Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010206
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6919010206.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného ml. A. W. pre pokus
zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. a, § 127 ods. 1/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 06. júna 2019, o sťažnosti obžalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/39/2019 zo dňa 23.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného ml. A. W., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 2T/39/2019 zo dňa 23.05.2019 senát Okresného súdu Rimavská Sobota podľa § 72
ods. 1 písm. e, § 238 ods. 4/ Tr. por. rozhodol o tom, že obž. ml. A. W. sa ponecháva vo väzbe z dôvodov
podľa § 71 ods. 1 písm. b, c/ Tr. por. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b, c/ Tr. por. neprijal písomný sľub
obžalovaného a jeho väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný priamo do zápisnice o neverejnom zasadnutí zo dňa
23.05.2019 sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním doručeným
okresnému súdu dňa 27.05.2019. V sťažnosti poukázal na to, že súdu predložil písomný sľub, že
povedie riadny život, tento ho však napriek tomu nepustil z väzby na slobodu. Od začiatku konania sa
k predmetnému skutku priznal, pričom poškodenej nechcel žiadnym spôsobom ublížiť. Veľmi sa mu
páčila, a keďže nemal nikdy priateľku, nevedel, ako sa má správať v prítomnosti dievčaťa. Chcel ju len

pobozkať a myslel si, že to chce aj ona. Svoje konanie ľutuje, na čo by mal súd prihliadnuť. Pokiaľ ide o
väzobný dôvod v zmysle § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. poukázal na to, že výsluchy potrebných svedkov
boli v prípravnom konaní vykonané, preto nemá koho ovplyvňovať. Ani obava v zmysle § 71 ods.
1 písm. c/ Tr. por. u neho nie je daná, pretože počas doterajšieho pobytu vo väzbe si uvedomil svoje
konanie a poučil sa. V prípade prepustenia z väzby na slobodu by sa poškodenej vyhýbal a zdržiaval
by sa len doma u svojej matky. Súd mal pri svojom rozhodovaní prihliadnuť taktiež na skutočnosť, že je

mladistvý a v zmysle § 339 Tr. por. môže byť do väzby vzatý len vtedy, ak jej účel nie je možné dosiahnuť
inak. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby
na slobodu.
Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie a predchádzajúce konanie,
pričom dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nebola dôvodne podaná, pretože u neho aj v
súčasnom štádiu trestného konania pretrvávajú väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. b, c/ Tr. por.
Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Tp/118/2018 zo dňa 29.12.2018 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tpo/1/2019 zo dňa 09.01.2019 z dôvodov

uvedených v § 71 ods. 1 písm. b, c/ Tr. por. Väzba u neho začala plynúť dňa 28.12.2018 o 07.05 hod.
a vykonáva v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica.Dňa 09.05.2019 pod sp. zn. 2 Pv 470/18/6609-43 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská
Sobota na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu na ml. A. W. pre pokus zločinu znásilnenia podľa §
14 ods. 1, § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a, § 127 ods. 1/ Tr. zák.

na tom skutkovom základe, ako je v nej uvedené.
Podľa § 79 ods. 2/ Tr. por., policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať
v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné
konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene
dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak

v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné
konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne
bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na
prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici;
takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6.
Podľa § 238 ods. 4/ Tr. por., ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o

väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s
rozhodnutím podľa § 239 ods. 1 , § 241 , § 244 alebo § 331 ods. 1 , najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods.
3 alebo došlo k právoplatnému
rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v
prípravnom konaní.

Po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o väzbe krajský súd
konštatuje, že aj v súčasnom štádiu súdneho konania doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že
skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie bol spáchaný, pričom zároveň existuje dôvodné podozrenie,
že tento spáchal obžalovaný ml. A. W.. Na dôvodoch väzby sa doposiaľ nič nezmenilo, sú rovnaké tak,

ako ich ustálil okresný súd, keď rozhodoval o vzatí obžalovaného do väzby. Naďalej trvá dôvodná obava
z jeho kolúzneho správania, ako aj obava, že bude v trestnej činnosti pokračovať.

Z hľadiska existencie dôvodnej obavy v zmysle podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. krajský súd poukazuje
na skutočnosť, že obžalovaný sa mal poškodenej po skutku vyhrážať nepriaznivými následkami pre

prípad, že by jeho konanie voči nej niekomu oznámila alebo prezradila. Vzhľadom na uvedené je preto
plne odôvodnená obava, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu bude na poškodenú priamo alebo
nepriamo prostredníctvom tretích osôb v ďalšom konaní pôsobiť, aby zmenila výpoveď v jeho prospech.
V tejto súvislosti pritom neobstojí obžalovaným namietaná skutočnosť, že poškodená a svedkovia už
boli vo veci vypočutí, pretože Trestný poriadok v ustanovení týkajúcom sa tohto väzobného dôvodu

nerozlišuje medzi poškodenými, svedkami, prípadne inými osobami nevypočutými, alebo už vypočutými,
a najmä nemožno opomenúť fakt, že tieto osoby budú vypočúvané ešte na hlavnom pojednávaní, pred
konaním ktorého by mohlo zo strany obžalovaného dôjsť k ich ovplyvňovaniu.

Pokiaľ ide o dôvod preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., krajský súd poukazuje

na závažnosť a charakter predmetnej trestnej činnosti, ktorej sa mal obžalovaný dopustiť voči maloletej
poškodenej. Naviac zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že na spáchanie trestnej činnosti sa čiastočne
pripravoval a poškodenú mal vyhliadnutú už dávnejšie, s poukazom na uvedené preto reálne hrozí, že
obžalovaný bude v trestnej činnosti pokračovať aj po prepustení z väzby na slobodu.

V danom prípade boli splnené aj formálne podmienky rozhodovania o väzbe, pričom doterajšia dĺžka
trvania väzby obžalovaného zodpovedná zákonnému ustanoveniu § 76 Tr. por. V tejto súvislosti však
krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v napadnutom uznesení okresný súd nesprávne uviedol, že
vo veci rozhodoval v zmysle § 238 ods. 3/ Tr. por., keď správne malo byť uvedené ust. § 238 ods. 4/
Tr. por. Uvedené pochybenie však nebolo dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia, keďže z jeho

odôvodnenia je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní postupoval v zmysle správneho zákonného
ustanovenia, a teda v písomnom vyhotovení uznesenia sa jedná len o pisársku chybu.Krajský súd sa tiež stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, keď tento nenariadil nad obžalovaným
dohľad probačného a mediačného úradníka a neprijal jeho písomný sľub, nakoľko ani krajský súd
nepovažoval uvedené inštitúty na nahradenie väzby za dostatočné, a to práve z vyššie uvedených

dôvodov týkajúcich sa osoby obžalovaného, ale najmä povahy prejednávaného prípadu, berúc do
úvahy závažnosť a charakter žalovanej trestnej činnosti. Krajský súd pritom zdôrazňuje, že možnosťami
nahradeniaväzbyobžalovanéhosazaoberalotodôslednejšie,ževjehoprípadesajednáomladistvého,
v prípade ktorého má väzba v zmysle § 339 Tr. por. predstavovať naozaj len krajný inštitút, keď účel
väzobného stíhania nie je možné dosiahnuť miernejšími prostriedkami.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že
sťažnosť obžalovaného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.