Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206256
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816206256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
N. XXX, zast.: JUDr. Martin Šaffa,advokát,Kalinčiakova2729/10,Vranov nad Topľou proti žalovanej: I. M.
a.s., A. Y. V., A. X, S., Y.: XX XXX XXX, o zaplatenie 8.974,37 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 8C/53/2016-98 z 31.10.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni
sumu 737,38Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 8.237,-Eur od 27.03.2016
do 19.12.2016 a vo výroku o trovách konania s upresním, že o výške priznanej náhrady trov

prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

· „Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 737,38€, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 8.237€ od 27.03.2016 do 19.12.2016 a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

· Konanie v časti o zaplatenie istiny 8.237€, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 737,38€ od
12.12.2015 do 17.08.2016, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 8.237€ od 12.12.2015
do 11.03.2016 z a s t a v u j e .

· V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

· Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 444, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 6 - 8 zák. č. 381/2001Z.z., § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1
CSP. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyni vznikol voči žalovanej nárok na náhradu
škody na zdraví. Žalobkyni bol škoda na zdraví spôsobená pri dopravnej nehode dňa 22.10.2014
motorovým vozidlom zn. U. B. EČ: VT-XXXS., ktoré malo uzatvorené povinné zmluvné poisteniezodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou. V zmysle § 4 zákona
č. 381/2001 Z.z. má poistený právo, aby poisťovateľ - žalovaná, za neho nahradila poškodenému škodu
na zdraví. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňuje aj sťaženie spoločenského uplatnenia, preto

bol nárok uplatnený žalobkyňou dôvodný.

4. Po začatí súdneho konania žalovaná zaplatila žalobkyni uplatnený nárok na náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 8.237,- eur podľa vypracovaného lekárskeho posudku zo dňa

23.11.2015. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, súd konanie v tejto časti zastavil. V ďalšom
sa súd zaoberal nárokom žalobkyne na úrok z omeškania zo sumy 8.237,- eur a na náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastupovaním pri uplatnení sťaženia spoločenského
uplatnenia aj s požadovaným úrokom z omeškania z tejto požadovanej sumy.

5. Súd priznal žalobkyni nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.237,-

eur, nakoľko mal za preukázané, že žalovaná nesplnila jej peňažný záväzok včas. V zmysle § 11 ods. 8
zák. č. 381/2001 Z.z. vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť poškodenej úroky z omeškania podľa § 517
ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ako poisťovateľ si žalovaná nesplnila povinnosť podľa
§ 11 ods. 6 zákona. Toto zákonné ustanovenie ukladá žalovanej povinnosť bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie, alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých
nebol v lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného
plnenia. Žalobkyňa si u žalovanej uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

listom doručeným žalovanej dňa 11.12.2015. Žalovaná neposkytla žalobkyni písomné vysvetlenie
dôvodov neposkytnutia poistného v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona. Zákonom stanovená 3 mesačná
lehota na skončenie prešetrovania alebo na písomné vysvetlenie dôvodov neposkytnutia poistného
plnenia uplynula 11.03.2016. V zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. bola žalovaná povinná
poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania, t.j. do 15 dní po uplynutí lehoty 3

mesiacov ( 11.03.2016 + 15 dní= 26.03.2017). Odo dňa nasledujúceho, teda od 27.03.2017 je žalovaná
v omeškaní so zaplatením čiastky 8.237,- eur, preto súd žalobkyni priznal úrok z omeškania zo sumy
8.237,- eur od 27.03.2016 do zaplatenia. Vzhľadom na žalobkyňou požadovaný úrok z omeškania zo
sumy 8.237,- eur od dátumu 12.03.2016, súd žalobu v tejto časti ( úrok z omeškania od 12.03.2016 do
26.03.2016 ) zamietol.

6. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. súd považoval za dôvodný aj nárok žalobkyne na
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastupovaním pri uplatnení nárokov na
náhradu škody na zdraví. Žalovaná ako poisťovateľ nesplnila povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm.
a), b), lebo neskončila prešetrovania a neoznámila výšku poistného plnenia do 3 mesiacov odo dňa

oznámenia škodovej udalosti, ani neposkytla žalobkyni písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poistné
plnenieneboloposkytnuté.Námietkyžalovanej,žeprešetrovaniepoistnejudalostinebolomožnéukončiť
pre správanie sa žalobkyne, ktorá nepreukázala nárok na náhradu škody, súd nepovažoval za dôvodné.
Žalobkyňa spolu s uplatnením nároku na náhradu škody zaslala žalovanej lekársky posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 23.11.2015 a na výzvu žalovanej doručila aj zdravotnú dokumentáciu

týkajúci sa jej zranení.

7. Účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatnení nároku na náhradu škody
na zdraví činia sumu 737,38 eur. Táto čiastka pozostáva z troch úkonov právnej služby a to prevzatie
a príprava zastúpenia ( 04.11.2015), uplatnenie nárokov na náhradu škody ( 08.12.2015) a predloženie

zdravotnej dokumentácie, preukázanie diagnózy ( 16.02.2016), jeden úkon po 237,34 eur v zmysle §
10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd priznal nárok na režijný paušál a to za rok 2015 2 x
8,39 eur a za rok 2016 sumu 8,58 eur.

8. Keďže priznané náklady spojené s právny zastúpením je potrebné hmotnoprávne posúdiť ako
príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nebolo možné priznať úroky z
omeškania z tejto sumy. Nie je možné priznať príslušenstvo z príslušenstva, preto v časti požadovaných
úrokov z omeškania zo sumy 737,38 eur súd žalobu zamietol.9. Súd zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 8.237€, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 737,38€ od 12.12.2015 do 17.08.2016, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 8.237€

od 12.12.2015 do 11.03.2016, vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou.

10.Žalobkyňazobralažalobučiastočnespäťohľadomistiny8.237,-eur,vzhľadomnakonaniežalovanej,
ktorá túto čiastku zaplatila žalobkyni po podaní žaloby na súd. Žalovaná tak v tejto časti zavinila
zastavenie konania a žalobkyni vznikol podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania. V časti

žalobkyňou požadovaných úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 737,38 eur od 12.12.2015
do 17.08.2016 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.237,- eur rod 12.12.2015 do 11.03.2016 bolo konanie
zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou bez zavinenia žalovanej a v časti požadovaných
úrokov z omeškania zo sumy 737,38 eur od 18.08.2016 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol, preto súd skonštatoval, že žalobkyňa bola v tejto časti neúspešná, ale išlo len o nepatrný
neúspech. S poukazom na § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP súd zaviazal žalovanú na náhradu

trov konania žalobkyne vo výške 100%, keďže neúspech žalobkyne v súdnom konaní bol len nepatrný.

11. Tento rozsudok včas podaným odvolaním čo do vyhovujúceho výroku a výroku o trovách konania
napadla žalovaná súdu prvej inštancie vytýkajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci ( § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Jej odvolacie námietky možno zhrnúť do nasledovných

rovín: (i) úroky z omeškania - odvolateľka mala za to, že pred súdom prvej inštancie bolo preukázané,
že nemohla ukončiť prešetrenie uplatneného nároku žalobkyne do troch mesiacov od jeho uplatnenia,
lebo dôvodnosť a adekvátnosť všetkých položiek uvedených v lekárskom posudku o SSU z 23.11.2015
nebola jednoznačne preukázaná, pričom žalobkyňa bola zo strany odvolateľky upovedomená o
nevyhnutnosti odborného prekonzultovania nárokov uvedených v tomto posudku, teda bolo jej v súlade

s § 11 ods. 6 na vec vzťahujúceho sa zákona poskytnuté vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti odvolateľky poskytnúť poistné
plnenie; (ii) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastupovaním pri uplatňovaní
nárokov - ak žalobkyňa využila služby advokáta bez toho, aby v tom čase došlo zo strany odvolateľky
k nesplneniu si povinnosti uvedených v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ na vec vzťahujúceho sa zákona,

či neopravnému odmietnutiu poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnenému kráteniu poskytnutého
poistného plnenia, nie je možné k úhrade týchto nákladov zaviazať poisťovňu a (iii) trovy konania - ak
žaloba z dôvodov uvedených v odvolaní pri úrokoch z omeškania bola podaná predčasne, žalobkyňa
nemá nárok na náhradu trov konania. Na základe toho navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok v ňou
napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol, vo výroku o trovách konania zmenil a žiadnej zo

strán nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštačného konania a súčasne si uplatnila trovy odvolacieho
konania.

12. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť a uplatnila trovy odvolacieho konania. Poprela, že by jej právnemu zástupcovi bol doručený

list o dôvodoch neskončenia prešetrenia poistnej udalosti, jediným listom bolo vyrozumenie o údajnom
poverení znaleckej organizácie na vypracovanie znaleckého posudku, no ku žiadnemu posúdeniu
nedošlo, lebo odvolateľka plnila na základe lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou v konaní.
Náklady spojené s právnym zastúpením by si žalobkyňa nikdy voči odvolateľke neuplatnila, ak by si tá
splnila svoje zákonné povinnosti riadne a včas.

13. Ďalšie podania strán dané neboli.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex

offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a nawebovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech keďže rozsudok v napadnutej časti je vecne správny,
čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp.
zn. II.ÚS 78/2005).

17. Žalovaná tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z

vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

18. Žalovaná ďalej tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri

hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaná nepredostrela relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, lebo za splnenie
si povinnosti odvolateľky v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ zák. č. 381/2001Z.z. nemožno v žiadnom
prípade považovať odvolateľkou e-mailom učinené oznámenie právnemu zástupcovi žalobkyne z

26.04.2016 o tom, že v súvislosti s riešením žalobkyňou uplatnenej škody na zdraví - sťaženia
spoločenského uplatnenia, jeho posúdením poverila znaleckú organizáciu, ak nakoniec odvolateľka
aj tak plnila na základe lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou bez toho, aby preukázala, že
by závery tohto posudku dala skutočne verifikovať znaleckej organizácii, resp., že nemohla skončiť
prešetrovanie v zákonom stanovenej lehote podľa § 11 ods. 6 písm. a/ cit. zák. z dôvodu existencie

závažných objektívnych dôvodov, lebo konanie odvolateľky, ako poisťovne disponujúcej obrovskými
kvalifikovanými ľudskými zdrojmi, vykazuje znaky nesústredeného, ak nie až obštrukčného konania, a to
v snahe prinajmenšom oddialiť plnenie, možno až osobu uplatňujúcu si náhradu škody odradiť od jeho
ďalšieho uplatňovania, ak „doklady“ potrebné na ukončenie likvidácie škodovej udalosti si nevyžiadala
od žalobkyne naraz, ale na dvakrát, ak navyše ako už bolo vyššie spomenuté, nakoniec plnila na základe

lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou bez toho, aby preukázala, že jeho závery dala skutočne
verifikovať znaleckej organizácii.20. Možno teda naproti námietkam odvolateľky uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu (predovšetkým tých, ktoré sú v zhrnuté v odvolaní žalovanej), pričom tak učinil

v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto
rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovanej, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej
právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne
konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám

sporu poskytol v požadovanej kvalite.

21. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi
v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej žalovanou odvolaním
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

22.Pokiaľideiovecnesprávnyvýrokotrováchkonania,odvolacísúdpoukazujenato,ževýrokonároku
na náhradu trov konania musí byť formulovaný tak, že v ňom musí byť uvedené nielen kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania ale musí v ňom byť uvedená aj formulácia, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade
trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania

v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným
titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti ( pozri, Najvyšší súd SR, sp. zn. 6Cdo/222/2016).
V zmysle uvedeného potom odvolací súd upresnil, kto a ako o výške priznanej náhrady rozhodne.

23. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP s vyššie uvedeným upresnením potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

25.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednupoznámku,čipripomienkustranysporu,ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagované
na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť

posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).