rozhodnutím správneho orgánu - Okresného úradu v E.
bolourčené,žeštátimposkytneinépozemkyvosvojomvlastníctve.Nazákladeuvedenéhorozhodnutia,
Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, ako správca majetku štátu, zmluvne na žalovaných
1/ a 2/ previedol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. V zmluve výslovne prevádzajúci uviedol, že
„predmet prevodu je bez právnych závad, neviaznu na ňom žiadne ťarchy, ani práva tretích osôb a

že je oprávnený s predmetom zmluvy nakladať“. Žalovaní 1/ a 2/ ďalej poukázali na to, že pokiaľ
žalobcovia svoje právo odvodzujú od nadobudnutia vlastníckeho práva dedením po poručiteľovi, je
sporné, či v dedičskom konaní v roku 2010 bolo vôbec možné prejednávať dedenie pozemku na základe
prekonaného, neaktualizovaného výpisu z PK, a notár nemohol mať preto preukázané, že v čase
smrti poručiteľa (1978), bol tento vôbec vlastníkom predmetné nehnuteľnosti. Žalovaní 1/ a 2/ taktiež

poukázali na svoju dobromyseľnosť a uviedli, že nakoľko žalovaný 3/ je zo zákona oprávnený nakladať s
majetkom štátu pri uspokojení reštitučných nárokov, nemali a nemajú dôvod pochybovať, že žalovaný 3/
ako zástupca Slovenskej republiky nakladal oprávnene s pozemkami vo vlastníctve štátu, a teda platným
právnymúkonomnanichpreviedolvlastníckeprávokpozemkutvoriacemupredmetkonania.Žalovaní1/
a 2/ sa ďalej procesne bránili návrhom na vykonanie dokazovania prostredníctvom listinných dôkazov.

3 Žalovaný 3/ sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní
doručenom súdu dňa 20.6.2011, doplnenom v podaní doručenom súdu dňa 28.5.2012 tak, že žiadal
žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcov spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 3/ trovy konania.
Poukázal na to, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorou

žalovaný 3/ previedol na žalovaných 1/ a 2/ vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo od povolenia vkladu tejto zmluvy dotknuté ďalšou
zmenou, keďže žalovaný 1/na základe kúpnej zmluvy nadobudol viaceré spoluvlastnícke podiely k
predmetnej nehnuteľnosti, pričom vklad tejto kúpnej zmluvy bolo podľa zápisu na LV číslo 1525, k.ú. A.
povolený 28. 2. 2007 pod č. V - 5427/06. ak by aj teda súd v tomto konaní rozhodol o neplatnosti zmluvy

ktoroužalovaný3/previedolnažalovaných1/a2/vlastníckeprávokpredmetnejnehnuteľnosti,nemohla
by príslušná správa katastra vyznačiť na LV číslo 1525, k.ú. A. stav pred uzatvorením zmluvy, keďže
právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou zmenou. Žalovaný 3/ sa ďalej procesne bránil
skutkovýmtvrdením,žežalobcovianepreukázalivlastníckeprávoporučiteľakpredmetnejnehnuteľnosti.
Ak by sa aj preukázalo, že poručiteľ bol v PK položke č. 366 evidovaný ako posledný vlastník pozemku

parc.č. 1181/2, žalovaný 3/ poukazuje na konfiškačnú listinu vydanú konfiškačnou komisiou v sídle
Okresného národného výboru v Š., č. 220/1946 II. z 12.12.1946 (ďalej len „konfiškačné rozhodnutie“),
na základe, ktorej bol konfiškovaný všetok poľnohospodársky majetok patriaci K. G. a ako taký prešiel
do vlastníctva štátu. Žalovaný 3/ poukázal aj na to, že z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že poručiteľ
zomrel v roku 1978, a, že v konaní vedúcom k vydaniu osvedčenia o dedičstve bolo prejednávané

iba novoobjavené dedičstvo, pozostávajúce výlučne z pozemkov zapísaných v PK vložke číslo 366.
Skutočnosť, že v roku 1978 dedičia po poručiteľovi ako dedičstvo predmetnú nehnuteľnosť nezískali,
svedčí o tom, že o žiadnom vlastníckom práve uvedeného poručiteľa nevedeli, a že v tom čase
predmetnú nehnuteľnosť nijako neužívali. Žalovaný 3/ sa taktiež procesne bránil popretím skutkovéhotvrdenia žalobcov o tom, že rozhodnutie rady Okresného národného výboru v Š. z 13. februára 1956,
č. j. Pôd. 220/55-6 (ďalej len „rozhodnutie o vyňatí") sa vzťahovalo aj na PK parc. č. 1181/2 zapísanú
v PK vložke č. 366, z ktorej bol vytvorený pozemok, ktorý je predmetom sporu. Žalovaný 3/ skutkovo

tvrdil, že rozhodnutím o vyňatí boli podľa ust. § 1 nariadenia zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. n. SNR
ktorým sa upravuje vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie (ďalej
len „nariadenie č. 26/1948“) vyňaté nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. 201, č. 347, č. 246, č. 475
pre k. ú. Š. vlastníka K. G.. Z predložených PK vložiek vyplýva, že parc. č. 1181/2 bola vytvorená z
parc. č. 1181 evidovanej v PK vložke č. 246 (položka uvedená pod B.4.). Napriek skutočnosti, že aj

tento zápis je vykonaný v maďarskom jazyku, je z neho zrejmé, že parc. č. 1181 bola rozčlenená na
parc. č. 1181/1, parc. č. 1181/2 a parc. č. 1181/3. Novovytvorená parc. č. 1181/1 zostala zapísaná v
PK vložke č. 246 (a následne k nej pod položkou B.5. bolo v roku 1928 vložené vlastnícke právo v
prospech K. G. K. G. K. A. E.), novovytvorená parc, č. 1181/2 bola odpísaná do PK vložky č. 366 a
novovytvorená parc. č. 1181/3 bola odpísaná do PK vložky č. 368. Je nepochybné, že pôvodná PK parc.
č. 1181/2 bola od roku 1926 evidovaná v PK vložke č. 366. Ak by sa aj žalobcom podarilo preukázať, že

zápis uvedený pod B.l. v PK vložke č. 366 bol v prospech K. G., z rozhodnutia o vyňatí je jednoznačné,
že sa nevzťahovalo na pozemky zapísané v PK vložke č. 366 a teda ani na parc. č. 1181/2, z ktorej
bol vytvorený pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu. Pozemok parc. č. 1181/2 teda na základe
konfiškácie prešiel do vlastníctva štátu. Žalovaný 3/ ďalej poukázal na ustanovenia § 1 a § 3 nariadenia
č. 26/1948, z ktorých vyplýva, že z konfiškácie boli vyňaté iba pozemky do výmery 50 ha, pričom do

tejto výmery sa započítavali aj pozemky vo vlastníctve blízkych príbuzných žijúcich s dotknutou
osobou v spoločnej domácnosti. V rozhodnutí o vyňatí je uvedených viacero PK vložiek, na ktoré sa
oslobodenie vzťahuje a dá sa predpokladať, že pozemkami uvedenými v týchto PK vložkách bola úplne
naplnená výmera stanovená nariadením č. 26/1948. Pozemky presahujúce túto výmeru a neuvedené
v rozhodnutí o konfiškácii (vrátane parc. č. 1181/2) však z konfiškácie vyňaté neboli. V tejto súvislosti

žalovaný 3/ poukázal na skutočnosť, že medzi listinnými dôkazmi bola predložená aj PK vložka č. 246,
na ktorú sa rozhodnutie o konfiškácii vzťahuje. V PK vložke č. 246 bola evidovaná iba parc. č. 1181/1,
ktorá v súčasnosti zodpovedá parc. registra „E" č. 1181/1 zapísanej na LV č. 2058, k. ú. Rovinka a to v
prospech žalobcov. Dá sa teda preto predpokladať, že aj ostatné pozemky vyňaté z konfiškácie sú vo
vlastníctve právnych nástupcov K. G.. Žalovaný 3/ sa ďalej procesne bránil návrhom na vykonanie

dokazovania prostredníctvom listinných dôkazov.

4 Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ a
2/, výsluchom svedkov: C.. G. G., M. N., A. L.; ďalej oboznámením alebo prečítaním obsahu
listinných dôkazov a to: osvedčenie o dedičstve sp.zn. 30D/317/2010, výpis z LV č. 1525 k 23.11.2010,

identifikácia parciel z 18.3.2010, kópia pozemkovoknižnej vložky č. 366 pre katastrálne územie Č.,
oznámenie zo 14.10.2010, zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom z 23.8.2016,
identifikácia parciel z 13.9.2006, kópia pozemkovoknižnej vložky č. 246 pre katastrálne územie Č.,
kúpna zmluva, rozhodnutie o vyňatí, konfiškačné rozhodnutie, rozhodnutie Okresného úradu H. E.
zo dňa 8.10.1998, žiadosť o zápis vlastníctva -k.ú. A. z 9.10.2006, výpis z LV č. 1525 k 17.1.2012,

identifikácia parciel z 5.10.2010, úradný preklad z jazyka maďarského č. 003/2014, úradný preklad z
jazyka maďarského č. 004/2014, úradný preklad z jazyka maďarského č. 20/2017. Súd ďalej oboznámil
obsah spisov: Okresného súdu Bratislava II (sp.zn. 46D/1/2009, sp.zn. 38D/661/2008, sp.zn.46D
767/2009); Okresného súdu Bratislava III (sp. zn. 30D/710/2015, sp. zn. 30D/317/2010); Okresného
úradu E. (sp.zn. 2187/92, sp. zn. 463/92). Súd zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania

prostredníctvom spisov bývalého ONV Š. č. 220/1946 II. a č. j. pôd. 220/55, nakoľko skutočnosti, ktoré
sa mali podľa právneho zástupcu žalobcov z takto doplneného dokazovania pomocou uvedených
dôkazných prostriedkov zistiť (podozrenie, že človek, ktorý pre pána E. vybavoval tieto pozemky z
týchto spisov povyberal nejaké dôležité dokumenty; zistiť či v nich nebola učinená nejaká protiprávnosť),
považoval v tomto konaní za nadbytočné a nesúvisiace s predmetom sporu. Súd preto podľa § 185

ods. 1 C.s.p. rozhodol, že dokazovanie prostredníctvom uvedených spisov nevykoná a taktiež rozhodol,
že nevykoná dokazovanie výsluchom žalobkyne 3/, a to z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

5 Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom z listinných
dôkazov zistil tento skutkový stav: Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 30D/317/2010, ako aj zo spisu

Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 30D/317/2010 mal súd za preukázané, že žalobcovia, ako dedičia
poporučiteľovipodalina Okresnom súdeBratislavaIIInávrhnaprejednanienovoobjavenéhodedičstva.
Osvedčenie o dedičstve vydala dňa 28.6.2010 pod sp.zn. 30D/317/2010, Dnot 39/2010 JUDr. Mária
Malíková, notárka so sídlom v Bratislave na základe poverenia Okresného súdu Bratislava III v dedičskejveci po poručiteľovi. V osvedčení o dedičstve sa v bode I. konštatuje, že poručiteľ závet (listinu o
vydedení ) nezanechal a ako dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti
poručiteľa: syn Ľ. G., Q. N. X.X.XXXX, a dedičmi po ňom sú jeho deti žalobcovia 1/ a 2/; syn Š. G.,

Q. N. XX.X.XXXX, a dedičom po ňom je jeho družka žalobkyňa 3/. Do dedičstva patrí novoobjavený
majetok D 1397/78. Na základe údajov dedičov a listinných dôkazov bol zostavený súpis aktív a pasív
dedičstva. Do aktív dedičstva patrili podľa bodu II. tohto osvedčenia nehnuteľnosti v katastrálnom území
A.: - vl.č. 366 parc.č. 1181/2 roľa 4876m2, parc.č. 900/1 roľa 4550 m2 pod B1 v 1/1 ine, v E KN parcely
registra „E“ parc.č. 1181/2 orná pôda k 4877m2, parc.č. 900/1 orná pôda 4550 m2, v C KN zlúčené do

parc. č. 20892/5, 2169/134, 21122/4 v hodnote 8.064,- €. V bode IV. osvedčenia sa uvádza, že dedičia
uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosti v katastrálnom území A.: - vl.č.
366 parc.č. 1181/2 roľa 4876m2, parc.č. 900/1 roľa 4550 m2 pod B1 v 1/1 ine, v E KN parcely registra
„E“ parc.č. 1181/2 orná pôda k 4877m2, parc.č. 900/1 orná pôda 4550 m2, v C KN zlúčené do parc. č.
20892/5, 2169/134, 21122/4 nadobúdajú dedičia poručiteľa: žalobca 1/ v 1 ine, žalobca 2/ v 1 ine,
žalobkyňa 3/ v 1 ine. Na základe tohto osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.

6. 2010 mala vykonať správa katastra E. zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu podľa bodu IV.
tejto verejnej listiny. Z odtlačku úradnej pečiatky Okresného súdu Bratislava III vyplýva, že osvedčenie o
dedičstve sp.zn. 30D/317/2010, Dnot 39/2010 nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve
dňa28.6.2010. Z výpisuzkatastranehnuteľnostínač.l.6spisumalsúdzapreukázané,žek23.11.2010
bolanalistevlastníctvač.1525zapísanánehnuteľnosť nachádzajúcasavobciA., vkatastrálnomúzemí

A., ako pozemok parcela registra „E“ parc. č. 1181/2 - orná pôda o výmere 4877 m2, nachádzajúca
sa v extraviláne obce. Ako jej spoluvlastníci boli evidovaní žalovaný 1/ v podiele 438475/487700 a
žalovaný2/vpodiele49225/487700. Akotitulnadobudnutiabolopriobochspoluvlastníkochpoznačené:
„ZmluvaobezodplatnomprevodeV-4156/06zodňa19.10.2016“,aprižalovanom1/tiež:„Kúpnazmluva
č. V-5427/06 zo dňa 28.2.2007“. Pri oboch spoluvlastníkoch bola poznačená poznámka: „Hodnovernosť

údajov je spochybnená, Z-3722/10“. Z identifikácie parciel z č.l. 7 spisu mal súd za preukázané, že
bola vyhotovená správou katastra v E. dňa 18.3.2010, vyhotovil ju I. M., ktorý v časti „A“ identifikoval
v k.ú. Rovinka stav podľa pozemkovej knihy: číslo vložky 366, parcelné číslo 1181/2, druh pozemku
roľa, výmera 4876 m2. Tomuto zodpovedal v časti „B“ identifikácie stav podľa katastra nehnuteľností
-stavu v určenom operáte (súbor E): parcelné číslo 1181/2, druh pozemku orná pôda, výmera 4877

m2, číslo listu vlastníctva 1525, list mapy 6, umiestnenie pozemku mimo zastavaného územia obce.
Tomuto zodpovedali v časti „B“ identifikácie stav podľa katastra nehnuteľností - stavu v súbore popisných
informácií (súbor C): parcelné číslo 21169/134, druh pozemku orná pôda; parcelné číslo 21122/4,
druh pozemku zastavaná plocha; oba pozemky v zlúčenej výmere umiestnené mimo zastavaného
územia obce. Ako vlastník na LV/ užívateľ na EL bolo poznačené: „PD Úsvit Dun. Lužná“. Z kópie

pozemkovoknižnej vložky č. 366 pre katastrálne územie A. (v minulosti Č., X., V.), ako aj z úradného
prekladu z jazyka maďarského č. 20/2017, mal súd za preukázané, že v majetkovej podstate tejto vložky
pozemkovej knihy boli zapísané dva pozemky patriace do pozemkového spoločenstva (urbáru). Pod
radovým číslom 1. bolo zapísané parcelové číslo 900/1 - orná pôda na hone A. o výmere 45 árov a 50
m2 . Pod radovým číslom 2. bolo zapísané parcelové číslo 1181/2 - orná pôda na hone D. o výmere 48

árov a 76 m2 . Časť „B“ tejto vložky pozemkovej knihy týkajúca s vlastníctva obsahovala pod radovým
číslom 1. iba jeden zápis, ktorý bol vyhotovený dňa 12. októbra 1926 v maďarskom jazyku a ktorého
preklad znel nasledovne: „Podľa osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom v Šamoríne dňa
18. marca 1926 pod č. D41/13/24 a podľa geometrického plánu vystaveného 20. decembra 1924
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prepísaným z vložiek č. 167 a 246 pod por. č. AI 2-4 z právneho

titulu dedičstva a kolácie sa privtelí v prospech K. G..“. Z oznámenia zo 14.10.2010 na č.l. 9 spisu
mal súd za preukázané, že žalobcovi 1/ bolo dňa 14.10. 2010 oznámené listom Katastrálneho úradu v
Bratislave, Správa katastra E. s číslom Z-3722/10, že predmetnú nehnuteľnosť nemožno zapísať do KN
na základe osvedčenia o dedičstve 30D/317/2010, Dnot 39/2010 na dedičov, nakoľko bolo zistené je už
na 100% vysporiadaná na LV č. 1525, k. ú. A., kde vlastníkmi sú žalovaný 1/ a žalovaný 2, na základe

kúpy od žalovaného 3/. Správa katastra Senec žalobcovi 1/ v liste ďalej oznámila, že na LV 1525
k.ú. Rovinka bola vyznačená obmedzujúca poznámka o tom, že hodnovernosť údajov je spochybnená
podľa Z-3722/10, ak sa jedná o duplicitné vlastníctvo, pričom zároveň žalobcovi 1/ doporučila uzavrieť
mimosúdnu dohodu alebo podať na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti. Oznámenie bolo na
vedomie zaslané žalobcom 2/, 3/ a žalovaným 1/, 2/. Zo zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k

pozemkom na č.l. 54-57 spisu mal súd za preukázané, že táto zmluva bola uzatvorená dňa 23.8.2016
medzi Slovenskou republikou - Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ako prevodcom na strane
jednej, a žalovanými 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 14/, 15/, 17/, 18/, H. L.Á., U.. X.X.XXXX, L. D., U.. XX.X.XXXX, L.
V., U.. XX.XX.XXXX, ako nadobúdateľmi, na strane druhej. V článku I. tejto zmluvy sa uvádzalo, žeRozhodnutím Okresného úradu E., odbor PPaLH č.j. 2187/463/92/Ko zo dňa 8. 10. 1998, nebolo pre
zákonné prekážky možné vydať oprávneným osobám nehnuteľnosti v katastrálnom území A., v celkovej
hodnote 236 274,60 Sk. V článku II. tejto zmluvy bolo konštatované, že oprávnené osoby na Slovenskom

pozemkovom fonde výzvami zo dňa 30. 12. 1998, 4. 3. 1999, 7. 4. 1999 a 28. 6. 1999 uplatnili nárok
na poskytnutie náhrady formou bezodplatného prevodu nehnuteľností v katastrálnom území A.. Článok
III. tejto zmluvy, inter alia, uvádzal, že prevodca je správcom nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej
republiky v katastrálnom území A., obec A., okres E. - zapísaných v PKV č. 366 - vlastnícky podiel 1/1
- ina k celku pod B1 ako parc. číslo 1181/2 orná pôda o výmere 4877 m2. Článok IV. tejto zmluvy, inter

alia, uvádzal, že prevodca podľa ustanovení § 34 ods. 4 písm. a) zákona číslo 330/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov bezodplatne prevádza na nadobúdateľov nehnuteľnosti v katastrálnom území A.
PKV č. 366 parcelu číslo 1181/2 orná pôda o výmere 4877 m2, konkrétne: žalovanému 1/ v podiele
49225/487700-in k celku t.j. 492,25 m2; žalovanému 2/ v podiele 49225/487700-in k celku t.j. 492,25
m2; L. D. v podiele 49225/487700-in k celku t.j. 492,25 m2; žalovanému 14/ v podiele 49225/487700-
in k celku t.j. 492,25 m2; žalovanej 17/ v podiele 49225/487700-in k celku t.j. 492,25 m2; žalovanej 6/

v podiele 24610/487700-in k celku t.j. 246,10 m2; žalovanému 15/ v podiele 24610/487700-in k celku
t.j. 246,10 m2; H. L. v podiele 73835/487700-in k celku t.j. 738,35 m2; L. V. v podiele 73835/487700-
in k celku t.j. 738,35 m2; žalovanej 5/ v podiele 44685/487700-in k celku t.j. 446,85 m2. V článku VII.
tejto zmluvy prevodca vyhlásil, že predmet prevodu je bez právnych závad, neviaznu na ňom žiadne
ťarchy ani práva tretích osôb a že je oprávnený s predmetom zmluvy nakladať. Vklad tejto zmluvy do

katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.10.2006. Z identifikácie parciel z č.l. 62 spisu mal súd za
preukázané, že bola vyhotovená správou katastra H. E. dňa 13.9.2006, vyhotovil ju Ing. F. O., ktorý v
časti „A“, intera alia, identifikoval v k.ú. A. stav podľa pozemkovej knihy: číslo vložky 366, parcelné
číslo 1181/2, druh pozemku roľa, výmera 4877 m2. Tomuto zodpovedal v časti zodpovedali v časti „B“
identifikácie stav podľa katastra nehnuteľností -stavu v súbore popisných informácií (súbor C): parcelné

číslo 21169/1, druh pozemku orná pôda; parcelné číslo 21122, druh pozemku zastavaná plocha;
oba pozemky v zlúčenej výmere umiestnené mimo zastavaného územia obce. Ako vlastník - držiteľ -
nájomca - oprávnená osoba bolo poznačené: „PD v Dun. Lužnej“. Z kópie pozemkovoknižnej vložky č.
246 pre katastrálne územie A. (v minulosti Č., X., V.), ako aj z úradného prekladu z jazyka maďarského
č. 003/2014, mal súd za preukázané, že táto na prvej strane obsahovala rukopisom doplnený odtlačok

prečiarknutej dvojriadkovej pečiatky s nasledovným textom: „ KONFIŠKÁCIA podľa č. 104/45 Sb.z.SNR
čd.986/53. B7 “. Časť „A ) Majetková podstata“ tejto vložky pozemkovej knihy obsahovala celkovo
4 zápisy pod radovými číslami 1. až 4., pričom zápisy pod radovými číslami 1. až 3. boli rukopisne
podčiarknuté so spoločnou zátvorkou a poznámkou „B.4.“. Pod radovým číslom 1. bolo zapísané
parcelné číslo 1180, orná pôda v hone „Roľa v štvrti D.“, o výmere 2 jutrá. Pod radovým číslom 2.

bolo zapísané parcelné číslo 1181, orná pôda v hone „Roľa v štvrti D. o výmere 2 jutrá. Pod radovým
číslom 3. bolo zapísané parcelné číslo 1182 , orná pôda v hone „Roľa v štvrti D.“ o výmere 2 jutrá 1252
siah. Pod radovým číslom 4. bolo zapísané parcelné číslo 1181/1, orná pôda v hone „Roľa v štvrti D.“
o výmere 1356 1353 siah, s poznámkou 48 a 79 66 m2 . Na prečiarknuté čísla odkazovala pri tomto
zápise tiež poznámka v slovenskom jazyku: „Opr. pl. na zákl. ohl. č. 7/29“. Časť „B) Vlastníctvo“ tejto

vložkypozemkovejknihyobsahovalacelkovo7zápisov podradovýmičíslami1.až7.Zápispodradovým
číslom 4. bol vyhotovený dňa 12. októbra 1926 v maďarskom jazyku a jeho preklad znel nasledovne:
„Došlo dňa 12. októbra 1926 , poradové číslo 1581. Na základe dedičského rozhodnutia Okresného
súdu Šamorín pod číslom D 41/1324 zo dňa 18. marca 1926 a na základe geometrického plánu zo
dňa 20. decembra 1924 nehnuteľnosti pod číslom A.I. 1.-3. delia sa nasledovné časti: parcelné číslo

1180/1 o výmere 1356 ? siah 48 a 78 m2, parcelné číslo 1180/2 o výmere 1356 ? siah 48 a 78 m2,
parcelné číslo 1181/1 o výmere 1356 ? siah 48 a 79 m2, parcelné číslo 1181/2 o výmere 1356 ? siah
48 a 79 m2, parcelné číslo 1181/3 o výmere 1357 ? siah 48 a 79 m2, parcelné číslo 1182/1 o výmere
1357 ? siah 48 a 79 m2, parcelné číslo 1182/2 o výmere 1357 ? siah 48 a 79 m2, parcelné číslo 1182/3
o výmere 1357 ? siah 48 a 79 m2, a následne prepíše sa časť parcelného čísla 1180/1 do vložky

362, časť parcelného čísla 1182/3 do vložky 363, časť parcelného čísla 1182/2 do vložky 364, časť
parcelného čísla 1180/2 do vložky 365, časť parcelného čísla 1181/2 do vložky 366, časť parcelného
čísla 1182/1 do vložky 367, časť parcelného čísla 1181/3 do vložky 368, a parcelné číslo 1181/1 sa
prepíše späť pod číslo A.I.4., a zároveň vlastnícke právo na nehnuteľnosť pod parcelným číslom A.I.4. z
právneho titulu dedenia resp. dohody dedičov vteľuje sa v prospech K. G.“. Zápis pod radovým číslom

6. bol vyhotovený dňa 22. mája 1928 v slovenskom jazyku a zapisovalo sa ním vlastnícke právo
na nehnuteľnosť pod č. I.4 v rovnakých čiastkach v prospech „K.U. G. a jeho manž. rod. A. I.“, a to
titulom kúpy na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 15. mája 1928. Pri tomto zápise sa nachádzal
pred menami spoluvlastníkov aj dvojito prečiarknutý odtlačok úradnej pečiatky: K. Zápis pod radovýmčíslom 7. bol vyhotovený dňa 21. apríla 1956 v slovenskom jazyku a znel: „ Podľa rozhodnutia Rady
ONV v Šamoríne zo dňa 13.II.1956 č. Pôd. 220/55-6 vymazuje sa poznámka konfiškácie poznačenej
uznesením č. 986/53“. Z kúpnej zmluvy na č.l. 69-77 spisu mal súd za preukázané že táto zmluva bola

uzatvorená v Bratislave bez uvedenia konkrétneho dňa jej uzatvorenia medzi L. D., U.. XX.X.XXXX, H.
L., U.. X.X.XXXX, L. V., U.. XX.XX.XXXX, žalovanými 5/, 6/, 14/, 15/, 17/, ako predávajúcimi, na strane
jednej, a žalovaným 1/, ako kupujúcim , na strane druhej. Predmetom tejto kúpnej zmluvy bol predaj
spoluvlastníckych podielov predávajúcich na nehnuteľnosti v obci A., zapísanej na liste vlastníctva číslo
1525 katastrálne územie A. ako parc.č. 1181/2 -orná pôda vo výmere 4877 m2 do vlastníctva kupujúceho

za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 20,- Sk za 1 m2 nehnuteľnosti tvoriacej prevádzaný spoluvlastnícky
podiel. Súčasťou zmluvy sú osvedčenia o pravosti podpisov každého z predávajúcich. Vklad tejto
zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 28.2.2007. Z rozhodnutia o vyňatí na č.l. 77 spisu
mal súd za preukázané , že toto bolo vydané v Šamoríne dňa 13. februára 1956 pod č.j. Pôd.220/55-6.
Výroková časť rozhodnutia o vyňatí obsahovala tento text: „ Okresný národný výbor - pôdohospodársky
odbor rady ONV v Šamoríne v prenesenej pôsobnosti podľa vládneho nariadenia čís. 122/1951 vyníma

podľa § 1 nariadenia Zboru povereníkov zo dňa 4. novembra 1948 čís. 26 Zb. n. SNR z konfiškácie
nehnuteľnosti zapísané v knih. vložky 201, 347, 246, 475 pre kat. územie Š., ktoré boli skonfiškované
podľa nariadenia čís. 104/45 Zb. n. SNR. K. G., obyvateľ v Š.. Vyňatím tohto majetku z konfiškácie
nevzniká nijaký nárok na náhradu škody podľa § 4. cit. nariadenia.“. V dôvodoch tohto rozhodnutia sa
konštatovalo že menovaný vlastník uvedeného majetku nadobudol československé štátne občianstvo

podľa zákona číslo 245 /1948 Zb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti, na tomto majetku
ďalej hospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, nebol trestaný za činy proti Československej
republike a nie je v zozname vojnových zločincov, čím spĺňa podmienky stanovené v § 2 písm. a),
b) nariadenia číslo 26/1948 Zb. n. SNR. Podľa rozdeľovníka boli o rozhodnutí o vyňatí upovedomené,
inter alia, aj poručiteľ a Ľudový súd Šamorín - pozemnoknižné oddelenie. Z konfiškačného rozhodnutia

na č.l. 78 spisu mal súd za preukázané že toto bolo vydané konfiškačnou komisiou v sídle Okresného
národného výboru v Šamoríne dňa 12. decembra 1946 pod číslom 220/1946 II. Konfiškačná
komisia v ňom rozhodla, že „G. K., G. A. A.. I., G. M., G. Š.“, obyvateľov v Č. treba považovať
podľa § 1 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení čl. I. nariadenia č. 64/1946 Sb.
n. SNR za osoby národnosti maďarskej. Konfiškačné rozhodnutie ďalej uvádza, že na jeho základe

sa považuje pôdohospodársky majetok, v rozsahu § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, patriaci
vlastníckym právom vyššie menovaných za konfiškovaný ku dňu 1. marca 1945, a to bez ohľadu na to,
v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza. Z
rozhodnutia Okresného úradu v Senci na č.l. 80-88 mal súd za preukázané, že toto bolo vydané dňa
8.10.1998 pod Č.jed.: 2187/463/92/Ko v správnom konaní, na základe zákona č. 229/1991 Zb. o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov
a týkalo sa práv celkovo osemnástich oprávnených osôb, medzi ktorými boli i subjekty na strane
žalovaného, resp. ich právni predchodcovia. Bod I. rozhodnutia uvádzal, že oprávnené osoby spĺňajú
podmienky § 6 ods. 2 zákona pre vydanie nehnuteľnosti. Bod II. rozhodnutia nepriznával oprávneným
osobám vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A. zapísaným v PK vložke číslo 448,

o celkovej výmere 20.864 m2. Bod III. rozhodnutia uvádzal, že nepriznaním vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam uvedeným v bode II. nie je dotknuté právo oprávnených osôb na náhradu v zmysle
§ 11 ods. 2 alebo § 16 zákona. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 11. 1998. Zo
žiadosti o zápis vlastníctva - k.ú. A. na č.l. 89 spisu mal súd za preukázané, že žalovaný 3/ dňa
9.10.2006 požiadal, aby Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra Senec „podľa ustanovení §

§ 1, 17, a 22 zák. č. 229/1991 Zb. a § 34 zák. č. 330/1991Zb. v znení neskorších predpisov, § 41
zák. NR SR č. 162/1995 Z.z. v znení zákona NR SR č. 222/1996 Z.z.“ vykonala zápis práva k
nehnuteľnostiam na základe platných listín a do LV číslo 442 k.ú. A., obec A., okres E. zapísala do
majetkovej podstaty v časti A, okrem iného i parcelu registra „E“ evidovanú na mape určeného operátu
p.č. 1181/2 výmera 4877 m2 druh pozemku orná pôda prísl. k zast. úz. obce extravilán, a do časti B

týkajúce sa vlastníckeho práva zapísala nasledovné údaje: „SR-Slovenský pozemkový fond, Búdkova
36, 81517 Bratislava, IČO 17335345, Vlastnícky podiel - 1/1-ina, Titul nadobudnutia: žiadosť o
zápis, PKV č. 366,619 (odpísané z PKV č. 489, 528)“. Z výpisu z katastra nehnuteľností na č.l. 90
spisu mal súd za preukázané, že k 17.1.2012 bola na liste vlastníctva č.1525 zapísaná nehnuteľnosť
nachádzajúca sa v obci A., v katastrálnom území A., ako pozemok parcela registra „E“ parc. č. 1181/2

- orná pôda o výmere 4877 m2, nachádzajúca sa v extraviláne obce. Ako jej spoluvlastníci boli
evidovaní žalovaný 1/ v podiele 438475/487700 a žalovaný 2/ v podiele 49225/487700. Ako titul
nadobudnutia bolo pri oboch spoluvlastníkoch poznačené: „Zmluva o bezodplatnom prevode V-4156/06
zo dňa 19.10.2016“, a pri žalovanom 1/ tiež: „Kúpna zmluva č. V-5427/06 zo dňa 28.2.2007“. Pri obochspoluvlastníkoch bola poznačená poznámka: „Hodnovernosť údajov je spochybnená, Z-3722/10“. Z
identifikácie parciel na č.l. 94 mal súd za preukázané že bola vyhotovená správou katastra v Senci dňa
5.10.2010, vyhotovil ju D. T., ktorý v časti „A“ identifikoval v k.ú. A. stav podľa pozemkovej knihy: číslo

vložky 366, parcelné číslo 1181/2, druh pozemku roľa, výmera 4877 m2. Tomuto zodpovedal v časti
„B“ identifikácie stav podľa katastra nehnuteľností - stavu v určenom operáte (súbor E): parcelné číslo
1181/2, druh pozemku orná pôda, výmera 4877 m2, číslo listu vlastníctva 1525, list mapy 6, umiestnenie
pozemku mimo zastavaného územia obce. Tomuto zodpovedali v časti „B“ identifikácie stav podľa
katastra nehnuteľností -stavu v súbore popisných informácií (súbor C): parcelné číslo 21169/134, druh

pozemku orná pôda; parcelné číslo 21122/4, druh pozemku zastavaná plocha; oba pozemky v zlúčenej
výmere umiestnené mimo zastavaného územia obce. Ako vlastník / užívateľ bolo poznačené: „PD Úsvit
Dunajská Lužná“. Z úradného prekladu z jazyka maďarského č. 004/2014 na č.l. 154-164 spisu mal súd
za preukázané, že obsahoval preklad trojstranového dokumentu vyhotoveného v maďarskom jazyku
veľmi ťažko čitateľným rukopisom, opatreného odtlačkami rôznych tvarov pečiatky a vlastnoručnými
podpismi, pričom prekladateľ Dr. univ. Juraj Szalay, PhD. poznamenal, že dokument je miestami

nezrozumiteľný a ťažko až nečitateľný. Preklad obsahoval výpis zo zápisnice z dedičského konania vo
veci pozostalosti zosnulej H. G. (manželke H. G.) rodenej K. M., Q. N. XX. C. XXXX H. O. Č.. Táto
verejná listina bola vydaná dňa 18. marca 1926 Okresným súdom v Šamoríne a osvedčovala, že za
prítomnosti Dr. Ferenca K. Salomona, verejného notára so sídlom v Šamoríne bola medzi dotknutými
dedičmi uzatvorená dohoda. Na druhej strane prekladu sa, inter alia, nachádzal i tento text: „... z

popisných čísiel 1180, 1181,1182, zapísaných ....vo ??? vložke, vytvorené nové popisné číslo 1180/2
o výmere 1356 štvorcových siah,“. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 38D/10/2014-37, Dnot 1/2014 na
č.l. 202-205 spisu mal súd za preukázané, že L. V., A.. V. E. U. N. XX. O. XXXX, Q. N. XX. N. XXXX,
nezanechal závet ani listinu o vydedení, dedičmi po ňom boli G. V., B.. F. V. a žalovaná 16/. Dedičia
uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej sa preberateľkou všetkých aktív a pasív dedičstva

stala žalovaná 16/. Z oboznámených spisov Okresného úradu Senec sp.zn. 2187/92 a sp. zn. 463/92
súd zistil, že sa týkali nárokov oprávnených osôb na vydanie nehnuteľností po pôvodnej vlastníčke C. E.,
A.. C.. Z oboznámených spisov Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46D/1/2009 a sp.zn. 38D/661/2008
súd zistil, že L. D., A.. D. E. U. N. XX. G. XXXX, Q. N. XX. E. XXXX, nezanechal závet ani listinu o
vydedení a dedičmi po ňom boli žalovaní 10/, 11/, 12/, 13/. Z oboznámeného spisu Okresného súdu

Bratislava II sp.zn. 46D/767/2009 súd zistil, že H. L., A.. V. E. U. N. X. W. XXXX, Q. N. XX. U. XXXX,
nezanechala závet ani listinu o vydedení a dedičmi po nej boli žalovaní 7/, 8/, 9/.

6 Výsluchom subjektov na strane žalobcu, ako aj výsluchom svedkov súd zistil tento skutkový stav:
Žalobca 1/ vypovedal, že za minulého socialistického režimu boli jeho dedovi zobraté pozemky, ktoré

po roku 1950 boli v užívaní JRD A. a potom JRD N. M.. Za socializmu bolo všetko všetkých, nikto
sa o pozemky nestaral. Jeho dedo zomrel v roku 1977-1978, kedy mal žalobca 1/ 17 rokov. Žalobca
1/ si pamätal, ako mu dedo rozprával, kde všade mal približne pozemky, pozemkov mal jeho dedo
veľa, bolo to asi 10 katastrálnych jednotiek. Žalobca 1/ ozrejmil, že pod pojmom katastrálne jednotky
mal na mysli katastrálne jutrá, ktoré majú výmeru cez 5000 m2. Po revolúcií v roku 1989, po dedovi

aj prededili pozemky, prededili i pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, avšak tento im nebol
vlastnícky zapísaný. Žalobca 1/ uviedol, že na predmetnej nehnuteľnosti nikdy nehospodáril, ani som sa
o ňu nestaral. Pozemky sa nachádzajú v A., smerom ako sa ide na jazerá. Teraz sú tam stále polia,
ale začína sa tam aj stavať. Ostatné pozemky, ktoré zdedili užíva JRD N. M.. Podľa žalobcu 1/ sa
pán E. dostal k tomuto pozemku tak, že v A. bývali ešte jedny G.. Dedo žalobcu 1/ býval na adrese

Č. XX, a dedov menovec K. G. býval na adrese Č. XXX. Pozemky mali na rovnakom mieste, preto si
žalobca 1/ myslí, že takto sa k týmto pozemkom dostal pán E., a okrem toho si žalobca 1/ myslí, že
pánovi E. pomohol i bývalý predseda katastrálneho úradu v Senci pán T., ktorý je už t. č. nebohý. K
tomu, že parcela 1181/2 má byť konfiškátom žalobca 1/ uviedol, že na výpise z PK vložky č. 366, sa na
majetkovej podstate nenachádza vyznačenie konfiškátu odtlačkom pečiatky s písmenom „K“. Poukázal

na to, že napríklad svedkyňa L., ktorá je tiež z ich rodiny, mala na pozemkoch v pozemkovoknižných
vložkách vyznačené konfiškáty, no keď žalobca 1/ zaobstaral na katastri doklady po jeho nebohom
dedovi, ani na jednej vložke nebola vyznačená konfiškácia. Žalobca 2/ vypovedal, že jeho dedo sa
volal K. G., mal dvoch synov Ľ. K. Š., pričom Ľ. G. bol jeho otcom. Dedo K. G. bol robotný chlap, mal
dosť veľké pozemky, o ktoré sa staral. V čase, keď jeho dedo zomrel, mal žalobca 2/ iba 10 rokov,

preto nevedel presne povedať, ktoré všetky pozemky dedovi patrili, avšak určite išlo rádovo o hektáre.
Pozemky boli roztrúsené a dedo mu za života ani nestačil poukazovať, aké pozemky kde má. Mnohé
z týchto pozemkov boli i zabraté družstvom. Jeho dedo nebol počas socializmu nikde zamestnaný,
sám sa staral o kravy, o kone a dokázal sa sám uživiť ako sedliak. Jeho dedo v čase svojej smrti,hospodáril na pozemkoch v A., ktoré sa nachádzajú tam, kde teraz bývajú, t. j. na popisnom čísle XXX,
a ďalej hospodáril aj na pozemkoch, ktoré sú vedľa, kde teraz býva pán L., na dome s popisným číslom
XXX. Žalobca 2/ vypovedal, že netuší, akú výmeru pozemkov v čase svojej smrti jeho dedo skutočne

obhospodaroval. Dedo sa s ním nikdy nebavil o tom, koľko mu bolo po 2. svetovej vojne v konfiškácií
zobratých pozemkov, takisto sa s ním dedo nebavil o tom, že bol v roku 1956 dekonfiškovaný a koľko
pozemkov bolo vtedy dedovi vrátených. Žalobca 2/ uviedol, že jeho otec pracoval ako automechanik na
družstve, zomrel v roku 1973. Žalobca 2/ si nepamätal, že by jeho otec niekedy hospodáril na nejakých
pozemkoch, pretože v čase otcovej smrti mal iba 5 rokov. Žalobca 2/ si pamätal, že jeho strýko Štefan

zomrel v roku 1986 a počas svojho života pracoval v JRD - jazdil na traktore. Žalobca 2/ nevedel o tom,
že by jeho strýko Štefan hospodáril samostatne na nejakých pozemkoch. Dedo K. G. choval síce kravy
a kone, avšak v čase svojej smrti už takéto zvieratá nechoval, lebo sa nevládal o ne starať, do konca
života však dedo choval svine, zajace a drobné hospodárske zvieratá. Dedo nemal ani kombajn, ani
traktor, bol zvyknutý na poli orať s koňom. Vzadu na pozemku mal dedo aj takú šopu, kde mal odložené
poľnohospodárskestrojenavalcovanie,bránenie,siatiea oraniepôdy. Žalobca2/vypovedal,žepojeho

dedovi K. G. prebehlo v 70. rokoch minulého storočia určite dedičské konanie, avšak nevedel uviesť,
koľko v ňom bolo prededených pozemkov. Parcelu č. 1181/2 podľa žalobcu 2/ vždy užívalo družstvo ako
aj všetky pozemky naokolo. Parcela 1181/2 sa nachádza v A., oproti bývalému výskumnému ústavu a
medzitým už na nej stoja aj nejaké domy. Potom, ako sa povyťahovali z archívu v Modre dokumenty, z
ktorých bolo jasné, že parcela patrila G. a keďže nešlo o konfiškát, požiadali žalobcovia o jej vrátenie.

Svedkyňa C.. G. G. vypovedala, že subjekty na strane žalobcu a žalovaného bližšie nepozná a nie je
s nimi v žiadnom bližšom vzťahu. Svedkyňa uviedla, že v dedičskom konaní ohľadne novoobjaveného
dedičstva po neb. K. G. vychádzala z toho, že poručiteľ sa v roku 1926 stal vlastníkom role s parc.
č. 900/1 o výmere 4550 m2 a role s parc. č. 1181/2 o výmere 4876 m2. Išlo o prepis nehnuteľnosti z
vložky č. 246. Keďže v PK vložke nebol vyznačený konfiškát ani žiadna zmena, vychádzala z toho, že

poručiteľ bol ku dňu svojej smrti - v roku 1978, vlastníkom predmetných nehnuteľností. Svedkyňa A.
L. (nar. 1. 4. 1933) vypovedala, že zo strán sporu pozná na strane žalobcov iba žalobcov 1/ a 2/, ktorí
sú jej synovcami, žalobkyňu 3/ pozná ako obyvateľku dediny, v žiadnom bližšom vzťahu s ňou nie je.
Zo žalovaných nepozná nikoho. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že predmetom súdneho
konania je pozemok, ktorý sa nachádza vedľa jej pozemku, resp. v lokalite, kde má pozemok aj ona.

Tieto pozemky zdedili ich otcovia po svojej matke v období pred 2. svetovou vojnou. Ich otcovia tieto
pozemky neskôr obrábali, avšak nie až do svojej smrti, pretože v roku 1950, keď sa zakladalo družstvo,
museliich rodičiavstúpiťdodružstvaatietopozemkytedaneskôrobrábalodružstvo. Svedkyňauviedla,
že o ich pozemky aj teraz stále obrába družstvo. Otec svedkyne sa volal C. G.. Pozemky, ktoré otcovi
svedkyne boli po 2. svetovej vojne skonfiškované, boli na základe žiadosti z roku 1992 v reštitúciách ich

rodine vrátené, resp. im bola vyplatená peňažná náhrada za pozemky, ktoré im už v reštitúcií nemohli
byť vydané. Svedkyňa ďalej uviedla, že parcela ku ktorej si žalobcovia uplatňujú vlastnícke právo voči
pánovi E. sa nachádza sa na konci dediny, smerom k Š., na ľavej strane, na odbočke, ako sa ide na
jazero, je to tá parcela, ktorá ide od toho posledného vetrolamu v A., kde je kríž, po tú cestu, ktorou sa
ide na veľké jazero a je za tou parcelou, ako má G.O. Q. firmu. Svedkyňa vypovedala, že predmetnú

parcelu užíval do roku 1950 K. G., dedo žalobcov. Po roku 1950 parcelu K. G. nemohol obrábať, lebo
bola v družstve a nemohol ju nedať do družstva, pretože boli prinútení všetko dať do družstva. Svedok
M. N. (nar. 4. 3. 1947) vypovedal, že zo strán sporu pozná subjekty na strane žalobcu, sú to jeho známi,
zo subjektov na strane žalovaného poznám iba žalovaného 2/, ktorý je jeho švagrom a žalovaného 1/,
čo je brat jeho švagra. Ostatné subjekty na strane žalovaného nepozná. Svedok vypovedal, že ako

cca 7-10 ročný chlapec sa zúčastňoval návštev, kedy k jeho rodičom prichádzali G.. Pamätal si, ako G.
hovorili, že tieto pozemky užívali až do roku 1950, kedy ich všetky museli odovzdať do družstva, potom
už na pozemkoch bačovalo družstvo. Svedok uviedol, že ten pozemok, o ktorý sa jedná sa nachádza
na konci dediny, na ľavej strane, ako sa ide von z dediny, je vedľa tých vetrolamov, ide až po jazero
alebo bývalú Zipku. Je to pozemok za pozemkom pána Q.. Svedok ďalej vypovedal, že za socializmu

sa o tom, komu patria pozemky nič nehovorilo. Až potom, keď prišli po revolúcií tie reštitučné zákony,
sa začalo o tom rozprávať.

7 Súd zistil tento právny stav:
Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení

pôdohospodárskehomajetkuNemcov,Maďarov,akoajzradcovanepriateľovslovenskéhonároda(ďalej
len „nariadenie č. 104/1945 Sb. n. SNR“) s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre
účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve osôb
nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť.Podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR konfiškácii podliehajú aj podiely na
pôdohospodárskom majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1.
Podľa § 1 ods. 3 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR konfiškácii podliehajú aj vlastnícke podiely

pôdohospodárskych majetkov rodinných príslušníkov v priamej línii a manžela (manželky) osôb
uvedených v ods. 1, pokiaľ boli na nich z týchto osôb prevedené po 29. septembri 1938.
Podľa § 1 ods. 3a nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR konfiškácii podlieha aj ten pôdohospodársky
majetok, ktorý bol scudzený osobami, uvedenými v ods. 1 až 3, v čase od 29. septembra 1938 a patrí
osobám, vo vlastníctve ktorých by inak nespadal pod konfiškáciu, vyjmúc, že by podrobenie takéhoto

majetku konfiškácii nezodpovedalo zásadám slušnosti. Povereník pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy po dohode s povereníkom vnútra upraví spôsob rozhodovania podľa tohto odseku smernicami,
ktoré uverejní v Úradnom vestníku.
Podľa § 1 ods. 4 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR nekonfiškuje sa podľa ods. 1 pôdohospodársky
majetok tých osôb nemeckej alebo maďarskej národnosti, ktoré sa činne zúčastnili na protifašistickom
boji, pokiaľ ich pôdohospodársky majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec.

Podľa § 1 ods. 7 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby
nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého
národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú
pod ustanovenia ods. 1 písm. d/ alebo e/, či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom,
či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30.

júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia).
Podľa § 1 ods. 10 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje
sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu
sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.
Podľa § 17 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR pozemkovoknižné prevedenie prídelu obstará

Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy.
§ 1 nariadenia č. 26/1948 ustanovuje: „ (1) Pôdohospodársky majetok (§ 2 nariadenia) osôb maďarskej
národnosti, ktorý nebol pridelený podľa konfiškačných predpisov, sa čiastočne vyníma z konfiškácie za
podmienok podľa § 2. (2) Výmera majetku vyňatého z konfiškácie (ods. 1) nesmie presahovať 50 ha;
do tejto výmery sa započítava pôdohospodársky majetok rodinných príslušníkov (§ 3). (3) Rozhodnutie

o vyňatí majetku z konfiškácie (ods. 1) vydá povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.
Uhorské obyčajové právo platné na území Slovenskej republiky do 1. januára 1951 poznalo právny
inštitút koakvizície, t.j. majetkového spoločenstva manželov, pričom rozlišovalo, či bol jeden z manželov
šľachticom alebo nie. V koakvizícii vzniknutej medzi manželmi bez šľachtického pôvodu pritom platilo
to, že manželia o závažných otázkach týkajúcich sa majetku rozhodujú spoločne.

Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 1991

do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec
nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

8 Vzhľadom na druh podanej žaloby súd na základe ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. skúmal
predovšetkým existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení. (viď bod 1

písm. a), b), c) odôvodnenia rozsudku). Pri určovacích žalobách musí súd totiž v každom štádiu konania
mať doloženú existenciu naliehavého právneho záujmu; a to, či tento záujem existuje, skúma z úradnej
povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde je aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a
ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla.

Súd dospel k záveru, že na určení čiastočnej neplatnosti zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k
pozemkom, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.10.2006 pod č. V 4156/2006,
ako aj na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
28.02.2007 pod č. V 5427/2006, nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko pozitívnym rozhodnutím
súdu v zmysle žalobcami požadovaného petitu by sa právne postavenie žalobcov nijako nezmenilo.

Žalobcovia by sa v takom prípade nestali podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, (čo
je evidentne ich záujmom), nakoľko v prípade právoplatného určenia neplatnosti týchto dvoch zmlúv
by katastrálny odbor okresného úradu E. bol povinný vyznačiť na LV číslo 1525 vedenom pre k.ú.
A. stav, ktorý existoval pred uzatvorením týchto zmlúv a vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti by satak opätovne stala Slovenská republika. Uvedené zistenie bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby v
časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia čiastočnej neplatnosti zmluvy o bezodplatnom prevode
vlastníctva k pozemkom, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.10.2006 pod

č. V 4156/2006, ako pre zamietnutie žaloby v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 28.02.2007 pod č. V 5427/2006. Platnosť týchto dvoch
zmlúv súd pri ďalšom posudzovaní skúmal iba ako prejudiciálnu otázku. Pokiaľ išlo o zostávajúcu
časť žaloby, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia ich podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti, súd dospel k záveru, že na tomto určení majú žalobcovia naliehavý právny záujem. V

posudzovanej veci je totiž aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými 1/, 2/ daný
v tom, že žalobcovia disponujú právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré ich označuje za podielových
spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti a žalovaní 1/, 2/ sú v katastri nehnuteľnosti vedení ako
podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Preto žalobcovia majú v súlade s § 137 písm. c)
C.s.p. naliehavý právny záujem na súdnom konaní a nimi požadovanom určení.

9 Súd uvádza, že obec A. nachádzajúca sa t.č. v okrese E. nesie tento svoj názov od 1. júla 1960. Prvé
meno dali tejto obci usadlíci maďarskej národnosti, ktorí ju nazvali V.. Usadlíci nemeckej národnosti
dali obci v 18. storočí meno X.. Od roku 1918 bol názov obce Č.. V roku 1947 bola obec na počesť
generála Dr. Milana Rastislava Štefánika (* 21. júla 1880 Košariská - † 4. mája 1919 Ivanka pri Dunaji)
premenovaná na Š., pričom patrila do okresu Š.Í..

10 Súd pripomína, že jutro a siaha sú katastrálne plošné miery používané v minulosti. Jedno katastrálne
jutro tvorí 1600 štvorcových siah. Jedna štvorcová siaha má výmeru 3,596652 metra štvorcového.

11 Z historického sledu udalostí zisteného dokazovaním vyplynul záver súdu, že na základe

geometrického plánu z roku 1924 sa v roku 1926 pri prejednávaní dedičstva po matke poručiteľa
prejednávali okrem iného aj tri pozemky zapísané v pozemkovoknižnej vložke číslo 246 o celkovej
výmere 6 jutár a 1252 štvorcových siah. Na základe dohody dedičov sa mali tieto pozemky rozdeliť
na osem dielov, pričom ideálny osminový podiel bol 1356,5 štvorcových siah. Notár prejednávajúci
dedičstvo preto z týchto troch pozemkov vytvoril v marci 1926 osem pozemkov, štyri parcely po 1356

štvorcových siah a štyri parcely po 1357 štvorcových siah. Jeden z pozemkov pod parcelným číslom
1181/1 o výmere 1356 štvorcových siah zostal zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. 246 a ďalších
sedem pozemkov bolo prepísaných do novovytvorených pozemkovoknižných vložiek č. 362 až č. 368.
K intabulácii notárom spísanej listiny do pozemkovej knihy vedenej pre katastrálne územie Č. prišlo dňa
12. októbra 1926, kedy bola, inter alia, vytvorená aj pozemkovoknižná vložka číslo 366, do ktorej bol

zapísaný pozemok s parc. č. 1181/2 o výmere 48 árov a 77 metrov štvorcových a vlastníctvo pozemku
bolo vložené pre poručiteľa. Toho istého dňa bol do pozemkovej knihy do pozemkovoknižnej vložky
č. 246 zapísaný pozemok pod parcelným číslom 1181/1 o výmere 1356 štvorcových siah a vlastníctvo
pozemku bolo vložené pre ďalšieho z dedičov po matke poručiteľa - O. G.. Pozemok s parcelným číslom
1181/1 od O. G. v máji roku 1928 kúpili K. G. K. C. G. A., A.. I., na základe čoho bolo vlastnícke právo

k pozemku s parcelným číslom 1181/1 intabulované dňa 22. mája 1928 na poručiteľa a manželku
poručiteľa. Jedným z právnych dôsledkov usporiadania vzťahov medzi víťaznými a porazenými národmi
sveta po druhej svetovej vojne bola i konfiškácia všetkého pôdohospodárskeho majetku osôb nemeckej
a maďarskej národnosti nachádzajúceho sa na území Československej republiky. Pre územie Čiech a
Moravy bol majetok konfiškovaný na základe dekrétu prezidenta Československej republiky Dr. Edvarda

Beneša č. 12/1945 Sb. z 21. júna 1945 o konfiskaci a urychleném rozdělení zemědělského majetku
Němců, Maďarů, jakož i zrádců a nepřátel českého a slovenského národa. Pre územie Slovenska bol
majetokkonfiškovanýnajskôrna základenariadeniapredsedníctvaSlovenskejnárodnejradyzodňa27.
februára 1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov
ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa č. 4/1945 Sb.n. SNR (ďalej len „nariadenie č. 4/1945

Sb.n. SNR“) a neskôr na základe nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov
a nepriateľov slovenského národa č. 104/1945 Sb. n. SNR, ktorým bolo nariadenie č. 4/1945 Sb.n.
SNR zrušené. Pôdohospodársky majetok Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa tak bol pre územie Slovenska skonfiškovaný dňa 1. marca 1945. Konfiškácii nepodliehal

pôdohospodársky majetok jedine tých osôb nemeckej alebo maďarskej národnosti, ktoré sa zúčastnili
na protifašistickom boji, pokiaľ ich pôdohospodársky majetok neprevyšoval výmeru 50 ha pôdy. O tom,
ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti alebo za zradcov alebo
nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky a či možno pripustiť výnimkymala najneskôrdo30.júna1948 rozhodnúťkonfiškačnákomisia.Vposudzovanejvecibolonapodklade
nariadenia 104/1945 Sb. n. SNR vydané konfiškačnou komisiou rozhodnutie o konfiškácii dňa 12.
decembra 1946. Na zmiernenie následkov uvedených nariadení, ktoré konfiškovali majetok osôb

nemeckej a maďarskej národnosti na princípe kolektívnej viny, bolo prijaté nariadenie č. 26/1948,
ktorým sa upravilo vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie a na
podklade ktorého bolo dňa 13. februára 1956, pod č. j. Pôd. 220/55-8 vydané rozhodnutie o vyňatí.
Nariadenie č. 26/1948 však z konfiškácie umožňovalo vyňať pozemky v maximálnej výmere 50 hektárov,
pričom žalobca 1/ tvrdil, že poručiteľovi bolo skonfiškovaných 10 jutár, čo zodpovedá výmere cca 57

hektárov. Hoci rozhodnutie o vyňatí neobsahovalo uvedenie celkovej výmery pôdy , ktorá bola v roku
1956 vyňatá z konfiškácie, celkom jasne identifikovalo, že vyňatie z konfiškácie sa týka nehnuteľností
vlastníka K. G. zapísaných v pozemkovoknižných vložkách č. 201, č. 347, č. 246 a č. 475 k.ú. Š..
Predmetnej nehnuteľnosti, k 13. februáru 1956 zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 366, sa teda
rozhodnutie o vyňatí nijako nedotýkalo, teda spoločne s pozemkom parc. č. 900/1 zostala predmetná
nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu aj po roku 1956.

12 Na tomto mieste súd pripomína, že historický sled udalostí zistený vykonaným dokazovaním (zápisy
vpozemkovoknižnýchvložkáchč.246ač.366, obsahtakkonfiškačnéhorozhodnutiaakoajrozhodnutia
o vyňatí), celkom jednoznačne vyvrátil podstatné skutkové tvrdenia žalobcov prezentované v
rámci ich procesného útoku ( viď bod 1 odôvodnenia rozsudku) a naopak potvrdili skutkové tvrdenia

žalovaného 3/ prezentované v rámci jeho procesnej obrany (viď bod 3 odôvodnenia rozsudku). Ako
celkom nepravdivé sa totiž ukázalo skutkové tvrdenie žalobcov o tom, že K. G. nikdy nebol zbavený
vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti a v čase smrti bol bezpochyby jej výlučným vlastníkom. Naopak
pravdivé bolo skutkové tvrdenie žalovaného 3/ o tom, že pôvodná parcela č. 1181/2 bola od roku 1926
evidovaná v pozemkovoknižnej vložke č. 366 a preto sa na ňu rozhodnutie o vyňatí nevzťahovalo. Súdu

nie je zrejmé, na podklade čoho dospeli žalobcovia k svojmu ďalšiemu nepravdivému skutkovému
tvrdeniu o tom, že na podklade rozhodnutia o vyňatí bola parc.č. 1181/2 orná pôda o výmere 4877 m2
k.ú. A. zapísaná do pozemkovoknižnej vložky č. 366, potom ako bola odpísaná z pozemkovoknižnej
vložky č. 246. Obsah pozemkovoknižnej vložky č. 366 i jeho úradný preklad predložený žalobcami
totiž svedčili o tom, že pozemkovoknižná vložka č. 366 bola do pozemkovej knihy vložená dňa 12.

októbra 1926, obsahovala iba zápisy v maďarskom jazyku a žiadne údaje do nej neboli v roku 1956
zapisované, pretože takéto údaje by museli byť zapisované v slovenskom jazyku, ako tomu bolo v
prípade pozemkovoknižnej vložky č. 246, ktorá pod bodom B.7. obsahovala zápis o výmaze konfiškácie
na základe rozhodnutia o vyňatí.

13 Z ďalšieho historického sledu udalostí zisteného dokazovaním vyplynul záver súdu, že poručiteľ
po roku 1956 samostatne hospodáril na časti pozemkov, ktoré mu boli rozhodnutím o vyňatí vrátené,
a to na pozemkoch nachádzajúcich sa v intraviláne obce pri domoch s popisnými číslami 213 a 214,
pričom ostatné pozemky vniesol do jednotného roľníckeho družstva. Na predmetnej nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v extraviláne obce poručiteľ po roku 1956 nehospodáril, táto bola v užívaní roľníckeho

družstva, ktoré ju užíva doposiaľ. Poručiteľovi synovia M. G. a Š. G. predmetnú nehnuteľnosť po smrti
svojho otca neužívali, rovnako tak predmetnú nehnuteľnosť nikdy neužívali subjekty na strane žalobcu.

14 Súd aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a citovanú judikatúru na z vykonaného
dokazovania zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

Skutkové tvrdenie žalobcov, na ktorom založili dôvodnosť svojho nároku (K. G. nikdy nebol zbavený
vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti a v čase smrti bol bezpochyby jej výlučným vlastníkom), sa
totiž vykonaným dokazovaním ukázalo byť nepravdivé. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že
predmetná nehnuteľnosť bola poručiteľovi konfiškovaná dňa 1. marca 1945 a nikdy nebola z konfiškácie
vyňatá, preto ju poručiteľ ku dňu svojej smrti nevlastnil.

15 Pokiaľ žalobcovia neskôr založili dôvodnosť svojho nároku na skutkovom tvrdení o vydržaní
predmetnej nehnuteľnosti, neuniesli v spore dôkazné bremeno a nijako nepreukázali, že by žalobcovia,
resp. ich právni predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť vydržali. Okresný súd Pezinok pripomína, že
podľa práva platného do 31. decembra 1950 bola na Slovensku vydržacia doba 32 rokov a v českých

krajoch 30 rokov. Zákon č. 141/1950 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1951, ustanovil na
vydržanie vlastníctva nehnuteľnosti dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť
pred týmto dátumom, platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31. decembra
1960 (§ 566 zákona č. 141/1950 Zb.). Vydržanie bolo do 31. decembra 1950, s výnimkou vydržaniamedzi manželmi, a od 1. januára 1951 do 31. marca 1964, s výnimkou nescudziteľných vecí, ktoré boli
v socialistickom vlastníctve, prípustné voči každému. Vyžadovala sa dobromyseľná a nepretržitá držba,
pričom za dobromyseľného sa držiteľ považoval vtedy, keď so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť

presvedčenýotom,žemuvecpatrí.PrávoplatnénaúzemíSlovenskado31.decembra1950vyžadovalo
dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa zákona č. 141/1950 Zb. bola potrebná počas
celého plynutia vydržacej doby. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý nahradil zákon č.141/1950
Zb. priniesol obrat vo vývoji právnej úpravy inštitútu vydržania na území Slovenska (vtedajšieho
Československa). Zákon vôbec nezahŕňal právnu úpravu držby, ergo v ňom nemohlo byť upravené ani

vydržanie, nakoľko toto je na držbe založené. Do právneho poriadku bol však zavedený nový inštitút
osobného užívania pozemkov. novela. Až zákonom č. 131/1982 Zb. bol do Občianskeho zákonníka
zavedený nový § 135a, ktorý stanovoval, že držiteľ veci, ktorý túto držal nepretržite v držbe po dobu
3 rokov (u vecí hnuteľných) alebo 10 rokov (u vecí nehnuteľných), stal sa ich vlastníkom. Zákonodarca
sa však nevrátil k úprave držby a vydržania v zmysle zákona č. 141/1950 Zb. Túto problematiku upravil
odlišne. O držbe sa zákon zmieňoval iba ako o držbe oprávnenej, chýbala prezumpcia oprávnenosti

držby. Chýbala aj úprava ochrany detencie. Vydržať nebolo možné veci v socialistickom vlastníctve
(napr. pozemky vo vlastníctve štátu náležiace ku štátnym nemocniciam). Mohlo dôjsť i k vydržaniu
pozemku alebo jeho časti, no len takého, ktorý sa mohol stať predmetom osobného užívania pozemku.
Vlastnícke právo k vydržanému pozemku však v takom prípade získaval štát a vydržateľovi vznikol
nárok na zriadenie práva osobného užívania k tomuto pozemku. Súčasná právna úprava inštitútu

vydržania stanovuje, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba,
ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, keď sa stala
oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992. Možno konštatovať, že súčasné zákonom ustanovené
podmienky vydržania sú koncipované v podstate totožne, ako v rímskom práve, a patria medzi ne: a)
existencia faktickej držby veci (corpus possessionis) z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako

so svojou (animus possidendi) a či je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere (bona fides), že
mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba
pri hnuteľných veciach, desaťročná doba pri nehnuteľných veciach); c) spôsobilosť predmetu vydržania
(res habilis). V posudzovanej veci sa žalobcovia v súdnom spore domáhali vydržania pozemku, teda
spôsobilého predmetu vydržania, ich povinnosťou bolo teda preukázať, že spĺňajú podmienku jeho

oprávnenej dobromyseľnej držby po dobu najmenej 10 rokov. Žalobcovia však nepreukázali hneď prvú
podmienku,t.j. corpuspossessionisaanimuspossidendi,pretožezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,
že predmetnú nehnuteľnosť od roku 1956 až doposiaľ užíva roľnícke družstvo, a ich právny predchodca
K. G. potom, ako mu bola predmetná nehnuteľnosť v roku 1945 skonfiškovaná, už s predmetnou
nehnuteľnosťou nikdy viac nenakladal ako so svojou vecou. Za toho stavu súd žalobou uplatnený

procesný nárok, na ktorom žalobcovia aj mali naliehavý právny záujem zamietol, ako nedôvodný.

16 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovaným, ktorí mali v spore úspech priznal
oproti v spore neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti

tohto rozsudku.

17 Ako obiter dictum súd dodáva, že pokiaľ poručiteľovi boli v roku 1945 skonfiškované pozemky o
výmere viac ako 50 hektárov a v roku 1956 mu zo skonfiškovaných pozemkov bola vrátená len ich časť
vo výmere do 50 hektárov, mali žalobcovia možnosť uplatniť svoj reštitučný nárok podľa zákona č.

229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov, resp. podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, a to na príslušnom pozemkom
úrade. Žalobou na určenie vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a účel reštitučného

zákonodarstva, nakoľko reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality. Tento
vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, že všade tam, kde existuje
špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany práva postupom podľa
reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nie je možné uplatniť nárok na
ochranuvlastníckehoprávapodľavšeobecnýchpredpisov.Súdďalejpovažovalzapotrebnézodpovedať

i otázku žalobcov, ako je možné, že sa na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 30D/317/2010
nestali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, hoci sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom
území A. s parcelným číslom 900/1, ktorá bola rovnako ako predmetná nehnuteľnosť predmetom
novoobjaveného dedičstva po poručiteľovi, a rovnako bola zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 366.Žalobcovia sa podľa zistení súdu stali vlastníkmi pozemku s parc. č. 900/1 na základe nesprávneho
úradného postupu orgánov štátu a i v dôsledku nedostatočného obhajovania záujmov štátu zo strany
žalovaného 3/. Nesprávny bol postup orgánov štátu, keď v pozemkovoknižnej vložke č. 366 nebol nikdy

vyznačený konfiškát. Žalovaný 3/ z neznámych príčin opomenul podať podnet na zápis vlastníckeho
práva štátu k pozemku s parc. č. 900/1 do katastra nehnuteľností a súdny komisár prejednávajúci
novoobjavené dedičstvo po poručiteľovi (hoci okolnosti ním prejednávanej veci nasvedčovali tomu,
že pôdohospodársky majetok poručiteľa bol v roku 1945 skonfiškovaný štátom), neskúmal, či sa
rozhodnutie o vyňatí vzťahovalo aj na pozemky parc č. 900/1 a parc. č. 1181/2, pričom sa spoliehal iba na

údaje zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 366, v ktorej nebola konfiškácia v dôsledku nesprávneho
úradného postupu nikdy poznačená.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Právne neúčinné je odvolanie
podané osobou, ktorá sa práva podať odvolanie vzdala. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.