Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414207975
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414207975.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková v právnej veci žalobcu: Sofos, s.r.o., Dúbravská
cesta 3, 841 04 Bratislava , IČO: 31 318 347, zast.: JUDr. Andrej Danko, advokát, Mlynské nivy 73/a, 821
05 Bratislava, proti žalovanému: N.. N. S., bytom C. R. XX, XXX XX H., zast. Dr. Miroslav Králik, advokát,
Grösslingova 4, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 35.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C 115/2014-69 zo dňa 4.9.2015,takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C 115/2014-69 zo dňa 4.9.2015
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 8C/115/2014-69 zo dňa 04.09.2015 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 35.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
35.000,- eur odo dňa 12.04.2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 2.100,- eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 3.164,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 29.04.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 35.000,-

eur s príslušenstvom z dôvodu, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovaným,
poskytol žalovanému pôžičku vo výške 35.000,- eur. Doba vrátenia nebola medzi zmluvnými stranami
dohodnutá, preto žalobca vyzval žalovaného na splnenie dlhu výzvou zo dňa 19.03.2014. Vo výzve bola
poskytnutá lehota na splnenie dlhu 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný svoju povinnosť vrátiť
dlžnú sumu nesplatil.

3. Okresný súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č. k. 30Ro/818/2014-13, voči ktorému podal žalovaný

odpor s odôvodnením, že nie je pravdou, že v ústnej zmluve o pôžičke nebola dohodnutá doba
vrátenia pôžičky. Zmluvné strany sa mali dohodnúť na lehote splatnosti 5 rokov. Existenciu samotnej
pôžičky žalovaný nespochybnil. Žalobu navrhol zamietnuť nakoľko sa nedostal do omeškania, záväzok
sa má stať splatným až 29.12.2017, t.j. po piatich rokoch od pripísania sumy 35.000,- eur na účet
žalovaného.

4. K podanému odpor žalovaného voči platobnému rozkazu sa žalobca podaním, doručeným súdu

dňa 23.09.2014 vyjadril tak, že zo strany žalovaného ide o tendenčný postup s cieľom oddialiť splnenie
splatného záväzku. Žalobca nemá vedomosť o dohodnutej splatnosti pôžičky o päť rokov, ako tvrdí
žalovaný a trval na tom, že lehota splatnosti nebola medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke dohodnutá.Skutkový stav, teda existencia záväzku vo výške 35.000,- eur žalovaného voči žalobcovi nebol teda
medzi účastníkmi sporný.

5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 657, § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.

6. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

7. Podľa § 563 O.z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

8. Podľa§517ods.2O.z.akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania)
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V čase vzniku omeškania v prejednávanej veci úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych
predpisovpredstavovalvýšku5,25%ročne.Tátovýškaúrokuzomeškaniabolanavrhovateľovipriznaná
odo dňa, ktorý nasledoval po uplynutí lehoty na plnenie, ktorú žalobca vo výzve na splnenie záväzku zo
dňa 19.03.2014 uviedol, teda od 12.04.2014 do zaplatenia.

10. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že v prejednávanej veci došlo k uzavretiu
ústnej zmluvy o pôžičke ako aj k prijatiu sumy 35.000,- eur žalovaným od žalobcu, čo nebolo medzi
stranamisporné.Spornouzostalalenotázkadobysplatnosti.Dokazovanímbolopreukázané,žežalobca
postupoval podľa § 563 O.z., vyzval žalovaného na splnenie dlhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy

k úhrade. Žalovaný tvrdil, že medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke bola dohodnutá 5 ročná splatnosť a v
konaní tvrdil, že žalobca má preukázať, že takáto dohoda neexistovala. Podľa názoru okresného súdu,
dôkazná povinnosť žalobcu v súdnom konaní je všeobecne známou skutočnosťou, avšak táto dôkazná
povinnosť sa viaže len ku skutočnostiam, ktoré sám žalobca tvrdí, v tomto prípade existencie záväzku
bez dohody o jeho splatnosti. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že žalobca preukázal, že medzi

účastníkmi ústnej zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá doba splatnosti. Výzvu k úhrade dlhu adresovanú
žalovanému považuje súd za dostatočný dôkaz preukazujúci neexistenciu dohody o splatnosti záväzku.
Nesprávny je tak názor žalovaného, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, ohľadom skutočnosti, ktorú
tvrdil sám žalovaný, o existencii dohody o päťročnej lehote splatnosti. Ak žalovaný túto skutočnosť tvrdí,
bolo na ňom, aby ju preukázal. Ak by súd prijal záver, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno vo veci,

ktorú tvrdil žalovaný, žalobca by tým vlastne musel dokazovať presne opačný skutkový stav, teda že
neexistovala dohoda o päťročnej splatnosti záväzku, pričom sám žalobca tvrdí a dokazuje, že medzi
účastníkmi zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá splatnosť záväzku. Od žalobcu nie je možné žiadať, aby
preukázalneexistenciuniečohočopodľanehosaméhoneexistuje.Nazákladevykonanéhodokazovania
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalobca bol v spore v plnom
rozsahu úspešný, priznal mu súd náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu spočívajú v náhrade

súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 1.200,- eur a v náhrade trov právneho zastúpenia. Trovy
právneho zastúpenia súd vyčíslil v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Za jeden úkon
právnej služby priznal 492,93 eura (§ 10 ods.1 vyhlášky). Odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., bola
v plnej výške priznaná za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie
na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu, písomné vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaniach

22.07.2015, 04.09.2015). Odmena vo výške 1 tarifnej odmeny vo výške 123,23 eura za účasť na
pojednávaní dňa 26.06.2015. Ďalej bol žalobcovi priznaný režijný paušál vo výške 3 x 8,04 eura, 3 x 8,39
eura. Spolu náhrada trov konania a trov právneho zastúpenia spolu s DPH predstavuje 3.164,60 eura.12. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok
okresného súdu a žalobu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal
odvolacie dôvody podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm a) a f): že v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1 písm. h) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že žalobca na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke mu
poskytol prevodom na účet dňa 28. 12. 2012 sumu 35.000 eur, pričom medzi žalovaným a žalobcom bola
ústne dohodnutá doba splatnosti päť rokov. Takáto lehota bola dohodnutá vzhľadom na výšku požičanej

sumy a schopnosti žalovaného túto sumu riadne a včas splatiť.

14. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko
predmetná výzva k úhrade dlhu, ktorú žalobca adresoval žalovanému, žiadnym spôsobom nepreukazuje
skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá doba splatnosti. Samotnú výzvu nemožno
považovať za doklad, ktorý dostatočne preukazuje neexistenciu dohody o dobe splatnosti, nakoľko

žalobcovi, aj keď bola ústne dohodnutá doba splatnosti 5 rokov, nič nebránilo v tom, aby žalovanému
adresoval výzvu k úhrade a následne tvrdil, že k predmetnej dohode o splatnosti pôžičky nedošlo.
Žalobcanepredložilžiadnydôkazaniinýmspôsobom,okremsvojhotvrdenia,nepreukázal,žemedziním
ažalovaným vrámcizmluvyopôžičkeneboladohodnutádobasplatnosti,resp.žiadnymspôsobom
nepreukázal, že tvrdenie žalovaného o dohodnutej dobe splatnosti 5 rokov je ako tvrdí tendenčné.

Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno v časti týkajúcej sa preukázania skutočnosti, že v rámci zmluvy
o pôžičke nebola dohodnutá lehota splatnosti, nakoľko tento sa obmedzil len na tvrdenie a preukázanie
toho, že žalovanému poskytol pôžičku. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. mája 2012, sp.
zn. 3 M Cdo 8/2011, podľa ktorého je navrhovateľ (žalobca) procesným subjektom, ktorý, ak chce byť
v konaní úspešný, musí nielen tvrdiť, že nedošlo k dohode (v predmetnom prípade o dobe na vrátenie

pôžičky), ale taktiež má povinnosť označiť dôkazy na preukázanie skutkových okolností, z ktorých by
bolo možné usúdiť, že jeho tvrdenia zodpovedajú skutočnosti. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
SR preto nemôže byť vecou žalobcu iba samo preukázanie poskytnutia pôžičky a jej nesplatenie s tým,
že všetky ostatné rozhodujúce skutkové okolnosti musí tvrdiť a preukazovať
žalovaný. Je neprípustné aby súd v konaní zaťažil dôkazným bremenom len žalovaného a právny nárok

žalobcu uznal bez toho, aby žalobca niesol svoje dôkazné bremeno na tvrdenia o skutočnostiach, o
ktorých sa so žalovaným dohodol. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia žalovaný tvrdil, že žalobca si nesplnil
adekvátne dôkaznú povinnosť, ktorá mu z jeho procesného postavenia vyplývala a teda nepreukázal
opodstatnenosť svojho návrhu.

15. Žalovaný tiež uviedol, že skutočnosťou preukazujúcou ústnu dohodu o dobe splatnosti je aj finančná
situácia žalovaného v čase poskytnutia pôžičky. Nakoľko si žalovaný bol vedomý, že sa nenachádza v
dobrej finančnej situácií (z dôvodu ktorej si zobral od žalobcu predmetnú pôžičku), preto sa so žalobcom
dohodli na dobe splatnosti 5 rokov v priebehu ktorej žalovaný očakával postupné zlepšovanie
svojej finančnej situácie. V opačnom prípade by sa žalovaný vystavoval situácii, kedy

by kedykoľvek po poskytnutí pôžičky žalobca mohol od žalovaného žiadať vrátenie pôžičky aj zo dňa na
deň, a to napriek tomu, že žalovaný ešte nestihol zlepšiť svoju finančnú situáciu.

16. V podanom odvolaní žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým,
že okresný súd postupoval podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že v konaní

nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke nebola
dohodnutá doba splatnosti, resp. čas splnenia.
17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril písomne žalobca a to k tvrdeniam žalovaného v odvolaní,
ale aj v podanom odpore a počas konania aj na pojednávaniach a kategoricky odmietol existenciu
akejkoľvekdohodyosplatnosti.Žalobcavkonanítvrdil,žemedzistranamibolauzatvorenáústnadohoda

o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej žalobca prevodom na účet žalovaného poskytol pôžičku v sume
35.000,- EUR. Nakoľko medzi zmluvnými stranami čas splnenia nebol dohodnutý, vyzval žalovaného na
splnenie dlhu. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil dôkazy, ktoré súd vyhodnotil tak, že tieto
preukazujú existenciu tvrdených právnych skutočností a žalobca uniesol dôkazné bremeno. V
zmysle negatívnej dôkaznej teórie žalobca nebol povinný preukazovať neexistenciu dohody o čase

splnenia pôžičky. Naopak, ak žalovaný tvrdí, že došlo k dohode o čase splnenia dlhu, spočívajúceho v
splatnosti pôžičky v lehote 5 rokov po jej poskytnutí, bol povinný označiť dôkazy na preukázanie tejto
právnej skutočnosti. Žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, keďže do meritórneho rozhodnutia súdu
žiadne dôkazy neoznačil a ani nenavrhoval vykonať. Vzhľadom na skutočnosť, že čas splnenia nebolmedzistranamidohodnutý,právonavráteniepôžičkybybolok29.12.2017premlčané,čímbysažalobca
vystavil riziku, že finančné prostriedky, ktoré reálne poskytol vo forme pôžičky, ktorou chcel žalovaný
prekryť finančnú transakciu pri kúpe nehnuteľnosti - bytu, by naspäť nezískal. Tvrdenie žalovaného o

jeho zlej finančnej situácii neobstojí vzhľadom na skutočnosť, že je vlastníkom nehnuteľnosti, v
ktorej má trvalý pobyt, pričom na uvedenej nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy a túto nadobudol
kúpnou zmluvou ešte v roku 2000. Je zrejme, že kúpou ďalšej nehnuteľnosti žalovaný neriešil existenčné
problémy v podobe zabezpečenia si bývania. Žalobca je preto presvedčený, že zo strany žalovaného ide
výlučne o účelové a špekulatívne konanie, s cieľom vyhnúť sa resp. na čo najdlhší čas oddialiť splnenie

svojej povinnosti vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku. Preto podľa žalobcu sú skutkové zistenia, ako aj
právne posúdenie veci súdom správne a navrhol rozsudok potvrdil.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ) preskúmal vec v celom rozsahu, vrátane
súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, viazaný dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods.
2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), vec
prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie

(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385
ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a odvolanie nie je
dôvodné.

19. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva námietka, že napadnutý rozsudok okresného súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci a súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci,
tým, že nesprávne vyhodnotil jeho tvrdenie, že doba splatnosti pôžičky bola 5 rokov a tak žalobca podal
žalobu predčasne a z toho dôvodu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

20. Predmetom konania v danej veci je zaplatenie sumy 35 000 eur s príslušenstvom, ktorú si

žalobca uplatnila z dôvodu, že žalovaný si nesplnil dobrovoľne povinnosť vrátiť peniaze za podmienok
dohodnutých v zmluve o pôžičke.

21. Okresný súd nárok žalobcu právne posúdil podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a

dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

22. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie (odovzdanie) veci, najmä peňazí
a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa
dôkazného bremena.

23. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy, má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom,

že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a
že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu) alebo poskytnuté
požičané peňažné prostriedky nevrátil. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno

tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že uzatvorili zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol a odovzdal žalovanému sumu 35 000 eur a nebolo sporné,
že žalovaný uvedenú sumu prijal a zaviazal sa ju vrátiť žalobcovi.

24. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti

netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že poskytnuté plnenie buď neprijal, alebo
za poskytnuté plnenie zaplatil alebo poskytnuté plnenie vrátil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy.
Teóriavtejtosúvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdenia
a dôkazného bremena medzi subjekty konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na
tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu. Bremeno tvrdenia

a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže
meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.25. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje.Vprejednávanejvecispočívalobremenotvrdenianažalobkyni,žesožalovanýmuzavrela

zmluvu o pôžičke a že túto pôžičku aj reálne poskytla.

26. Z ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

27. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana,
ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich

tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,
že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe
navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé

rozhodnutie.

28. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka

vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá
nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú
podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať

pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť
tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne
určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné
preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

29. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, žalobca
svoj nárok preukázal a nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobca poskytol žalovanému 35 000
eur a túto sumu žalovaný prijal s tým, že sumu žalobcovi vráti. Žalobca tvrdil, že medzi stranami nebola
dohoda o tom, kedy žalovaný peniaze vráti a preto po neúspešnej výzve na vrátenie sumy, podal žalobu

na súd. Žalobca svoje tvrdenie preukázal a okresný súd o tom nemal pochybnosti. Žalovaný tvrdil, že
existovala dohoda o jeho povinnosti vrátiť dlh o 5 rokov, ale svoje tvrdenie nepreukázal a preto nebol
v konaní úspešný. Ako bolo už uvedené vyššie, pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej -
ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)
majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. V prejednávanej veci spočívalo bremeno tvrdenia

na žalobcovi, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke a že túto pôžičku aj reálne poskytol. Žalobca
to preukázal. Nebolo však dôvodné tvrdenie žalovaného, že žalobca mal preukázať aj to, že medzi
stranami sporu nebola dohodnutá doba vrátenia pôžičky 5 rokov, čo namietal. Žalovaný svoje tvrdenie
o dobe 5 rokov nepreukázal a tak nebol v spore úspešný. Nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že to
tak nebolo, vzhľadom na negatívnu dôkaznú teóriu, že neexistencia niečoho sa zásadne nepreukazuje.

Rozhodnutie okresného súdu na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu je správne.

30. Nebola dôvodná ani námietka nesprávneho právneho posúdenia veci v podanom odvolaní
žalovaného, že okresný súd postupoval podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka napriek tomu,
že v konaní nebolo žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke

nebola dohodnutá doba splatnosti, resp. čas splnenia. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V danom prípade okresný súd použil
správny právny predpis, pretože medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke nebola dohodnutá doba splatnosti,resp. čas splnenia v zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svoje tvrdenie o dobe
5 rokov nepreukázal.

31. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa
stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie
dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Na doplnenie odvolací súd iba poukazuje na správne a
dostatočne zistený skutkový stav danej veci súdom prvej inštancie, ako aj správne právne posúdenie
veci. Okresný súd vychádzal zo skutočností tvrdených a preukázaných žalobcom, pričom žalovaný iba

namietal nárok žalobcu, ale k tomu nepredložil a nepreukázal žiadne dôkazy.

32. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

33. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

34. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods.

1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

35. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p., keď nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia
prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie;
účastníci, predovšetkým odvolateľ - žalovaný, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že
iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé
konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01,
vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012,
7 Cdo 56/2011).

36. Okresný súd správne rozhodol aj o trovách konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (platného a účinného v čase vydania rozsudku), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Obdobná úpravy vyplýva aj zo súčasnej právnej úpravy, podľa §
255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomeruúspechu.
Zásada priznania nároku na náhradu trov konania sa riadi úspechom v danom spore. Je nepochybné, že
žalobca bol v konaní úspešný a preto má nárok na náhradu trov konania, ktoré mu okresný súd správne

priznal. V tejto súvislosti potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov
konania, ako vecne a práve správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

37. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia §
396 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, priznal

mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. . O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný
úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2
C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).