Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209140
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717209140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpenýJUDr.BarborouKorenecovou,
advokátkou, AK Bratislava, Pribinova 25, IČO: 42174902, proti žalovanej Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXX, O., o zaplatenie 108,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 13Csp/90/2017-42 zo dňa 28.03.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 108,- eur s príslušenstvom,
ako aj náhrady trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 108,-- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania odo

dňa 19.9.2014 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.

1 zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného od 01.12.2011 do 31.12.2012), § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 6, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného od 1.3.2012 do 30.9.2013).

4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 13.11.2012 strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá
je nesporne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala
z úveru uhradiť celkovo sumu 252,- eur, ktorú tvorí poskytnutá istina vo výške 150,- eur a príslušný
poplatok vo výške 102,- eur. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu 42,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa

predstavujú 68% z poskytnutej sumy úveru, pričom ide o odplatu za obdobie pol roka, teda v ročnom
vyjadrení by tento úrok predstavoval 136% z poskytnutej istiny. Z prehľadu priemerných úrokových
mier z úverov v roku 2012 vyplýva, že priemerná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch s dobouposkytnutia do jedného roka bola 8,46%. V zmluve o úvere dohodnutá odplata prevyšuje priemernú
úrokovú mieru viac ako šestnásťnásobne, preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

5. Úver poskytnutý žalobcom je spotrebiteľským úverom, a preto zmluva o úvere musí obsahovať všetky
náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Z predloženej zmluvy je zrejmé, že
neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti ani termíny jednotlivých splátok. Z tohto dôvodu sa v
zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov,
pretonebolomožnépriznaťžalobcoviuplatnenýúrokzúveruvovýške32%ročneaniuplatnenépoplatky

vo výške 69,36 eur a poplatok za upomienky, ktorý si žalobca uplatnil v sume 60,- eur. Žalobca výpočet
poplatkov žiadnym spôsobom súdu ani nepreukázal.

6. S prihliadnutím na uvedené, súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny v sume 108,- eur a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Medzi stranami došlo viackrát k zmene v obsahu záväzku, a to
konkrétne zmene lehoty splatnosti, naposledy dňa 12.05.2014, kedy sa strany dohodli, že prvá posunutá

splátka bude splatná dňom 18.05.2014. V tom čase mala žalovaná uhradiť 5 splátok, teda posledná
z týchto splátok mala byť uhradená dňom 18.09.2014. Do omeškania sa žalovaná mohla dostať až
nasledujúcimdňom,pretosúdpriznalžalobcoviúrokzomeškaniazosumy108,-eurododňa19.09.2014
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 v spojení s ust. § 251 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal. Vo väčšom rozsahu bola v konaní
úspešná žalovaná, ktorej by vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania
nepožadovala a z obsahu spisu ani nevyplývajú žiadne účelne vynaložená náklady na uplatňovanie
alebo bránenie práva, ktoré by mohli byť trovami konania.

III. Obsah odvolania žalobcu

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. a III. rozsudku odvolanie žalobca. Namietal právny
záver súdu prvej inštancie o absencii zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, v dôsledku ktorej by bolo možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiadny všeobecne záväzný právny predpis,
podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných
prostriedkov. U nebankových subjektov navyše nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky
úroku požadovaného bankami. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súd prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

11. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že sporové strany dňa 13.11.2012
uzavreli zmluvu o úvere, ktorá zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 150,- eur, ktorý sa zaviazala splatiť v celkovej sume 252,- eur.
Doposiaľ celkovo uhradila žalobcovi sumu 42,- eur. Zmluva o úvere neobsahuje údaj o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov, údaj o konečnej splatnosti úveru a úrokovej sadzbe úveru,
preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Odvolací súd uvádza, že pre naplnenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý sleduje transparentnosť trhu a poskytovanie dostatočného
množstva informácii spotrebiteľovi o poskytnutom úvere, je nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskomúvere obsahovala obligatórne obsahové náležitosti, uvedené v ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

13. Primárnemu účelu právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch zodpovedá len taký výklad, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška,
počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho
sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu
uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva uvádzajúca uvedenie celkovej výšky mesačnej

splátky, neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je
napriek odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom
zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa.

14. Obligatórne obsahové náležitosti musia byť uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
pričomtietomusiabyťvymedzenédostatočnejasne,zrozumiteľneajednoznačnetak,abynebolažiadna

pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Uvedená požiadavka však nie
je splnená v prípade uvedenia úrokovej sadzby poskytnutého úveru. Priamo v zmluve o úvere niet ani
zmienky o výške úrokovej sadzby, preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o
absencii tejto obsahovej náležitosti.

15. Pre naplnenie účelu zákona zároveň nepostačuje uvedenie obligatórnej obsahovej náležitosti v
rámci štandardných európskych informácií či všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z rozhodnutia
Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 vyplýva, že cit.: „Je třeba zdůraznit,
že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají
sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického

a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí
doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

16. V dôsledku absencie uvedených obsahových náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, sa
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi v takomto prípade prislúcha nárok
len v rozsahu poskytnutej istiny úveru. Ak žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 150,- eur, pričom
žalovaná na základe zmluvy celkovo zaplatila žalovanému 42,- eur, súd prvej inštancie správne

postupoval, keď žalovanú zaviazal na úhradu zostávajúcej sumy istiny vo výške 42,- eur a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

17. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti

Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Odvolací súd so zreteľom na bezúročnosť a bezpopaltkovosť poskytnutého úveru v dôsledku
absencie údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov a údaja o výške úrokovej

sadzby úveru, nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ostatným odvolacím námietkam, ktoré neboli
spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu (výroky II., III.) ako vecne
správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu
trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že
žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada

nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).