Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Csp/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200419
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8518200419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom, spotrebiteľskom

spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. , so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35
792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810
11 Bratislava, P.O.BOX 41, IČO: 47 233 516 proti žalovanej: C. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. č.
XXX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 534,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 319,80 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
19.11.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,65 % s tým, že ich výšku
určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.3.2018 žiadal zaviazať žalovanú k zaplateniu sumy 534,48
eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodni tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 10.2.2015 zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX na základe ktorej vyplatil žalovanej sumu 510 eur, žalovaná
úver riadne a včas nesplácala, dostala sa do omeškania už s úhradou splátky č. 6 o viac ako 3 mesiace a

to napriek predchádzajúcemu upozoreniu na uplatnenie práva veriteľa podľa 565 Obč. zák. Oznámenie
o uplatnenie tohto práva bolo žalovanej doručené 3.11.2015, k strate výhody splátok došlo 19.11.2015.
Celková suma dlhu žalovanej predstavuje súčet neuhradených splátok 534,48 eur, žalovaná uhradila
celkovo 139,20 eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a
následne aj celej zosplatnenej sumy vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 8 ods. 1
zmluvy vo výške 0,04 % denne zo sumy 534,48 eur od 19.11.2015 do zaplatenia. Žalobca si uplatňuje
len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 534,48 eur od 19.11.2015 do

zaplatenia s tým, že pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu dosiahnu sumu poskytnutého
úveru 510 eur, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5,05 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 534,48 eur do zaplatenia.

2. Žalobca ako dôkazy označil a pripojil listiny - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva
o revolvingovom úvere z 10.2.2015, Oznámenie veriteľa, Zmluvné ustanovenia, prehľad platieb,
oznámenie o zosplatnení z 27.10,2015, doručenku o doručení zosplatnenia zo dňa 3.11.2015, pokus

o zmier z 23.11.2015.

3. Na výzvu súdu žalobca ozrejmil, že žalovaná sumy 534,48 eur pozostáva z nesplatenej istiny 401,88
eur, úrokov 132,60 eur. Rozdiel medzi poskytnutou čistkou 510 eur a vyplatenou čiastkou 459 eur vsume 51 eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru v zmysle čl. 6. Žalovaná uhradila sumu 139,20
eur, ktorú žalobca na istinu 108 eur na úroky 31,20 eur. Súčasne doložil prehľad platieb žalovanou
a jej kartu klienta.

4. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami, uznesením ju v zmysle § 167 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) vyzval aby sa k návrhu vyjadrila, súčasne
ju poučil o jej procesných právach a s dôrazom na ustanovenie § 292 § C.s.p.. Uvedené listiny boli
žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 21.5.2018.

5. Žalovaná sa k žalobe a prílohám nevyjadrila, nevyužila žiadne prostriedky procesnej obrany,
nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov.

6. Keďže predmetom konania neprevyšuje sumu 1 000 eur, ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné súd v súlade s § 297 písm. b/ C.s.p. mal za to, že vo

veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, preto dňa 10.7.2018 zverejnil na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu oznam, že dňa 6.11.2018 bude vo veci účastníkov vyhlásený rozsudok a následne tento
v uvedený deň aj vyhlásil.

Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov doložených žalobcom na základe čoho ustálil

tento skutkový stav:

7. Strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere žalovaná ju podpísala dňa 6.2.2015 žalobca
dňa 10.2.2015 (č.l. 10-13 spisu) na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo
výške 510 eur. Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalovaná sa zaviazala splatiť úver

42 mesačnými splátkami, po 16,04 eur, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 724,68 eur ,
predpokladanou RPMN 25,74 %, schválenou 25,58 %, ročnou úrokovou sadzbou 17,69 %, priemernou
RPMN za úver 36,30 %, poskytnutou čiastkou revolvingu 510 eur, poplatkom za poskytnutie úveru
51 eur. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený
ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru je rozdelené vertikálne na 16 časti, s možnosťou

vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a revolvingovom úvere, jeho výške, s odkazom na
úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach (bod 14) a priestor pre podpis dlžníka, spoludlžníka 1,
2, miesto a dátum podpisu.

8. Strany sporu v rovnaký deň uzatvorili aj Dohodu o poskytovaní služieb, nároky z tejto dohody si však

žalobca v súdnom konaní neuplatňuje.

9. Na základe predmetnej úverovej zmluvy žalobca vyplatil žalovanej sumu 459 eur (čl. 23 spisu).
Žalovaná úver riadne nesplácala, zaplatila 5 splátok po 27,84 eur, celkovo sumu 139,20 eur. Listom
zo dňa 27.10.2015 žalobca úver zosplatnil, čo oznámil žalovanej listom, ktorý jej bol doručený dňa

3.11.2015.

Právne posúdenie vecí:

10. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.13. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 od. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

17. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

18. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

22. Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo

určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výška

úrokov z omeškania a poplatku z omeškanie ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.27.SystémochranyzavedenýSmerniceRady4.93/13/EHSz5.apríla1993,ktorábolaimplementovaná
do Slovenského právneho poriadku vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o

úroveň informovanosti (rozsudok Banco Espanol de Crédito).

Vzhľadom na uvedené súd právne uzatvára:

28. Predmetom konania je nárok žalobcu na plnenie t.j. na zaplatenie istiny 534,48 eur, zmluvnej

pokuta a úrokov z omeškania.

29. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere má spotrebiteľský charakter . Úverová zmluva
je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej
stane je tiež nepochybné, že žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá pri
uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,

teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky
úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru.
Predmetnýzáväzkovo-právnyvzťahje založenýspotrebiteľskouzmluvou,ktorájeregulovanáosobitnou
právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku ( citované ustanovenia § 52 a násl.) a zákone

o spotrebiteľských úveroch ( 129/2010 Z.z. ).

30. Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo

zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je
nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu

terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

31. Súd zastáva názor, že predmetná úverová zmluva neobsahuje zákonom vyžadované obsahové
náležitosti a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi obligátorné náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. patrili údaje
§ 9 ods. 2 písm. c/ adresa predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, §
9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru ako aj údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, t.j. výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od
rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu toho ktorého úveru.

32. Zmluva uzavretá stranami sporu dňa 10.2.2015 neobsahuje údaj o adrese predajcu na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať
uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jeho ďalších identifikačných údajov, oni
označenie VFA (viazaný finančný agent). Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.

z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, aby adresa predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v
prípade žalobcu ako nebankového subjektu pôsobiaceho na území celého Slovenska prostredníctvom
pobočiek nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom
niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. Ani samotná zmluva zo dňa 10.2.2015

nebola uzatvorená v sídle žalobcu , ale v Starej Ľubovni. S neuvedením tejto náležitosti zákon č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1písm. b) spájal
sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.33. Rovnako v zmluve chýba údaj o dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedených počet splátok (42) avšak v zmluve nie je
uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok ani termín konečnej splatnosti, resp. doba trvania zmluvy.

Dátum prvej a ani poslednej splátky v zmluve nie je uvedený. Zo zmluvy teda nevyplýva presný termín
splatnosti prvej splátky ako aj nasledujúcich splátok. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok ,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy)

34.Ďalšounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúverevzmysleustanovenia§9ods.2písm.k/zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bolo uvedenie
výšky, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo teda výšku splátky určiť len
jednou sumou bez rozlíšenia istiny, úrokov a poplatkov. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok ,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). V zmluve je uvedený len údaj

o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny, úroku a iných poplatkov.
Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé rozčlenenie každej splátky na istinu, úroky a iné poplatky,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami súdu predložený nebol.

35. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné
spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky,
prípadne na iné obchodné podmienky, či ako v súdenom prípade Oznámenie veriteľa (čl.3 spisu) je však
potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v

texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných
podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o adrese predávajúceho
na ktorej možno uplatniť reklamáciu, termín konečnej splatnosti úveru, termín splatnosti jednotlivých
splátok, akoajrozpis splátokistinyúrokovainýchpoplatkov, všakniejemožnépovažovaťzavedľajšie,
menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto

potrebnétietoúdajeuviesťpriamovtextezmluvy,abybolazabezpečenáistota,žedruhýúčastníkzmluvy
sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto spôsobe
započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide
totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.

36. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ
legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou
starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v
pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi
na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník

musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý
vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej
úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského
úveru.

37. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom
Súdny dvor Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016 je potrebné uviesť, že podľa
tohto rozhodnutia čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská
republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny
splátokistiny,úrokovaichpoplatkov.RozhodnutievydanévoveciC-42/15mácharakterprejudiciálneho

rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom
nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú
rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohouprejudiciálnehorozsudkuniejerozhodnúťspor,aleibaposkytnúťvnútroštátnemusúdutakývýkladpráva
únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

38. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a
metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie ,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu unijového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde

existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné
zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským
štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty

nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia

smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to , že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej
úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský
štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá
za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie , resp. sprísnenie

trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení . To znamená, že smernica
nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je
logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo
načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a
preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej , resp. nesprávne prebratej smernice žiadna

povinnosť. Žalovanejakospotrebiteľovi niejemožnéuložiťpovinnosťzaplatiťzmluvnedohodnutéúroky
a poplatky len na základe ustanovení smernice č. 2008/48 keď vnútroštátna právna úprava účinná v
čase uzavretia úverovej zmluvy ukladala povinnosť v zmluve rozčleniť splátky na istinu, úroky a poplatky
pod sankciou bez úročnosti a bez poplatkovosti úveru. Žalovanou získaný úver v zmysle platnej
a účinnej vnútroštátnej právnej úpravy v čase uzavretia úverovej zmluvy sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 45/2012 z 24.6.2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade
akejkoľvek problematiky tkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad,
ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.“ Obdobný právny názor bol vyslovený napr. v rozhodnutiach KS
Prešov sp. zn. 21Co/104/2016 z 30.3.2017, KS Trenčín sp. zn. 27Co/36/2017 z 28.8.2017, KS Žilina

sp. zn. 11Co/164/2017 z 27.6.2017.

39. Keďže súd ustálil, že zmluva o úvere je v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. bez úrokov a bez poplatkov má žalobca nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej
sumy, t.j. 319,80 eur (poskytnutá suma 459 eur mínus úhrady 139,20 eur). V konaní nebolo sporné,

že zo strany žalobcu bola žalovanej vyplatená suma 459 eur, z ktorej žalovaná splatila 139,20 eur,
táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom spochybnená. Preto súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy
319,80 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

40. Súd zdôrazňuje, že Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere

spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho
účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

41. Žalobca žiadal priznať aj zmluvnú pokutu 0,04 % denne zo sumy 534,48 eur v zmysle čl.
8.1 zmluvy. Súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3 Obč. zák. má za to, že táto zmluvná

podmienka - dohoda o zmluvnej pokute, medzi stranami sporu nebola individuálne dohodnutá. Z
obsahu predmetného bodu vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu v
konkrétnej presne špecifikovanej výške. Súd má za to, že ide o text predtlačený vopred naformulovaný,
bez možnosti, aby mohol do textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť dlžník. Zmluvná pokutaje osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť osobitne individuálne medzi stranami vždy dohodnutý.
Sankcia vo forme zmluvnej pokuty, uvedené v neprehľadnom texte zmluvy v bode 8.1 nenapĺňa zákonnú
požiadavku písomného dojednania v zmysle § 544 ods. 2 Obč. zák. Vzhľadom na charakter dojednania

a začlenenia v texte právneho úkonu, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta
nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve
takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však
nemožno hovoriť v prípade, keď si spotrebiteľ zvoli určitú formu záväzku, avšak musí prijať celý súbor
opatreníadojednaníustanovenýchvzmluve,minimálneichnemôževylúčiť.Zároveňjepotrebnéuviesť,

žeOznámenieveriteľaneobsahovaloúdajozmluvnejpokute,akosankciu zaomeškaniesavuvedenom
formulári uvádza úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Spotrebiteľ je tak zo strany dodávateľa
zavádzaný a môže sa mylne domnievať, že jedinou sankciou za omeškanie je práve úrok z omeškania.
Uvedené ustanovenie jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku
v prípade omeškania. Neprimeraná je aj výška zmluvnej pokuty 14,6 % ročne za stavu, kedy sadzba
zákonného úroku z omeškania sa pohybuje okolo hodnoty 5 % ročne. Z uvedených dôvodov súd nárok

uplatnený žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

42. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od 19.11.2015 do zaplatenia.

43. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa ustanovenia §

563 Obč. zák. je vznik omeškania v spojení s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je
teda, kedy nastala splatnosť. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzko - právneho vzťahu sa
dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní deň nasledujúci po dní, kedy bola veriteľom o
plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Žalobca listom zo dňa 27.10.2015
požiadal žalovanú o úhradu dlžných splátok v lehote 15 dní od doručenia oznámenia. Oznámenie bolo

žalovanej doručené dňa 3.11.2015, po uplynutí 15 dní sa žalovaná dostala do omeškania, teda dňom
19.11.2015 bola žalovaná v omeškaní.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že žalovaná sa dňom 19.11.2015 dostala do omeškania,
výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 19.11.2015 bola 0,05 % úrok

z omeškania v sadzbe 5,05 %, preto súd zaviazal žalovanú k úhrade úrokov z omeškania v sadzbe
5,05 % ročne od 19.11.2015 do zaplatenia z priznanej sumy t.j. 319,80 eur a v prevyšujúcej časti žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Trovy konania

45. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Pri žalovanej sume 534,48 eur mal žalobca úspech v sume 319,80 čo je 59,83 % úspešnosť,
žalovaná v sume 214,68 eur, čo 40,17 % úspešnosť, z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu
prevyšoval úspech žalovanej o 19,65 % a v takom pomere má žalobca právo na náhradu trov konania
od neúspešnejšej žalovanej. Výšku trov konania určí po právoplatnosti veci samej vyšší súdny úradník

tunajšieho súdu samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.