Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713202464
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713202464.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne Obec Trnava pri Laborci, Trnava pri Laborci 163, IČO: 00 325
902, proti žalovanému K.. Y. T., M. T. N. XXX, o zaplatenie 6 312,23 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku 14C/35/2013-69 z 12.9.2014 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou, došlou mu 14.2.2013,
domáhala od žalovaného a čím svoju žalobu odôvodnila, čo zistil z písomného vyjadrenia žalovaného,
došlého mu 20.6.2013, čo uviedla žalobkyňa podaním, došlým mu 9.8.2013, čo zistil z podania
žalovaného, došlého mu 2.12.2013 a, čo zistil z vyjadrenia zástupcu žalobkyne na pojednávaní

12.9.2014. Vychádzajúc z § 106 ods.1,2 O. z. (jeho znenie citoval), na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že námietka žalovaného o premlčaní nároku žalobkyne bola podaná dôvodne, že -
podľa jeho názoru - zák. o obecnom zastupiteľstve nemá premlčacie lehoty, preto na premlčanie sa
„vzťahu“ § 106 O. z., že tvrdenie žalobkyne, že o nároku sa dozvedel nový starosta až 4.5.2011 na
podnet jej hlavného kontrolóra K.. I. v danom konaní neobstojí, ako aj tvrdenie, že žaloba bola podaná
14.2.2013, t.j. v lehote, nakoľko o skutočnosti, že žalovaný si navýšil svoj plat, ktorú skutočnosť oznámil

žalobkyni listom z 1.8.2009, obecné zastupiteľstvo disponovalo informáciou o navýšení platu žalovaným
od 1.8.2009, kedy už začala plynúť subjektívna lehota žalobkyni na podanie žaloby, ktorá uplynula
1.8.2011 a objektívna lehota jej začala plynúť 1.8.2009 a uplynula 1.8.2012 a, že - podľa jeho názoru -
nárok žalobkyne bol v celom rozsahu premlčaný a žalobkyňa v konaní nepreukázala úmysel zo strany
„žalobcu“, preto sa naňho nevzťahuje 10 ročná premlčacia doba. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods.1 O. s. p. tak, že ich úspešnému žalovanému nepriznal, pretože tento si trovy neuplatnil a

uviedol, že tieto trovy ani od žalobkyne v prípade úspechu nepožaduje.
Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie, ktoré odôvodnila v zmysle § 205 ods.2
písm. b),c),d) O. s. p.; v zmysle § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojitosti s § 221 ods.1 písm. d),f) O.
s. p.; v zmysle § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. v spojitosti s § 205a ods.1 O. s. p. Uviedla: I. 6.10.2014
bolo jej zástupcovi doručené Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry (ďalej len OP) Michalovce
Pv887/11/8807-45 z 1.10.2014 (ďalej len uznesenie) v tr. veci proti obvinenému - žalovanému za dielčí

skutok pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1,2 písm. a) Tr. zák. Citovala, čo na str.2,3
uznesenia bolo uvedené. V zmysle § 205a ods.1 O. s. p. predmetný dôkaz (uznesenie a uvedené
súvisiace dôkazy) predložila v odvolacom konaní ako odvolacie dôvody, nakoľko ich bez svojej viny
nemohla označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu. Napádaný rozsudok bol vyhlásený už 12.9.2014,
ale uznesenie bolo doručené až 6.10.2014. Z uvedeného dôvodu nemohol byť tento dôkaz predložený
v konaní súdu. Dôkaz: uznesenie - kópia II. Predmetnému uzneseniu predchádzalo toto tr. konanie.

25.8.2011 podala tr. oznámenie, ktoré sa týkalo 3 skutkov, ktoré mal vykonať žalovaný takto: III a.)
počnúc mesiacom jún 2009 svojvoľne zvýšil svoj plat na 662 € mesačne. V r.2009 neoprávnene vyplatilsumu 3 401 € a v r.2010 sumu 3 832,87 €. Tzn., že svojim protiprávnym konaním jej spôsobil žalovaný
škodu 7 233,87 €. III b.) 27.12.2010 si dal vyplatiť odstupné vo výške 1 324 €. III c.) 27.12.2010 si
dal vyplatiť náhradu za nevyčerpanú dovolenku za r.2009 a 2010 vo výške 1 340 €. Za skutky pod III

b.), III c.) bol menovaný uznaný vinným Rozsudkom 3T/70/2012-226 z 19.11.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť 31.1.2013. O skutku pod III a.) nebolo orgánmi činnými v tr. konaní doteraz rozhodnuté,
nebolo vydané žiadne procesné rozhodnutie. Tr. konanie o danom skutku (neoprávnené vyplatenie
platu) nebolo doteraz právoplatne skončené. Dôkaz: Tr. oznámenie z 25.8.2011 - kópia, Rozsudok
3T/70/2012-226 z 19.11.2012 - kópia. III. Poukázala na to, že skutok, ktorý bol uvedený v tr. oznámení

pod III a) a bol predmetom tr. konania Pv887/11/8807 je totožný so skutkovým zdôvodnením žaloby
vedenom v konaní 14C/35/2013. Pri podávaní civilnej žaloby čiastočne zrevidovala výšku nároku a
uplatňuje si v číselnom vyjadrení menej (6 312,23€) ako je uvedené v tr. oznámení (7 233,87€). To
nič nemení na tom, že ide o totožný skutkový základ - v období od 7/2009 do 12/2010 neoprávnené
vyplácanie si platu nad sumu 333 €, ktorá bola jediná rozhodnutím obecného zastupiteľstva schválená
ako plat pre zástupcu starostu - žalovaného. Uvedené pochybenie OP v rámci tr. konania môže zakladať

vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci 14C/35/2013, nakoľko sa týkajú
podmienokvedeniakonaniavoveci14C/35/2013.Nazákladeuvedenéhosadomnieva,žecivilnážaloba
14C/35/2013 mohla byť podaná predčasne, teda skôr než o danom skutku bolo právoplatne rozhodnuté
v rámci tr. konania. Uplatnila si svoj nárok v rámci tr. konania (adhezívne konania) a doteraz nebola
upovedomená o tom, že tento nárok po právoplatnom skončení tr. konania si môže uplatniť ako náhradu

škody v občianskosúdnom konaní. Citovala znenie § 103 a § 104 O. s. p. Tr. konanie vedené na OP
Pv887/11/8807 nie je doteraz právoplatne skončené a v rámci tr. konania je uplatnený nárok, ktorý je
podmetom civilnej žaloby 14C/35/2013. Má zato, že nakoľko nie sú splnené podmienky na vedenie
konania 14C/35/2013, potom mohol pripadať do úvahy postup na zastavenie konania podľa § 104 ods.1
O. s. p., resp. postup na prerušenie konania 14C/35/2013 podľa § 109 ods.2 písm. c) O. s. p. IV. Ad.

Vznesenie námietky premlčania. Má zato, že tak ako bola žalovaným vznesená námietka premlčania
mohla byť vznesená v rozpore s dobrými mravmi, resp. bola vznesená bezdôvodne. Je (žalobkyňa)
právnická osoba, ktorá vnútorne kreuje svoju vôľu prostredníctvom orgánu - obecného zastupiteľstva.
Túto vôľu navonok prezentuje ďalší orgán obce - starosta. Starosta môže len následne vytvorený prejav
vôle (v podobe uznesenia obecného zastupiteľstva) len navonok prezentovať a to tým, že uznesenie

zastupiteľstva podpíše a vyvesí ho úradnej tabuli. Uvedeným aktom sa uznesenie zastupiteľstva stane
účinné. Starosta môže priamo kreovať vôľu právnickej osoby - obce len v tých prípadoch, v ktorých to
zák. výslovne pripúšťa. Ak je daná právomoc výlučne obecnému zastupiteľstva, potom starosta vôbec
nemôže kreovať vôľu obce. Z prijatých uznesení na tomto rokovaní obecného zastupiteľstva vyplýva, že
jej Obecným zastupiteľstvom nedošlo k schváleniu platu zastupujúceho starostu a ani k schváleniu jeho

pracovného úväzku. Dokonca neexistuje ani uznesenie, ktorým by obecné zastupiteľstvo hlasovaním
poslancov zobralo túto informáciu na vedomie. Zdôraznila, že vtedy zmysle platnej právnej úpravy do
výhradnej pôsobnosti obecného zastupiteľstva patrilo určovania platu starostovi. Citovala znenie § 20
ods.1 O. z., účinného do 31.12.2009 a § 11 ods.4 písm. i) zák. 369/90 Zb., účinného do 8.12.2009.
Žalovaný v vznesenej námietke premlčania nepredložil žiadne uznesenie obecného zastupiteľstva o

tom, že zastupiteľstvo ako jej orgán kreovalo vôľu smerujúcu k tomu, že zobralo uvedenú informáciu na
vedomie. Jediné čo existuje sú len jednostranné oznámenia samotného žalovaného, ale bez toho, aby
bolo zrejmé, či tieto oznámenia vôbec zobrala na vedomie. Vzhľadom na špecifickosť kreovania vôle v
právnickej osobe - jej, teda sa nemala ako dozvedieť o tom, že si žalovaný dával vyplácať zvýšenú výšku
platu. Jej vôľu v otázkach určovania, zvyšovania platu nemohol vôbec kreovať starosta, nakoľko takáto

právomocmuvôbecneprináležala.Vzhľadomnato,subjektívnapremlčacialehotavôbecnemohlazačať
plynúť. Ak nie je kreovaná vôľa, potom nie je splnená podmienka o vzatí informácie na vedomie. Pri
právnickej osobe vzatie informácie na vedomie si vyžaduje najprv kreovanie vôle obce o tom, že danú
informáciu vzalo vedomie. Mohlo sa tak stať len v prípade ak by o danej informácii hlasovali poslanci
obecného zastupiteľstva. K hlasovaniu poslancov, ani k prijatiu rozhodnutia o vzatí na vedomie uvedenej

informácievjejprípadenebolopreukázané.Súdvnapádanomrozsudkukonštatuje,žeobjektívnalehota
začala jej plynúť 1.8.2009 a uplynula 1.8.2012. Tu poukázala na skutočnosť, že 25.8.2011 podala tr.
oznámenie. O časti toho tr. oznámenia, týkajúceho sa neoprávneného vyplácania platu pre žalovaného,
nebolo doteraz rozhodnuté, teda toto tr. konania nebolo doteraz právoplatne skončené. Posúdenie
skončenia objektívnej doby premlčania je teda naviazané na okamih právoplatného skončenia tr.

konania. Z doteraz uvedeného možno konštatovať, že v konaní 14C/35/2013 si včas uplatnila svoj
nárok a to v rámci plynutia objektívnej doby. Ak súd napádaným rozhodnutím žalobu zamietol, potom
toto rozhodnutie bolo nesprávne a je dôvod na jeho zrušenie. Tu poukázala na fakt, že žalovaný tým,
že si bez súhlasu nechal vyplatiť zvýšený plat konal tak v rozpore so zák. V tejto súvislosti je nutnédodať, že žalovaný ako zástupca starostu v období od júna 2010 do decembra 2010 ani raz nezvolal
zasadnutie obecného zastupiteľstva, čím znemožnil poslancom kontrolu svojej činnosti. Z uvedeného
dôvodu, nakoľko sa nemala ako dozvedieť o neoprávnenom si zvýšení platu, nemohla kontrolovať jeho

činnosť, potom de facto spôsobil, že si nemohla uplatniť svoje práva na súde skôr. Z uvedeného dôvodu
považuje vznesenie námietky premlčania za úkon v rozpore s dobrými mravmi. Námietku premlčania
preto považuje za bezdôvodnú. V. Navrhla rozhodnúť takto: Zrušuje a mení sa rozsudok súdu tak, že
konanie sa zastavuje. Vracia žalobkyni súdny poplatok prostredníctvom príslušného daňového úradu.
eventuálne: Zrušuje a mení sa rozsudok súdu tak, že konanie sa prerušuje do doby právoplatného

skončeniatr.konaniavedenéhonaOPMichalovcepodPv887/11/8807.eventuálne:Zrušujesarozsudok
súdu a vec sa vracia súdu na nové konanie. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania (súdny
poplatok) a trovy právneho zast. 228,78 €, ktoré vyčíslila.
K odvolaniu žalobkyne dal žalovaný nasledujúce vyjadrenie: Súd rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne
na náhradu škody v celom rozsahu, pričom v odôvodnení rozhodnutia vyslovil, že jej žaloba bola podaná
po uplynutí premlčacej lehoty a zároveň došlo z jeho strany k uplatneniu námietky premlčania, ktorú

vzniesolvpredmetnomkonaní,atovjehovyjadreníkžalobez20.6.2013.Naskutočnostiachadôkazoch
uvádzaných v uvedenom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu naďalej trval. Proti rozsudku žalobkyňa
podala odvolanie, ktorým neuplatňuje žiadne nové dôkazy ani skutočnosti, odvolanie obsahuje tvrdenia,
ktoré uviedla už v konaní pred súdom a s ktorými sa súd vysporiadal. Má zato, že skutkový stav bol
súdom dostatočne zistený ako vec bola správne právne posúdená. Nakoľko žalobkyňa trvá na svojom

nároku na náhradu škody, ktorá podľa jej tvrdenia vznikla rozdielom na vyplácanom plate, nakoľko tvrdí,
že jeho nárok na plat bol vo výške 333 €, nie 662 €, považuje za potrebné poukázať na uznesenie OP
Michalovce Pv887/11/8807-45 z 1.10.2014, ktorým došlo k čiastočnému zastaveniu tr. stíhania voči jeho
osobe. V uvedenej tr. veci bol stíhaný za údajne vzniknutú škodu, ktorú žalobkyni spôsobil, upozornil,
že predmetom prejednávania v rámci tohto konania o náhradu škody sú skutočnosti majúce rovnaký

skutkový a právny základ. Nakoľko tr. stíhanie voči jeho osobe nie je právoplatne ukončené (žalobkyňa
podala voči uzneseniu sťažnosť) uplatňuje v tomto konaní prekážku litispendencie. V uznesení OP
Michalovce Pv887/11/8807-45 z 1.10.2014 prokurátor jednoznačne uznal, že jemu ako zástupcovi
starostu poverenému plnením úloh starostu v plnom rozsahu v zmysle § 3 ods.1 zák.č.253/94 Z. z. v
znení účinnom v čase rozhodnom prináležal plat starostu, ktorý odstúpil, a to podľa zák.č.253/94 Z. z.

Výšku zákonného platu prokurátor presne vyčíslil a súčasne uviedol, že napriek tomu, že uznesenie
obecného zastupiteľstva, ktoré určilo jeho plat v nižšej výške, nebolo zrušené, nemožno toto uznesenie
rešpektovať, ani na jeho podklade viesť tr. stíhanie, nakoľko odporuje zák.č.253/94 Z. z. Predmetné
uzneseniejednoznačnedeklaruje,žejemuakozástupcovistarostuprináležalplatodstúpenéhostarostu,
a to bez ohľadu na to, že obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, ktorým mu tento plat určilo v nižšej

výške. Domáhanie sa žalobkyne o náhradu škody, ktorá - podľa jej tvrdenia - vznikla rozdielom medzi
sumami, ktoré však ani nedosahovali sumu zákonného platu, ktorý mu prináležal, možno označiť ako
nedôvodné a v rozpore so zák. Uvedené uznesenie OP Michalovce žalobkyňa v odvolaní opomína,
napriek tomu, že sa o ňom dozvedela. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má zato, že rozsudok je
správny, nakoľko žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty, tak objektívnej ako aj subjektívnej.

Objektívna doba začala plynúť okamihom vyplatenia mzdy bez ohľadu na to, kedy sa o vyplatení
mzdy starosta žalobkyne Š. dozvedel, nakoľko účastníkom konania je žalobkyňa. Objektívna lehota
začala plynúť 1.8.2009 a uplynula 1.8.2012, žaloba na súde bola uplatnená až 14.2.2013. Subjektívna
lehota uplynula v rámci objektívnej lehoty. Premlčacia lehota uplynula aj s prihliadnutím na prebiehajúce
adhézne konanie. Žalobkyni nič nebránilo v tejto dobe uplatniť svoj nárok na súde bez ohľadu na to, že

podala podnet na tr. stíhanie. Súd preto správne aplikoval zákonné ust. o premlčaní a žalobu zamietol.
S poukazom na uvedené navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Čo sa týka trov konania, tieto si
neuplatnil. Ak si zástupca uplatňuje trovy konania, tieto nepovažuje za účelne vynaložené a navrhol,
aby ich súd nepriznal.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.

neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na
potvrdenie (§ 219) rozsudku ani na jeho zmenu (§ 220), lebo v konaní došlo k vade uvedenej v § 221
ods.1písm.h)O.s.p.,pretožesúdnesprávnevecprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneust.právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, preto rozsudok, podľa § 221 ods.1 písm. h),ods.2 O. s. p.,

zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie.
Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v nesprávnom
posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnompoučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len
vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalobkyňou v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvého stupňa
bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého

stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Žalobkyňa v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhovala už v konaní na súde prvého stupňa,
ale nebol vykonaný, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.
s.p.(Dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo

byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Podľa § 205a ods.1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ

nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo
dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 205a O. s. p., nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav.
Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvého

stupňa, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa a účastník ich
neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom.
Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli
v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.
Uznesením prokurátora OP Michalovce Pv887/11/8807-45 z 1.10.2014 (žalobkyňa z neho citovala iba

časť jeho odôvodnenia) v tr. veci proti obvinenému - žalovanému za dielči skutok pokračovacieho prečin
sprenevery podľa § 213 ods.1,ods.2 písm. a) Tr. zák. bolo rozhodnuté tak, že podľa § 215 ods.1 písm.
b) Tr. por. tr. stíhanie proti obvinenému - žalovanému, živnostníkovi, za dielči skutok pokračovacieho
prečinu sprenevery podľa § 213 ods.1,ods.2 písm. a) Tr. zák., ktorý mal byť spáchaný tým, že ako
zástupca starostu žalobkyne, ktorý bol uznesením obecného zastupiteľstva tejto obce č.2, od 19.1.2009

do doby zvolenia nového starostu žalobkyne, poverený plnením úloh starostu žalobkyne v plnom
rozsahu podľa § 13b ods.5 zák.č.369/90 Zb. o obecnom zriadení, si v rozpore s uznesením obecného
zastupiteľstva č.10 z 19.1.2009, na ktorom mu bol odsúhlasený plat vo výške 333 €, tento od 1.6.2009
do 27.12.2010 svojvoľne zvýšil a dal vyplatiť mesačne vo výške 662 €, čím si neoprávnene prisvojilfinančné prostriedky a spôsobil škodu žalobkyni vo výške 7 233,87 €, sa zastavuje, pretože nie je tento
skutok tr. činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1 prvá veta O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ustálenej súdnej praxe [R 22/1979 (s.192, ods.1)] riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v tr.
konaní (§ 43 ods.3 Tr. por.) je z hľadiska § 82 O. s. p. začatím konania a tvorí prekážku začatého konania,
ak žaloba v občianskom súdnom konaní bola podaná až potom, keď už bol urobený návrh na prisúdenie
náhrady škody v tr. konaní. Existenciu podmienok konania súd skúma ex officio a to v ktoromkoľvek
štádiu konania a musí mať jasno, či mu v konaní nebráni prekážka listispendencie alebo rei iudicatae.

Z uvedeného dôvodu bude potrebné najprv zistiť stav tr. konania a podľa jeho výsledku potom posúdiť,
či žalobkyňou tvrdená prekážka litispendencie stále trvá, resp. či príp. nevznikla prekážka rei iudicatae
a podľa toho rozhodne.
Keď zistí, že ani jedna z uvedených prekážok už neexistuje, bude vo veci ďalej konať a posúdi
opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, tykajúce sa
premlčania a ďalšími skutočnosťami sa už nezaoberal.
Pri posudzovaní opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania súd vychádzal z § 106 ods.1 O. z.
Podľa ustálenej súdnej praxe (Zborník IV, str.700-702) žalobca je povinný v žalobe opísať rozhodujúce
skutočnosti, nie uvádzať ust. zák. alebo iného právneho predpisu, ktorými svoj nárok odôvodňuje,

resp. nie je povinný v žalobe právne kvalifikovať uplatnený nárok, t. j. uviesť konkrétne ust. právneho
predpisu, podľa ktorého sa domáha priznania uplatneného nároku alebo inak nárok kvalifikovať (napr.
náhrada škody, bezdôvodné obohatenie a p.), čo má za následok, že ak žalobca uplatnený nárok právne
kvalifikuje, súd nie je touto kvalifikáciou viazaný.
Ako právny titul vzniku v žalobe uplatneného nároku - so zreteľom na v nej opísané rozhodujúce

skutočnosti - prichádza do úvahy nielen zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420 a n. O. z. (ako
to tvrdí žalobkyňa), ale aj jeho prípadná povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a n. O. z.
Pre posúdenie opodstatnenosti žalovaným vznesenej námietky premlčania je preto nevyhnutné najprv
zistiť, či žalobkyňou uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody alebo je nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Ak súd dospeje k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody, nebude môcť
opomenúť § 112 prvú vetu O. z. (Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie). Za uplatnenie práva podľa cit. ust. sa považuje každý úkon poškodeného, smerujúci
k tomu, aby bolo rozhodnuté o jeho práve. Ak nedošlo v tr. konaní k uloženiu povinnosti nahradiť

poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť nárok na náhradu
škody v občianskom súdnom konaní v zostávajúcej premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po
skončení tr. konania.
Rovnako tak prihliadne na skutočnosť, že žalovanému boli jednotlivé sumy vyplácané za jednotlivé
mesiace (júl až december 2009), preto ani začiatok plynutia premlčacej doby nemožno stanoviť len od

jedného dňa.
Ak však zistí, že ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatnenie nároku v tzv. adhéznom
konaní nemá na začiatok a plynutie premlčacej doby nijaký vplyv.Povinnosťou súdu bude v ďalšom konaní posúdiť začiatok plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej
doby (od kedy žalobkyňa vedela, že žalovaný si vypláca plat, lebo treba vychádzať z preukázanej
skutočnej vedomosti - nestačí len možnosť dozvedieť sa o nej), zistiť akým spôsobom a kedy bol daný

príkaz na realizáciu úhrady platu a kedy bol plat zročný.
Ak súd dôjde k záveru, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, bude povinný vykonať dokazovanie a
vyrovnať sa s tvrdeniami účastníkov konania, najmä zistiť na aký plat mal žalovaný podľa zák.č.253/94
Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, v znení účinnom v
rozhodujúcom období, a vo veci opätovne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí o veci súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.).
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.