Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117211541
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117211541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Denis

Vékony a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu D., s.r.o., B. XX XXX XXX, so sídlom R., D. XX,
proti žalovanému F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o zaplatenie 245,68 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 19Csp/75/2017-59, zo dňa 22. januára
2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili dňa 18.12.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
úver v sume 600,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s odplatou (poplatkom), a
to zaplatením 12 mesačných splátok po 98,- Eur počnúc 25.01.2013. Súd prvej inštancie vyhodnotil
predmetnú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, z toho
dôvodu, že žalobca poskytol úver v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovanému bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon podnikania alebo povolania. Zákon o spotrebiteľských
úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Preskúmaním spotrebiteľskej zmluvy dospel k záveru, že zmluva neobsahuje údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru
súdu je podľa uvedeného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedený osobitný údaj o dátume (deň, mesiac, rok) kedy je splatná posledná splátka, teda
uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru, pričom nie je postačujúce, pokiaľ sa termín dá vyvodiť,

resp. vypočítať z iných ustanovení zmluvy. Svoj názor súd prvej inštancie opiera aj o rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 17Co/122/2017 zo dňa 12.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
10Co/225/2017 zo dňa 25.10.2017 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/66/2017 zo dňa
15.08.2017. Súd ďalej zistil, že v zmluve chýba údaj o úrokovej sadzbe podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona
o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu je nedostatočné, ak je v zmluve uvedené, že tretina
poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Zákonodarca vyžaduje,

aby priamo v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola uvedená konkrétna výška úrokovej sadzby,
ktorou sa bude úročiť poskytnutý úver. V zmluve taktiež nie je uvedená ani priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy, tak ako to
vyžaduje znenie § 9 ods. 2 písm. y/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako v zmluve absentujeúdaj o termíne mesačných splátok úveru podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch,
pričom je uvedená len výška splátok a počet mesačných splátok, dátum splatnosti jednotlivých splátok
však v zmluve uvedený nie je. Podľa názoru súdu dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný

postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom
stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri
posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu úveru. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany
slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa, zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať
stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva

má zákonné náležitosti, nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným
obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná
písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom rovnaký záver bol

obsiahnutý aj v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.02.2016 a Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.04.2017. Súd prvej inštancie nevyhovel žalobe ani v
časti nároku na zaplatenie sumy 202,53 Eur ako trov mediačného konania, ktoré podľa tvrdenia žalobcu
predstavujú trovy právneho zastúpenia a poplatok za mediačné konanie, vzniknuté v mediačnom
konaní. Uviedol, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať opodstatnenosť ním uplatneného

nároku, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ním tvrdené trovy mediačného konania
uhradil a nebolo ani preukázané, že mediačné konanie prebehlo. Neunesenie dôkazného bremena
v tomto smere je dôvodom pre zamietnutie uplatneného nároku. Súd zároveň vyhodnotil mediačnú
dohoduobsiahnutúvbode13Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru(ďalej„VPPÚ“)zaneprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Mediačná dohoda nebola

so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná a dojednania takejto povahy nemôžu byť
súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale mediačná dohoda by mala byť uzatvorená výlučne
ako samostatná zmluva. Podľa záveru súdu je zrejmé, že žalovanému bola mediačná dohoda vnútená
a išlo len o ďalší spôsob ako získať od spotrebiteľa ďalšie peňažné prostriedky. Žaloba rovnako nebola
dôvodná ani v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 312,- Eur. Súd uviedol, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP, keď neuviedol, pre nesplnenie akých
povinností uplatňuje tento sankčný nárok voči žalovanému, pričom neunesenie procesného bremena
tvrdenia ohľadne uplatneného nároku nevyhnute vedie k zamietnutiu žaloby v tejto časti. Súd taktiež
uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute v sume 312,- Eur podľa bodu 5 VPPÚ nie je platné podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu neurčitosti právneho úkonu - dohody o zmluvnej pokute. V

uvedenom zmluvnom dojednaní totiž nie je jednoznačne stanovené porušenie akej zmluvnej povinnosti
zmluvná pokuta zabezpečuje. Dojednanie o tom, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú
pokutu v prípade porušenia svojich zmluvných povinností je príliš všeobecné a neurčité. Vymedzenie
konkrétnej zmluvnej povinnosti, po nesplnení ktorej vzniká dlžníkovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
druhej zmluvnej strane, je podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute aj podľa ustanovenia §

544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd taktiež uzavrel, že zmluvná podmienka o zmluvnej pokute
nebola dojednaná individuálne a teda žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah tohto
ustanovenia. Aj vzhľadom na výšku tejto zmluvnej sankcie, ktorá je cca 50% z výšky poskytnutého úveru,
a vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je stanovená paušálnou sumou bez zohľadnenia závažnosti
porušenia povinnosti spotrebiteľom, je podľa názoru súdu zrejmé, že táto zmluvná podmienka zavádza

značnú nerovnováhu do práv a povinností dodávateľa a spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľa. V tejto
súvislosti poukazuje súd prvej inštancie aj na záver Ústavného súdu ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 3512/11
zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa poplatkov, zmluvných
pokút, rozhodcovskej doložky v zásade nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok,
ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy. Teda ustanovenie o zmluvnej pokute je podľa

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatné. Vzhľadom na to,
že spotrebiteľský úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za
bezúročný a bez poplatkov, žalobca nie je oprávnený požadovať od žalovaného žiadne úroky z úveru a
žiadnepoplatky,ktorébolivzmluvedojednanéanebolanioprávnenýúhradyodžalovanéhozapočítaťna
tieto nároky. Súd z predložených dokladov a z tvrdení žalobcu zistil, že celková výška úhrad žalovaného

predstavuje sumu 1.316,- Eur, z čoho je zrejmé, že žalobca istinu úveru v celom rozsahu uhradil a
preplatiljuo716,-Eur.Vzhľadomnato,žesažalovanýdostaldoomeškaniasúhradouniektorýchsplátok
úveru, žalobca si uplatnil voči žalovanému zákonný úrok z omeškania a to od 08.09.2014 do 13.12.2016
a následne do zaplatenia. Celkový nárok na úrok z omeškania podľa vyčíslenia žalobcu predstavujesumu 48,38 Eur, pričom preplatok žalobcu v sume 716,- Eur pokrýva aj tento nárok žalobu a z tohto
dôvodu žalovaný nemal ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie dlh na úroku z omeškania.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že žalovaný má proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku, s poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/ CSP,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že žalobca a
žalovaný uzatvorili dňa 18.12.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 600,- Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom
za poskytnutie úveru vo výške 576,- Eur, t. j. zaplatiť celkovú sumu 1.176,- Eur v dvanástich mesačných
splátkach po 98,- Eur, počnúc dňom 25.01.2013. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej „VPPÚ“), kde je uvedené, že dlžník súhlasí s VPPÚ, ktoré sú na

zadnej strane predmetnej zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z tohto
znenia zmluvy podľa názoru žalobcu vyplýva, že VPPÚ sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a to nielen z
formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva a VPPÚ sú vyhotovené
na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Vzhľadom na to je nepochybné, že dlžník podpisom
zmluvy jednoznačne prejavil vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Žalobca si predložením zmluvy, ako aj VPPÚ

splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená
podmienka písomnej formy zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch považuje zmluvu za bezúročnú a
bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 ods. 1 zákona. Podľa názoru žalobcu však nedošlo
k naplneniu týchto dôvodov a preto nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú
a bez poplatkov. Podľa žalobcu nie je možné hovoriť o absencii výšky úrokovej sadzby. Žalovaný

podpisom zmluvy potvrdil prevzatie a oboznámenie sa so Štandardnými európskymi informáciami o
spotrebiteľskom úvere (ďalej „ŠEISÚ“), ktoré sú prílohou zmluvy a predstavujú jej neoddeliteľnú súčasť,
pričom v ŠEISÚ je uvedené, že úroková sadzba úveru alebo v prípade potreby rôzne úrokové sadzby
úveru, ktoré sa vzťahujú na zmluvu o úvere, je fixná 32% ročne. Rovnako uviedol, že nie je správne
konštatovanie súdu prvej inštancie, podľa ktorého absentuje priemerná hodnota RPMN. V časti 3 ŠEISÚ

je jasne, určito a zrozumiteľne uvedené, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je
36,73%. Na základe týchto skutočností nie je možné podľa názoru žalobcu zmluvu o úvere považovať
za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca považoval za potrebné poukázať na to, že v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy neexistoval a nebol účinný žiadny všeobecne záväzný predpis, podľa ktorého by

bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a možno
teda vychádzať len z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru

zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. V tejto
súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005. Ďalej žalobca
uviedol, že dohoda o úrokovej sadzbe spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom, nemožno ju teda
považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako má žalobca
za to, že dohoda o úrokovej sadzbe nie je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru žalobcu preto

nebol daný žiadny dôvod na to, aby sa predmetná zmluva v časti odplaty za poskytnutý úver považovala
za neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správny.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a z
vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, kedy uviedol, že uzatvorená zmluva o
úvere je spotrebiteľského charakteru, že nespĺňa obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/
a y/ zákona o spotrebiteľských úveroch a teda, že podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľskýchúveroch sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a následne, že
mediačná dohoda je neplatná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku
spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa predmetného ustanovenia je

spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Často sa vyskytujúcou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXX2 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným napĺňa pojmové znaky spotrebiteľskej zmluvy.

6. Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru,
predovšetkým smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Zákon o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z. z. je svojím obsahom
transpozíciousmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESdoslovenskéhoprávnehoporiadku.

7. Vzhľadom na to, aby mal spotrebiteľ už v čase rozhodovania sa o ponuke spotrebiteľského úveru
čo najúplnejšiu a neskreslenú informáciu, zákon ustanovuje povinnosť poskytnúť v každej ponuke
informáciu, ktorá obsahuje úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, tzv. štandardné informácie. Ide predovšetkým o úrokovú sadzbu,

podrobnosti o poplatkoch zahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa, vrátane ich výšky, spojených
so spotrebiteľským úverom, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov,
dobu splatnosti spotrebiteľského úveru, v prípade spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby
na konkrétny tovar alebo službu, výšku predajnej ceny a výšku akejkoľvek zálohy, celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku splátok a podobne. Uvedenie týchto informácií nesporne uľahčí

porovnanie rôznych ponúk na trhu (viď dôvodová správa k zákonu č.
129/2010 Z.z.). Veriteľ alebo sprostredkovateľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím návrhu o spotrebiteľskom úvere poskytnúť
spotrebiteľovi na základe zmluvných podmienok ponúkaných veriteľom alebo požiadaviek spotrebiteľa
stanovené informácie. Túto povinnosť zákon zaviedol z dôvodu zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa

o ponúkanom spotrebiteľskom úvere.

8. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch
má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho
vyplývajú. Len v prípade dostatočného množstva informácií má možnosť spotrebiteľ ponuky na trhu

porovnať. Podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymedzené v ustanovení § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ povinnosti, vymedzené zákonom, nie sú dodržané, dôsledky
porušenia týchto povinností upravuje ustanovenie § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. s tým, že pokiaľ zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ (dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), písm. i/ (úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru), písm. j/ (ročnú percentuálnu mieru nákladov) a písm. y/ (priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver) poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Citované zákonné ustanovenie je súčasťou dôslednej
ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, keď
uviedol, že úverová zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, písm. i/, písm. j/ a

písm. y/ zákona o spotrebiteľských úveroch a správne vyhodnotil, že z dôvodu absencie obsahových
náležitostí sa následne poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre
právny dôsledok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, postačí, pokiaľ úverová zmluvy neobsahuje,
čo i len jednu z náležitostí stanovených v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. V danom prípade súd prvej
inštancie bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vyvodil nielen od skutočnosti, že v zmluve chýba údaj

o úrokovej sadzbe a priemernej hodnote RPMN, ale tiež zo skutočnosti, že zmluva neobsahuje údaj o
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9
ods. 2 písm. f/ zákona), ktoré skutočnosti nie sú žalobcom v odvolaní spochybňované.9. Ohľadne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 202,53 Eur ako trov mediačného konania, odvolací
súd súhlasí so záverom prvoinštančného súdu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa
mediačné konanie vôbec uskutočnilo. Zo strany žalobcu neboli predložené žiadne listiny, z ktorých by

vyplývalo,žetakétokonanieprebehlo,resp.žebyžalovanýzmarilmediačnékonanie.Taktiežnepredložil
žiadne relevantné dôkazy, ktorými by potvrdil uplatnený nárok spočívajúci v trovách mediačného
konania. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok
konania. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a
riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie a môže

strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Nie je úlohou súdu vyzývať strany
sporu na predloženie alebo označenie takých listinných dôkazov, aby jej zabezpečil úspech v spore.
Ak teda tvrdenie strany nie je dostatočne a hodnoverne preukázané predloženými dôkazmi, strana
neuniesla dôkazné bremeno a to má pre ňu za následok nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Preto súd prvej
inštancie postupoval správne, ak uplatnený nárok spočívajúci v trovách mediačného konania žalobcovi
nepriznal. Súčasťou zmluvy o úvere je aj mediačná dohoda, ktorú súd prvej inštancie správne posúdil

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany
dodávateľa, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané. Mediačná dohoda bola súčasťou VPPÚ, ktoré boli žalobcom vopred pripravené

ako formulárový typ zmluvy a žalovaný ako spotrebiteľ nemohol obsah VPPÚ žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Z čoho vyplýva, že mediačná dohoda nebola so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne
dojednaná. Takýmto postupom dodávateľ pri podpise základnej zmluvy už bez požiadavky spotrebiteľa
jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalšie zmluvné podmienky. Z vykonaného dokazovania je teda
zrejmé, že mediačná dohoda nebola individuálne dojednaná a z tohto dôvodu je potrebné ju považovať

za neprijateľnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné ju považovať
za neplatnú. Podľa citovaného ustanovenia sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách neplatné. Na základe neplatnej mediačnej dohody nebolo možné uskutočniť mediačné
konanie.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm.

k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Odvolací súd
nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, pritom je ale potrebné brať do úvahy aj skutočný

zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, obzvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch.
Žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré
má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre
zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to,
o aké zmluvné porušenie pôjde. Teda možnosť uplatnenia pokuty existuje pri akomkoľvek porušení

zmluvy (...v prípade porušenia svojich zmluvných povinností...), teda takéto ustanovenie v zmluve sa
vyznačuje neurčitosťou, a tým sa jedná o neurčitý okruh rôznych porušení zmluvných povinností, pričom
jej výška je pevne stanovená a to bez ohľadu na závažnosť, prípadne dobu trvania porušenia povinnosti.
Neprimeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty sa prejavuje aj v jej výške, kedy pokuta vo výške 312,- Eur
predstavuje viac ako 50% zo sumy poskytnutého úveru a to bez ohľadu na to, kedy dôjde k porušeniu

zmluvy, resp. akého porušenia zmluvnej povinnosti sa spotrebiteľ dopustil. Odvolací súd na doplnenie
uvádza, že dohoda o zmluvnej pokute nezodpovedá ani požiadavkám uvedeným v ustanovení § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia je možné dojednať zmluvnú pokutu len
v písomnej forme, a to v konkrétnej výške, v prípade že jej výška uvedená nie je, musí byť uvedený
spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta takto nebola dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluvná

pokuta nie je obsahovou súčasťou zmluvy o úvere, dojednanie o zmluvnej pokute uvedené len vo
všeobecných podmienkach nespĺňa zákonnú požiadavku písomnej formy zmluvy. Dojednanie sankcie
pre prípadné porušenie povinnosti a dojednanie o výške zmluvnej pokuty podľa názoru odvolacieho
súdu má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, dojednaním priamo v písomnej zmluve o spotrebiteľskomúvere. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecné zmluvné podmienky vyhotovené vo formulárovej podobe
nezohľadňujú individualitu dojednaného zmluvného záväzku. Spotrebiteľ nemôže ovplyvniť obsah takto
nastavených podmienok. Takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty nie je možné považovať za taký

právny prostriedok dojednania zmluvnej pokuty ako to má na mysli ustanovenie § 544 Občianskeho
zákonníka.

11. Z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou jednotlivých splátok vznikol žalobcovi nárok na úhradu
úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v zákonom stanovenej sadzbe v celkovej výške 48,38 Eur.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi viac ako bol povinný a to z
dôvodu, že poskytnutý úver je bez poplatkov a bez úrokov, pričom žalovaný zaplatil žalobcovi o 716,-
Eur viac. Z tohto dôvodu nárok na úhradu úroku z omeškania je pokrytý už celkovo uhradenou sumou
a z tohto dôvodu nemá žalobca už žiadny nárok na úhradu úroku z omeškania.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387

ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku vecne správny.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,
žalovanému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, trovy odvolacieho konania si neuplatnil
a tieto ani nevyplývajú zo spisu, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).