Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210307
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117210307.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: M. S., D.. XX.X.XXXX, N. A.
B.V. XXXX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu
a spoločnosti pod č. 542 097 902, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne
zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/98/2017-90 zo dňa 14.12.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavuje.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 12.3.2015, uzatvorená medzi

žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je neprijateľná zmluvná podmienka a z toho dôvodu je
neplatná.

II. Súd u r č u j e, že rámcová zmluva o poskytnutí platobných služieb zo dňa 12.3.2015, ktorá
tvorí súčasť zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzatvorenej medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je neprijateľná zmluvná podmienka.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.“

2. Aplikujúc ustanovenia § 2 písm. j/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 1, 2, 5, 12, § 551 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 41 všetko Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 5 v

spojení s § 5a ods. 1 písm. a/ všetko zákona č. 250/2007 Z.z. súd prvej inštancie uviedol, že existencia
právnej neistoty žalobcu ako spotrebiteľa ohľadne toho, z ktorých ustanovení zmluvy mu plynú finančné
záväzky vo vzťahu k žalovanému odôvodňuje podľa presvedčenia súdu aj jeho naliehavý právny záujem
na určení toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. Vzhľadom k tomu, že na základe žalobou napadnutej
dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 12.3.2015 si žalovaný môže uplatniť ako veriteľ svoje právo a
požiadať zamestnávateľa žalobcu o realizáciu zrážok zo mzdy, mal súd zato, že žalobca preukázal

existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko bez určenia neplatnosti
uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasneby bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie so mzdou. Z textu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva,
žežalobcanemáoprávnenietútovypovedať,odnejodstúpiť,anijuinýmspôsobomjednostranneukončiť
a iba vyhovujúci rozsudok určujúci neplatnosť tejto dohody by mohol zastaviť vykonávanie zrážok zo

mzdy zamestnávateľom žalobcu.

3. Podľa okresného súdu Je nepochybné, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným dňa 12.3.2015 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalovaný, resp. jeho právny predchodca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože

pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je podľa
súdu prvej inštancie tak potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Predmetnú zmluvu o úvere možno považovať za štandardnú formulárovú

zmluvu.

4. V zmluve o úvere podľa súdu prvej inštancie chýba v zmluve chýba výška poistenia, pretože je
uvedený len poplatok za poistenie vo výške 3,33 %. Celková čiastka k zaplateniu je uvedená vo
výške 21.153,60 eur, no táto suma nesúhlasí so sumou zistenou vynásobením počtu splátok a výšky

splátky (120 x 182,15 eur = 21.858,- eur). RPMN je uvedená v nesprávnej sadzbe a to v neprospech
spotrebiteľa. Žalovaný nezahrnul do výpočtu RPMN náklady na doplnkovú službu - poistenie. Zmluvné
dojednanie o poskytnutí uvedenej doplnkovej služby je súčasťou formulárovej zmluvy bez uvedenia, že
žalovaný ako spotrebiteľ mohol poskytnutie uvedenej doplnkovej služby odmietnuť, preto súd vychádzal
z predpokladu, že zmluvné dojednanie o uvedenej doplnkovej službe bolo podmienkou poskytnutia

spotrebiteľského úveru, a preto náklady, ktoré spotrebiteľovi vznikli s týmto poistením, mali byť zahrnuté
do celkových nákladov pre účely výpočtu RPMN v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Z
obsahu časti 3 úverových zmlúv možno podľa názoru súdu vyvodiť, že poistenie musel žalovaný najskôr
uzavrieť, až následne ho mohol ukončiť v súlade s bodom 1.6 časti 3 úverovej zmluvy. Teda nemal na
výber a možnosť vôbec si ho nezvoliť. K tomuto záveru podľa súdu prvej inštancie nasvedčuje aj bod 1.1

časti 3 úverovej zmluvy, v ktorých dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení
a vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Z uvedeného dôvodu je možné považovať úver
bezúročný a bez poplatkov.

5. V rovnaký deň ako úverová zmluva bola na zabezpečenie záväzku z tejto zmluvy uzavretá medzi

stranami dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou úverovej
zmluvy a to napriek tomu, že sa nachádza na osobitnej listine. Dohoda o zrážkach zo mzdy vzhľadom
na jej vopred formulované znenie, nemá podľa súdu prvej inštancie charakter individuálne dojednaných
zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť, a svojim obsahom
spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobcu,

nakoľko z jej obsahu nevyplýva osobitná možnosť spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody,
prípadne možnosť v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr. jednostranným
odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať či neprijať takúto
dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody. Žalovaný, ako dodávateľ, taktiež neprodukoval v tomto
konaní žiadne dôkazy o tom, že žalobca bol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo

mzdy a že mal možnosť túto dohodu odmietnuť. Súd mal teda za to, že žalobca bol nútený predmetnú
dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť, pokiaľ chcel uzavrieť zmluvu o úvere.

6. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa súdu prvej inštancie predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v zmysle § 551 ods.

1 Občianskeho zákonníka obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku
dohodnutých zrážok. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva,
a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Uzavretím dohody o
zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ povinný kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok

zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov
uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť
ich vykonávanie. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nejakej
autorizácii a verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zostrany dodávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi fakticky svojvoľne nadiktovať
výšku pohľadávky a siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené
nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo
mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie bez právneho dôvodu resp. z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. V zmysle uvedenej dohody
bol spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy až do

úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva (t.j. vrátane úrokov). Keďže má súd za to,
že samotný úver je bezúročný a bez poplatkov, nemožno na základe tejto Dohody vykonávať zrážky
aj na príslušenstvo úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je
preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto je aj z
toho dôvodu neplatná. Podľa názoru súdu v dohode o zrážkach zo mzdy chýba aj náležitosť právneho
úkonu a to jeho určitosť. Podľa názoru súdu dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba

peňažná pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti
(napr. výživné). V Dohode je však len uvedené, že zabezpečenie sa vzťahuje na záväzky vyplývajúce
zo zmluvy. V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia teda ešte neexistovala splatná pohľadávka
žalovaného, a navyše tá v tejto dohode nie je vymedzená určito. Predmetom dohody je totiž aj
nekonkretizované príslušenstvo pohľadávky. Takto vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy

rozhodne nenapĺňa atribút určitosti a preto aj z toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy.

7. Okresnému súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka),
hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v

zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka
a iné). Pre záver okresného súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam
bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco,
nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na
majetok a vymôcť aj plnenia, na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy.

8.Uvedenádohodaozrážkachzomzdyjepretopodľasúduprvejinštancienazákladevyššieuvedených
skutočností v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených dôvodov súd
konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

9. Okresný súd taktiež určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku Rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb, ktorá je súčasťou ZoRSÚ, keďže sa jedná v podstate o poskytnutie ďalšieho úveru
prostredníctvom kreditnej karty, o ktorý žalobca nemal vôbec záujem. Takýto prístup v spotrebiteľských
zmluvných vzťahoch, keď dodávateľ vnucuje spotrebiteľovi iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom
čase vo sfére jeho záujmu, je nekalou obchodnou praktikou. Rámcová zmluva poskytovaní platobných

služieb nie je samostatnou zmluvou s hlavným predmetom plnenia, keďže tvorí v samotnom bode 5.1.
sa uvádza, že tvorí súčasť zmluvy o revolvingovom úvere.

10. Okresný súd má za to, že nebol dôvod na rozhodnutie o zastavení konania, tak ako to navrhoval
žalovaný, nakoľko v danom prípade žalobkyňa nedostatok podmienky konania, ktorá bola dodatočne

odstránená. Súd je toho názoru, že v konaní je potrebné rozlišovať medzi nedostatkom podmienok
konania a vadou žaloby ako samostatne upravenými pojmami procesného práva, ktoré nie je možné
navzájom zamieňať a ktorých predpoklady a dôsledky sú odlišné a s ktorými sa následne spája aj
rozdielnypostupsúduvsporovomkonaní.Nedostatokpodmienkykonanianiejevadoužalobyzhľadiska
jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania. V prípade,

ak je strana konania nesprávne alebo neúplne označená, je namieste postup podľa ustanovenia § 129
CSP (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/143/2006). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4 Cdo/365/2013 zo dňa 25. februára 2015 vyplýva „pokiaľ súd prvého stupňa žalobcu nevyzval
na doplnenie, resp. spresnenie označenia účastníka konania s poučením ako je potrebné toto urobiť
(§ 43 ods. 1 O.s.p.) a odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania, odňal

žalobcovi svojím rozhodnutím možnosť konať pred súdom. Konanie pred ním je teda postihnuté vadou
vyplývajúcou z § 237 písm. f) O.s.p.“.11. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný včas odvolanie, a to z dôvodov podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP. Citujúc ustanovenia § 380 ods. 2 a § 365 ods. 1 CSP mal žalovaný
za to, že na vydanie rozsudku neboli splnené procesné podmienky, čo je podľa žalovaného dôvodom

pre zrušenie rozsudku a zastavenie konania.

12. Žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe označil žalovaného ako „BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258
713“. Žalovaný v rámci konania poukázal na to, že konanie trpí vadou spočívajúcou v existencii

neodstrániteľného nedostatku podmienky konania. Uvedená skutočnosť má podľa žalovaného za
následok, že toto konanie malo byť zo strany súdu ex lege zastavené. Napriek tomu súd vo veci
konal a vydal rozsudok tým, že jeho názor uvedený v bode 31 nemožno podľa žalovaného akceptovať,
nakoľko nemá oporu v platnom práve. Citujúc ustanovenia § 61 a § 62 v spojení s § 161 všetko CSP
žalovaný uviedol, že CSP rozlišuje dve skupiny procesných podmienok, a to: 1. odstrániteľné nedostatky
procesných podmienok, t.j. také, ktoré je možné v konaní odstrániť, a ktoré vedú k zastaveniu konania

len v prípade ak nedôjde k ich odstráneniu, 2. neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok. Medzi
procesné podmienky, ktoré súd musí skúmať podľa žalovaného patrí procesná subjektivita, ktorá v
tomto prípade splýva s hmotnoprávnou subjektivitou, t.j. procesnú spôsobilosť má ten subjekt, ktorý
má spôsobilosť na práva a povinnosti. Z hľadiska začlenenia procesnej subjektivity medzi procesné
podmienky je podľa žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou či táto existovala v čase začatia konania,

resp. či počas konania prišlo k strate procesnej subjektivity. V prípade, ak procesná subjektivita
neexistovala v momente začatia konania, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

13. Podľa žalovaného žalobcom označený subjekt návrhu nemá právnu subjektivitu, keď nositeľom
právnej subjektivity v tomto prípade je zahraničná právnická osoba, organizačná zložka právnickej

osoby, pričom tieto subjekty nemožno stotožňovať. Právnu subjektivitu a z nej vyplývajúcu spôsobilosť
byť účastníkom konania má výlučne zahraničná osoba (banka) a organizačná zložka (pobočka). V
tomto prípade podľa žalovaného nejde o vadu podania (žaloby) spočívajúcu v nesprávnosti alebo
neúplnosti, a teda takýto nedostatok (spôsobilosť byť stranou sporu) nemožno odstrániť ani opravou
ani v doplnením podania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca si

je vedomý rozdielom medzi bankou a pobočkou zahraničnej banky, keďže vo svojom vyjadrení zo
dňa 14.2.2018 označil žalovaný subjekt nasledovne: „BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúca prostredníctvom organizačnej
zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2,
Bratislava, IČO: 47 258 713“. Ani takýmto spôsobom podľa žalovaného však nie je možné konvalidovať

nedostatok procesnej podmienky spočívajúci v nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania v
žalobe. Uvedené podľa žalovaného potvrdzuje aj ustálená judikatúra súdu a súdna prax.

14. Následne žalovaný citoval z rozhodnutí súdov SR nasledovne: „Nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu

konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť podľa § 43 O.s.p., pretože nejde o vadu podania
spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa § 92 ods.
2 O.s.p..“

15. „Pokiaľ bol v žalobe úplne, presne, určito a zrozumiteľne označený za účastníka konania ten,

kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže v občianskom súdnom konaní
vstúpiť do procesného vzťahu. V takto vadne začatom konaní nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah,
lebo tu chýba jeden z jeho základných prvkov - jedna spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. Súd
je preto povinný kedykoľvek v konaní prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie

zastaviť(§ 103 O.s.p. v spojení s § 104 O.s.p.).“
16. „Navrhovateľom označený odporca je organizačnou zložkou podniku a bez uvedenia obchodného
mena, sídla a identifikačného čísla podniku jeho zriaďovateľa pri označení odporcu ako účastníka
konania v návrhu, ide len o organizačný útvar podniku, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom
občianskoprávneho konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Nemožno ho odstrániť ani opravou
podľa § 43 O.s.p., pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do
úvahy neprichádza ani postup podľa § 92 ods. 2 O.s.p., nakoľko v žalobe označený subjekt nemá právnu
subjektivitu a z toho dôvodu nie je možné, aby na jeho miesto vstúpil subjekt s právnou subjektivitou (sospôsobilosťou byť účastníkom konania). Poukázal aj na skutočnosť, že poučenie navrhovateľa o tom,
koho by mal podľa hmotného práva žalovať, presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p. a
bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dospel k záveru, že neexistencia právnej

subjektivity odporcu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, preto podľa §104 ods. 1
O.s.p. konanie zastavil. Pokiaľ v konaní, v ktorom sa účastníctvo zakladá podľa § 90 O.s.p. bol označený
za účastníka ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok podmienky konania,
ktorý sa nedá odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže v občianskom
súdnom konaní vstupovať do procesných vzťahov. Takto vädne začatom konaní nemôže vzniknúť

procesnoprávny vzťah, pretože tu chýba jeden z jeho základných prvkov - jeden zo subjektov procesno-
právneho vzťahu - spôsobilá strana sporu. Súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu konania k tomuto
nedostatku podmienok konania prihliadnuť a konanie zastaviť (§ 103, §104 ods. 1 O.s.p.).“
17. „Navrhovateľ v návrhu na začatie konania označil ako odporcu Centrum podpory Ministerstva
vnútra SR, so sídlom Špitálska 14, Bratislava. Z obsahu podania doručeného súdu dňa 30.12.2014
je zrejmé, že návrh navrhovateľa smeruje voči organizačnému útvaru Ministerstva vnútra SR. ktorý

nemá právnu subjektivitu, a teda nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti
byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania ,ktorý vedie k zastaveniu
konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť podľa § 43 O.s.p. a do úvahy neprichádza ani postup
podľa § 92 ods. 2 O.s.p.. Pre nedostatok podmienky konania spočívajúcej v nedostatku spôsobilosti byť
účastníkom konania, súd konanie zastaví vtedy, ak je nesporné, že ako účastník konania bol označený

organizačný útvar, alebo organizačná zložka bez právnej subjektivity. Subjekt označený za odporcu
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania už v čase začatia konania.“
18. Žalobca podľa žalovaného v žalobe celkom jednoznačne označil pobočku zahraničnej banky
(organizačnú jednotku podniku zahraničnej osoby), pričom takto označený subjekt nemá spôsobilosť
mať práva a povinnosti, a teda ani nemá spôsobilosť byť stranou v spore. Vzhľadom k absencií

jedného zo základných prvkov procesnoprávneho vzťahu má táto skutočnosť podľa žalovaného za
následok existenciu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, v dôsledku ktorého bol súd
povinný konanie zastaviť. Zdôraznil pritom, že súd je povinný ex offo kedykoľvek počas konania skúmať
či sú splnené procesné podmienky a v prípade, ak tieto splnené nie sú, je povinný konanie zastaviť.
Táto skutočnosť zároveň v odvolacom konaní premieta do povinnosti odvolacieho súdu preskúmať

vady týkajúce sa procesných podmienok a v prípade, ak neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ide o
výnimku z viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 2 CSP).
19. Žalovaný má za to, že okresný súd nesprávne posúdil nedostatok procesnej podmienky spočívajúci
v existencii neodstrániteľného nedostatku podmienky konania ako nesprávne neúplne označenie
žalovaného v žalobe. Súd prvej inštancie taktiež podľa žalovaného nedostatočne a zmätočne odôvodnil

tieto svoje tvrdenia v rozsudku. Podľa žalovaného súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami Civilného
sporového poriadku, následkom čoho napriek existencii neodstrániteľného nedostatku podmienky
konania vo veci konal a následne rozhodol o merite veci rozsudkom.
20. Vzhľadom na uvedené žalovaný v rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil a zaviazal žalobcu nahradiť právnemu zástupcovi

žalovaného trovy konania.
21. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP) žalovaným proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

23. Je nepochybne, že žalobca v žalobe označil ako žalovaného „BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713.“
24. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť Y. Z., V..Z.., A. X, N., L.: XXXXXXXX, s ktorým
žalobca uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.3.2015, zanikla v dôsledku zlúčenia dňa
29.9.2016 a právnym nástupcom tejto spoločnosti je spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE

SA, Boulevard Haussmann 1,750 09 Paríž, Francúzska republika. Ďalej bolo v Obchodnom registri
zistené, že BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2,
Bratislava, IČO: 47258713 je od 1.1.2016 podnikom zahraničnej osoby (organizačnou zložkou podniku
zahraničnej osoby).25. Súd prvej inštancie konal so žalobcom označeným žalovaným, teda s BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, kedy mu doručoval žalobu spolu s
procesným uznesením a až následne, keď žalovaný namietol nedostatok svojej procesnej subjektivity,

žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.2.2018 označil žalovaného tak,
ako je to uvedené v záhlaví napadnutého rozsudku.
26. Žalovaný v odvolaní namieta nesplnenie procesných podmienok z dôvodu neexistencie procesnej
subjektivity žalovaného a z dôvodu, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
navrhol zastavenie konania.

27. Podľa § 161 ods. 1 až 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

28. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
29. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
30. Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný
závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný

závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri.
Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o
odštepný závod.
31. Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná
organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.

32. V danom prípade žalobcom označený žalovaný je podnikom zahraničnej osoby (organizačná zložka
podniku zahraničnej osoby).
33. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca označil ako žalovaného BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47258713, ktorá
je podľa výpisu z obchodného registra organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby. Ako taká

nemá procesnú subjektivitu. Podľa § 61 CSP súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľným
nedostatkom podmienok konania (§ 161 CSP), ktorý vedie vždy k zastaveniu konania. Ustanovenie §
62 CSP sa vzťahuje na situácie, kedy strana nemá procesnú subjektivitu už v čase začatia konania
a tak je to aj v danej veci. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie konanie vo veci podľa § 62 CSP

zastaviť. Súd prvej inštancie konal v rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP, ak sám v záhlaví
preskúmaného rozsudku odstránil vadu žaloby v označení žalovaného tak, že ho označil ako BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska
republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 902, konajúca na
území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky,

Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713,. V danom prípade súd nemal ani poučovaciu
povinnosť vo vzťahu k žalobcovi, aby odstránil vadu v označení žalovaného, pretože žalobca označila
žalovaného údajmi z obchodného registra s uvedením obchodného mena, sídla, IČO. Z toho dôvodu
sa nejednalo o nepresné a nejednoznačné označenie žalovaného, a preto v danom prípade sa jedná
o neodstrániteľnú procesnú prekážku na strane žalovaného spočívajúcu v nedostatku jeho spôsobilosti

byť účastníkom konania podľa § 61 CSP. V prípade takto označeného žalovaného súd nemá poučovaciu
povinnosť podľa § 160 ods. 1 CSP a postup súdu podľa tohto ustanovenia nemožno vykladať tak,
žeby súd mal účastníkov poučovať o hmotnom práve, lebo potom by sa už nejednalo o odstránenie
vád podania, ktoré bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci, ale v podstate o radu účastníkovi, ako by mal
postupovať, aby bol vo veci úspešný. To by zároveň znamenalo porušenie práva účastníkov na rovnaké

postavenievobčianskoprávnomkonaní.Ztohovyplýva,žeúčastníkovnemožno,okreminého,poučovať
o tom, či je žalovaný vo veci pasívne legitimovaný. Je zrejmé, že v predmetnej veci pochybil súd prvej
inštancie, keď v súlade s ustanovením § 62 CSP sám konanie pre nedostatok pasívnej legitimácie
žalovaného nezastavil.
34. Pokiaľ súd prvej inštancie na podporu svojho názoru poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR vo veciach 4Cdo/143/2006 a 4Cdo/365/2013, tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že tieto sa týkali vád označenia účastníkov v žalobe, kedy bol súd povinný tieto vady
odstrániť podľa vtedy platného a účinného procesného predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku,
konkrétne§43.Akjetak,akojetomuajvprejednávanejveci,žalovanývžalobeoznačenýúplne,presne,určito a zrozumiteľne nejde o vadu konania. Pokiaľ by bol v žalobe úplne, presne, určito a zrozumiteľne
označený za účastníka konania ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania ide o nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania

nemôže v občianskom súdnom konaní vstúpiť do procesného vzťahu. V takto vadne začatom konaní
nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah, lebo tu chýba jeden zo základných prvkov - jedna spôsobilá
strana občianskoprávneho sporu. Vzhľadom na to, že súd v prípade neodstrániteľného nedostatku
podmienky konania nemôže v konaní pokračovať a je povinný konanie zastaviť, nemôže do takto
(vadne) začatého konania pristúpiť ďalší účastník a nemôže ani dôjsť k zámene účastníkov. V tomto

smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR publikované v zbierke rozhodnutí a stanovísk
súdov SR pod č. R45/2003 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/92/2004. V prejednávanej veci žalobca
úplne, presne, určite a zrozumiteľne označil ako žalovaného „BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713“, preto súd prvej
inštancie nemal prípadne dôvod postupovať podľa § 130 CSP, a tento nedostatok odstraňovať týmto
procesným postupom, lebo žaloba nebola vadným podaním v zmysle uvedeného ustanovenia. Z obsahu

spisu je jednoznačne, že žalobca v návrhu označil žalovaného ako organizačnú zložku (pobočku)
tak, ako je táto organizačná zložka (pobočka) zahraničnej osoby zapísaná v Obchodnom registri.
Skutočnosť, že následne po tom, ako žalovaný namietol nedostatok procesnej spôsobilosti žalovaného,
žalobcavnáslednompodaníoznačilžalovanéhotak,akojetouvedenévzáhlavínapadnutéhorozsudku,
je už bez právneho významu, nakoľko v danom prípade je rozhodujúce, že už v čase podania žaloby tu

bol nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, keďže tak, ako to už uviedol odvolací súd
vyššie tu nejde len o nesprávne, či neúplne označenie žalovaného.
35. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, podľa ktorého pobočka zahraničnej banky je pobočka podľa osobitného predpisu, ktorá
je organizačnou zložkou zahraničnej banky umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorá priamo

vykonávanajmäprijímanievkladovaposkytovanieúverov;všetkypobočkyzahraničnejbankyzriadenév
Slovenskej republike touto zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo v inom
zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“) sa považujú z hľadiska
oprávnenia vykonávať bankové činnosti za jednu jeho pobočku.
36. Podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka - organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný

závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný
závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v Obchodnom registri.
Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa použije obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o
odštepný závod.
37. Podľa § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka, obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná

organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapíše do obchodného registra. Podľa § 61 CSP
procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
38. Nakoľko žalovaný, tak ako ho žalobca označil v žalobe, je organizačnou zložkou právnickej osoby
a bez uvedenia obchodného mena, sídla a identifikačného čísla podniku tejto organizačnej zložky

pri označení žalovaného ako účastníka konania návrhu ide len o organizačný útvar podniku, ktorý
nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je potrebné konanie zastaviť. Právnu
subjektivitu žalovanému nepriznáva ani vyššie citovaný zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách s tým, že
v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/190/2017,
kde Ústavný súd odmietol sťažnosť a stotožnil sa s názormi všeobecných súdov s nasledovným

odôvodnením: „Zo všetkých štyroch prihlášok sťažovateľa veriteľa doručených správcovi dňa 16.3.2015
vyplýva, že ich podal veriteľ označený ako P. V., pobočka zahraničnej banky SR, so sídlom A. X/
A, N., L.: XX XXX XXX. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemala v zmysle právneho
poriadku SR a v súlade s ustálenou judikatúrou súdov SR právnu subjektivitu, t.j. spôsobilosť na práva
a povinnosti. Z tohto dôvodu organizačná zložka nemohla s právnymi následkami prihlásiť pohľadávky

do reštrukturalizačného konania, keď nedisponuje právom vymáhať vo svojom mene a na svoj účet
pohľadávku. Toto oprávnenie patrí len zahraničnej osobe, ktorá prostredníctvom organizačnej zložky
podniká na území SR“.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky a konanie podľa § 62 CSP zastavil.

40. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, tak žalobca právo na ne nemá, keďže zastavenie konania
zavinil podaním žaloby proti nespôsobilému subjektu (§ 256 ods. 1 CSP), nakoľko procesne zavinil
zastavenie konania a žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, vychádzajúc z toho, že
ním vynaložené trovy neboli účelné, keďže ďalšie úkony po tom, ako tento vzniesol námietku nedostatkuprávnej subjektivity na strane žalovaného boli z jeho strany neúčelné a žalovaný zastúpený právnym
zástupcom stranou sporu ani nebol, keďže ako strana sporu bol označený tzv. non subjekt. Naviac
tu na strane žalobcu v súlade s ustanovením § 257 CSP existujú dôvody hodné osobitného zreteľa

spočívajúce v tom, že sa jedná o spotrebiteľskú vec. Žalobca nebol pri podaní žaloby právne zastúpený,
a ak by správne označil žalovaného mohol byť v konaní úspešný (na súde prvej inštancie, ktorý sa
zaoberal vecným posúdením veci bol, aj keď nie právoplatne), a preto odvolací súd nepriznal sporovým
stranám trovy konania.
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).