Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812214827
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812214827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava,
IČO: 36 854 140, zast. JUDr. Branislav Zuberec, advokát, AK Michalská č. 9, Bratislava, proti
žalovanému: J. P., V.. XX.XX.XXXX, P. V. X. Č.. XXX, B.. Č.. P. C.. XX. V. XXXX/XX, Y.Š., o zaplatenie
sumy 1.943,16 Eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.584,95 Eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania
zo sumy 1220,63 Eur od 06.10.2011 do zaplatenia a úrokom 25% ročne zo sumy 17,66 Eur od
01.10.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 73,53 Eur pozostávajúce z pomernej

časti zaplateného súdneho poplatku a vo výške 134,76 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
žalobcu, to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.943,16 eur, spolu s úrokom
z úveru zo sumy 1220,63 eur vo výške 15,80 % ročne od 18.10.2012 až do zaplatenia, s úrokom
z omeškania zo sumy 1220,63 eur vo výške 9,5% ročne od 18.10.2012 až do zaplatenia, úrokom z
omeškania zo sumy 511,74 eur vo výške 9,5 % ročne od 18.10.2012 až do zaplatenia a úrokom zo

sumy 17,66 eur vo výške 25 % ročne od 01.10.2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že žalobca prebral na základe § 59 ods. 4 a ods. 5 Obchodného zákonníka
všetky práva a povinnosti Československej obchodní banky, a.s., pobočky zahraničnej banky v SR
( ďalej len „pôvodný veriteľ“ ) vzniknuté do 31.12.2007. Žalovaný si u žalobcu otvoril účet na základy
Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda dňa 18.05.2007. Predmetom zmluvy
bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava ich vzájomných práv a povinností. Žalobca zároveň
so žalovaným uzatvoril Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere dňa 18.05.2007, podľa ktorej poskytol

žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 100.000 Sk. Nakoľko žalovaný úver nesplácal riadne a včas a
to ani potom čo mu bola zaslaná posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 27.03.2011, žalobca
úver zosplatnil ku dňu 20.08.2011 a vyzval žalovaného na zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky.
Žalovaný dlh neuhradil ani po zaslaní pokusu o zmier zo dňa 23.10.2012.

Dlžná suma je vo výške 1.925,50 Eur a pozostáva z istiny úveru vo výške 1220,63 eur, vyčísleného
úroku z úveru vo výške 351,98 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 193,13 eur a poplatkov vo

výške 159,76 eur. Istina je ďalej úročená v súlade s úverovými podmienkami úrokom z úveru vo výške
15,80% a úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne. Úroky a poplatky v celkovej sume 511,74 eur
(úrok:351,98Eurapoplatok:159,76Eur)súúročenéúrokomzomeškaniavovýške9,50%ročne.Kudňu30.09.2012 bol na bežnom účte debetný zostatok vo výške 17,66 eur, ktorý je úročený 25% - debetnou
úrokovou sadzbou. Žalovaný je povinný zaplatiť aj túto dlžnú sumu na základe Zmluvy o bežnom účte.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
ČSOB spotrebiteľskom úvere, zmluva o bežnom účte a balíku produktov ČSOB pohoda, Obchodnými
podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery ( ďalej len „Obchodné podmienky„ ), výpisom z účtu,
výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky, oznámením o zosplatnení úveru, pokusom o zmier zo dňa
23.10.2012, písomným vyjadrením žalobcu, výpoveďou žalovaného, prehľadom úrokových sadzieb a

zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzatvorili dňa 18.05.2007 zmluvu o bežnom účte a balíku
produktov a služieb ČSOB Pohoda. Žalobca sa zaviazal dňom 18.05.2007 pre žalovaného ako majiteľa
účtu zriadiť a viesť bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné
prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte s tým,

ževprípadezmluvnenepovolenéhoprečerpaniapeňažnýchprostriedkovuloženýchnaúčtebankaúročí
vzniknutý zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlásenou bankou. Podľa čl. IV. Povolené prečerpanie
sa banka zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného
prečerpania účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok banky na poskytnutie povoleného
prečerpania účtu uzatvorí banka s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Podľa

čl. V. bod 2. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky ČSOB, Podmienky vedenia
bežného účtu a Podmienky pre vydanie a používania platobnej karty. Majiteľ účtu vyhlasuje a potvrdzuje
svojim podpisom zmluvy, že sa pred pod podpisom zmluvy s nimi oboznámil a súhlasí s ich obsahom.

Žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník dňa 18.05.2007 uzatvorili zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom

úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pripúšťa, že žaloba navrhovateľa je oprávnená. Niekedy v roku
2007 zoral úver a ten riadne splácal do doby, kým sa nedostal do finančných problémov. Úver bol vo
výške 100.000,- Sk, z ktorého asi polovicu splatil. T. č. je nezamestnaný.

V zmysle čl. I. zmluvy, banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky formou
spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100.000,- Sk, úver bol poskytnutý bez uvedenia účelu
a úver mal byť poskytnutý bankou prevodom peňažných prostriedkov na tam uvedený účet dlžníka.

Podľa čl. IV. zmluvy, vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročená pevnou úrokovou
sadzbou vo výške 15,80% p.a., ročná percentuálna sadzba nákladov na spotrebiteľský úver predstavuje
22,14% p.a.

V čl. V. zmluvy, sa žalovaný ako dlžník zaviazal splácať úroky a istinu v 60 mesačných anuitných

splátkach vždy 20. deň v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2007 a posledná splátka bude
splatná dňa 20.05.2012, pri mesačnej výške splátky 2425,- Sk , pričom posledná splátka bude
vypočítaná bankou na základe priebehu splácania.

Zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania dlžníka so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto

zmluvy úrok z omeškania vo výške 15% ( čl. VI. zmluvy ).

Podľa čl. VIII. zmluvy, súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery
platné ku dňu podpisu tejto zmluvy, Všeobecné obchodné podmienky a Poistné podmienky. Dlžník
je povinný dodržiavať ustanovenia vyplývajúce z tejto zmluvy, Z Obchodných podmienok, z VOP a

Poistných podmienok, s ktorými bol oboznámený a podpisom tejto zmluvy s nimi vyslovuje svoj súhlas.
Ich akékoľvek porušenie alebo neplnenie sa pokladá za porušenie zmluvy podstatným spôsobom.

Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami ( čl. X zmluvy ).

Podľa čl. 1 bod 1.1 Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery ( ďalej len „Obchodné
podmienky“ ), banka poskytuje svojim klientom spotrebiteľské úvery v súlade so zákonom o
spotrebiteľských úveroch. Banka v súlade s § 273 Obchodného zákonníka vydáva tieto Obchodnépodmienky, určujúce niektoré časti obsahu zmluvy. Odlišné ustanovenia v zmluve majú prednosť pred
znením týchto Obchodných podmienok.

Podľa čl. 3 bod 3.1 Obchodných podmienok, banka poskytne dlžníkovi po splnení podmienok
stanovených v zmluve peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu dohodnutého
v zmluve. Spôsob čerpania úveru je dohodnutý v zmluve. Banka povolí čerpanie úveru po splnení
podmienok stanovených v Obchodných podmienkach a v zmluve.

Podľa čl. 4 bod 4.1 a 4.2. Obchodných podmienok, vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou
úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. Dlžník sa zaväzuje uhradiť príslušný úrok v súlade so zmluvou
a ustanovením bodu 5. Ak nastane omeškanie so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy, je
banka oprávnená účtovať z dlžnej sumy úrok z omeškania vo výške, ako je dohodnuté v zmluve.

V zmysle čl. 5 bodu 5.1 a 5.2 Obchodných podmienok, poskytnuté peňažné prostriedky vrátane

príslušenstva klient vráti v splátkach dohodnutých v zmluve. Poskytnuté peňažné prostriedky a úroky
klient spláca ku dňu splatnosti.

Dlžník je povinný zabezpečiť ku dňu splatnosti ktorejkoľvek mesačnej splátky alebo inej pohľadávky
banky súvisiacej s úverom dostatok peňažných prostriedkov na účte, z ktorého sa úver spláca ( čl. 5

bod 5.7 Obchodných podmienok ).

Podľa bodu 9.1. písm. d) Obchodných podmienok, v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená
alebo vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá a ktoré môžu podľa
posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov klienta najmä nastane omeškanie so

splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo zmluvy voči banke, resp. z iného právneho vzťahu voči
inému subjektu, ktorý mu poskytol úver, bude porušený, potom je banka kedykoľvek oprávnená vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru písomným oznámením banky odoslaným dlžníkovi, v ktorom bude deň
predčasnej splatnosti oznámený.

Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že celkový dlh žalovaného predstavuje celkovo sumu 1.943,16
eur, z toho istina bola v sume 1.220,63 eur, úrok v sume 351,98 eur, úrok z omeškania v sume 193,13
eur a poplatky 159,76 eur.

Podľa prehľadu úrokových sadzieb žalobcu pre fyzické osoby - občanov pri nepovolenom prečerpaní

výška debetnej úrokovej sadzby predstavovala výšku 25%, ktorá bola uvádzaná v % p.a., teda ročne.

Výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 27.03.2011 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu
vrátane príslušenstva vo výške 343,19 eur, že v opačnom prípade pristúpi k zosplatneniu daného
kontraktu a začne súdne vymáhať dlžnú čiastku.

Listomoznačenýmakooznámenieozosplatneníúveruzodňa05.10.2011žalobca žalovanémuoznámil,
že vzhľadom ku skutočnosti, že je naďalej v omeškaní s plnením svojich záväzkov, vyhlásil svoju
pohľadávku z jemu poskytnutého úveru dňom 20.08.2011 za splatnú a zároveň ho vyzval na zaplatenie
celej dlžnej sumy 1.567,29 eur.

Žalobca posledným pokusom o zmier zo dňa 23.10.2012 žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 2.049,91 eur pozostávajúcej z istiny úveru vo výške 1220,63 eur, úroku za úver vo výške
351,98 eur, úroku z omeškania vo výške 193,13 eur, ďalších poplatkov vo výške 159,76 eur a debetného
zostatku vo výške 17,66 eur a to v lehote 7 dní od doručenia výzvy.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúrokyvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby

na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve

vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva
z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným boli
uzavreté dve zmluvy a to zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o bežnom účte.

Nepochybnezmluvyuzavretémedzižalobcomažalovanýmobežnomúčteaospotrebiteľskomúveresú
teda spotrebiteľskými zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade
aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občianskyzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že predmetné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné
na nich aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktorá
vykazujú známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú
zároveň zmluvami spotrebiteľskými, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,

ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi zo zmlúv tak ako boli uplatnené žalobcom.

Čo sa týka zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, súd mal za preukázané,

že na predmetnom účte vznikol debet vo výške 17,66 eur, preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie
tejto sumy a v zmysle príslušných dojednaní zmluvy aj na zaplatenie debetného úroku z dlžnej sumy
vo výške 25% ročne od 01.10.2012 do zaplatenia, teda v časti pohľadávky z titulu porušenia zmluvy o
bežnom účte považoval nárok za dôvodný v celom rozsahu.

Druhou pohľadávkou uplatnenou žalobcom je pohľadávka z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd
mal za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur), ktorý
mal za dohodnutých podmienok splatiť. Keďže ho žalovaný riadne a včas nesplácal, žalobca zosplatnil
predmetný úver ku dňu 20.08.2011. Žalobcom uplatňovaná pohľadávka z titulu neuhradenej istiny úveru
je v celkovej sume 1220,63 eur. Zo strany žalovaného nedošlo ani k čiastočnej úhrade taktu vyčísleného

nedoplatku a súd preto považoval nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný.

Ďalšom uplatňovanou sumou je nárok na vyčíslený úrok z úveru. V tejto súvislosti sa súd zaoberal
výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý v zmysle zmluvy bol dojednaný na 15,80% ročne. Úroková
miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (máj 2011) spotrebiteľský úver od 1 do 5

rokov činila úrok 11,70 % p.a..

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnutéúroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov presahujúcej úrokovú mieru v bankách o 4%
ročne za platne dojednanú a v časti vyčísleného úroku z úveru v sume 346,66 eur považoval rovnako
nárokžalobcuzadôvodný,nakoľkokudňuzosplatneniaúverudlžnásumapredstavovalasumu1.567,29
- 1220,63 (istina) = 346,66 eur.

Pokiaľ ide o tretiu zložkou tvoriacou žalovanú istinu, túto tvorí suma 193,13 eur predstavujúca vyčíslený
úrok z omeškania ku dňu 17.10.2012. Okrem toho, že žalobca uviedol, že od 17.10.2012 si naďalej
uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške t.j. 9,5% ročne, súd nemal za preukázané, že aj vyčíslený
nárok na úrok z omeškania vo výške 193,13 eur bol vyúčtovaní pri použití úrokovej sadzby 9,5% ročne
a preto súd v tejto časti považoval nárok žalobcu za nedôvodný.

Poslednou zložkou uplatňovanej nároku je sume 159,76 eur predstavujúca poplatky v zmysle
Obchodných podmienok a zmluvy, ktoré žalobca vôbec nešpecifikoval a ani z predložených listinných
dokladov sa súdu nepodarili zistiť, z čoho táto suma pozostáva. Súd preto dospel k záveru, že ani v
tejto časti uplatneného nároku nedošlo k uneseniu dôkazného bremena žalobcom a nárok žalobcu je
v tejto časti nedôvodný.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere na
zaplateniesumy1.584,95eur,pozostávajúcejzistiny1220,63eur,úrokuzúveru346,66euradebetného
zostatku 17,66 eur, spolu 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 1220,63 eur od 6.10.2011 do zaplatenia a
z titulu zmluvy o bežnom účte zaviazal žalovaného na zaplatenie debetného úroku vo výške 25 % ročne

zo sumy 17,66 eur od 01.10.2012 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. V tomto konaní bol úspešnejší žalobca, keď mu vznikol nárok na náhradu trov
konania podľa pomeru jeho úspechu v rozsahu 81,56% k pomeru úspechu žalovaného v rozsahu
18,44%, (81,56 - 18,44 = 63,12%) teda vo výške 63,12% z celkových jeho uplatnených trov konania.

Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh vo výške
116,50 Eur, pričom pomerná časť, t. j. 63,12% predstavuje sumu 73,53 Eur a trov právneho zastúpenia v
sume 213,50 eur, pričom pomerná časť predstavuje sumu 134,76 eur, na náhradu ktorých súd zaviazal
žalovaného.

Trovy konania právneho zastúpenia vyčíslených právnym zástupcom žalobcu v sume 213,50 eur podľa
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
( ďalej len ,,vyhláška“), pozostávajú z týchto úkonov:

Tarifná odmena v sume 195,19 eur vrátane DPH podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a - prevzatie

a príprava zastupovania rok 2012 ......................................................... 81,33 eur
- písomné podanie na súd - žalobný návrh zo dňa 17.12.2012 ............................. 81,33 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 18,31 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok
2012 - 2 x 7,63 eur.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.