Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614204010
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6614204010.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému H. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom S., M. E. XXXX/XX, pôvodne do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, o. z., so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO:
42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária v Bratislave,
Zámocká 36, o zaplatenie 2.931,79 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Lučenec č. k. 7C/79/2014-201 zo dňa 31. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému ani Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, o. z. so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám.
7, náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
2.931,79 EUR s prísl. titulom 36 neuhradených splátok úveru splatných od 10. 07. 2011 do 10. 06.
2014 na základe úverovej zmluvy č. 341524590 zo dňa 13. 05. 2006. Pohľadávku žalobca nadobudol

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013 od právneho predchodcu Slovenská
sporiteľňa, a. s.

2. Okresný súd mal v konaní preukázané, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 13. 05. 2006 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver, so splácaním ktorého sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca
nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská

sporiteľňa, a. s., v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.
o bankách, a to, že banka písomne vyzvala dlžníka, ktorý je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní,
na zaplatenie dlžnej sumy. Z toho dôvodu žalobca nie je aktívne legitimovaný a postúpenie pohľadávky
voči žalovanej z banky na žalobcu je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca predložil len
text výzvy bez toho, aby doložil, že výzva bola žalovanému skutočne zaslaná. Z toho dôvodu nemožno
považovať za dokázané, že postúpenie pohľadávky je platné.

3. Na právne posúdenie okresný súd uviedol § 39, § 524 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák.
č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 497, § 504 Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, ale žiadne trovy mu nevznikli. Vedľajší účastníkna strane žalovaného uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré mu okresný súd priznal vo výške 897,92
EUR podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z.

4. Žalobca vo včas podanom odvolaní namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne
právne posúdenie veci. Tvrdil, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky s podacím
hárkom o odoslaní písomnosti bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Ďalej žalobca tvrdil, že § 92 ods. 8 Zákona o bankách

nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, lebo účelom uvedenej
úpravy je úprava výnimiek z bankového tajomstva, nie podmienok platnosti postúpenia pohľadávok.
Uvedené ustanovenie neupravuje platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalovaný bol
ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením peňažného záväzku viac ako jeden rok.
Žalobca zastáva názor, že pohľadávky banky voči klientom nemožno považovať za druh pohľadávok,
ktoré nemožno postúpiť a postúpením nedochádza k zmene v ich obsahu. Žalobca nesúhlasí, aby

bol zaviazaný na úhradu trov konania osobitného subjektu na strane žalovaného. Len na základe
skutočnosti, že žalovaný je spotrebiteľ, bez vedomostí o predmete a stave konania nie je možné naplniť
podstatu úkonu prevzatie a príprava zastúpenia. Osobitný subjekt musí byť schopný poskytnúť právnu
pomoc. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak,
že žalobe vyhovie, alebo aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne uplatnil náhradu

trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Pôvodne vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok

okresného súdu potvrdiť z tých istých dôvodov, ako uviedol okresný súd, pretože žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia bankovej pohľadávky. Uplatnil
náhradu rov odvolacieho konania.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo

zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 1 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky

na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa

osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej bankypresiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o

jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu a neplatnom postúpení pohľadávky, ktorú mala banka voči žalovanému.

Uvedený právny záver považuje odvolací súd za správny, urobený na základe správne zisteného
skutkového stavu. Žalobca tvrdil, že vstúpil do práv banky ako právny nástupca, ktorý nadobudol
pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú uzavreli banka a žalovaný. Preto bol povinný preukázať, že banka
dodržala postup podľa § 92 ods. 8 (pôvodne § 92 ods. 7) Zákona o bankách. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že banka bola povinná svojho klienta (dlžníka) vyzvať na splnenie peňažného záväzku, s
úhradou ktorého bol dlžník banky čo len sčasti v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní. Za predpokladu preukázania splnenia predpísaného postupu pred zamýšľaným prevodom, mohla
byť banková pohľadávka postúpená z banky na žalobcu ako tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka. Ako
správne uviedol okresný súd, žalobca splnenie uvedenej podmienky (doručenie výzvy banky dlžníkovi)
nepreukázal a preto na žalobou uplatnenú pohľadávku bolo potrebné hľadieť ako na pohľadávku,
ktorej postúpenie bolo v priamom rozpore so zákonom. Pre zamietnutie žaloby bola rozhodujúce to, že

žalobca nepreukázal, že banka ako jeho právny predchodca realizovala predpísaný postup a doručila
žalovanému dlžníkovi výzvu s upozornením, že bol v omeškaní s úhradami dohodnutých splátok.

9. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje právny vzťah medzi bankou ako pôvodným
veriteľom, dlžníkom aj nadobúdateľom bankovej pohľadávky. Bez splnenia podmienok uvedených v §

92 ods. 8 Zákona o bankách by dochádzalo k neprípustnému obchádzaniu zákona, ak by sa na žalobcu
uvedená právna úprava nevzťahovala. Žalobca nespochybňoval, že by pohľadávka banky nevyplývala
zo spotrebiteľského úveru. V spore s ochranou slabšej zmluvnej strany podľa § 290 a nasl. CSP musí
mať súd možnosť posúdenia dôvodnosti nárokov uplatnených zo spotrebiteľského zmluvného vzťahu.
Zmluvný vzťah strán sporu sa posudzuje podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto

ani dodržanie podmienok postúpenia bankovej pohľadávky podľa osobitnej úpravy nemôže byť zo
skutkového a právneho posúdenia vylúčené. Zákon o bankách v § 1 uvádza, že tento zákon upravuje
niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním bánk. Podnikaním sa rozumie aj obchodovanie s pohľadávkami.
Pokiaľ právna úprava podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke pri obchodovaní s
bankovými pohľadávkami prelomiť bankové tajomstvo, je potrebné dodržanie právnej úpravy vyžadovať

tým skôr, že táto právna úprava neobsahuje žiadnu ďalšiu výnimku. Z uvedeného vyplýva, že doručenie
písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, ktorá nie je bankou. Na splnení tejto podmienky je
potrebné trvať tým skôr, že žalobca nepodliehal bankovému dohľadu podľa Zákona o bankách. Pôvodne
banková pohľadávka ani postúpením nemení svoju povahu. Právny základ nároku, ktorý spočíva v

úverovej zmluve je postupník (nadobúdateľ pohľadávky) povinný preukazovať. Ak má teda tretia osoba
nadobudnúť bankovú pohľadávku, majú byť splnené stanovené podmienky. Nemohlo postačovať iba
doručovanie oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému. Žalobca sa mal možnosť ubezpečiť o
dodržaní a splnení podmienok pre postúpenie pohľadávky pred uzavretím zmluvy o postúpení bankovej
pohľadávky. Nedodržanie osobitnej právnej úpravy nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ktorý nie je

účastníkom zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky. Postupca a postupník nemôžu predpísané
podmienky bez akejkoľvek zodpovednosti za prípadné vady právneho úkonu obchádzať.

10. Okresný súd správne vec posudzoval z hľadiska osobitnej právnej úpravy Zákona o bankách
a právnej úpravy v Občianskom zákonníku. Zmluva o postúpení pohľadávok bola v časti týkajúcej

sa pohľadávky proti žalovanému absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že postúpenie
pohľadávky odporovalo zákonu. Na neplatnosť právneho úkonu bol súd povinný prihliadnuť ex offo aj
podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd je povinný poskytnúť ochranu zmluvnej
strane, ktorá sa na dodržanie podmienok vyplývajúcich zo zákona spoliehala. Žalobca nespochybnil
záver o tom, že ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z.

o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so
zákonom, kedy je postúpenie v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané, čo vyplýva z
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 147/2017 zo
dňa 24. apríla 2018, 1Cdo 61/2017 z 22. 08. 2018, (ďalej sp. zn. 3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017). Ide o ustálenú rozhodovaciu prax a uvedené právne posúdenie žalobca
nespochybnil.

11. Odvolací súd ako potvrdil aj výrok, ktorým okresný súd pôvodne vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného priznal náhradu trov konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Okresný súde
rozhodol o trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v konaní, do ktorého mohol vedľajší
účastník vstúpiť podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, účinnej do 30. 06. 2016. Vedľajší
účastník mal preto v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého v konaní

vystupoval, čo vyplýva z § 93 ods. 4 OSP. Žalobca nespochybnil procesnú subjektivitu vedľajšieho
účastníka, ani dôvod vstupu do konania podľa § 93 ods. 2 OSP, ani to, že predmet konania vyplýval
zo spotrebiteľského vzťahu. Tvrdenie, že vedľajší účastník vstúpil do konania paušálne, bez vedomostí
o predmete konania nebolo preukázané. Zápisnice o pojednávaní zo dňa 18. 05. 2016, (č. l. 170) a
31. 05. 2016 (č. l. 198) naopak preukazujú, že vedľajší účastník sa v posudzovanej veci vyjadroval
vecne.Vzhľadomnauvedenéskutočnostibolorozhodnutieokresnéhosúduvovýroku,ktorým žalobcovi

uložil povinnosť nahradiť trovy prvostupňového konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka vydané podľa platnej a účinnej procesnej úpravy správne a odvolací súd ho
nemal dôvod meniť.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.

1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov,o.z.uplatnilanáhradutrovodvolaciehokonaniazapodaniezodňa19.08.2016. Procesné
postavenie pôvodne vedľajšieho účastníka zaniklo od 01. 07. 2016 s účinnosťou Civilného sporového
poriadku. Súd do konania osobitný subjekt postupom podľa § 95 ods. 1 CSP nepribral a podanie bolo

urobenéažponadobudnutíúčinnostiCSP.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdnáhradutrovodvolacieho
konania nemohol priznať.

13. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).