Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Reištetter

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8Csp/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116213222
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116213222.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu Intrum

C. E. E.. A.. O.., E. E. L. X, R., B.: XX XXX XXX, (predtým V. W. T. K.. E.., E. E. T. U.G. XX, L., B.: XX XXX
XXX), v konaní zastúpenom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava,
IČO: 37 927 795, proti žalovanej C. L., U.. XX. XX. XXXX, R. O. V. XXX/XXX, R. R., v konaní zastúpenej
JUDr. Zuzanou Oravcovu, advokátkou, so sídlom Skuteckého 12, Banská Bystrica, o zaplatenie 914,33
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 25,23 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcovi
vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 07. 2016 domáhal zaplatenia sumy
914,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 914,33 Eur od 19. 08. 2013
až do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou dňa 20. 12. 2010 uzavrel
zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2 577,60 Eur.

Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v štyridsiatich ôsmich mesačných splátkach po 55,26 Eur. Do dňa
podania žaloby uhradila žalovaná sumu vo výške 1 574,77 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila
svoje povinnosti riadne a včas splácať pôžičku, právny predchodca žalobcu ju dňa 07. 08. 2013 vyzval
na zaplatenie celej dlžnej sumy jednorazovo. Žalovaná dlží sumu vo výške 914,33 Eur, ktorí predstavuje
rozdiel medzi istinou vo výške 2 489,10 Eur a sumou prijatých splátok vo výške 1 574,77 Eur. K žalobe
pripojil žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky č. XXXXXXX, predžalobnú upomienku s doručenkou a
výpis splátkového kalendára.

2. Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 8Csp/8/2016 - 23 zo dňa 13. 09. 2016, voči
ktorému podala žalovaná odpor. V odpore namietala, že obchodné podmienky, ktoré by mali byť
súčasťouzmluvyopôžičke,neboliktejtozmluveprijejpodpisepredložené.Vyplývatoajzlistuprávneho
predchodcu žalobcu zo dňa 30. 12. 2010, v ktorom je uvedené, že sa jej oznamujú uzavretie zmluvy
a zasielajú aj obchodné podmienky. Žalovaná sa ako spotrebiteľ teda nemala možnosť oboznámiť s
ustanoveniami, na základe ktorých má plniť, a teda jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej

namietala skutočnosť, že zmluva o pôžičke neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej
len zákon o spotrebiteľských úveroch), konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom.Zmluva o pôžičke je preto bezúročná a bez poplatkov. Keďže žalovaná zaplatila už sumu 1 574,77
Eur a bola jej poskytnutá pôžička vo výške 1 600,00 Eur, je povinná zaplatiť právnemu predchodcovi
žalobcu len sumu vo výške 25,23 Eur a vo zvyšku navrhla, aby súd žalobu zamietol. K odporu pripojila

list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 30. 12. 2010 a rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, na
ktoré poukázala v odpore.

3. Podaním doručeným súdu dňa 01. 12. 2016 právny predchodca žalobcu a žalobca súdu oznámili, že
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 10. 2016 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na

spoločnosť B. C. E. E.. A.. O.., ktorá so vstupom do konania súhlasila. V časti zaplatenia sumy 25,23 Eur
zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaná dňa 30. 11. 2016 zaplatila uvedenú sumu na účet žalobcu. Vo
zvyšku trval na podanej žalobe. Zároveň „nový“ žalobca súhlasil aj s tým, aby súd vo veci dňa 02. 12.
2016 konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, súhlasil so skrátením lehoty na prípravu na pojednávanie a
svoju neúčasť ospravedlnil. Uznesením č. k. 8Csp/8/2016 - 70 zo dňa 01. 12. 2016 súd pripustil zmenu
subjektu na strane žalobcu. Na výzvu súdu, aby predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, uviedol,

že postúpenie pohľadávky a aktívnu legitimáciu v spore preukázal listom - oznámením o postúpení
pohľadávky, ktorý zaslal žalovanej a ktoré v konaní predložil.

4. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovanej a jej

právnej zástupkyne, ktorá súhlasila aj so skrátením lehoty na prípravu na pojednávanie. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil:

5. Skutkový stav týkajúci sa čerpania finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke ako aj
ich splácanie žalovanou je nesporný a vyplývajúci z predložených listinných dôkazov - zmluvy o

pôžičke a výpisu splátkového kalendára. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 20. 12.
2010 zmluvu označenú ako zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 1 600,00 Eur. Právny predchodca žalobcu so žalovanou sa dohodli na
štyridsiatich ôsmich splátkach po 55,26 Eur mesačne. Celková suma, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, bola
vo výške 2 577,60 Eur. V zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28,99 %,

priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 20,68 % a ročná úroková sadzba vo
výške 28,99 %. Žalovaná pôžičku riadne a včas nesplácal a celkom uhradila sumu vo výške 1 574,77
Eur a po podaní žaloby sumu vo výške 25,23 Eur, t. j. celkom sumu vo výške 1 600,00 Eur. Dňa 07. 08.
2013 došlo vyhláseniu splatnosti dlhu a k výzve na zaplatenie dlhu.

6.Právnypredchodcažalobcumalžalobcovipostúpiťpohľadávkuvočižalovanémuzmluvouopostúpení
pohľadávok zo dňa 18. 10. 2016, ktorú v konaní žalobca (napriek výzve súdu) nepredložil. Žalobca
v konaní predložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 10. 2016, ktorého obsahom je
oznámenie právneho predchodcu žalobcu, že bola na žalobcu postúpená pohľadávka zo zmluvy vo
výške 1 095,88 Eur. K tomu predložil aj podací hárok č. Y. o rozpise zásielok, na ktorom je uvedené aj

meno žalovanej s číslom zásielky A. E..

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

9. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného

odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.11. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Súd podľa vyššie citovaných ustanovení konanie v časti o zaplatenie 25,23 Eur s príslušenstvom
pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavil.

14. Vo zvyšku súd predtým, ako skúmal, či zmluva o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 20. 12. 2010 má všetky

náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, skúmal vecnú legitimáciu žalobcu na podanie
žaloby. Žalobca v žalobe tvrdil, že mu zo strany právneho predchodcu bola postúpená pohľadávka na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 10. 2016, ktorú v konaní ani napriek výzve súdu
nepredložil. Na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a k návrhu priložil len oznámenie o postúpení
pohľadávky, ktoré malo byť žalovanej doručované, k čomu ako listinný dôkaz žalobca predložil podací
hárok č. Y..

15. Súd konštatuje, že z podacieho hárku č. Y. nevyplýva, čo bolo žalovanej doručované (t. j. či skutočne
šlo o oznámenie o postúpení pohľadávky) a či uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
žalovanej aj skutočne doručené, teda či sa žalovaná vôbec dozvedela, že pohľadávka zo zmluvy bola
postúpená právnym predchodcom ako postupcom na žalobcu ako postupníka.

16. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa
(postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení
a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa

nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto
postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.
Pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník nie je postúpením vo
svojom právnom postavení dotknutý, je však povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení
pohľadávky dozvedel. Keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez

vedomia dlžníka, zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia
aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon
neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia, preto stačí, ak sa postúpenie pohľadávky oznámi
akýmkoľvek spôsobom, nevyhnutú však je, aby sa dlžník vôbec dozvedel, že má plniť novému veriteľovi.

Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník
môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Postupca je povinný takéto plnenie prijať,
ale po prijatí plnenia je pôvodný veriteľ povinný vydať ho novému veriteľovi (postupníkovi).

17. V prejednávanej veci žalobca ako postupník nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej

by vyplývala jeho aktívna vecná legitimácia podať návrh voči žalovanej. Z listinných dôkazov vôbec nie
je zrejmé, aká pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená, pretože v oznámení o postúpení
postúpená suma nie je totožná so sumou, zaplatenia ktorej sa žalobca v konaní domáha. Nie je
potom vôbec možné zistiť, či voči žalovanej - dlžníkovi mohli nastať účinky postúpenia pohľadávky.
Súd nespochybňuje, že dlžníkovi nie je potrebné predložiť zmluvu o postúpení pohľadávok, pretože

ani nie je účastníkom takéhoto právneho úkonu, avšak následky tohto úkonu sa ho týkajú (týkajú sa
jeho postavenia), a preto aj samotný zákon vyžaduje, aby bol o postúpení pohľadávky upovedomený
postupcom v akejkoľvek forme. Podľa názoru súdu sa však upovedomenie o postúpení pohľadávky
musí dostať k dlžníkovi takým spôsobom, aby si bol vedomý toho, že došlo k zmene v osobe
veriteľa a svoju pohľadávku má plniť niekomu inému. V tejto veci žalobca nepreukázal, že by bola

žalovaná upovedomená o postúpení pohľadávok takým spôsobom, aby vedela, komu má plniť. Žalobca
nepreukázal, že upovedomenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej skutočne doručené, pretože
takéto jeho tvrdenia z podacieho hárku priloženého k návrhu nevyplývajú.

18. Vzhľadom na uvedené má samotný súd pochybnosti o tom, kto je veriteľom žalovanej, pretože

žalobca ani súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej by vyplývalo, čo bolo jej
predmetom a či skutočne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky
vočižalovanej.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácieniejerozhodujúce,čianazákladečohosaurčitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno - právneho vzťahu,ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho
hmotno - právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak

vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno - právnej povinnosti (žalovaný), nie je
nositeľom hmotno - právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. X V. XXX/XXXX)

19. Keďže žalobca, nepreukázal, že je veriteľom žalovanej a že je nositeľom hmotno - právnych

oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný návrhom uplatnený nárok, nie je vo veci
potrebné skúmať, či zmluva o pôžičke č. XXXXXXX má alebo nemá všetky náležitosti v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch a či bola uzavretá v písomnej forme.

20. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nebol aktívne
legitimovaný na podanie návrhu, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

21. Súd v tomto smere poukazuje aj na konštantný právny záver v obdobných veciach vedených
Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. XC/XX/XXXX (na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX), sp. zn. XC/XXX/XXXX (na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/
XXXX) či sp. zn. XC/XXX/XXXX (na Krajskom súde v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 02. 12. 2016

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.