Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/166/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221841
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117221841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811
02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného spoločnosťou Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: I. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XX, XXX XX K., o zaplatenie 383,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 13Csp/249/2017-28 zo dňa 31.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 338,30 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 338,30 Eur od 26.11.2014 do zaplatenia,

to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%,
pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 55,66 eur s
úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, náhradu trov konania stranám nepriznal.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 04.10.2017 sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu 383,19 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku uplatnenú v tomto konania nadobudol od obchodnej spoločnosti
N. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Okrem iného uviedol, že v konaní si uplatňuje nárok
výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby a nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške.
Súd uviedol, že v zmysle § 132 ods. 1 CSP žalobca musí v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok. Opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Poukázal na to, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou
žaloby je podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Poukázal

na § 294 CSP, podľa ktorého zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaný
spotrebiteľ. Uviedol, že zistil, že žalovaný nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých
služieb vyúčtovaných faktúrou so splatnosťou 27.10.2014 na sumu 75,46 eur (nezaplatená bola suma
55,66 eur). Faktúrou so splatnosťou 25.11.2014 právny predchodca žalobcu žalovanému už nevyúčtoval
žiadnu cenu poskytnutých služieb, iba inú položku označenú ako splátka zariadenia vo výške 338,30
eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky a jej príloh vyplýva, že právny predchodca žalobcu následné
pohľadávky z týchto faktúr postúpil na žalobcu. Súd uviedol, že žalobu považoval za dôvodnú len v

časti o zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 55,66 eur, vrátane úroku z omeškania. Žalobu
považoval za nedôvodnú v časti nad rámec odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby. Zamietnutá
žaloba zodpovedá sume faktúry za položku označenú ako splátka zariadenia. Súd pripomenul, že dôvod
uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne, takaby bolo zrejmé, k čomu sa má žalovaný vyjadriť a o čom a na základe akých konkrétnych skutočností
má súd rozhodnúť. Súd poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe ani len riadne netvrdil všetky
rozhodujúce skutočnosti. Žaloba má skôr len všeobecnú formulárovú podobu s požadovanou úhradou

údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo jasné o
čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a to najmä vo vzťahu k vo faktúram uvedeným položkám
ako splátky zariadenia, keďže žalobca svoj nárok odôvodnil iba odplatou za poskytnuté služby. Teória
procesného práva podmieňuje úspech účastníka v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena
tvrdiť skutočnosti a jednak tieto skutočnosti preukázať. V tomto prípade vzhľadom na to, že splátky

zariadenia zjavene nespadajú do nároku na zaplatenie odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby,
ktorá je podľa vymedzenia žalobcu predmetom tohto konania a žalobca k nim netvrdil a ani nepreukázal
žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by ich odôvodňovali, súd žalobu v tejto časti zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku,

ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti výroku o náhrade trov konania. Uviedol,
že v žalobe urobil skutkové tvrdenie o tom, že je veriteľom pohľadávky uplatňovanej v konaní, ktorú
mu postúpila spoločnosť N. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia nepoprel. Poukázal na to, že v žalobe
uviedol, že sa domáha faktúry na sumu 55,66 eur a 338,30 eur s úrokmi z omeškania. Uviedol, že
vnímalsituáciutak,žežalovanémubolaposkytnutáslužbamožnosťzískaniazariadenianasplátky,ktorú

žalovaný využil. Zamietnutie časti žalobného nároku s tým, že súd by túto službu právneho predchodcu
žalobu označil inak, nemá podľa názoru žalobcu oporu v právnom poriadku. Je to ničím neodôvodnený,
formálny a rigidný postup a postup, ktorý odporuje ustanoveniam Civilného sporového poriadku. Uviedol,
že v Civilnom sporovom poriadku nie je daná možnosť formálneho pripisovania významu a obsahu
pojmu “služba“ tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Pokiaľ súdu vadilo označenie tejto položky pojmom

služba, mal na to žalobcu upozorniť. Namietal, že boli porušené ustanovenia o odstraňovaní vád,
ustanovenia o zjavnej nedôvodnosti žaloby. Ďalej namietal to, že vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia
pojednávania a že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolaniežalobcujedôvodné.Súdprvejinštancierozsudokvčastiozaplateniesumyprevyšujúcej55,66
eur odôvodnil tým, že zo žaloby vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha odplaty za poskytnuté služby
a suma vyúčtovaná faktúrou splatnou 25.11.2014 nie je faktúrou za služby, ale faktúrou za zariadenie.
Podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup je naozaj príliš formálny a takýmto postupom súd prvej

inštancie nenaplnil účel súdneho konania, ktorým je spravodlivá a účinná ochrana ohrozených alebo
porušených práv. Je pravda, že zo žaloby vyplýva tvrdenie, že žalobca sa domáha výlučne odplaty za
poskytnuté služby (toto vyjadrenie však nie je skutkovým tvrdením, ale právnym hodnotením, ktorým
súd nie je viazaný). Zo žaloby však súčasne vyplýva, že sa žalobca domáha súm vo výške 55,66 eur a
338,30 eur na základe dvoch v žalobe uvedených faktúr. Súd po vykonaní týchto dôkazov zistil, že druhá

z faktúr je faktúrou na splátku zariadenia, čo podľa názoru súdu nespadá do predmetu konania, ktorý bol
vymedzený ako odplata za poskytnuté služby. Za takejto situácie nemôže byť podľa názoru odvolacieho
súdu zamietnutie žaloby založené len na tom, že faktúra za zariadenie nie je faktúrou za poskytnutú
službu. Ak mal súd prvej inštancie pochybnosť o tom, na základe akých rozhodujúcich skutočností (§
132 ods. 1 CSP) žalobca uplatňuje svoj nárok, tak mal využiť postup podľa § 129 ods. 1 CSP.

4. V danom prípade z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia dvoch konkrétnych
faktúr vystavených na základe uzavretej zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb. Zo spisu
nevyplývajú žiadne pochybnosti o tom, že žalobca má právo aj na sumu 338,30 Eur splatnú 25.11.2014,
ktorá suma je odplatou za poskytnutý mobilný telefón. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP

vychádzajúc zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu zmenil rozsudok v napadnutom
výroku a žalobe vyhovel.

5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca bol v konaní ohľadom v celom rozsahu úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na

náhradu trov konania proti v celom rozsahu neúspešnému žalovanému. Odvolací súd nezistil žiadne
dôvody na aplikáciu § 257 CSP.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).