Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Zolotová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Cb/24/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812214729
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812214729.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu :
UniCredit Leasing Slovakia, a.s. so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 34 730 978 zastúpený
Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921
proti žalovanému: W. I., C.. XX.XX.XXXX, S. N. XXX zast. AK JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o.. so sídlom
Ulica 1.mája 1246, Vranov nad Topľou o zaplatenie sumy 14.888,06 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.284,76 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy 5.284,76 eur od 09.02.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku za podaný odpor vo výške 267,90 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 561,06 eur na
účet právneho zástupcu žalovaného AK JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o. a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 14.888,06 eur spolu s
príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že že dňa 07.05.2008 uzatvorili žalobca a žalovaný
( pod obchodným menom W. I., Y.: XX XXX XXX, pozastavená činnosť ) kúpnu/leasingovú zmluvu č.
10502145.PredmetomleasinguleasingovejzmluvybolťahačB.S.X.XXXXLS,A.:E..Predbežnákúpna
cena predmetu leasingu predstavovala 24.895,44 eur bez DPH, v tom prvá zvýšená splátka vopred vo
výške 2.489,54 eur bez DPH. Neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné
podmienky (ďalej len VZP) pre technológie, dopravné zariadenia a motorové vozidlá nad 3,5 t, ako aj
Dohoda o platbách nájomného k leasingovej zmluve č. 10502145 (splátkový kalendár k leasingovej
zmluve č. 10502145, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi mesačné splátky č. 1 až
č. 36, každú vo výške 980,51 eur, splatné vždy k 5.dňu mesiaci počnúc dňom 05.06.2008. Žalovaný
nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal v predpise splátok v dôsledku čoho žalobca v súlade
s článkom 9 VZP predčasne ukončil leasingovú zmluvu. Dňa 30.11.2009 žalobca vyúčtoval svoje nárok
voči žalovanému formou protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 10502145 z dôvodu
porušenia podmienok LZ . Jednotlivé nároky vyplývali z neuhradených splátok, nesplatenej istiny,
neuhradených penalizačných faktúr, nákladov žalobcu spojených s predmetom leasingu (označené ako
„iné nedoplatky a náklady nerefa“). V prospech žalovaného bol zaúčtovaný výťažok z predaja predmetu
leasingu a nespotrebovaná časť neamortizovanej 1.zvýšenej splátky. Celkový nedoplatok žalovanéhotak predstavoval sumu 15.308,70 eur. príslušné dokumenty boli žalovanému doručené dňa 01.02.2010.
Vzhľadom na uvedené lehota na plnenie uplynula dňa 08.02.2010, keďže žalovaný bol vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy do 7 dní odo dňa obdŕžania výzvy. Pohľadávka žalovaného bola znížená o odpis
vo výške 420,64 eur a aktuálna hodnota nedoplatku žalovaného predstavuje celkom sumu 14.888,06
Eur. Keďže zmluvný úrok z omeškania nebol medzi stranami v leasingovej zmluve dohodnutý, vznikol
žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 14.888,06 eur odo dňa 09.02.2010
do zaplatenia.
V predmetnej právnej veci súd dňa 21.01.2013 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že s návrhom
nesúhlasí pretože žalobca žiada od neho veľmi vysokú sumu. Uviedol, že žalobca v žalobe tvrdí, že
porušil leasingovú zmluvu, pričom on od 17.02.2009 písal žalobcovi listy a žiadal ho o prerušenie zmluvy
z dôvodu že nastala kríza v podnikateľskej sfére do ktorej sa dostal aj on. Na jeho listy nereagovali.
Poslali mu faktúru, ktorú vrátil. Uviedol, že keby na jeho listy reagovali nemuselo to skončiť pred súdom.
V odpore žalovaný ďalej namietal neprimerane vysoké zmluvné pokuty, ktoré sú v rozpore s dobrými
mravmi. Požiadal súd, aby ich znížil. Poukázal aj na to, že v zmysle obsahu zmluvy on zmluvu nemohol
zo žiadneho dôvodu jednostranne ukončiť, hoci žalobca toto právo mal. V smere je zmluva nevyvážená
a obsahuje neprimerané obchodné podmienky. Žiadal, aby všetky tieto skutočnosti preskúmal súd.
Uviedol ďalej, že od počiatku mal s užívaním auta problémy. V chladiacej sústave auta vznikal tlak,
čo znamená sústavné vytláčanie chladiacej kvapaliny vozidla z obehu chladenia. Pokazil sa radiátor
topenia, vyrovnávacia nádobka, kompresor vzduchu a preto musel pravidelne s autom navštevovať
autoservis a zaplatil nákladne opravy auta. O tomto všetkom informoval leasingovú spoločnosť. Neskôr
musel demontovať hlavy všetkých valcov motora, dať ich pretlakovať a urobiť výbrus hláv a opäť všetko
na jeho náklady. Od začiatku písal listy žalobcovi a žiadal ho o náhradu škody, teda nákladov ktoré
musel vynaložiť.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to leasingovou
zmluvou zo dňa 07.05.2008, kúpnou zmluvou zo dňa 19.11.2009, protokolom ku kúpnej zmluve,
vyúčtovaním zmluvných pokút na čl. 11,12, faktúrou č. 20090424 na sumu 13.475,77 eur, doručenkou
na čl. 16, preberacím protokolom zo dňa 25.06.2009, protokolom o finančnom vysporiadaní zo dňa
30.11.2009, výzvou na úhradu dlhu zo dňa 28.01.2010, všeobecnými zmluvnými podmienkami, výpisom
z obchodného registra žalobcu, písomnosťou na čl. 31, odstúpením od leasingovej zmluvy zo dňa
14.07.2009, prehľadom úrokových sadzieb ECB, odporcom žalovaného proti PR vrátane príloh a to
žiadosťou žalovaného žalobcovi na prerušenie zmluvy, opakovanou žiadosťou zo dňa 04.05.2009,
vrátaním faktúry zo dňa 24.07.2009, podacím lístkom, žiadosťou o náhradu škody, vyjadrením žalobcu
zo dňa 04.03.2014, faktúrou č. 090167 na čl. 78, faktúrou č. 2009/424 na sumu 214,20 eur,
pokladničnými dokladmi na čl. 85, písomnosťou na čl. 86, vyjadrením žalovaného zo dňa 20.05.2014,
písomnosťou žalovaného na čl. 97, 98, pokladničnými dokladmi na čl. 99, faktúrou č. 20080271 na čl.
100, príjmovým pokladničným dokladom na čl. 101, dokladom na čl. 102, pokladničnými dokladmi na
čl. 103-106, písomnosťou žalobcu na čl. 108, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.06.2014 vrátane príloh na
čl. 123-153 a to výpisom z účtov, mandátnou zmluvou zo dňa 01.12.2007, dodatkom č. 2 k rámcovej
zmluve zo dňa 31.08.2010, rámcovou zmluvou zo dňa 25.10.2006, dodatkom č. 1 k rámcovej zmluve zo
dňa 01.01.2009, záverečnou správou, faktúrou č. 2009/424, č. 090167, č.20090424, prílohou k faktúre č.
20090424, výsluchom účastníkov konania a na základe takto vykovaného dokazovania zistil nasledujúci
skutkový stav vecí:
Z leasingovej zmluvy zo dňa 07.05.2008 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľa prenajal žalovanému
ako podnikateľovi ťahač B. S. X. XXXXLS na dobu 36 mesiacov. Podľa článku 2 hodnota prenájmu
predmetu ( kúpna cena) bola 750.000,-Sk. Počet leasingových splátok bol 36. Splátkové obdobie bolo
mesačné. Splatnosť bola k 5. dňu v mesiaci. Žalovaný mal zaplatiť prvú zvýšenú splátku vo výške 10%
z obstarávacej ceny vozidla bez DPH.
V článku 1 Leasingovej zmluvy č. 10502145 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v bode 4 Predmet a
účel zmluvy je uvedené, že leasingový nájomca vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými zmluvnými
podmienkami leasingového prenajímateľa, ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu č. 1 leasingovej zmluvy, a
že s týmito Všeobecnými zmluvnými podmienkami súhlasí.V článku 5 Leasingovej zmluvy č. 10502145 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v bode 1,
2 Záverečné ustanovenia je uvedené, že zmena tejto zmluvy je možná len písomnou dohodou
zmluvných strán. Vo veciach neupravených touto zmluvou sa vzťah spravuje príslušnými ustanoveniami
obchodného zákonníka. Zmluvné strany vyhlasujú, že vzhľadom na ekonomický účel zmluvy, je ich
vôľou a zmluvným zámerom založiť vzťah ako nepomenovanú zmluvu, ktorá sa spravuje obchodným
zákonníkom.
V článku 6: Omeškanie Všeobecných zmluvných podmienok pre technológie, dopravné zariadenia a
motorové vozidlá nad 3,5 t. (fixné splátky) v bode 3 a 5 je uvedené, že v prípade omeškania leasingového
nájomcu s leasingovými splátkami je leasingový prenajímateľ oprávnený požadovať od leasingového
nájomcu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky, a to za každý aj začatý deň omeškania.
Zmluvná pokuta je splatná na základe účtovného dokladu (faktúry), ktorým si leasingový prenajímateľ
uplatní zmluvnú pokutu u leasingového nájomcu. Dátum splatnosti je určený na základe účtovného
dokladu (faktúry). Leasingový prenajímateľ je v prípade omeškania s leasingovými splátkami oprávnený
popri zmluvnej pokute požadovať od leasingového nájomcu úrok z omeškania vo výške o 1% vyššie, než
je aktuálna priemerná úroková sadzba banky UniCredit Banka Slovakia, a. s. v čase vzniku omeškania.
Úrok z omeškania je splatný na základe účtovného dokladu (faktúry), ktorým si leasingový prenajímateľ
uplatní úrok z omeškania u leasingového nájomcu. Dátum splatnosti je určený na základe účtovného
dokladu (faktúry). Pokiaľ leasingový nájomca nevyrovná všetky svoje záväzky voči leasingovému
prenajímateľovido14dníododňadočasnéhoodobratiaalebozákazuužívaniapredmetuleasingu,môže
leasingový prenajímateľ uplatniť ustanovenia článku 9 týchto VZP resp. príslušné ustanovenie samotnej
leasingovej zmluvy.
V článku 9: Predčasné ukončenie zmluvy Všeobecných zmluvných podmienok v bode 1 je uvedené, že
leasingový prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od leasingovej zmluvy v prípade:
1.1 ak nebola na účet leasingového prenajímateľa do dátumu splatnosti pripísaná zvýšená splátka
vopred v plnej výške alebo neboli leasingovým nájomcom uhradené iné dohodnuté a splatné finančné
záväzky.
1.2 ak boli na strane leasingového nájomcu preukázateľne zistené skutočnosti odôvodňujúce oprávnené
pochybnosti o schopnosti leasingového nájomcu včasného a úplného plnenia jeho povinností z
leasingovej zmluvy
1.3 ak nedošlo k uzavretiu kúpnej, resp. obdobnej zmluvy medzi leasingovým prenajímateľom a
dodávateľom. Doručením oznámenia leasingového prenajímateľa o odstúpení od leasingovej zmluvy
leasingovému nájomcovi, táto zaniká. Oznámenie o odstúpení od leasingovej zmluvy sa považuje za
doručené aj dňom, kedy bolo uložené na pošte príslušnej podľa naposledy leasingovým nájomcom
udanej adresy a adresát bol vyzvaný, aby si zásielku vyzdvihol, aj keď sa leasingový nájomca o uložení
nedozvedel.
V bode 2 článku 9 VZP je uvedené, že leasingový prenajímateľ je oprávnený leasingovú zmluvu
jednostranne ukončiť pred dojednanou dobou jej trvania, a to z týchto dôvodov:
2.1 ak je leasingový nájomca v omeškaní so zaplatením jednotlivej leasingovej splátky po dobu dlhšiu
ako 30 dní,
2.2 ak leasingový nájomca podstatným spôsobom porušuje leasingovú zmluvu, a to najmä ak užíva
predmet leasingu v rozpore s leasingovou zmluvou,
2.3 ak bolo začaté konkurzné konanie týkajúce sa majetku leasingového nájomcu, alebo boli zistené
skutočnosti, ohrozujúce schopnosť leasingového nájomcu platiť leasingového splátky alebo okolnosti,
za ktorých by leasingový prenajímateľ s leasingovým nájomcom leasingovú zmluvu s prihliadnutím na
jej účel neuzavrel.
2.4 ak leasingový nájomca porušil ustanovenia leasingovej zmluvy, vzťahujúce sa na jeho povinnosti pri
poistení predmetu leasingu.
2.5 ak akýkoľvek peňažný záväzok (resp. záväzky) leasingového nájomcu, nájomcovho ručiteľa,
nájomcovho záložného ručiteľa, alebo osoby, v ktorej leasingový nájomca vlastní viac ako polovicu
základného imania alebo má právo vykonávať viac ako polovicu hlasovacích práv, alebo právo
vymenovať viac ako polovicu členov jej orgánov alebo právo riadiť jej podnik, vyplývajúci napr. z prijatého
úveru, prijatej pôžičky, zo zmluvy o kúpe na splátky, alebo akéhokoľvek typu leasingovej (nájomnej)
zmluvy, presahujúci (resp. v súčte presahujúce) 10 % súhrnnej výšky pohľadávok leasingového
prenajímateľa, alebo nezaplatením dvoch leasingových splátok, ktoré sú alebo sa majú stať splatnými
(t. j. bez ohľadu na termín ich splatnosti), nie je riadne splatený v čase jeho splatnosti, alebo ktorýkoľvekveriteľvyššieuvedenýchosôbzozmluvnýchvzťahovakojeúverovázmluva,zmluvaopôžičke,zmluvao
kúpe na splátky, alebo akýkoľvek typ leasingovej (nájomnej) zmluvy je alebo sa stane oprávnený vyhlásiť
okamžitú splatnosť svojej pohľadávky, ktorá presahuje 10 % súhrnnej výšky pohľadávok leasingového
prenajímateľa, alebo nezaplatením dvoch leasingových splátok, ktoré sú alebo sa majú stať splatnými
(t.j. bez ohľadu na termín ich splatnosti), pred časom, v ktorom sa mala stať pohľadávka splatná,
2.6 ak dôjde k predloženiu návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie v prospech
oprávnenej osoby alebo exekútorovi, z ktorého vyplýva oprávnenej osobe právo uspokojiť svoj nárok,
resp.. pohľadávku proti osobe leasingového nájomcu, jeho ručiteľa, záložného veriteľa alebo osobe,
v ktorej leasingový nájomca vlastní viac ako polovicu základného imania alebo má právo vykonávať
viac ako polovicu hlasovacích práv, alebo právo vymenovať viac ako polovicu členov jej orgánov v
alebo právo riadiť jej podnik, vo výške presahujúcej 10 % súhrnnej výšky pohľadávok leasingového
prenajímateľa, alebo nezaplatením dvoch leasingových splátok v konaní podľa ustanovení § 261 a nasl.
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov alebo ust. §
36 a nasl. zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
právnych predpisov.
V bode 3 článku 9 VZP je uvedené, že leasingový nájomca je oprávnených odstúpiť od zmluvy len v
prípade splnenia podmienok podľa bodu 8.
Vbode4článku9VZPjeuvedené,žedoručenímoznámenialeasingovéhoprenajímateľaoodstúpeníod
leasingovejzmluvyleasingovémunájomcovi,tátozaniká.Oznámenieoodstúpeníodleasingovejzmluvy
sa považuje za doručené aj dňom, kedy bolo uložené na pošte príslušnej podľa miesta naposledy udanej
adresy leasingového nájomcu a adresát bol vyzvaný, aby si oznámenie o odstúpení vyzdvihol, aj keď
sa leasingový nájomca o uložení nedozvedel. Leasingový nájomca je povinný bez zbytočného odkladu
po odstúpení leasingového prenajímateľa od leasingovej zmluvy vrátiť predmet leasingu leasingovému
prenajímateľovi.
V bode 5 článku 9 VZP je uvedené, že leasingovému nájomcovi nevzniká nárok na vrátenie leasingových
splátok , ktoré zaplatil leasingovému prenajímateľovi pred odstúpením leasingového prenajímateľa od
leasingovej zmluvy. Odstúpenie od leasingovej zmluvy sa nedotýka nároku leasingového prenajímateľa
na náhradu škody vzniknutej leasingovému prenajímateľovi porušením leasingovej zmluvy. Ak
leasingový nájomca vráti predmet leasingu leasingovému prenajímateľovi poškodený alebo v stave
nezodpovedajúcom obvyklému opotrebovaniu predmetu leasingu pri jeho riadnom užívaní, zodpovedá
leasingový nájomca leasingovému prenajímateľovi za vzniknutú škodu.
V bode 6 článku 9 VZP je uvedené, že pokiaľ pri vrátení predmetu leasingu leasingový nájomca
nevráti doklady a inú dokumentáciu alebo leasingový nájomca nevráti súčiastky/príslušenstvo predmetu
leasingu, nesie leasingový nájomca náklady na ich náhradné zabezpečenie a týmto sa dostáva do
omeškania s vrátením predmetu leasingu.
6.1 ak je leasingový nájomca v omeškaní s vrátením predmetu leasingu, je leasingový prenajímateľ
oprávnený požadovať zaplatiť za každý deň omeškania zmluvnú pokutu vo výške 1/30 leasingovej
splátky v prípade, ak splátkovým obdobím je jeden mesiac, resp. zmluvnú pokutu vo výške 1/90
leasingovej splátky v prípade, že splátkovým obdobím je jeden kalendárny štvrťrok. Zmluvná pokuta je
splatná na základe účtovného dokladu (faktúry).
6.2 ak je leasingový nájomca v omeškaní s vrátením predmetu leasingu a platí nerovnomerné splátky,
je leasingový prenajímateľ oprávnený požadovať za každý deň omeškania zmluvnú pokutu, ktorá sa
vypočíta nasledovne:
Kúpna cena - Zaplatená záloha
---------- =1 deň omeškania
Doba leasingu (určená počtom mesiacov) * 30 dní
Pre body 6.1 a 6.2 platí, že ak je kúpna cena určená v inej mene ako v slovenských korunách, určí sa jej
korunová protihodnota pre použitie uvedeného spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty kurzom NBS ku dňu
podpisu leasingovej zmluvy. Zmluvná pokuta je vždy fakturovaná v slovenských korunách.
V bode 8 článku 9 VZP je uvedené, že pre predčasnom ukončení zmluvy podľa bodu 2 a 3 je leasingový
nájomca povinný zaplatiť:
8.1 všetky splatné pohľadávky s príslušenstvom,
8.2 náhradu škody, za náhradu škody sa považujú straty, ktoré leasingovému prenajímateľovi vzniknú
z titulu povinného daňového prehodnotenia leasingového prípadu,8.3 všetky náklady, ktoré leasingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením
leasingovejzmluvy,najmänákladyspojenésodobratím,prepravou,skladovanímanáslednýmpredajom
predmetu leasingu ( v prípade, ak k tomuto postupu príde), ako aj náklady právneho zastúpenia
leasingového prenajímateľa,
8.4 zmluvnú pokutu, leasingový prenajímateľ má právo si uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 50 %
z nezrealizovaných finančných výnosov u leasingového prenajímateľa v súlade s platnými postupmi
účtovania
8.5 poplatok vo výške 10.000,- Sk za predčasné ukončenie zmluvy.
Následne listom zo dňa 14.07.2009 adresovaným žalovanému žalobca odstúpil od leasingovej zmluvy
v zmysle čl. 9 a naplnenia bodov 2.1 všeobecných zmluvných podmienok
Žalovaného vyzval na odovzdanie predmetu leasingu do 5 dní odo dňa doručenia výzvy v priestoroch
spoločnosti UniCredit Slovakia, a.s.Plynárenská 7, Bratislava.
Z finančného vyrovnania zo dňa 30.11.2009 s poukazom na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu
vyplýva, že v sume nedoplatkov 6.915,91 eur je zahrnutá suma uvedená v jeho písomnom vyjadrení a to
5.883,- eur dlžné 6 neuhradené splátky, suma 420.64 eur a 612,27 eur. Ďalej žalobca si uplatnil náklady
nerefa vo výške 246,38 eur pričom má sa jednať o náklady spojené s odobratím motorového vozidla
od žalovaného. Preukazuje ich faktúra 2009/08. Spoločnosť „Kamex, s. r. o.“ si uplatnila v súvislosti s
odobratím motorového vozidla voči žalobcovi dvoma faktúrami sumu 66,38 eur bez DPH a 180,- bez
DPH. Súčet týchto súm vrátane DPH dáva sumu 246,38 eur. Strata z predaja motorového leasingu v
sume 9.956,86 eur. Ide o rozdiel medzi nesplatenou istinou a predajnou cenou vo výške 6.000,- eur.
Ohľadom postupu pri výpočte bol taký, že sa sčítala suma 6.915,91 eur + 246,38 eur + 9.956,86 eur s
tým, že od tejto sumy sa potom odrátala neamortizovaná prvá zvýšená splátka vo výške 1.810,45 eur čo
dáva sumu 15.308,70 eur a od tejto sumy bola odrátaná suma 420,64 eur, teda výsledok dáva žalovanú
sumu vo výške 14.888,06 eur. Ohľadom faktúry preukazujúca úhradu - zaplatenie sumy 420,64 eur, ide
o faktúry viaceré na čl. 11,12 s tým, že faktúra preukazujúca sumu 612,27 je zahrnutá pod hromadnú
faktúru. Žalovaného sa týka 612,27 eur, tak ako je to uvedené v prílohe na druhej strane.
Z faktúry vystavenej žalobcom dňa 31.03.2009 na čl. 11 vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanému
zmluvnú pokutu vo výške 78,44 eur za omeškanie s úhradou splátok 54 a 26 dní.
Z faktúry vystavenej žalobcom dňa 30.06.2009 na čl. 12 vyplýva, že žalobca vyfakturoval žalovanému
zmluvnú pokutu vo výške 342,20 eur za omeškanie s úhradou splátok 91 dní, 91 dní, 86 dní, 56 dní
a 25 dní.
Listom zo dňa 28.01.2010 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu , nedoplatku z finančného
vyrovnania vo výške 15.308,70 eur najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy .
Z faktúry č. 20090424 vyplýva, že spoločnosť OVER -LEASE , s.r.o. vyfakturovala žalobcovi sumu
13.475,77 eur na základe dohody a zákazkových listov v zmysle prílohy. Z prílohy vyplýva, že u
žalovaného išlo o sumu 612,26 eur s poznámkou zadržané vozidlo.
Z faktúry č. 2009/42 vyplýva, že spoločnosť MILOŠ TURAC , spol. s r.o. vyfakturoval žalobcovi sumu
214,20 eur províziu za predaj vozidla B. S. X. XXXXLS z ceny 6000 eur.
Zkúpnejzmluvyzodňa19.11.2009vyplýva,žežalobcapredal predmetleasingu ťahačB.S.X.XXXXLS
osobe B. N. za sumu 6.000 eur ako to vyplýva z čl. 3.1. zmluvy.
Z faktúry č. 090167 vyplýva, že spoločnosť CAMEX, s.r.o. vyfakturoval žalobcovi sumu 78,99 eur za
prevoz vozidla B. S. X. XXXXLS D. S..
Z preberacieho protokolu zo dňa 25.06.2009 vyplýva, že predmet leasingu bol žalovaným odovzdaný
žalobcovi v Košiciach Z pečiatky vyplýva, že ho prevzala nejaká spoločnosť AUTOSPOL VLASATÝ,
spol s r.o. a je tam pečiatka ďalšej spoločnosti CAMEX , s.r.o.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.05.2014 cestou splnomocneného zástupcu uviedol, že
navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradutrov konania alebo, aby súd vyhovel žalobe žalobcu iba čiastočne, a to po vykonaní krátenia
uplatňovaných nárokov žalobcu. Žalovaný predložil súdu rozpis (rukou písaný) nákladov, ktoré nad
rámec svojich povinností žalovaný vynaložil na nákladné vozidlo - predmet leasingu. Zároveň sú
priložené aj niektoré doklady o nadobudnutí týchto vecí (súčiastok, náhrad. dielov, nákladov opráva
údržby), a to tie ktoré sa podarilo žalovanému dohľadať. Žalovaný zotrváva na svojich doterajších
prednesoch a vyjadreniach v tomto konaní. Postup navrhovaný žalobcom by bol v rozpore s
dobrými mravmi ako aj zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca sám vo svojich obchodných
podmienkach vytvoril stav, kedy žalovaný nemohol nijako inak predčasne ukončiť (alebo hoci aj len
prerušiť chod) leasingovej zmluvy - iba tak, že by zaplatil vopred to, čoho sa žalobca domáha
v tomto súdnom konaní. Takto pripravené obchodné podmienky vytvárajú nerovnocenné postavenie
účastníkov právneho vzťahu, jednostranne zvýhodňujúce žalobcu na úrok žalovaného. Žalovaný
doporučenýmilistami žiadalžalobcu oriešenie-ouzavretiedodatku naprerušenietrvaní leasingového
vzťahu. Ako náhle žalovaný zistil (potom ako bol žalobcov dlho nečinný a nereagujúci na opakované
žiadosti žalovaného), že musí pristaviť vozidlo na miesto určené žalobcom, vykonal tak bez meškania.
Schopnosť splácať leasingové splátky nezávisela objektívne od žalovaného, ktorý pre notoricky známu
hospodársku krízu v rozhodnom čase prišiel o zákazky. Toto všetko žalobca vedel, listy so žiadosťami
od žalovaného preberal a neurobil celkom nič konštruktívne. Jedine čo dokázal, bolo že odstúpil od
leasingovej zmluvy (pre neplatenie splátok), nákladné vozidlo prevzal od žalovaného späť a potom
ho tak čudne a celkom zjavne nevýhodne predal za smiešnu sumu 6.000 € (hoci sám žalobca pred
polrokom chcel za to isté vozidlo sumu 24.000,- eur pomaly 25.000,- eur bez DPH). Toto všetko sú
dôvody, pre ktoré je správne a spravodlivé, aby súd využil moderačné ustanovenie uvedené v § 301
Obchodného zákonníka. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu
môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky
škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje
zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej
pokuty podľa § 373 a nasl.
Právny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že namietajú vo veci žalovanú sumu. Nárok žalobcu
vo veci spočíva aj z vyúčtovaných zmluvných pokút, zmluvné pokuty vypočítava žalobca podľa
jednotlivých zmluvných podmienok , priama skutočnosť pre ktorú vzniká povinnosť žalovaného platiť
žalobcovi zmluvnú pokutu je odstúpenie od zmluvy, ktoré žalobca vykonal listom voči žalovanému
avšak ešte pred zaslaním odstúpenia od zmluvy prebehla jednostranná korešpondencia medzi
účastníkmi, kedy žalovaný opakovanie písal žalobcovi listy na ktoré žalobca nereagoval, jednalo sa
o listy, ktoré boli spomínané v odpore proti vydanému platobnému rozkazu listy zo dňa 17.02.2009,
04.05.2009 a 24.07.2009. V listoch navrhol žalovaný žalobcovi uzavrieť dodatok , ktorým by sa prerušil
zmluvný vzťah na dobu určitú , navrhoval žalobcovi konkrétnu úpravu práv a povinnosti a to v tom
zmysle, že žalovaný by odovzdal žalobcovi na nim určené miesto predmet leasingu počas doby
prerušenia a neužívania predmetu leasingu, aby nebol povinný platiť mesačné splátky a na tento
návrh žalovaného žalobca nijako nereagoval. Poukázal na to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a
žalovaným bol absolútne nerovnovážny, upriamil pozornosť na článok 8. a článok 9. všeobecných
zmluvných podmienok a jedná sa konkrétne o možnosť ukončenia leasingovej zmluvy pred riadnym
splnením,pričomvzmysle týchtopodmienokbolomožné pred riadnym ukončenímukončiťtúto zmluvu
teda riadnym ukončením len zo strany žalobcu a to odstúpením. Samotný článok 9. má 11 bodov a
jeden bod a to pod 3. sa týka práv žalovaného na odstúpenie od zmluvy, kde je v zmysle podmienok
vytvorených žalobcom, bolo uvedené, že leasingový nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy len v
prípade splnenia podmienok uvedených v bode 8 a bod 8. hovorí o tom, čo všetko musí leasingový
nájomca zaplatiť vopred pred ukončením zmluvy a to čo by mal zaplatiť je vlastne predmetom tohto
konania. Z tohto dôvodu keďže žalovaný navrhoval zmluvnému partnerovi prerušenie zmluvného
vzťahu, ale tento na to nereagoval, je teda v rozpore s dobrými mravmi, aby bolo teraz požadované
od žalovaného zmluvné pokuty, ktoré nechcel platiť a chcel sa vopred dohodnúť s prenajímateľom.
Pokiaľ ide o to , že slobodne vstúpil do zmluvného vzťahu toto tiež nie je celkom pravda, nakoľko
tieto obchodené podmienky sú štandardizované a žalovaný nemal možnosť povedať, že niektoré
ustanovenie žiada vyčiarknuť. Ak nájomca bol postavený do pozície a vzájomnej úpravy práv a
povinností, ktorá je len v prospech žalobcu, práve podľa nášho názoru toto je dôvod na to, aby súd
využil možnosť a primerane znížil zmluvnú pokutu. Nevie presnú sumu, ktorú žalovaný uhradil. Sumu,
ktorú uvádzal žalobca teda 420,64 eur žalovaný nerozporuje. Právny zástupca žalovaného uviedol,
že problém nastal v januári 2009 a práve od januára pravidelne písal žalobcovi listy.Z výpovede žalovaného W. I., vyplýva, že v rámci svojej činnosti používal motorové vozidlo LIAS.
Cez inzerát si našiel motorové vozidlo, ktoré ponúkal žalobca. Zašiel do tohto autobazáru v Bratislave.
Motorové vozidlo si vyskúšal, predmetný pracovník mu dal kontakt na p. S. a tam mu bola povedaná
cena leasingu, ktorá bola vo výške okolo 850.000,- Sk. Následne sa dojednali na sume 750.000,- Sk.
Odišiel domov. Telefonický sa dohodli, prišiel tam. U žalobcu to mala na starosti p. Š.. Spísala zmluvu,
pripravila ju, ja som tam prišiel, prečítal si ju. Nebol spokojný s podmienkami, ktoré tam boli ale motorové
vozidlo potreboval. Poukazoval na to, že obsah zmluvy bol dobrý, výhodný pre žalobcu nie pre neho.
Vyplatil akontáciu pri spisovaní zmluvy. Bolo to necelých 90.000,- Sk a za spísanie zmluvy im zaplatil
sumu 9.000,- Sk. Následne p. S. mu prišiel odovzdať motorové vozidlo. Ešte raz ho vyskúšal. Išli aj do
servisu B. C. H. M., dal tam zmerať tlaky valcov, zaplatil tam 500,- Sk. Pri obhliadke motorového vozidla
upozornil p. S., že boli mäkké vankúše - pneumatické perovanie, nebol tam vzduch pri naštartovaní a
bola mäkká guma. Zadné kolesá boli 100%-tne opotrebované, jedna bola mäkká. Po čase zistil, že bola
strelená. Neboli tam ani kľúče takže nemohol vymeniť koleso za rezervné. Ťahač v dôsledku toho plával
na ceste. Pri dojazde domov mu dali papier, že si môže isť prehlásiť auto. Na inšpektoráte mu povedali,
že tento doklad nie je platný. Na základe neho motorové vozidlo neprihlásia preto kontaktoval žalobcu.
Hovoril s p. S.. Prešiel splátku ale splátku musel zaplatiť.
Žalovaný na otázku súdu kedy oficiálne bolo prihlásené motorové vozidlo uviedol, že to bolo niekedy
koncom mája 2008 pričom splátku už musel zaplatiť.
Žalovaný na otázku súdu, či počas tejto doby do nahlásenia motorového vozidla na Dopravnom
inšpektoráte používal motorové vozidlo uvádza, že nemohol, nepoužíval. Následne keď prihlásil
motorové vozidlo do evidencie už predtým má p. S. upozornil, že v B. bolo robené tesnenie na hlavách
valca. Keď dvihol kabínu zistil, že tam asi ani to tesnenie pod hlavou robené nebolo. Následne, keď začal
jazdiť boli problémy, boli tlaky v chladiacom systéme, roztlačilo mu radiátor topenia. Následne musel
všetko rozobrať, lepiť, namontovať, následne musel zohnať nový radiátor. Pokiaľ ide o vankúše musel
ísť do servisu, aby mu nainštalovali vankúše, naštelovať cez počítač. Nebol nastavený autojazyk, bola
tam nemčina, musela sa nastaviť slovenčina. Následne kúpil nový radiátor, zase začala porucha inde.
Musel meniť aj kompresor. Stále boli tlaky a následne mu povedali, že môže byť chyba vo vyrovnávacej
nádobke takže ju musel zohnať až následne keďže ide o motor šesťvalec - 3 a 3. Keď rozobral jednu
stranu - 3 hlavy - dal na výbrus, natlakovať, všetko bolo dobré. Následne ľavú stranu. Mal s tým veľké
náklady a ušlý zisk.
Žalovaný na otázku súdu, či si uplatniť voči žalobcovi zľavu z leasingovej splátky, príp. nejaký iný nárok
na náhradu škody v súvislosti s tým čo uviedol, že áno.
Žalovaný poukazuje, že malo by to byť uvedené v jeho písomnej korešpondencií so žalobcom. Bolo toho
viac. Všetko ho stalo peniaze. Nemohol využívať motorové vozidlo. Následne mu odišiel štvorcestný
ventil, prevádzková brzda. Brzdy stáli 700,- eur. Musel vymeniť olej. Stále platil servisy. P. Š. mu
povedala, že si má vybaviť kľúčik.
Žalovaný na otázku súdu, či neobdŕžal od žalobcu kľúčik uviedol, že obdŕžal jeden pričom majú dva
s tým, že si má dať urobiť druhý. To všetko boli náklady. Musel ísť do servisu. Servis sa nachádzal
v Prešove. Keď prišiel kľúč musel ísť následne opätovne do servisu s ťahačom. Ďalej musel meniť
štyri zadné pneumatiky. Vzhľadom na to, že aj keď prevzal auto pneumatiky neboli nepojazdné, boli
opotrebované. Ďalej menil 3 kotúčové brzdy. Za jazdy mu praskol kotúč. Následne musel meniť 3 lebo
už boli popraskané. Auto prevzal s prasknutým predným sklom. Keď prišiel z motorovým vozidlom z
Bratislavy domov auto mu stálo. Zistil, že po spŕchnutí dažďa bolo mokré čalúnenie vo vnútri. Chcel
uviesť, že na Mercedese na ťahači sú na vrchu tlakové klaksóny pričom na tomto predmetnom aute
neboli takže premoklo čalúnenie takže musel zase zaplátať tento vrch, aby nepremakal. Chcel uviesť,
že poslednú splátku dal okolo 05.01.2009. Keďže potreboval motorové vozidlo prevzal ho aj keď táto
zmluva nebola výhodná. Následne v januári prišla kríza, bol hluchý rok. Stále kontaktoval žalobcu.
Žalovaný na dotaz súdu, aby presne súdu uviedol, čo požadoval voči žalobcovi v súvislosti s tým čo
uvádzal žalovaný uviedol že chcel, aby mu žalobca posunul splátkový kalendár napr. z 36 splátok, ktoré
mal dohodnuté, aby mu ich predlžili dajme tomu na 48 splátok, teda aby sa ponížila mesačná splátka.
Neskôr žiadal, aby bolo motorové vozidlo dočasne vyradené. Chcel dočasne vyradiť motorové vozidlo
z evidencie na dopravnom inšpektoráte. V súvislosti s tým by neplatil ani cestnú daň. K čomu právnyzástupca žalovaného uvádza, že žalovaný sa zle vyjadruje. Mal na mysli prerušiť leasingovú zmluvu na
ten čas vyradenia motorového vozidla tak ako to uvádzal žalovaný vzhľadom na to, že tento sa laický
vyjadruje. Žalovaný ďalej uviedol, že stále kontaktoval žalobcu, oni sa stále radili, mali plné parkoviská
áut po vrátení leasingu. Až následne sa s p. S. dohodli nakoľko mal dovolenku, stále čakal, nakoniec
sa dohodli, že môže auto vrátiť.
Žalovaný na dotaz súdu, aby presne špecifikoval, či sa dohodol na odstúpení od leasingovej zmluvy, na
ukončení, príp. na nejakom inom ukončení zmluvného vzťahu žalovaný poukázal na to, že sa dohodli
na tom, že vráti auto a tým pádom malo dôjsť k tomu, že keď vráti auto malo to znamenať ukončenie.
Žalovaný ďalej v súvislosti s vrátením motorového vozidla uviedol, že keď išiel vrátiť motorové vozidlo,
svoje vlastné gumy, ktoré dal na ťahač vzadu dal dole a dal tam tie gumy, ktoré tam pôvodne boli. Za
tú, ktorá bola poškodená, bola prasknutá dal svoju.
Žalovaný na otázku súdu, či motorové vozidlo vrátil na výzvu, príp. dobrovoľne uviedol, že dobrovoľne.
Žalovaný na otázku súdu, či motorové vozidlo odviezol on sám k žalobcovi alebo niekto si pre
motorové vozidlo prišiel žalovaný uviedol, že mal motorové vozidlo sám odviezť do Bratislavy vo
štvrtok 24.06.2009. Keď menil kolesá na aute - kolesá, prišiel nejaký pán z UniCreditu povedal mu, že
dohodnutý s p. S., že motorové vozidlo následne nasledujúci deň vezie do Bratislavy. Tento pán mu
povedal, že tam nemusí ísť, že stačí keď ho odvezie do Prešova. Žalovaný na dotaz súdu, kde následne
odovzdal motorové vozidlo uviedol, že v Košiciach. Žalovaný na dotaz súdu opravuje svoju výpoveď,
že motorové vozidlo nemal vrátiť do Prešova ale do Košíc. Tam ho odviezol. Odviezol ho do areálu
inžinierskych stavieb. Tam bolo už viac áut. V ten deň mu prebrali od neho auto a týmto to skončilo.
Následne mu prišlo z UniCreditu, že odstupujú od zmluvy.
Žalovaný na dotaz súdu potvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo faktický až potom čo odovzdal
predmet leasingu. Dňa 25.06.2009 ho odovzdal a odstúpenie mu prišlo až 14.07.2009. Pokiaľ si spomína
prišla vtedy aj nejaká faktúra. Faktúru vrátil späť UniCreditu. Poukázal na to, že auto riadne vrátil. Bol
dohodnutý s tým, že motorové vozidlo odvezie späť do Bratislavy. Žalovaný k svojej výpovedi ešte
ďalej uviedol, že so sumou 6.000,- eur za ktorú motorové vozidlo žalobca predal nesúhlasí, nakoľko ide
o nízku cenu. Ide o veľmi nízku cenu pričom bol v tomto smere poctivý. Motorové vozidlo si skladal.
Poukázal na to, že veľmi vysokú sumu musel vraziť do opravy tohto motorového vozidla.
Žalovaný na otázku svojho právneho zástupcu, či pri podpise zmluvy bol oboznámený s leasingovými
podmienkami, či mu umožnili tieto leasingové podmienky prečítať a zmeniť uviedol, že určité veci sa
mu nepáčili ale keďže potreboval auto tak to podpísal. Pred preberaním vozidla bol v servise v Zlatých
pieskoch. Dal zmerať cez počítač tlaky valcov, či nie je vybehané auto. Ešte skôr ako dostal auto musel
zaplatiť sumu 500,- korún. Pri jazde domov mal problémy, nebola tam žiadna výbava.
Právny zástupca žalobcu poukazuje na svoje písomné vyjadrenie na to, že žalovaný bol oboznámený so
zmluvou a so všeobecnými obchodnými podmienkami a na to, že mal skutočnú vôľu podpísať uvedenú
zmluvu. Bol oboznámený aj s predmetom leasingu a jeho stavom o čom svedčí aj samotný preberací
protokol. Prejavil sám vôľu prevziať predmet leasingu a užívať ho. Čo sa týka toho, či žalovaný mohol
pripomienkovať nejakým spôsobom všeobecné zmluvné podmienky, ak by žalovaný nesúhlasil s týmito
podmienkami mohol sa obrátiť na inú spoločnosť, ktorá sprostredkúva leasing.
Pr. zástupca žalovaného k veci uviedol, že chce poukázať na to, že z obsahu spisu vyplýva, že
obstarávacia cena predmetu leasingu bola 24.895,44 eur bez DPH a obstarávacia cena s DPH je
29.625,57 eur. Leasing netrval ani rok, t. zn. že ak toto motorové vozidlo bolo zhodnotené a bolo teda
v lepšom technickom stave v akom ho žalovaný prevzal od žalobcu je neprípustné, aby jeho predajná
cena bola 6.000,- eur. Má za to, že toto motorové vozidlo nebolo predané za cenu aká by mala byť
primeraná. Pre porovnanie ak žalobca za toto motorové vozidlo pred polrokom chcel sumu 24.000,- eur
pomaly 25.000,- eur bez DPH a predal ho za 6.000,- eur je to neprimeraný pomer a táto nízka cena
spôsobuje nepomer v neprospech žalovaného.
Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že celková suma teda ktorú musel žalovaný dať do opravy
predmetného motorového vozidla dáva sumu 2.263,99 eur s tým, že momentálne má k dispozícií len
tieto doklady. Po skončení pojednávania ich ofotí a predloží súdu do spisu ako aj právnemu zástupcovi
žalobcu.Pr. zástupca žalovaného poukázal na to, že za účelom spravodlivého vyriešenia sporu , aby táto
suma bola odrátaná od žalovanej sumy. Tak ako už uviedol na predchádzajúcom pojednávaní je
nepochybné, že žalovaný už od januára 2009 písal žalobcovi doporučené listy, vysvetľoval mu svoju
aktuálnu ekonomickú situáciu a navrhoval spôsoby akými by bol tento zmluvy vzťah nejakým spôsobom
prerušený. Žalobca na to nijako nereagoval. Z výpovede, ktoré potvrdil žalovaný bol zo strany žalobcu
kontaktovaný a odpovede mu boli dávané telefonický. Chcel poukázať na to, že žalobca vo svojom
finančnom vyjadrení a vyčíslení dlhu na prvom mieste uvádza nezaplatené leasingové splátky 9-14.
Deviata splátka je za február 2009 a štrnásta splátka je za júl 2009. Ide práve o obdobie kedy žalovaný
písal žalobcovi doporučené listy a čakal na ich vyjadrenie. Ak teda žiadame nejaké spravodlivé riešenie
vychádzajúc z leasingových zmlúv, ktoré pripravil samotný žalobca a ktoré žalovaný nemohol nijako
ovplyvniť pričom bolo mu povedané, že buď to bude brať tak ako je to uvedené alebo nech to neberie čo
potvrdzuje žalovaný vo svojej výpovedi. Samotná leasingová zmluva umožňovala žalovanému odstúpiť
od zmluvy len v tom prípade ak by to čo je predmetom konania už bolo na účte žalobcu čo je nevýhodné
pre žalovaného. Keďže žalobca bol vo výhodnejšom postavení s odkazom na ustanovenie § 265 musia
byť zachovaná spravodlivé obchodné podmienky. Výkon práv, ktorý im odporuje nepoužíva právnu
ochranu. Preto sa prihováram za to aj s poukazom na § 301 Obch. zákonníka, aby súd znížil zmluvné
pokuty, ktoré žalobca uplatnil. Nie je cieľom žalovaného tvrdiť, že žalobcovi nič nepatrí ale aby to bolo
spravodlivé. Určite nie je spravodlivá suma, ktorú žalobca požaduje.
Pr. zástupca žalobcu na dotaz súdu, aby spresnil pokiaľ sa týka vyčíslenia žalovanej sumy nakoľko ani
s ním predloženého písomného vyjadrenia a vyčíslenia nie je zrejmé ako dospel k vyčísleniu žalovanej
sumy poukázal na svoje písomné vyjadrenie a protokol o finančnom vysporiadaní z leasingovej zmluvy
a poukazuje na to, že v sume nedoplatkov 6.915,91 eur je zahrnutá suma uvedená v jeho písomnom
vyjadrení a to 5.883,- eur dlžné 6 neuhradené splátky, suma 420.64 eur a 612,27 eur. Ďalej žalobca
si uplatnil náklady nerefa vo výške 246,38 eur pričom má sa jednať o náklady spojené s odobratím
motorového vozidla od žalovaného. Na dotaz súdu, čím tieto náklady preukazuje uvádza, že ide o
faktúru 2009/08.Pr. zástupca žalobcu poukazuje, že spoločnosť „Kamex, s. r. o.“ si uplatnila v súvislosti
s odobratím motorového vozidla voči žalobcovi dvoma faktúrami sumu 66,38 eur bez DPH a 180,- bez
DPH. Súčet týchto súm vrátane DPH dáva sumu 246,38 eur. Strata z predaja motorového leasingu v
sume 9.956,86 eur. Ide o rozdiel medzi nesplatenou istinou a predajnou cenou vo výške 6.000,- eur.
Pr. zástupca žalobcu ďalej poukazal: postup pri výpočte bol taký, že sa sčítala suma 6.915,91 eur +
246,38 eur + 9.956,86 eur s tým, že od tejto sumy sa potom odrátala neamortizovaná prvá zvýšená
splátka vo výške 1.810,45 eur čo dáva sumu 15.308,70 eur a od tejto sumy bola odrátaná suma 420,64
eur, teda výsledok dáva žalovanú sumu vo výške 14.888,06 eur. Ohľadom faktúry preukazujúca úhradu
- zaplatenie sumy 420,64 eur, ide o faktúry viaceré na čl. 11,12 s tým, že faktúra preukazujúca sumu
612,27 je zahrnutá pod hromadnú faktúru. Žalovaného sa týka 612,27 eur, tak ako je to uvedené v
prílohe na druhej strane.
Pr. zástupca žalobcu na dotaz súdu, aby špecifikoval o aké náklady v súvislosti s odobratím motorového
vozidla ide nakoľko tieto náklady si uplatnil podľa jej vyjadrenia v sume 246,38 eur, aby špecifikoval aké
náklady vo výške 612,27 eur si žalobca uplatnil, o čo konkrétne ide, právny zástupca žalobcu poukazuje,
že spoločnosť „Over lease“ vykonala na základe mandátnej zmluvy práce spojené so zadržaním
predmetu leasingu a na základe týchto prác si spoločnosť si za tieto práce táto spoločnosť uplatnila u
žalobcu nárok na zaplatenie sumy 612,27 eur. Pr. zástupca žalobcu na dotaz súdu, aby ozrejmil potom o
aké náklady išlo, ktoré si uplatnil žalobca v súvislosti so zadržaním motorového vozidla vo výške 246,38
eur keď aj v jednom aj v druhom prípade tvrdí, že ide o náklady spojené s odobratím motorového vozidla
pr. zástupca žalobcu uvádza, že suma 246,38 eur je suma, ktorá pozostáva z nákladov spojených s
prepravou, skladovaním a následným speňažením predmetu leasingu. Pr. zástupca žalovaného uvádza,
že predkladá súdu rukou písaný zoznam, ktoré menil žalovaný o ktorých hovoril vo svojej výpovedi.
Ďalej predkladá kópie doklady z účtovníctva. Celková suma teda ktorú musel žalovaný dať do opravy
predmetného motorového vozidla dáva sumu 2.263,99 eur s tým, že momentálne má k dispozícií len
tieto doklady. Po skončení pojednávania ich ofotí a predloží súdu do spisu ako aj právnemu zástupcovi
žalobcu.
Podľa ustanovenia § 489 ods. 1,2 ObZ zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej
zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecípočas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú
formu.
Podľaust.§490aknájomcajeoprávnenýpodľazmluvynakúpuprenajatejvecipočasplatnostinájomnej
zmluvy,doručenímpísomnéhooznámeniaouplatnenítohtoprávavsúladesozmluvouokúpeprenajatej
veci nájomná zmluva zaniká, aj keď bola dojednaná na určitú dobu.
Podľa ust. § 491ObZ ak je nájomca oprávnený podľa zmluvy na kúpu prenajatej veci po ukončení
nájomnej zmluvy, zaniká toto právo, ak oprávnená strana neoznámi druhej strane písomne vôľu kúpiť
prenajatú vec bez zbytočného odkladu po zániku nájomnej zmluvy.
Podľa § 492 ObZ ak oprávnená strana v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci oznámi písomne
druhej strane, že uplatňuje právo na kúpu veci, ktorá je alebo bola predmetom nájomnej zmluvy,
vzniká ohľadne tejto veci doručením tohto oznámenia kúpna zmluva. Oprávnená strana má postavenie
kupujúceho a druhá strana postavenie predávajúceho.
Podľa ust. § 496ods. 1 ObZ zmluva môže určiť, že po určitej dobe platnosti nájomnej zmluvy je
nájomca oprávnený nadobudnúť bezplatne vlastnícke právo k prenajatej veci, ak toto právo uplatní voči
prenajímateľovi.
Podľaust.§1ods.1,2ObZObchodnýzákonníkupravujepostaveniepodnikateľov,obchodnézáväzkové
vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa
podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku,
nepožíva právnu ochranu.
Podľa ust. § 344 ObZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento
alebo iný zákon.
Podľa ust. § 345 ods. 1,2 ObZ ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné
porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane
v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona
je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v
tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z
okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností
pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Podľa ust. § 346ods. 1,2 ObZ ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie
zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní,
nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Ak však
strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť
bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.
Podľa ust. § 347ods.3 ObZ ohľadne časti plnenia, pri ktorom nenastalo omeškanie, alebo ohľadne
čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpiť
od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzhľadom na svoju povahu
pre oprávnenú stranu hospodársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastalo omeškanie, alebo
neplnenie záväzku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.
Podľa ust. § 349 ods. 1,2,3 ObZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno
účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Oprávnená strana nemôže
odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie
bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. ) Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na
splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom
omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.
Podľa ust. § 350 ods. 1,2 ObZ ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená
strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia
dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej
dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností. Pri poskytnutí dodatočnej lehoty
môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju
povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty,
ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná.Podľa ust. § 351 ods. 1,2 ObZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa ust. § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa ust. § 374 ObZ ods. 1,2,3 ObZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka,
ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá
vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z
jej hospodárskych pomerov. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá
prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.
Podľa ust. § 376ObZ poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností
povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú
bola poškodená strana povinná.
Podľa ust. § 377ObZ strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky
okolnostimávedieť,žeporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,jepovinnáoznámiťdruhejstrane
povahuprekážky,ktorájejbránialebobudebrániťvplnenípovinnosti,aojejdôsledkoch.Správasamusí
podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej
starostlivosti mohla dozvedieť. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je
správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
Podľa ust. § 378 ObZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to
je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa ust. § 379 ObZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.
Podľ ust. § 380 ObZ za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela
vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
Podľa ust. § 382 ObZ poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená
nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku
škody alebo obmedzenia jej rozsahu.
Podľa ust. § 383ObZ ak je na náhradu škody zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť
škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.
Podľa ust. § 385ObZ ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od
zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú
zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust . § 300 ObZ okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť
zmluvnú pokutu.Podľa ust. § 301 ObZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
Podľa ust. § 302 ObZ odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 07.05.2008 bola uzavretá leasingová zmluva, ktorou
žalobca ako prenajímateľa prenajal žalovanému ako podnikateľovi ťahač B. S. X. XXXXLS na dobu
36 mesiacov. Podľa článku 2 hodnota prenájmu predmetu( kúpna cena) bola 750.000,-Sk. Počet
leasingových splátok bol 36. Splátkové obdobie bolo mesačné. Splatnosť bola k 5. dňu v mesiaci.
Žalovaný mal zaplatiť prvú zvýšenú splátku vo výške 10% z obstarávacej ceny vozidla bez DPH.
Následne listom zo dňa 14.07.2009 adresovaným žalovanému žalobca odstúpil od leasingovej zmluvy
v zmysle čl. 9 a naplnenia bodov 2.1 všeobecných zmluvných podmienok
Žalovaného vyzval na odovzdanie predmetu leasingu do 5 dní odo dňa doručenia výzvy v priestoroch
spoločnosti UniCredit Slovakia, a.s., Plynárenská 7, Bratislava.
Z vyjadrenie žalobcu a predložených listín vyplýva, že celkovo žalovaný v prospech žalobcu z titulu
leasingovej zmluvy ako úhradu mesačných splátok, nájom uhradil sumu 11.142,24 eur.
Po vykonanom dokazovaní súd uznal ako dôvodný nárok žalobcu na úhradu splátok do odstúpenia od
leasingovej zmluvy zo dňa 07.05.2008 ku ktorému došlo listom zo dňa 14.07.2009. Teda ide o 14 splátok
po 980,51 eur a jednej mimoriadnej splatnej pri podpise vo výške 2.489,54 eur, spolu . Tým, že došlo
k odstúpeniu od zmluvy nemôže mať žalobca nárok na náhradu zvyšných splátok, ktoré žalobca žiada,
navyše nejde o úverovú zmluvu, prípade o kúpnu, ale len o nájom premetu, pričom nájom bol ukončený
a predmet nájmu bol vrátený. K odovzdaniu vozidla žalovaným v zmysle žiadosti žalobcu došlo ešte pred
samotným doručením odstúpenia od zmluvy žalovanému. Prenájom vozidiel je premetom podnikania
žalobcu. Žalobcovi nič nebránilo motorové vozidlo opätovne prenajať, pretože žalovaný vozidlo vrátil.
Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaný uhradil žalobcovi nájom za dobu kedy už predmet
nájmu nevyužíval,(ide o neprimeranú sankciu), t.j. za dobu po zosplatnení, pričom predmet leasingu
bol žalobcovi vrátený dňa 25.06.2009 žalovaným dobrovoľne a žalovaný predmet nájmu už nevyužíval.
Navyše dna 19.11.2009 žalobca premet leasingu predal inej osobe.
V tejto súvislosti nie je absolútne dôvodný ani nárok žalobcu nárok žalobcu na rozdiel medzi cenou
predmetného motorového vozidla uvedenej v nájomnej zmluve pri zohľadnení uhradených splátok a
sumou 6000 eur za ktoré ho žalobca následne predal pretože je to jednoznačne v rozpore s dobrými
mravmi. Medzi účastníkmi bola uzavretá vlastne nájomná zmluva, ktorá bola ukončená v dôsledku
odstúpenia a nie kúpna zmluva. Žalovaný predmet nájmu žalobcovi vrátil, preto žalobca nemohol utrpieť
v tomto smere žiadnu škodu, to že vozidlo neskôr predal sa veľmi nízku cenu v porovnaní s cenou
akú uviedol pri uzatvorení zmluvy so žalovaným, že toto vozidlo má, musí ísť na jeho trovy. Žalobca
nepreukázal tú skutočnosť že vozidlo sa snažil predať za cenu uvedené v nájomnej zmluve, ani koľko
mal záujemcov, pretože rozdiel medzi uvedenými cenami je značný. Predajná cena vozidla bola veľmi
nízka. Ako sa vyjadril žalovaný za túto cenu by vozidlo kúpil aj on. V konaní nebolo nijakým spôsobom
preukázané, že by žalovaný na predmete nájmu spôsobil nejakú škodu, ktorú by bol povinný uhradiť,
respektíve, že takto znížil hodnotu predmetného motorového vozidla, ktoré mal v prenájme. Naopak
bolo preukázané, že žalovaný do tohto motorového vozidla vložil nemalé finančné prostriedky na to aby
bolo vôbec pojazdné a v požadovanom technickom stave a žiadal aby tieto sumy mu žalobca uhradil.
Je ďalej zrejme, že žalobca v súlade so zmluvou a jej ustanovenia si účtoval zmluvné pokuty vo
výške celkom 420,64 eur ( 78,44 eur čl.11 a 342,20 eur č. 12). Avšak po zhodnotení celého prípadu a
okolnosti za ktorých došlo porušeniu povinnosti žalovaným ako nájomcom ako aj jeho žiadosti o využitie
moderačného práva súdu a snahy žalovaného už pred podaním žaloby dohodnúť sa so žalobcom ako
aj samotné pasívne správanie žalobcu v tejto otázke riešenia celého prípadu súd zmluvnú pokutu, na
ktorú má žalobca nepochybne nárok v zmysle citovaných zákonných ustanovení znížil na polovicu ,
t.j. na sumu 210,32 eur.Ohľadom nákladov, ktoré si žalobca uplatnil v súvislosti s odtiahnutím motorového vozidla vo výške
612,76 eur ( čl. 13, vo výške 78,99 čl. 151, vo výške 214,20 eur tieto súd neuznal nakoľko z vykonaného
dokazovania z výpovede žalovaného a jeho písomnosti nepochybne vyplýva, že samotný žalovaný
chcel osobne predmetné motorové vozidlo žalobcovi vrátiť, odviesť ho do Bratislavy do jeho sídla, čo
žalovanému nebolo umožnené. V zmysle oznámenia žalobcu a jeho usmernenia ho žalovaný odviezol
do Košíc. Z uvedeného vyplýva, že všetky tieto trovy si žalobca navýšil sám svojím vlastním konaním,
pričom tieto by mu vôbec neboli vznikli ak by umožnil v súlade s obsahom zmluvy žalovanému odovzdať
vozidlo v sídle jeho spoločnosti, tak ako to aj žalovaný chcel. Tieto skutočnosti rozporoval aj samotný
žalovaný ako aj ich uhradenie. Konaním žalobcu, tým že neumožnil žalovanému vrátiť vozidlo na jeho
náklady došlo k porušeniu zmluvných dojednaní v neprospech žalovaného, žalovanému bolo úplne
znemožnené predmet leasingu vrátiť na vlastné náklady. Súd preto dospel k záveru, že z dôvodu
porušenia vyššie uvedených zmluvných dojednaní, žalobcovi nárok na úhradu nákladov spojených s
odobratím predmetu leasingu nevznikol a preto jeho nárok v tejto časti ako nedôvodný zamietol
Celkovévyčísleniedlhuoznačenéhofinančnévyrovnaniezodňa30.11.2009súdpovažovalzaabsolútne
nedôvodné a ustanovenia zmluvy podľa ktorých žalobca takto postupoval za rozpor s dobrými mravmi.
Minimálne to že žalovaný nemohol žiadaným spôsobom zmluvu ukončiť svedčí jeho nerovnoprávnom
postavení ide najmä o čl. 8,9 VZP aj keď ide o podnikateľa. Jedná sa konkrétne o možnosť ukončenia
leasingovej zmluvy pred riadnym splnením, pričom v zmysle týchto podmienok bolo možné pred
riadnym ukončením ukončiť túto zmluvu teda riadnym ukončením len zo strany žalobcu a to
odstúpením. Samotný článok 9. má 11 bodov a jeden bod a to pod 3. sa týka práv žalovaného na
odstúpenie od zmluvy, kde je v zmysle podmienok vytvorených žalobcom, bolo uvedené, že leasingový
nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy len v prípade splnenia podmienok uvedených v bode 8 a
bod 8. hovorí o tom, čo všetko musí leasingový nájomca zaplatiť vopred pred ukončením zmluvy a
to čo by mal zaplatiť je vlastne predmetom tohto konania. Z tohto dôvodu keďže žalovaný navrhoval
zmluvnému partnerovi prerušenie zmluvného vzťahu , ale tento na to nereagoval, je teda v rozpore
s dobrými mravmi , aby bolo teraz požadované od žalovaného zmluvné pokuty, ktoré nechcel platiť
a chcel sa vopred dohodnúť s prenajímateľom. Žalobca bol jednoznačne vo výhodnejšom postavení.
S odkazom na ustanovenie § 265 ObZ musia byť zachovaná spravodlivé obchodné podmienky. Výkon
práv, ktorý im odporuje nepoužíva právnu ochranu.
Súd poukazuje, na to, že žalovaný opakovanie písal žalobcovi listy na ktoré žalobca nereagoval. Ide
o listy zo dňa 17.02.2009, 04.05.2009 a 24.07.2009. V listoch navrhol žalovaný žalobcovi uzavrieť
dodatok , ktorým by sa prerušil zmluvný vzťah na dobu určitú navrhoval žalobcovi konkrétnu úpravu
práv a povinnosti a to v tom zmysle, že žalovaný by odovzdal žalobcovi na nim určené miesto predmet
leasingu počas doby prerušenia a neužívania predmetu leasingu, aby nebol povinný platiť mesačné
splátky a na tento návrh žalovaného žalobca nijako nereagoval. Pokiaľ ide o to že žalovaný slobodne
vstúpil do zmluvného vzťahu obchodené podmienky sú štandardizované a žalovaný nemal možnosť
povedať, že niektoré ustanovenie žiada vyčiarknuť. Ak nájomca bol postavený do pozície a vzájomnej
úpravy práv a povinností, ktorá je len v prospech žalobcu.
Na základe uvedeného preto súd mal za to, že žalobca má nárok na sumu 16.216,68 eur ( dlžné
splátky do odstúpenia od zmluvy) + 1 zmluvných pokút vo výške 210,32 eur, spolu 16.216,68 eur .
Keďže žalovaný preukázateľne uhradil žalobcovi sumu 11.142,24 eur, jeho dlh je tak 5.284,76 eur a
preto ako dôvodnej vyhovel žalobe v tejto časti , zvyšok nároku žalobcu, tak ako je to vyššie uvedené
a zdôvodnené považoval za absolútne nedôvodný a zamietol ho.
Zároveň priznal z dlžnej sumy ktorú považoval za dôvodnú aj úroky z omeškania v zákonnej výške 9%
ročne,pretožebolopreukázané,žetútočasťdlhužalovanýžalobcovineuhradilatoododňa09.02.2010,
teda odo dňa kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 28.01.2010
na splnenie záväzku. Zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 9.603,33 eur zamietol
a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 5.284,76 eur vyhovel. V časti zamietnutého nároku
žalobcu bol v konaný úspešný žalovaný. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.
Podľa pomeru úspechu a úspechu bol vo veci úspešnejší žalovaný. Žalobca bol úspešný na 35% a
žalovaný na 65 %, ktorý má tak právo na náhradu pomerných trov konania vo výške 30% ( 65%-35%).
Vzhľadom na uvedené žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Žalovaný si náhradu trov konania uplatnil. Trovy konania u žalovaného pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za podaný odpor a z trov právneho zastúpenia.
Výška súdneho poplatku za podaný odpor bola 893 eur. Keďže má žalovaný nárok na náhradu
pomerných trov vo výške 30% , 30% zo sumy 893 eur je 267,90 eur.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného podľa § 142
ods. 2 O.s.p., nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú
vyčíslené podľa hodnoty sporu takto:
– prevzatie a príprava právneho zastúpenia z16.09.2013 ...........303,74 eur + RP 7,81 eur
– účasť na pojednávaní dňa 07.10.2013......................................303,74 eur + RP 7,81 eur
– účasť na pojednávaní dňa 12.03.2014......................................303,74 eur + RP 8,04 eur
– vyjadrenie veci zo dňa 20.05.2014...........................................303,74 eur + RP 8,04 eur
– účasť na pojednávaní dňa 28.05.2014......................................303,74 eur + RP 8,04 eur
– účasť na pojednávaní dňa 18.06.2014......................................303,74 eur + RP 8,04 eur
Spolu.................................................1.822,44 eur + RP 47,78 eur, spolu 1.870,22 eur
Keďže žalovaný má nárok na pomerne trovy vo výške 30%, 30% zo sumy 1.870,22 eur je 561,06 eur.
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa ustanovenia § 10 ods. 1, § 14, § 16 ods.3 , § 19 ods.3
vyhlášky č. 644/2004 Z.z..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.