Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209040
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316209040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu E. O.a, nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v Humennom, na ul. M. Č.. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 208 Eur
s príslušenstvom a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 09.12.2016 č.k. 15Csp 96/2016-41 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 208 Eur spolu s 5 % -ným úrokom z omeškania ročne od druhého dňa po dni
doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere uzatvorenej
dňa 08.09.2015 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 10 o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 -tiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou je neplatná. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX
uzatvorená zmluva o úvere. Pri jej uzatváraní bola zo strany žalovaného použitá nekalá obchodná
praktika, ktorej cieľom je vylúčiť použitie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Obchodný
zástupca pri vypĺňaní vopred pripraveného formulára uviedol aj údaj IČO, avšak žalobca finančné
prostriedky reálne použil na svoje bežné potreby a nie ako podnikateľ. Vzniknutý zmluvný vzťah bol
posúdený ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a zmluvu uzatvoril so žalobcom, ktorý je síce fyzickou osobou podnikateľom, avšak predmetný
úver bral nie na svoju podnikateľskú činnosť, ale pre osobnú potrebu. Žalobcovi na základe zmluvy
o úvere bola poskytnutá čiastka 400 Eur, ktorú mal splatiť zvýšenú o poplatok vo výške 208 Eur v 4
mesačných splátkach po 152 Eur. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Keďže ide o zmluvu
podliehajúcuúpravezmlúvospotrebiteľskýchúveroch,muselabyťposúdenázhľadiskajejesenciálnych
náležitostí v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, ani priemernú

ročnú percentuálnu mieru nákladov, ročnú úrokovú sadzbu, ani výpočet nákladov v dôsledku čoho sa
zmluvaoúverepovažujezabezúročnúabezpoplatkov.Zároveňnemožnoopomenúťanivýškupoplatku
za poskytnutie úveru, ktorý v percentuálnom vyjadrení predstavuje pri poskytnutí úveru na obdobie 4
mesiacov výšku 156 %. Poplatok v takejto úžernej výške je potrebné považovať bez ďalšieho za dôvodjeho absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka. V súlade s judikatúrou a zákonom, sa za odplatu úveru považujú nielen dohodnuté úroky ako
odmena, ale aj akákoľvek platby zo strany spotrebiteľa, bez ohľadu, či sa v zmluve alebo podmienkach

označia ako poplatok, náklady za vypracovanie, na administratívu a podobne.

3. Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné

historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem.Neprimeranedohodnutéúroky,čicelkováodplatazaúversúvrozporespravidlamisprávaniasa,
a teda aj s dobrými mravmi a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

4. Podľa bodu 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane
poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a výšky tak, ako

je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej
strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

5. V prípade žalobcu teda úrok predstavoval tretinu zo sumy 208 Eur, teda čiastku 69,33 Eur za 4

mesiace a administratívny poplatok 2/3 zo sumy 208 Eur čiastku 138,67 Eur. Úrok vo výške 69,33 Eur
z úveru poskytnutého v sume 400 Eur na 4 mesiace tak po prepočte na jeden rok činí 51,99 %. Z
údajov NBS pritom bolo zistené, že priemerná úroková sadzba v čase poskynutia úveru pri úveroch so
splatnosťou do jedného roka bola vo výške 3,25 %. Dohodnutý úrok je preto nepochybne v rozpore so
zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku, a preto zmluva s poukazom na § 39 Občianskeho

zákonníka nemôže byť v tejto časti platná. Administratívny poplatok predstavuje 34,66 % z úveru.
Tento poplatok, ako to vyplýva zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru je za spísanie zmluvy
a príslušnú administratívu. Požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré
mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné,

aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme.

6. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v sume 208 Eur tvoriacej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške
400 Eur a sumou zaplatenou žalobcom na účet žalovaného v čiastke 608 Eur.

7. Zároveň za neplatnú bola určená zmluvná podmienka týkajúca sa tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 -tiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou.

8. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol,
že na uzatvorenú zmluvu o úvere nie je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže

o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaný nie je povinný preukázať na čo v skutočnosti
žalobca použil peniaze, ale na aký účel mu boli poskytnuté. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie opiera
len o tvrdenie, že žalobca použil financie na spotrebný účel. Pri rozhodovaní sa len povrchne a bez

vykonania dokazovania vychádzalo z tvrdení žalobcu. Žalobcom predložená zmluva nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so
žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a
teda nie na svoju súkromnú potrebu. Dôležitá je zmluva o úvere, a teda účel uvedený v zmluve o úvere
a nie žiadosti. Zákon nehovorí o účele v žiadosti o úver.

10. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis,
podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných
prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľaktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa,spôsobamieruzabezpečeniajehozáväzku,objemposkytnutýchpeňažnýchprostriedkova
lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca a nie žalovaný.
Žalobca teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z
vlastnýchzdrojovtakakožalovaný.Pokiaľsažalobcadovolávaúdajovbánk,konátakvpriamomrozpore

s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata
obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu.
Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia. Správne
by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré
spadá aj žalovaný. Naviac je možné prevýšenie tejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré
má charakter prevýšenia podstatného. Žalovaný s odbornou starostlivosťou s prihliadnutím na dobu,

výškuúveru,príjemspotrebiteľaaúčelposkytnutéhoúveruuzatvorilzmluvuoúvereaoboznámilžalobcu
s jej jednotlivými ustanoveniami. V čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným neexistovalo
žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver, či už spotrebiteľom alebo osobám, ktoré nie
sú spotrebiteľmi. Veriteľ, teda žalovaný, môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku
z úveru aj poplatok za jeho poskytnutie, rovnako má právo na zabezpečení svojej pohľadávky či už

zmluvnou pokutou alebo zmenkou. Všeobecné určenie neplatnosti zmluvy, tak ako určil prvoinštančný
súd, je v hrubom rozpore s právami veriteľa, ktoré mu priznáva platná legislatíva. Napádaný rozsudok
je nepreskúmateľný a žalovanému tak bola odopretá možnosť konať pred súdom.

11. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon.

Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy
právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy
neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého uzatvorená zmluva o úvere
nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval
Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere.17. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné

obchodné podmienky úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom
prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy

konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na
posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel
uzatvorenia uvedený nebol.

18. Dôkazom opaku nemôže byť ani žalovaným vopred predtlačené prehlásenie dlžníka obsiahnuté

v samotnej formulárovej zmluve o úvere o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania.
Žalobca dostatočne zrozumiteľne a logicky vysvetlil, že poskytnuté finančné prostriedky použil na
bežné potreby a nie ako podnikateľ. Tvrdeniu žalobcu o použití poskytnutej sumy 400 Eur na bežnú
spotrebu nemá dôvod neuveriť ani odvolací súd. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol teda bez
akýchkoľvek pochybností preukázaný.

19. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, 1/3 z neho mala predstavovať
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Takátošpecifikácianákladovjeneurčitá
a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej

zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu.

20. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,

používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa
v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť

sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

21. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto

zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23.Nakategóriudobrýchmravomtrebaosobitnýdôrazklásťprispotrebiteľskýchzmluvách.Pojemdobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, vktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

24. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučovalo ani
ustanovenie§53ods.6Občianskehozákonníka,naktorépoukazuježalovaný.Podľatohtoustanovenia,
ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

25. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného

trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančnýchinštitúciiposkytujúcichspotrebiteľskéúveryzaprimeranúodplaturiadiacsazásadoudobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

26. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne

neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

27. Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú

odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často

práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimeranú a až úžernícku
odplatu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne
presahuje odplatu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k odplatám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou

finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie odplaty,
rozhodne nie odplaty neprimerané. V zmluve dohodnutá odplata skrytá pod termín poplatok dosahuje
viac ako polovicu výšky úveru poskytnutého na obdobie 4 mesiacov. Ide o niekoľkonásobne vyššiu
odplatu v porovnaní s priemernou odplatou uplatňovanou bankami pri poskytovaní obdobných úverov
alebo pôžičiek. Dohodnutá odplata teda podstatne prevyšuje obvyklú odplatu, a preto záver o neplatnosti

dojednania o odplate pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka má
oporu vo vykonanom dokazovaní.

28. Dôsledkom absolútnej neplatnosti dojednania o odplate je vznik povinnosti žalovaného vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad

uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca z titulu poskytnutého úveru mal
žalovanému vrátiť len istinu úveru, teda sumu 400 Eur. Celkovo však žalobca zaplatil čiastku 608 Eur, a
preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 208 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie
žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

29. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bola táto podmienka určená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013
č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k.5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

30. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

31. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).