Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917207539
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7917207539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci Ž. Ľ. U., W., J.. N.. Š. XXX/XXX,
zastúpenej JUDr. Tomášom Jánošíkom, advokátom, Advokátska kancelária, Trebišov, Hviezdoslavova
1018, proti žalovanej Z. T., zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdková 36,
IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 14C/2/2017-71 z
25.9.2017 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovaná má nárok na

náhradu 100 % trov konania proti žalobkyni.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobkyňa žalobou, doručenou mu 24.4.2017, opravenou
písomným podaním, doručeným mu 26.6.2017 žiadala, čím ju odôvodnila, čo uviedli zástupca žalovanej
vo vyjadrení k žalobe zo 6.6.2017, žalobkyňa vo svojom vyjadrení z 26.6.2017, zástupca žalovanej
k vyjadreniu žalobkyne vyjadrením z 24.7.2017 a žalobkyňa a zástupca žalovanej na pojednávaní
24.9.2017 a vymenoval dôkazné prostriedky, ktorými vykonal dokazovanie. Ďalej uviedol, čo vyplýva
z výpisu z LV č.XXX, okres Trebišov, obec Trebišov, k. ú. W., z výpisu z LV č.XXXX, okres Trebišov,

obec Trebišov, k. ú. W., z informatívnej kópie z mapy, čo obsahuje notárska zápisnica č. N9/2005,
Nz1984/2005 spísaná na Notárskom úrade v Trebišove notárkou JUDr. Vierou Seleckou 18.1.2005,
čo čestne vyhlásili čestnými vyhláseniami z 23.3.2017 X. U., G. E., H. F. G. S. J., čo bolo zistené
z pozemnoknižnej vložky č.3796 Trebišov, čo je zrejmé z opisu kúpnopredajnej zmluvy z 31.5.1937
uzavretej medzi G. M., N.. F. ako predávajúcou a Z. T., N.. X. ako kupujúcou, že podľa výpisu z
katastra nehnuteľností k. ú. W., parcela registra C s parcelným č. 1927/1, záhrady o výmere 92 m2,
nemá založený LV, že podľa úver zabezpečujúcej listiny bolo na nehnuteľnosti parcelné č. 2317/1

a 2317/4 zriadené hypotekárne záložné právo Tatrabankou, že obecným vysvedčením z 27.4.1938
bola stotožnená G.. M. a, že zamietol návrh zástupcu žalovanej na vykonanie dokazovania dopytom
Matričného úradu mesta Trebišov a Registra obyvateľov Slovenskej republiky, ktorými chcel získať údaje
týkajúce sa žalovanej, nakoľko tieto považoval za neopodstatnené vzhľadom na to, že žalovaná je v
konaní zastúpená zákonným zástupcom a to Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len SPF). Citujúc
znenie § 8 ods.1, § 13 a § 16 ods.1,2 zák.č.180/95 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom, ďalej uviedol: Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, žalobkyňa

označila v žalobe žalovanú ako nezistenú vlastníčku, pretože jej pobyt nie je známy (žalovaná spĺňala
podmienky nezisteného vlastníka, pretože chýbali jej identifikačné údaje.) Tomu zodpovedá aj zápis na
LV č.XXXX k. ú. W., kde je ako výlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti uvedená Z.. T., N.. X.Á. a ako
účastník právneho vzťahu je uvedený SPF ako správca pozemku nezistenej vlastníčky. Keďže išlo onezistenúvlastníčku,SPFjeoprávnenýapovinnýkonaťzatútonezistenúvlastníčku.Citujeznenie§137
písm. c) CSP. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva, teda
sa v prvom rade zaoberal otázkou, či má na podanej určovacej žalobe naliehavý právny záujem, ktorý je

z procesného hľadiska základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie. Nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa zaoberal
vecou v jej merite. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobkyňa, pričom
naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v
čase kedy bol rozsudok vyhlásený. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení odôvodnila tým, že

uplynutím 10 ročnej pokojnej, nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudla vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti vydržaním, pričom ako vlastník je v evidencii nehnuteľností vedená žalovaná. Keďže
predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - parcele registra E č.2317/1 záhrady
o výmere 92 m2 zapísanej na LV č.XXXX, X.. Ú.. W. vydržaním, žalobkyňu v tomto prípade zaťažovalo
dôkazné bremeno, t.j. jej povinnosťou bolo preukázať splnenie všetkých zákonných podmienok pre
vydržanie vlastníckeho práva a to: 1. spôsobilý subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera

(dobromyseľnosť) vydržateľa, 4. oprávnená držba po zák. stanovenú dobu. Cituje znenie § 130 ods.1
a § 134 ods.1-3 O. z. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že „parcele“ registra E č.2317/1 záhrady o
výmere 92 m2 zapísanej na LV č.XXXX, X.. Ú.. W. bola pôvodne zapísaná do pozemnoknižnej vložky
č.3796, pričom v rámci registra obnovenej evidencie pozemkom bol na tento pozemok založený LV
č.XXXX, kde je ako jeho vlastník vedená žalovaná. Žalobkyňa sa na základe kúpnej zmluvy z 18.1.2005

stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX, X.. Ú.. W., parc.č.1926,
záhrady o výmere 131 m2, parc.č.1927/2, záhrady o výmere 330 m2, parc.č.1928, zastavané plochy
nádvoria o výmere 346 m2, parc.č.1929, zastavané plochy a nádvoria o výmere 582 m2 a rodinný
dom č.s.746 v podiele 1/2 za kúpnu cenu 100 000 Sk, pričom predmetom kúpnej zmluvy nebola
parcela E-KN č.2317 uvedená na LV č.XXXX, ktorá je predmetom tejto žaloby. Druhý spoluvlastnícky

podiel vo výške 1/2 získala na základe rozsudku Okresného súdu (ďalej len OS) Trebišov 9C/128/2012
z 13.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.11.2013. Ani na základe predmetného rozsudku sa
nestala vlastníčkou ani spoluvlastníčkou sporného pozemku. Vydržanie predstavuje originárny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva a je úzko späté s držbou a to konkrétne len s oprávnenou držbou,
ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve

uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide o taký spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ
po uplynutí zák. predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Základnou
podmienkou vydržania je oprávnenosť držby, za ktorú sa považuje nakladanie s vecou ako svojou,
ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi.

Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na § 130 ods.1 O. z. z týchto hľadísk: a) existencia
právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa dobrá viera držiteľa opiera, b) nakladanie s vecou počas
celej vydržacej doby ako s vlastnou, c) dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené pod písm.
a) a b), že mu vec podľa práva patrí. Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný nadobúdací titul,
ale môže sa opierať aj o domnelý právny dôvod. Oprávnená držba konzumuje omyl držiteľa, ktorý sa

oprávnene domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená
držba však nemôže spočívať v takom omyle držiteľa, ktorému sa tento mohol pri bežnej opatrnosti
vyhnúť. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný, ak k nemu došlo napriek
tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Ospravedlniteľným omylom výnimočne môže byť aj právny

omyl. Právny omyl spočíva v nesprávnej kvalifikácii právneho stavu, na základe ktorého sa držiteľ chopil
držby veci. Môže tiež vychádzať z neznalosti alebo z neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych následkov určitých právnych
skutočností. Právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ust. O. z.
platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, nie je ospravedlniteľný. Cituje z odôvodnenia Rozsudku

NS ČR 22Cdo 3410/2011 z 22.1.2013. Vyhodnotiac všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobkyňa nepreukázala zák. stanovené podmienky,
ktoré sú nevyhnutné pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V danom prípade titul svojho
vstupu do držby odvodzuje z písomne uzavretej kúpnej zmluvy z 18.1.2005, predmetom ktorej však
sporná nehnuteľnosť (parcela E-KN č.2317 uvedená na LV č.XXXX) nebola. Jej vyjadrenie, že uvedenú

nehnuteľnosť po vyše 12 ročnú dobu pokojne a nerušene užívala ako svoju, v tomto prípade neobstojí.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy z 18.1.2005
bol len spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX, X.. Ú.. W.,
čiže na základe 12 ročnej nerušenej držby by mohla, v prípade splnenia zákonných podmienok prenadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, nadobudnúť len spoluvlastnícky podiel vo výške 1, nakoľko
nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej patrí celá sporná parcela, keďže „druhy“ spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXX nadobudla až rozsudkom OS Trebišov 9C/128/2012

z 13.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.11.2013. To, že sporná nehnuteľnosť nie je v teréne
žiadnym spôsobom oddelená od pozemkov, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa, ani že sa sporná parcela
nachádza v strede ňou vlastnených parciel a všetky tieto pozemky tvoria jeden súvislý dvor, oprávnenosť
držby nezakladá. V súvislosti s uvedenými závermi poukazuje na bohatú judikatúru súdov, podľa ktorej
hodnotenie dobrej viery ako základného ukazovateľa oprávnenej držby podľa § 130 O. z. je vždy vecou

individuálneho posúdenia a do úvahy treba vziať všetky okolnosti veci; predovšetkým je potrebné vziať
do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná. To, či je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; ak dôjde k sporu, nestačí preto
zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera (ako predpoklad
oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec.
Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom

na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke
právo. Je potrebné však vziať vždy „v úvahu“, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na
okolnosti a povahu prejednávaného prípadu „po každom“ vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží
vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému

došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny.
Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov
a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Žalobkyňa
nepreukázala so zreteľom na všetky okolnosti, že bola dobromyseľná, predovšetkým nepreukázala titul

vstupu do držby. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani nerušenie v užívaní pre dobromyseľnosť
nepostačuje.Nazákladeuvedenéhovyvodil,ženesplnilajedenzozákonnýchpredpokladovvydržania,a
to dobromyseľnosť v tom, že jej sporný pozemok patrí. Teda ak sa „žalovaná“ domnievala, že predmetom
kúpnej zmluvy bol aj sporný pozemok, ktorý v zmluve uvedený nebol, ide jednoznačne vo svetle
uvedenej judikatúry o právny omyl neospravedlniteľný. Dobrá viera u žalobkyne preto absentovala už

od samotného počiatku, t. j. od uzatvorenia kúpnej zmluvy 18.1.2005. Podstatnou náležitosťou kúpnej
zmluvy je okrem kúpnej ceny tiež predmet kúpy. Ak by ako kupujúca postupovala s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, zistila
by, že sporná parcela č.2317/1 uvedená na LV č.XXXX nebola predmetom kúpnej zmluvy, pričom
predmetom kúpnej zmluvy byť ani nemohla, keďže vlastníčkou spornej parcely je žalovaná a nie osoba,

od ktorej žalobkyňa ostatné nehnuteľnosti kúpila. V tomto prípade neobstojí ani jej tvrdenie, že sporná
parcela nie je v teréne žiadnym spôsobom oddelená od pozemkov, ktorých je vlastníčkou, ani že sa
sporná parcela nachádza v strede ostatných parciel a všetky tieto pozemky tvoria jeden súvislý dvor. Má
za to, že sa na základe takejto kúpnej zmluvy nemohla ujať oprávnenej držby a tak vydržať vlastnícke
právo, preto žalobu zamietol. Pri rozhodovaní o trovách vychádzal z § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 CSP

(ich znenie cituje) a v konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Žalobkyňa podala včas odvolanie proti I. a II. výroku Rozsudku, to z týchto dôvodov: Svoje odvolanie
proti rozsudku odôvodňuje podľa § 365 ods.1 písm. b) a h) CSP tým, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. I. K zastupovaniu žalovaného SPF. Síce v žalobe uviedla, že žalovaného má zastupovať
SPF, avšak toto zastupovanie je právne nesprávne a súd mal konať iba so žalovaným a SPF nemal
právo vystupovať v zastúpení žalovaného. Žalovaný je vlastník pozemku, ktorý je predmetom tohto
konania. Predmetom tohto konania je pozemok - parcela registra E č.2317/1 záhrady o výmere 92 m2,
zapísaný na LV č.XXXX, X.. Ú.. W.. Z obsahu LV č.XXXX vyplýva, že: - sporný pozemok- parc.č.2317/1

je umiestnený v zastavanom území obce a - pobyt žalovaného a ani jeho dátum narodenia nie je na LV
uvedený. Prvostupňový súd v bodoch 21.-25. Odôvodnenia napadnutého Rozsudku skonštatoval, že
žalovaný je nezisteným vlastníkom, pretože jeho pobyt nie je známy a keďže ide o nezisteného vlastníka,
SPF je oprávnený a povinný konať za tohto nezisteného vlastníka. Odkazuje pritom na § 8 ods.1,§ 13,§
16 ods.1,2 zák.č.180/95 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej

len zák.č.180/95 Z. z.; poznámka žalobkyne). V § 16 ods.1 písm. c.) zák.č.180/95 Z. z. sa síce uvádza,
že fond nakladá podľa tohto zák. a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom
(§13), avšak pri tomto ust. je odkaz pod č.33 na § 18 zák.č.229/91 Zb. v znení neskorších predpisov
a tento odkaz súd opomenul. Cituje, čo sa uvádza v § 18 a § 16 ods.2 zák.č.229/91 Zb. o úpravevlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Predmetom zák.č.229/91 Zb. na ktorý odkazuje § 16 ods.1 písm. c) zák.č.180/95 Z. z. je v zmysle §
1 tohto zák.č.229/91 Zb. pôda, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond. Vychádzajúc z uvedeného je

toho názoru, že SPF nezastupuje všetkých nezistených vlastníkov (ktorých pobyt nie je známy) alebo iba
tých, ktorí sú vlastníkmi pôdy, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond. Pozemok, ktorý je predmetom
konaniajeumiestnenývzastavanomúzemíobceaajzvykonanéhodokazovaniavyplýva,žejesúčasťou
jej dvora a v žiadnom prípade sa nevyužíva na poľnohospodárske účely. SPF preto nemal oprávnenie
vystupovať v tomto konaní ako zástupca žalovaného, ale súd mal konať výlučne iba so žalovaným. II. K

meritu veci. Tvrdí v konaní tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním. Cituje
znenie § 134 ods.1,3 O. z. V tomto prípade už vstupovala do oprávnenej držby po svojom právnom
predchodcovi - W. F., Q..XX.X.XXXX. Jej oprávnená držba žalobcu vyplýva z oprávnenej držby W..
F.. W.. F. ako predávajúci tvrdila jej ako kupujúcemu pri predaji, že predmetný - sporný pozemok sa
nachádza v jej vlastníctve. Táto sporná parcela však nebola uvedená v kúpnej zmluve, lebo W.. F. ešte
nebola zapísaná na LV ako vlastník tejto parcely, hoci pri uzatváraní kúpnej zmluvy už tvrdila, že jej

vlastnícke právo patrí. Tvrdenie o svojej dobromyseľnej držbe opiera aj o § 130 ods.1 O. z. Je toho
názoru, že bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná. Nemala dôvod spochybňovať tvrdenie
predávajúceho, keďže predávajúci v rovnakom rozsahu užíval túto spornú nehnuteľnosť a v tomto
užívaní nebol rušený. Prvostupňový súd v bode 37. Odôvodnenia napadnutého Rozsudku uvádza, že
nepreukázala so zreteľom na všetky okolnosti, že bola dobromyseľná, predovšetkým nepreukázala titul

vstupu do držby. Prvostupňový súd tvrdí, že ak v kúpnej zmluve nebol obsiahnutý aj sporný pozemok,
ide o omyl neospravedlniteľný a dobrá viera u nej absentovala od samotného počiatku. S týmto tvrdením
nesúhlasí, nakoľko je toho názoru, že i keď sporný pozemok nebol obsiahnutý v kúpnej zmluve medzi
ňou a W.. F., ale W.. F. tvrdila jej, že tento pozemok jej patrí a prevádza k nemu vlastnícke právo zo seba
na ňu tak, ako právny nástupca po W.. F. vstúpila do oprávnenej držby a nadobudla tak vlastnícke právo k

spornémupozemkutitulomvydržania.Čižeinakpovedané,navstupdooprávnenejdržbyniejepotrebná
listina, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Poukazujeme pritom
aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR 2Cdo 271/2007 zo 16.12.2008 (cituje, čo sa v ňom na str.7 uvádza).
V tomto prípade W.. F.Á. odovzdala „od“ užívania jej nehnuteľnosti tak ako ich sama dlhodobo nerušene
užívala a v tejto držbe nebola naďalej nikým rušená, čiže nemala dôvod spochybňovať tvrdenie W.. F. o

dobromyseľnosti držby sporného pozemku. III. Záverečný návrh. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
navrhuje napadnutý Rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Zástupca žalovanej podal k odvolaniu žalobkyne v spore o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam za neznámu vlastníčku - žalovanú, nasledovné vyjadrenie: Žalobkyňa svoje odvolanie
odôvodňuje podľa § 365 ods.1 písm. b) a h) CSP tým, že b) súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
I. K zastupovaniu žalovaného. Žalobkyňa tvrdí, že síce v žalobe uviedla, že žalovaného má zastupovať
on (SPF), avšak toto zastupovanie je právne nesprávne a súd mal konať iba so žalovaným a on nemal
právovystupovaťvzastúpenížalovaného.Žalobkyňavodvolaníuvádza,žesúdopomenulvodôvodnení

Rozsudku odkaz pod č.33 pri § 16 ods.1 písm. c) zák.č.180/95 Z. z. [pozn. SPF: odkaz sa však uvádza
pri tomto ust. pod písm. b), ktorý odkazuje na § 18 zák.č.229/91 Zb.]. Žalobkyňa v tejto súvislosti
uvádza, že predmetom zák.č.229/91 Zb. je v zmysle § 1 tohto zák. pôda, ktorá tvorí poľnohospodársky
pôdny fond a preto je toho názoru, že on nezastupuje všetkých nezistených vlastníkov (ktorých pobyt
nie je známy) alebo iba tých ktorí sú vlastníkmi pôdy, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond. A

preto on nemal oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako zástupca žalovaného, ale súd mal konať
výlučne iba so žalovaným. Chce poukázať na znenie § 1 písm. a) zák.č.229/91 Zb. (cituje ho). Toto
ust. uvádza odkaz pod č. (1) a cituje, čo je v ňom uvedené. Tiež cituje znenie § 1 odst.2 zák.č.53/16
Zb. Z uvedenej definície poľnohospodárskeho pôdneho fondu vyplýva, že sporný pozemok, ktorého
vlastníkom je nezistený vlastník spravuje on, keďže predmetom žaloby je určenie vlastníckeho práva

k pozemku registra E parc.č.2317/1 vedený na LV č. XXXX T. X.. Ú.. W., druh pozemku Záhrada,
ktorý je v reg. C vedený pod parc.č.1927/1, druh pozemku taktiež Záhrada, Na základe uvedených
skutočnostínietpochýb,žesúdvRozsudkuprávnesprávnevbode25.uviedol,žeakosprávcapozemku
nezistenej vlastníčky je oprávnený a povinný konať za túto nezistenú vlastníčku. čím nebol naplnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP. II. K meritu veci. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením

súdu v bode 37. Rozsudku, že nepreukázala so zreteľom na všetky okolnosti, že bola dobromyseľná,
predovšetkým nepreukázala titul vstupu do držby, ďalej, že ak v kúpnej zmluve nebol obsiahnutý aj
sporný pozemok, ide o omyl neospravedlniteľný a dobrá viera u nej absentovala od samotného počiatku.
Ďalej tvrdí, že na vstup do oprávnenej držby nie je potrebná listina, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy oprevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom poukazuje na rozhodnutie NS SR 2Cdo 271/2007 a
cituje, čo sa v ňom na str.7 uvádza. Uvedenú citáciu vytrhla z kontextu celého odôvodnenia, pričom po
prečítaní predmetného rozhodnutia NS SR možno tvrdiť, že vytrhnutie uvedenej formulácie z kontextu

celého rozhodnutia možno považovať za účelové. Predmetný rozsudok zamietol dovolanie žalobcu.
Cituje,čojeuvedenéjehoodôvodnenínastr.6a7.Samotnýfakt,žepredávajúcaodovzdalažalobkynido
užívania nehnuteľnosti tak ako ich sama dlhodobo užívala a v tejto držbe nebola naďalej nikým rušená,
čiže nemala dôvod spochybňovať tvrdenie predávajúcej o dobromyseľnosti držby sporného pozemku,
ako tvrdí, nepostačuje podľa neho na vydržanie vlastníckeho práva. V plnom rozsahu sa stotožňuje s

Rozsudkom a s jeho odôvodnením, kde je v bode 37. uvedené, že nepreukázala titul vstupu do držby
a taktiež, že nesplnila jeden zo zákonných predpokladov vydržania, a to dobromyseľnosť v tom, že
jej sporný pozemok patrí. Ak sa „žalovaná“ domnievala že predmetom kúpnej zmluvy bol aj sporný
pozemok, ktorý v zmluve uvedený nebol, ide jednoznačne vo svetle v Rozsudku uvedenej judikatúry o
právny omyl neospravedlniteľný. Dobrá viera u žalobkyne preto absentovala už od samotného počiatku.
Zotrváva na svojich pôvodných vyjadreniach zo 6.6.2017 a 24.7.2017, pričom chce poukázať na fakt, že

v prípade omylu ospravedlniteľného by musela byť splnená podmienka, a to, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri
normálnej opatrnosti vyhnúť. Podľa jeho názoru sa nemôže jednať o omyl ospravedlniteľný, keďže si
žalobkyňa neskontrolovala nehnuteľnosti, ktoré nadobudla jednak kúpnou zmluvou z r.2005 a jednak

Rozsudkom z r.2013. Z dôvodu hospodárnosti v ďalšom odkazuje na odôvodnenie Rozsudku, ktoré
vyčerpávajúcim spôsobom odôvodňuje výrokovú časť Rozsudku, ktorým zamietol žalobu žalobkyne a
s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a považuje ho v celom rozsahu za zákonné a správne. Z
uvedených skutočností vyplýva, že nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP.
Na základe uvedených faktov navrhuje Rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.

6. Žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
7. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky
možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia).
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie.
O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný

postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť
hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo
na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody.

8. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom
znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a preto ani nemohlo dôjsť k
porušeniu jej práva na spravodlivý proces.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav,t.zn.vyvodzujezoskutkovéhozistenia,aképrávaapovinnostimajústranysporupodľapríslušného

právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zistenéhoskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
10. Žalobkyňa v odvolaní v podstate iba opakuje skutočnosti uvádzané už v konaní na súde prvej

inštancie, s ktorými sa súd výstižne a presvedčivo vyporiadal a preto - už aj so zreteľom na skutočnosti
uvedené vo vyjadrení k odvolaniu - odvolací súd nepovažuje za potrebné niečo na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) doplniť.
11. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

12. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
14. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhrada jeho trov a žalovaná
v ňom žiadne trovy neuplatnila.
15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.