Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209194
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8316209194.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu FRISOMAT, spol. s

r.o., Priemyselná 9/C, Trnava, IČO: 35 561 100, zast. JNC Legal s.r.o., Panenská 8, Bratislava, IČO:
36 807 231 proti žalovanej R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou,
advokátkou, Laborecká 1896/58, Humenné o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti: hnojisko, druh stavby : 2 - poľnohospodárska budova, parcela č. XXX, súpisné číslo XXX,
list vlastníctva č. XXX, parcela registra A., katastrálne územie Q. V. K., obec: Q., zapísaná Okresným
úradom Katastrálny odbor Humenné a zároveň aby zaviazal žalovanú na úhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobou odôvodnil tým, že dňa 17.10.2010 ako zhotoviteľ uzatvoril so spoločnosťou

Y. Y., T..I..N.., Q. ako objednávateľom zmluvu o dielo č. XX/XX-XX, predmetom ktorej bolo dodanie a
zmontovaniejednoloďovejmontovanejhalyZ.N.beztepelnejizolácie.Predmetnáhalabolazmontovaná
na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. V. K., zapísanej na LV č. XXX ako hnojisko
so súpisným číslom XXX, na parcele KN XXX. Za týmto účelom bolo Obcou Q. vydané stavebné
povolenie č. XX/XXXX zo dňa 22.2.2011, ktorým povolilo žiadateľovi Produktagro plus s.r.o., zmenu
využitia a stavebné úpravy hnojiska na prístrešok pre ovce, a teda spracovaním stavby, jej absolútnym
konštrukčným redefinovaním došlo k zmene pôvodnej stavby hnojiska na stavbu predmetnej haly,

ktorá má slúžiť ako prístrešok pre ovce. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.10.2012 spoločnosť Kochanovská
agromliekareň s.r.o., ako výlučný vlastník hnojiska, previedla toto hnojisko na žalovanú. Predmetom
prevodu bola celá spracovaná vec. Žalobca žalobu odôvodnil ustanoveniami § 132 ods. 1, 135b,
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že zmontovaním predmetnej haly žalobcom a
prestavbou hnojiska patriacom žalovanej došlo k spracovaniu cudzej veci, v zmysle ustanovenia § 135b
ods. 1, výsledkom ktorého bol celkový zánik pôvodnej stavby - hnojiska a vznik novej stavby - haly.
Nakoľko celková hodnota materiálu, ktorú žalobca vložil do stavby predmetnej haly ďaleko prekračuje

hodnotu substancie - hodnotu hnojiska ako takého, je žalobca toho názoru, že sa stal spracovaním
hnojiska výlučným vlastníkom novej veci. Naliehavý právny záujem na tejto veci odôvodňuje žalobca
usporiadaním v súčasnosti neistých právnych vzťahov medzi stranami sporu, nakoľko žalobca má
za to, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti titulom nadobudnutia vlastníckeho právaspracovaním cudzej veci, avšak napriek tomu nie je zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností.
Žalobca má za to, že v danej veci hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na majetku žalobcu
vzhľadom na fakt, že žalovaná môže v súčasnosti s predmetnou nehnuteľnosťou disponovať a

nakladať bez vedomia a súhlasu žalobcu. Naopak, žalobca napriek tomu, že je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, nemôže vykonávať oprávnenia, ktoré sú predmetnom jeho vlastníckeho práva.

3. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu zmluvu o dielo č. XX/XX-XX zo dňa 28.12.2010, dodatok č. 1
k tejto zmluve, stavebné povolenie zo dňa 22.2.2011, kúpnu zmluvu zo dňa 11.10.2012, snímok z mapy.

Taktiež v priebehu konania bola predložená zápisnica o ohliadke zo dňa 8.6.2016 vykonaná v konaní o
neúčinnosťprávnehoúkonu,znaleckýposudokč.X/XXXXvypracovanývkonaní5C214/2015Ing.R.R..

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.12.2016 uviedla, že sa
nestotožňuje s právnym názorom žalobcu a žalobu v celom rozsahu neuznáva. Žalovaná má za to,
že hnojisko nie je stavba. Nemá žiadnu konštrukciu, nejde o samostatnú vec, ale o súčasť pozemku.

Žalovaná poukázala na ustanovenia § 43 stavebného zákona, kde sa pod stavbou rozumie stavená
konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou,
alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
K spracovaniu cudzej veci môže dôjsť vtedy, ak spojením, resp. pripojením k cudzej veci svojho
materiálu, svojej látky, alebo veci, zmiešaním, zliatím alebo podobne vznikne nová vec. V tomto prípade

žalobca postavil na betónovú plochu- plochu, ktorá je na liste vlastníctva definovaná ako hnojisko,
montovanú halu. Ide o tzv. živú stavbu, ktorú možno meniť, rozširovať, zmenšovať v okamihu potreby
bez búracích prác, alebo ju demontovať a premiestniť na iné miesto, pretože jednotlivé prvky sú
opakovane použiteľné. Montovaná hala je s nehnuteľnosťou, vlastníctva ktorej sa žalobca touto žalobou
domáha, iba ukotvením nosných rámov do betónových pätiek, umiestnených na nehnuteľnosti, patriacej

žalovanej strane, čo nie je možné považovať za spracovanie veci. Výsledkom spracovania musí byť
vznik novej veci, nesmie ísť o opravu alebo úpravu cudzej veci. Žalobca vedel, že nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, na ktorej montovanú halu postavil. Halu postavil pre zmluvného partnera, ktorý sa mal
stať jej vlastníkom v zmysle zmluvy o dielo po úhrade ceny diela. Svoju dobromyseľnosť žalobca ničím
nepreukázal. Nie sú v tomto prípade splnené podmienky pre vznik vlastníckeho práva, pretože nedošlo

k spracovaniu cudzej veci, nevznikla nová vec a nie je preukázaná dobromyseľnosť žalobcu. Žalobca
podľa názoru žalovanej nepreukázal naliehavý právny záujem. Žalobca je vlastníkom montovanej haly,
ktorá je demontovateľná a s ktorou môže nakladať a vykonávať k nej triádu oprávnení, ktoré sú obsahom
jeho vlastníckeho práva, vrátane práva premiestniť ju na iné miesto. Žalovaná má pochybnosti, či
montovanáhalajenehnuteľnosťou,pretožejemožnéjudemontovaťapremiestniťnainémiesto,pretože

jednotlivé prvky súd opakovateľne použiteľné a či ju teda možno vôbec zapísať na katastri nehnuteľností
ako nehnuteľnosť.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.2.2017 uviedol, že skutočnosť,
že hnojisko je klasifikované ako stavba vyplýva z predložených listín. Žalobca predložil výpis z listu

vlastníctva č. XXX, v zmysle ktorého je hnojisko nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom
území Q. V. K. so súpisným číslom XXX. Taktiež poukázal na stavebné povolenie zo dňa 22.2.2011
a poukázal na ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 43 ods. 1 Stavebného zákona.
Podľa názoru žalobcu hnojisko je priestorovou stavbou, pozostáva zo stavebno-technických prvkov, je
výsledkom ľudskej stavebnej činnosti, v dôsledku ktorej bola vytvorená určitá nehnuteľnosť slúžiaca

pre potreby majiteľov, pričom samotný charakter stavebných prác učinených na zhotovenie hnojiska
nemožno považovať za nedostačujúci, rovnako ako nemožno v danom prípade považovať hnojisko iba
za súčasť pozemku. Hnojisko je murovanou stavbou z betónových dielcov, pričom priestor medzi nimi
rovnako vykazuje známky stavebnej činnosti.
Spracovanie veci v právnom zmysle predstavuje samostatný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho

práva. V uvedenom prípade je nepochybné, že pretvorením hnojiska na halu došlo k spracovaniu
pôvodnej stavby a k následnému vytvoreniu úplne novej stavby, ktorá je nestotožniteľná s pôvodnou
stavbou. Žalobca poukázal na rozhodnutie R 29/1999 - nadobudnutie vlastníctva k spracovanej stavbe
je možné len ak pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú
deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného

podlažia. Podľa rozsudku NSSR č. 3Cdo 199/96 zo dňa 21.2.1997 za demoláciu stavby v zmysle § 14
zákon č. 403/1990 Zb., kedy vec prestáva existovať v zmysle práva, treba považovať takú deštrukciu
pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia.
Vzhľadom na uvedené sa za vlastníkov stavby považujú osoby, ktoré uskutočnili stavbu s úmyslom maťju pre seba, prípadne tí, ktorí pôvodnú stavbu zbúrali a namiesto nej postavili stavbu novú. Zmenou
využitia a stavebné úpravy hnojiska na prístrešok pre ovce došlo k zmene pôvodnej stavby hnojiska na
stavbu predmetnej haly, ktorá má slúžiť ako prístrešok pre ovce. Žalobca hnojisko spracoval v dobrej

viere. Vlastníkom zhotovovanej veci až do momentu úplného vyplatenia ceny za dielo je zhotoviteľ, teda
žalobca, o čom objednávateľ vedel už v čase podania žiadosti o stavebné povolenie. Cena za dielo
nebola uhradená a je vedené exekučné konanie.

6. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.3.2017 žalovaná uviedla, že trvá na svojom

názore, že s poukazom na uvedenú právnickú literatúru i citovanú judikatúru vo vyjadrení zo dňa
13.12.2016, hnojisko z hľadiska občianskoprávneho nie je stavbou, pretože nemá žiadnu konštrukciu,
nejde o samostatnú vec, ale o súčasť pozemku. Nič na tom nemení ani argumentácia žalobcu, že
hnojisko je klasifikované ako nehnuteľnosť na LV č. XXX, nakoľko ide o zjavne nesprávny údaj na LV,
podľa ktorého je hnojisko klasifikované ako poľnohospodárska budova, čo je v rozpore so skutkovým
stavom. Žalobca sa nevysporiadal ani s argumentáciou žalovanej, poukazujúcou na komentované

znenieust.§119ods.2Občianskehozákonníkaanasubsidiárnuaplikáciupríslušnýchadministratívnych
predpisov, predovšetkým stavebného zákona, podľa ktorých stavbou nie je to, čo neexistuje ako
samostatná vec, hoci ide o výsledok stavebných prác, ktoré podliehajú administratívnemu konaniu, či
schváleniu, pokiaľ má výsledok týchto prác iba povahu technickej úpravy pozemku, tak, že pozemok
od stavby nemožno odlíšiť (napr. rybník, parkovisko, bazén, a pod.). Nie je pri tom relevantné, že

administratívne predpisy konkrétnu vec za stavbu označujú.
Žalobca poukazuje na judikát R 29/1999 a rozsudok NSSR sp.zn. 3Cdo/l 88/96 zo dňa 21.2.1997. Podľa
názoru žalovanej tieto judikáty sa vzťahujú na obytné stavby a stavby občianske, s minimálne jedným
nadzemným podlažím, ktorého dispozičné riešenie prestalo byť demoláciou zrejmé, preto sú pre tento
prípad neaplikovateľné. Ak by sa však predsa pripustila ich aplikácia, potom by musela byť v prospech

žalovanej strany, pretože podľa tejto judikatúry možno nadobudnúť vlastníctvo k spracovanej stavbe len
ak pôvodná stavba spracovaním a to deštrukciou, resp. demoláciou zanikla a na mieste zdemolovanej
stavby vznikla nová stavba. V tomto prípade bola postavená na betónovú podlahu - plochu, ktorá je
na liste vlastníctva č. XXX, definovaná ako Hnojisko, montovaná hala a to tak, že na túto betónovú
plochu boli umiestnené betónové pätky, do ktorých boli ukotvené nosné kovové rámy. V žiadnom prípade

hnojisko nebolo zdemolované, deštruované, menené, ani spracované, iba na ňom bola zmontovaná
tzv. živá stavba, ktorú možno meniť, rozširovať, zmenšovať v okamihu potreby bez búracích prác a
"mokrých" murárskych prác, alebo ju zdemontovať a premiestniť na iné miesto, pretože jednotlivé prvky
sú opakovane použiteľné.
Pri súčasnom zachovaní pôvodnej stavby nemožno ani pri jej spracovaní hovoriť o vytvorení novej

veci. Objem novovybudovaných konštrukcii pritom nie je rozhodujúci (Rozsudok OS Revúca 5C/49/2010
z 4.10.2013, rozsudok NSČR zo dňa 5.11.2002 sp. zn. 22 Cdoú761/2001, zo dňa 28.5.2003 sp. zn.
22 Cdo/2088/2001 a zo dňa 27.01.2009 sp. zn. 1 As/93/2008). Na základe týchto rozhodnutí možno
konštatovať, že pri spracovaní stavby, pre posúdenie, či došlo k vytvoreniu novej veci alebo nie, nie je
rozhodujúce, či prepracovaním pôvodnej stavby došlo k zmene hospodárskeho určenia stavby, alebo k

zmene jej stavebno-technického charakteru, ani to, že objem vykonaných stavebných prác a hodnota
materiálu použitá pri prestavbe pôvodnej stavby podstatne prevýšila hodnotu už existujúcej stavby, ale
len vyriešenie otázky zachovania alebo zániku pôvodnej stavby. Žalovaný tiež poukázal na to, že v
zmyslezaužívanejsúdnejpraxevznikomstavbyakovecivprávnomzmyslenadobúdavlastníckeprávok
nej zásadne stavebník. V tomto prípade bola podľa stavebného povolenia, vydaného obcou Kochanovce

pod č. XX/XXXX zo dňa 22.2.2011 stavebníkom spoločnosť Produktagro plus s.r.o., Q. XXX, teda ani
z tohto pohľadu nie je možné prisvedčiť právnej argumentácii žalobcu. Opätovne žalovaný poukazuje
na ustálený názor, že predmetom spracovania musí byť cudzia vec ako celok a nie len jej časť. V
tomto prípade došlo na predmetnej nehnuteľnosti iba k ukotveniu montovanej haly, jej nosných rámov
do betónových pätiek, teda nedošlo k vzniku novej veci.

Žalovaný opätovne uviedol, že žalobca pri výstavbe haly nebol stavebníkom, bol zhotoviteľom v zmysle
zmluvy o dielo. Stavebníkom bol objednávateľ, spoločnosť Produktagro plus s.r.o.. Žalobca argumentuje
tým, že v zmysle zmluvy o dielo je vlastníkom zhotovovanej veci až do momentu úplného vyplatenia
ceny za dielo zhotoviteľ a cena doposiaľ nebola zaplatená. Nič to však nemení na fakte, že v čase
realizácie stavby žalobca ako zhotoviteľ realizoval dielo pre objednávateľa s úmyslom zmluvných

strán, prezentovaných v Zmluve o dielo č. XX/XX-S. zo dňa 28.12.2010, a to takým, že dielo dodá
a zmontuje pre objednávateľa, teda, že vlastníkom diela sa stane objednávateľ. Žalobca vedel, že
nie je stavebníkom, ani vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej montovanú halu postavil, túto postavil
pre zmluvného partnera, ktorý sa mal stať jej vlastníkom a ani zo zmluvy o dielo nevyplýva žiadenúmysel zhotoviteľa spracovať hnojisko na novú vec a stať sa jeho vlastníkom. Žalobca preto svoju
dobromyseľnosť spracovateľa ničím nepreukázal.
Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný

určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva,
čím sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti, alebo spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ešte iné konanie. Určovacia žaloba spravidla nebude
úspešnátam,kdemožnožalovaťpriamosplneniepovinnosti.Žalobcažalovalpriamosplneniepovinnosti
v zmysle zmluvy o dielo a to zaplatenie ceny diela, a žaloval i odporovateľnosť právneho úkonu, preto

žalovaný má za to, že táto žaloba vyvoláva zbytočne ďalšie konanie, preto žalobca svoj naliehavý právny
záujem v tomto konaní nepreukázal.

7. Dňa 27.11.2017 bola vo veci vykonaná ohliadka na mieste samom a bola vyhotovená
fotodokumentácia predmetu sporu.

8. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 139/2016 zo dňa 21.2.2018 súd vo veci nariadil
znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva a vypracovaním znaleckého posudku poveril
znalca Ing. J. Q.. Znalec dňa 19.7.2018 predložil súdu znalecký posudok č. XX/XXXX. Zo záverov tohto
znaleckého posudku vyplýva, že stavba zapísaná na liste vlastníctva č. XXX ako hnojisko s.č. XXX na
parcele č. KN XXX je spojená betónovým základom so zemou. Na základe týchto skutočností je možné

konštatovať,žehnojiskojestavbapevnespojenásozemoupevnýmzákladom.StavbaOvčín(halaZ.N.)
na parcele KN XXX, k.ú. Q. je postavená na betónových základoch po stĺpmi. Zvislá nosná konštrukcia
je kovová. Obvodový plášť je plechový. Vráta sú plechové. Podlaha je betónová. Pre osadenie stavby
bolo potrebné zrealizovať stavebné úpravy a to úpravou terénu pre zabetónovanie základov. Kovová
konštrukcia je spojená kovovými súčiastkami a betónovým základom. Je možné konštatovať, že Ovčín

je stavba, ktorá nie je spojená s konštrukciou stavby Hnojisko, teda nie je pevne spojená s Hnojiskom.
Dá sa povedať, že Ovčín je svojimi vlastnými základmi osadený do časti Hnojiska. Jednoloďová hala
nie je spojená so stavbou Hnojisko, je len jeho súčasťou pozemku, na ktorom je hnojisko. Stavba
Hnojisko a Hala netvoria jeden samostatný celok. Každú z týchto stavieb je možné užívať samostatne
s určitým obmedzením. Hala a Hnojisko netvoria jeden stavebný celok, preto podiel Haly a Hnojiska

znalec nepočítal. Na základe ohliadky znalec skonštatoval, že zo stavby Hnojisko ku dňu vypracovania
znaleckého posudku neboli odstránené žiadne časti Hnojiska a je stále možné ho využívať ako Hnojisko.
Technický stav Hnojiska je zlý a to vzhľadom na zanedbanú údržbu a vek.
Realizáciou stavby Ovčín na časti Hnojisko nedošlo k deštrukcii stavby Hnojisko. Stavba Hnojisko
existuje v pôvodnom stave, je zapísaná na liste vlastníctva a schopná užívania pre účely, na ktoré bola

postavená.
Na záver znalec uviedol, že stavbu Ovčín je možné demontovať, pri vynaložení určitých finančných
nákladov, nakoľko je kotvená do betónovej mazaniny rozoberateľným spojom a postaviť na inom mieste.
V prípade odstránenia stavby je stavbu Hnojisko možné využívať samostatne v celom rozsahu.
9. Podaním doručeným súdu dňa 16.10.2018 požiadal zástupca žalobcu, aby znalec zodpovedal

otázky uvedené v tomto podaní za účelom doplnenia svojho znaleckého posudku. Znalec na otázky
odpovedal písomným podaním doručeným súdu dňa 27.11.2018 a na otázku č. 1. Akým spôsobom
dospel znalec k nákresu na strane 14 znaleckého posudku, pokiaľ nemal pri vyhotovovaní znaleckého
posudku k dispozícií technickú dokumentáciu stavby Hnojisko a Hala znalec uviedol, že k danému
nákresu dospel na základe tvaromiestnej ohliadky a poznatkov zo stavebnej činnosti a odbornej praxe.

Keďže technická dokumentácia nebola predložená, znalec vyhádzal z ohliadky na mieste samom.
Technická dokumentácia pre účely nákresu, ktorý tvorí súčasť znaleckého posudku nie je podmienkou
pre vyhotovenie nákresu alebo náčrtu.
Na otázku č. 2 akým spôsobom dospel znalec k záveru v súvislosti s otázkou č. 5, znalec uviedol, že k
záveru, že Hala a Hnojisko netvoria jeden celok znalec dospel na základe tvaromiestnej ohliadky. Pri

ohliadke na mieste samom znalec dospel k záveru, že predmetom sporu sú dve osobitné stavby a to
Hnojisko a Ovčín, ktoré nie sú funkčne ani stavebne prepojené a existujúc nezávisle na sebe.
Na otázku č. 3 ak znalec k otázke č. 2 Znalecké posudku uviedol: „Dá sa povedať, že Ovčín (Hala)
je svojimi vlastnými základmi osadený v časti Hnojiska“, ako je možné, že znalec v rámci otázky č. 4
odpovedá, že Hnojisko a Hala netvoria jeden celkom. Znalec k tomuto uviedol, že stavba Hnojisko je

samostatne stojaca stavba. Na časti zastavanej plochy stavby Hnojisko je postavená stavba Ovčín. Ide
o dve samostatne stojace stavby, ktoré nie sú stavebne ani technologicky prepojené. Každá stavba
je samostatne funkčná a v prípade odstránenia jednej stavby, druhá stavba môže byť plnohodnotne
samostatne využívaná na účel, ktorému má slúžiť.Otázkou č. 4 žiadal žalobca o vysvetlenie čo znamená nákres na strane 13 znaleckého posudku. Znalec
k tomuto uviedol, že na nákrese na strane 13 je náčrt Hnojiska a v ňom je zakreslený pôdorys haly Ovčín.
Daný rez je vedený cez stavbu Hnojisko podľa predloženého náčrtu.

Na otázku č. 5 či možno na základe Znaleckého posudku konštatovať, že Hala je samostatná stavba
spojená so zemou, pričom táto je zároveň súčasťou inej stavby (Hnojisko) pevne spojenej so zemou
pevným základom znalec uviedol, že Hala -Ovčín je samostatne stojaca stavba spojená so zemou
pevným základom, zároveň je postavená na časti inej stavby (nie celej stavbe Hnojisko), pričom aj
stavba Hnojisko je pevne spojená so zemou. Teda jedná sa o dve samostatné stavby, ktoré sú stavebne

i funkčne samostatné, a to i napriek tomu, že jedna stavba zasahuje do druhej stavby.

10. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

11. Podľa § 135b, ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú
vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému
vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti: hnojisko, druh stavby : 2 - poľnohospodárska budova, parcela č. XXX, súpisné číslo
XXX, list vlastníctva č. XXX, parcela registra C, katastrálne územie Q. V. K., obec: Q., zapísaná
Okresným úradom Katastrálny odbor Humenné. Na základe predložených listinných dokladov a ústnych
a písomných vyjadrení strán sporu mal súd za preukázané, že dňa 17.10.2010 žalobca ako zhotoviteľ

uzatvoril so spoločnosťou Produktagro plus, s.r.o., Kochanovce ako objednávateľom zmluvu o dielo
č. XX/XX-XX, predmetom ktorej bolo dodanie a zmontovanie jednoloďovej montovanej haly Z. N. bez
tepelnej izolácie. Predmetná hala bola zmontovaná na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území Q. V. K., zapísanej na LV č. XXX ako hnojisko so súpisným číslom XXX, na parcele KN XXX. Za
týmto účelom bolo Obcou Q. vydané stavebné povolenie č. XX/XXXX zo dňa 22.2.2011, ktorým povolilo

žiadateľovi Produktagro plus s.r.o., zmenu využitia a stavebné úpravy hnojiska na prístrešok pre ovce, a
teda spracovaním stavby, jej absolútnym konštrukčným redefinovaním došlo k zmene pôvodnej stavby
hnojiska na stavbu predmetnej haly, ktorá má slúžiť ako prístrešok pre ovce. Kúpnou zmluvou zo dňa
11.10.2012 spoločnosť Kochanovská agromliekareň s.r.o., ako výlučný vlastník hnojiska, previedla toto
hnojisko na žalovanú. Predmetom prevodu bola celá spracovaná vec. Tieto skutočnosti neboli medzi

stranami sporné.

13. Žalobca má za to, že zmontovaním predmetnej haly žalobcom a prestavbou hnojiska patriacom
žalovanej došlo k spracovaniu cudzej veci, v zmysle ustanovenia § 135b ods. 1, výsledkom ktorého bol
celkovýzánikpôvodnejstavby-hnojiskaavzniknovejstavby-haly. Nakoľkocelkováhodnotamateriálu,

ktorú žalobca vložil do stavby predmetnej haly ďaleko prekračuje hodnotu substancie - hodnotu hnojiska
ako takého, je žalobca toho názoru, že sa stal spracovaním hnojiska výlučným vlastníkom novej veci.
Naliehavýprávnyzáujemnatejtoveciodôvodňuježalobcausporiadanímvsúčasnostineistýchprávnych
vzťahov medzi stranami sporu, nakoľko žalobca má za to, že je výlučným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnostititulomnadobudnutiavlastníckehoprávaspracovanímcudzejveci,avšaknapriektomunie

jezapísanýakovlastníkvkatastrinehnuteľnosti.Žalobcamázato,ževdanejvecihrozínebezpečenstvo
bezprostrednejujmynamajetkužalobcuvzhľadomnafakt,žežalovanámôževsúčasnostispredmetnou
nehnuteľnosťou disponovať a nakladať bez vedomia a súhlasu žalobcu. Naopak, žalobca napriek tomu,
že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nemôže vykonávať oprávnenia, ktoré sú predmetnom jeho
vlastníckeho práva.

Žalovaná má za to, že hnojisko nie je stavba. Nemá žiadnu konštrukciu, nejde o samostatnú vec, ale
o súčasť pozemku. Žalovaná poukázala na ustanovenia § 43 stavebného zákona, kde sa pod stavbou
rozumie stavená konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne
spojená so zemou, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. K spracovaniu cudzej veci môže
dôjsť vtedy, ak spojením, resp. pripojením k cudzej veci svojho materiálu, svojej látky, alebo veci,

zmiešaním, zliatím alebo podobne vznikne nová vec. V tomto prípade žalobca postavil na betónovú
plochu- plochu, ktorá je na liste vlastníctva definovaná ako hnojisko, montovanú halu. Ide o tzv. živú
stavbu, ktorú možno meniť, rozširovať, zmenšovať v okamihu potreby bez búracích prác, alebo ju
demontovať a premiestniť na iné miesto, pretože jednotlivé prvky sú opakovane použiteľné. Montovanáhala je s nehnuteľnosťou, vlastníctva ktorej sa žalobca touto žalobou domáha, iba ukotvením nosných
rámov do betónových pätiek, umiestnených na nehnuteľnosti, patriacej žalovanej strane, čo nie je možné
považovať za spracovanie veci. Výsledkom spracovania musí byť vznik novej veci, nesmie ísť o opravu

alebo úpravu cudzej veci. Žalobca vedel, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej montovanú halu
postavil. Halu postavil pre zmluvného partnera, ktorý sa mal stať jej vlastníkom v zmysle zmluvy o
dielo po úhrade ceny diela. Svoju dobromyseľnosť žalobca ničím nepreukázal. Nie sú v tomto prípade
splnené podmienky pre vznik vlastníckeho práva, pretože nedošlo k spracovaniu cudzej veci, nevznikla
nová vec a nie je preukázaná dobromyseľnosť žalobcu. Žalobca podľa názoru žalovanej nepreukázal

naliehavý právny záujem. Žalobca je vlastníkom montovanej haly, ktorá je demontovateľná a s ktorou
môže nakladať a vykonávať k nej triádu oprávnení, ktoré sú obsahom jeho vlastníckeho práva, vrátane
práva premiestniť ju na iné miesto. Žalovaná má pochybnosti, či montovaná hala je nehnuteľnosťou,
pretože je možné ju demontovať a premiestniť na iné miesto, pretože jednotlivé prvky súd opakovateľne
použiteľné a či ju teda možno vôbec zapísať na katastri nehnuteľnosti ako nehnuteľnosť.

14. Pre účely posúdenia, či ide o dve samostatné stavby alebo nie sú vo veci nariadil znalecké
dokazovanie a vo veci bol Ing. J. Q. predložený znalecký posudok č. XX/XXXX ako aj jeho písomné
vyjadrenie k otázkam žalovaného doručené súdu dňa 27.11.2018. Zo záverov znaleckého posudku
ako aj vyjadrenia znalca vyplýva, že stavba zapísaná na liste vlastníctva č. XXX ako hnojisko s.č.
XXX na parcele č. KN XXX je spojená betónovým základom so zemou. Je možné konštatovať, že

hnojisko je stavba pevne spojená so zemou pevným základom. Stavba Ovčín (hala Z. N.) na parcele
KN XXX, k.ú. Q. je postavená na betónových základoch po stĺpmi. Zvislá nosná konštrukcia je kovová.
Obvodovýplášťjeplechový.Vrátasúplechové.Podlahajebetónová.Preosadeniestavbybolopotrebné
zrealizovať stavebné úpravy a to úpravou terénu pre zabetónovanie základov. Kovová konštrukcia je
spojená kovovými súčiastkami a betónovým základom. Je možné konštatovať, že Ovčín je stavba, ktorá

nie je spojená s konštrukciou stavby Hnojisko, teda nie je pevne spojená s Hnojiskom. Dá sa povedať,
že Ovčín je svojim vlastnými základmi osadený do časti Hnojiska. Jednoloďová hala nie je spojená so
stavbou Hnojisko, je len jeho súčasťou pozemku, na ktorom je hnojisko. Stavba Hnojisko a Hala netvoria
jeden samostatný celok. Každú z týchto stavieb je možné užívať samostatne s určitým obmedzením. Na
základe ohliadky znalec skonštatoval, že zo stavby Hnojisko ku dňu vypracovania znaleckého posudku

neboli odstránené žiadne časti Hnojiska a je stále možné ho využívať ako Hnojisko. Technický stav
Hnojiska je zlý a to vzhľadom na zanedbanú údržbu a vek.
Realizáciou stavby Ovčín na časti Hnojisko nedošlo k deštrukcii stavby Hnojisko. Stavba Hnojisko
existuje v pôvodnom stave, je zapísaná na liste vlastníctva a schopná užívania pre účely, na ktoré bola
postavená.

Stavbu Ovčín je možné demontovať, pri vynaložení určitých finančných nákladov, nakoľko je kotvená do
betónovej mazaniny rozoberateľným spojom a postaviť na inom mieste. V prípade odstránenia stavby
je stavbu Hnojisko možné využívať samostatne v celom rozsahu. Znalec ďalej uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že nemal k dispozícií technickú dokumentáciu k záverom znaleckého posudku došiel na
základe tváromiestnej ohliadky.

15. § 135b Občianskeho zákonníka upravuje režim vlastníckeho práva v prípade, keď niekto spracuje
cudziu vec (specificatio). Takouto cudzou vecou je najmä samostatná hnuteľná vec, nevylučuje, aby
predmetom spracovania boli aj nehnuteľnosti, a to konkrétne stavba. Praktický význam to má len vtedy,
ak sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny základných stavebných prvkov, že vznikne nová
stavba (pozri R 4/2006). Nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej“ stavbe je možné len potiaľ, pokiaľ

pôvodná stavba zanikne, pričom za zánik stavby treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po
ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj R 29/1999).
Takýmto spôsobom nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním časti cudzej veci, príp. stavby (napr.
krov a podkrovie prerobením na kancelárske priestory). Ak niekto spracuje cudziu (hnuteľnú) vec v
dobrej viere na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel je väčší. Najčastejšie ide

o použitie cudzieho materiálu na zhotovenie výrobku, pričom k spracovaniu cudzej veci došlo v dobrej
viere. V danom prípade má súd za to, že nedošlo k naplneniu dikcie ustanovení § 135b Občianskeho
zákonníka. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v prvom rade nebol žalobca pri výstavbe haly
dobromyseľný. Jednoznačne mal vedomosť pre koho a kde predmetnú Halu stavia. Pokiaľ nedošlo k
úhrade kúpnej ceny, žalobca má právo si túto kúpnu cenu vymáhať. Taktiež bolo jednoznačne znalecký

posudkom Ing. J. Q., ktorý nebol stranami sporu nijako spochybnený ani vyvrátený, že stavba Hala a
Hnojisko sú dve samostatné stavby, ktoré môže po určitých technických úpravách existovať nezávisle
jedna od druhej a plniť účel, na ktorý boli určené. V danom prípade nedošlo k spracovaniu druhejveci žalobcom. Táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola preukázaná. Súd preto na základe vyššie
uvedených skutočností žalobu žalobcu zamietol.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, preto priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, pretože tento bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.