Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205240
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217205240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej B. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5Csp 119/2017-73 zo dňa 29. júna 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 600,- Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.397,83 Eur s úrokom z omeškania vo

výške 5,15 % ročne zo sumy 5.997,83 Eur od 08.06.2017 do 20.08.2017, zo sumy 5.847,83 Eur od
21.08.2017 do 17.09.2017, zo sumy 5.697,83 Eur od 18.09.2017 do 15.10.2017, zo sumy 5.547,83 Eur
od 16.10.2017 do 18.02.2018 a zo sumy 5.397,83 Eur od 19.02.2018 do zaplatenia v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 9 odsek 2 písm. f/ a j/, § 11 odsek 1 písm.
a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a

žalovanou ako dlžníkom bola dňa 23.04.2014 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou veriteľ
poskytol žalovanej úver vo výške 10.000,00 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 mesačných
splátkach po 147,10 Eur. Z predloženej zmluvy o úvere bolo preukázané, že táto neobsahuje podstatné
náležitosti zmluvy podľa § 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. nie sú uvedenévšetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo zmluvy o úvere nie je
vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN, teda či z mesačnej splátky úveru
147,10 Eur, resp. 137,00 Eur alebo z celkovej čiastky úveru 16.378,88 Eur alebo z iných údajov. Údaj

o ročnej percentuálnej miere nákladov je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, keďže sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník, t.j. spotrebiteľ za úver veriteľovi,
t.j. dodávateľovi zaplatiť. Ďalej zmluva o úvere musí obsahovať aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, pričom zmluva o úvere obsahuje údaj, že celková čiastka úveru je 16.378,88 Eur.
Uvedenú celkovú čiastku úveru uvedenú v zmluve považoval súd prvej inštancie za nesprávnu, keďže

vynásobením počtu splátok, t.j. 120 a výšky mesačnej splátky 137,00 Eur (bez nákladov spojených
s poistením úveru) dostaneme sumu 16.440,00 Eur (pri splátke aj s nákladmi spojenými s poistení
to predstavuje sumu 17.652,00 Eur). Ďalej zmluva o úvere neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, keďže zmluva obsahuje iba údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, avšak v zmysle uvedeného ustanovenia musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať oba
tieto údaje. Vzhľadom na nedodržanie vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, tento

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozhodnutie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Uviedol, že súd prvej inštancie

nešpecifikoval, ktorý predpoklad výpočtu RPMN v zmluve údajne absentuje. Rozhodnutie tak považuje
za nepreskúmateľné. K celkovej čiastke úveru uviedol, že interný výpočtový systém banky umožňoval
v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok anuity iba v celým hodnotách bez
desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej,
než výška ostatných splátok. Kalkulačky na internete, ktoré umožňujú výpočet RPMN robia výpočet

podľa vzorca platného v súčasnosti. V čase uzavretia zmluvy mohol veriteľ uviesť len takú výšku RPMN,
ktorá bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý ustanovoval zákon v čase uzavretia zmluvy. Zmluva o úvere
obsahuje všetky požiadavky, ktoré Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaloval vychádzajúc pritom z
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Podľa zmluvy o úvere bol termín konečnej
splatnosti úveru dohodnutý na 20.11.2017. Podľa Obchodných podmienok záväzok dlžníka zo zmluvy

o úvere zaniká splatením všetkých splatných záväzkov. Podľa Všeobecných obchodných podmienok v
prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom dôjde k technickému zrušeniu vedenia
účtu. Z uvedeného tak vyplýva predpoklad, že pokiaľ by žalovaný plnil riadne a včas podľa zmluvy o
úvere, táto by zanikla dňa 10.04.2020.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 23.04.2014 uzatvorená Zmluva o úvere dobrá pôžička č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej úver vo výške
10.000 Eur. V Zmluve o úvere bol uvedený aj počet mesačných splátok (120), dátum konečnej splatnosti
(10.04.2024), výška mesačnej splátky (147,10 Eur z toho výška anuitnej splátky 137 Eur a náklady

spojené s poistením 10,10 Eur), úroková sadzba (10,90 % p.a.), RPMN (11,46 %), priemerná RPMN
(13,34 %), celková čiastka úveru (16.378,88 Eur), poistenie schopnosti splácať úver (základný súbor
poistenia), dátum prvej platby (10.05.2014), dátum ďalších splátok (k 10. dňu v mesiaci) a iné údaje.10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

12. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

13. Medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9

odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať RPMN, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

14. V Zmluve o úvere boli okrem iného uvedené náležitosti týkajúce sa výšky úveru (10.000 Eur), počte a
výške mesačných splátok (120 splátok po 147,10 Eur), celkovej čiastke úveru (16.378,88 Eur) a RPMN
(11,46 %).

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o úvere absentujú/sú nesprávne uvedené

predpoklady použité na výpočet RPMN ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. K
uvedenému zisteniu dospel na základe vlastného prepočtu, kedy podľa údajov o počte a výške
mesačných splátok uvedených v Zmluve o úvere nemožno dospieť k RPMN a ani k celkovej čiastke,
ktorá je uvedená v Zmluve o úvere. Podľa názoru odvolacieho súdu je uvedený záver správny.

16. Odvolateľ vyššie uvedený nesúlad odôvodňuje skutočnosťou, že interný bankový systém Poštovej
banky,a.s.včaseuzatvoreniaZmluvyoúvereumožňovalvýpočetjednotlivýchsplátokanuitylenvcelých
hodnotách bez desatinného čísla a preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej, resp.
v nižšej výške, než výška ostatných splátok. K uvedenému tvrdeniu odvolací súd uvádza, že samotný
žalobca tak potvrdzuje, že v Zmluve o úvere sú nesprávne uvedené informácie o výške, resp. počte

mesačných splátok, ktoré okrem iných patria medzi predpoklady používané na výpočet RPMN.

17. Za irelevantné považuje odvolací súd aj tvrdenie odvolateľa, že od doby uzatvorenia Zmluvy o úvere
došlo k zmene v celkovej sume nákladov. Žalobca nijakým spôsobom nezdôvodnil ako novela Zákona
o spotrebiteľských úveroch súvisí s počítaním RPMN, či celkovej výšky nákladov spotrebiteľa.

18. Rovnako aj poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 je podľa
názoru odvolacieho súdu v danom prípade bezpredmetný.

19. S neuvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako aj predpokladov potrebných na

výpočet RPMN Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere
spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru na základe absencie/nesprávneho uvedenia náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek
2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd nepovažuje za potrebné sa vyjadriť
k odvolacím námietkam týkajúcich sa absencie ďalších obligatórnych náležitostí. Judikatúra súdov,
vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola danáodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

21. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

22. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).