Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713200499
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1713200499.15

Uznesenie

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku v právnej veci žalobcu: Y.. E.. K. V., W.. XX.X.XXXX, F. L.
R. XX, V., štátny občan SR, proti žalovaným: v 1. rade: E. V., W.. XX.XX.XXXX, F. S.. V. X, T., štátny
občan SR, v 2. rade: R. S., W.. XX.XX.XXXX, F. S.. V. X, T., štátny občan SR, v 3. rade: R. Q., W..
XX.XX.XXXX, F. I. W. X, F., v 4. rade: Š. Q., W.. X.X.XXXX, F. G. T. Č. U. XX, L., štátny občan SR, v 5.
rade: R. Q., W.. X.XX.XXXX, F. M. XXXX/XE, L., štátny občan SR, v 6. rade: H. V., W.. XX.X.XXXX, F.

E.. L. XX, L., štátny občan SR, všetci zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Chovanec, s.r.o., so
sídlom Čajakova 25, Bratislava, o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaných na uzavretie kúpnej zmluvy
a o späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.
Súd priznáva žalovaným v 1. až 6. rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške
nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd priznáva žalobcovi vrátenie súdneho poplatku vo výške 92,80 eur, ktoré vrátenie vykoná Slovenská
pošta a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na súd /pôvodne Okresný súd Zvolen/ dňa 21.9.2012, sa žalobca domáhal, aby
súd nahradil prejav vôle pôvodne iba žalovaných v 1. a 2. rade a právneho predchodcu žalovanej v
3. rade, ako predávajúcich, uzavrieť so žalobcom, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu o odplatnom prevode

ich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti, parcele reg. „C“ Č.. XXXX/XXX o výmere XXXXmX,
zapísanej na LV Č.. XXXX pre katastrálne územie U. F. za kúpnu cenu X,XX X. v znení kúpnej zmluvy,
ktorá bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku odvolávajúc sa na dodatok k zmluve o prenájme
nehnuteľnostízodňa22.9.2006azmluvuouzavretíbudúcejkúpnejzmluvyzodňa28.10.2009,vktorých
sa žalovaní v 1. a 2. rade a právny predchodca žalovanej v 3. rade zaviazali k uzavretiu takejto kúpnej
zmluvy so žalobcom.

2. Elektronickým podaním bez autorizácie podľa osobitného predpisu, doručeným súdu dňa 5.3.2019,
doplneným písomným podaním, doručeným súdu dňa 8.3.2019, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu
späť „po zvážení všetkých okolností, berúc do úvahy aj dĺžku konania“ a žiadal konanie zastaviť. O
náhrade trov konania navrhol súdu zvážiť aplikáciu ust. § 257 C.s.p. a o ich náhrade rozhodnúť tak, že
ich žalovaným neprizná. Za výnimočné okolnosti, odôvodňujúce takýto postup označil právnu úpravu
zákona č. 140/2014 Z.z., ktorá bráni plniť záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve vo vzťahu k pozemkom,

ktoré vznikli z pôvodnej parcely Č.. XXXX/XXX a taktiež vznik existencie zákonného predkupného práva
vo vzťahu k pozemkom parc. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X, zapísaných na N. Č.. XXXX kat.
územie Veľký Biel, v zmysle § 7a zákona č. 669/20107 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach
v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré vzniklo dávno po podaní jeho
žaloby a ktoré je možné považovať za prekážku, brániacu v splnení záväzku žalovaných zo zmluvy
o budúcej zmluve. Uvedené okolnosti vznikli po podaní žaloby nezávisle od jeho vôle a tieto nevedel

ovplyvniť.3. V súlade s právnym názorom, vyjadreným v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 98/2018, súd
doručil podanie žalobcu zo dňa 4.3.2019 žalovaným v 1. až 6. rade na vyjadrenie sa k návrhu žalobcu
na aplikáciu ust. § 257 C.s.p.

4. Vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 14.3.2019, žalovaní v 1. až 6. rade s návrhom žalobcu na
rozhodnutie o trovách konania vyslovili nesúhlas s odôvodnením, že nie sú splnené kumulatívne
podmienky na takúto aplikáciu, t.j. neexistujú výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitného zreteľa.
Uviedli, že žalovaní v rámci procesnej obrany od počiatku uplatňovali ďalšie aj zásadné námietky,
ktoré by bez ďalšieho viedli k zamietnutiu žaloby a to popretie pravosti údajnej zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve zo dňa 2.10.2006 ako aj pravosti údajného dodatku k zmluve o prenájme zo dňa 22.9.2006, ktorú
mali podľa tvrdenia žalobcu podpísať všetci šiesti žalovaní. Spornosť pravosti potvrdzovala skutočnosť,
že žalobca pôvodne žaloval len žalovaných v 1. až 3. rade, až v roku 2013 rozšíril žalobu a ďalších
3 žalovaných a /iba/ kópie sporných dokladov do spisu založil až 7.11.2014, počas celého konania
do spicu nepredložil ich originály napriek tomu, že to žalovaní navrhovali /od 9.8.2016 a následne/,
ale bol na to vyzývaný aj konajúcim súdom. K zamietnutiu žaloby by viedli aj ďalšie ich námietky -

nesúlad petitu žaloby s podmienkami údajnej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 2.10.2006 /absencia
podstatných aj vedľajších obsahových náležitostí petitu žaloby - navrhovanej kúpnej zmluvy/. Podľa ich
názoru skutočným dôvodom, pre ktorý bola žaloba späťvzatá bolo to, že žalobca nedisponuje originálmi
predmetných dokladov, o ktoré bola opretá celá jeho žaloba a čo by sa po predložení sfalšovaných
dokladov preukázalo, nakoľko v konaní navrhovali znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológia,

tiežbysažalobcavystavilrizikutrestnéhostíhania.Svojímpostojomasprávanímsažalobcaspôsoboval
obrovské prieťahy v konaní a to tak, že vždy tesne pred nariadeným pojednávaním /spravidla deň pred
pojednávaním/ požiadal o jeho odročenie zo zdravotných dôvodov /PN-ky/, čím došlo minimálne v 3
prípadoch /6.9.2018, 25.10.2018, 15.1.2019/ k odročeniu pojednávania, následkom čoho sa žalovaní a
ich právny zástupca o tomto dozvedeli spravidla až na samotnom pojednávaní, čím im vznikali ďalšie

zbytočné trovy. Majú za to, že už samotný postoj žalobcu v tomto konaní spôsobuje, že nie je možné
v prospech žalobcu žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznať. Práve žalovaní vždy riadne a
včas plnili svoje procesné povinnosti /vyjadrovať sa k podaniam žalobcu, zúčastňovať sa nariadených
pojednávaní/. Záverom navrhli, aby súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1
C.s.p. tak, že žalovaným prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Nakoľko žalobca v rámci dispozičného oprávnenia vo vzťahu k svojej žalobe vzal žalobu v celom
rozsahu späť, súd konanie zastavil. Súhlas žalovaných nebol potrebný vzhľadom na skutočnosť, že
k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu došlo pred pojednávaním /vyhlásením uznesenia o otvorení
pojednávania vo veci samej/.
9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, súd prizná náhradu týchto trov

protistrane.
10. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
11. Podľa čl. 2 ods. 1, C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty.

12. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z
akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. Rozhodnutie o trovách konania v súvislosti s jeho zastavením
je založené na vyriešení otázky, ktorá zo strán zavinila zastavenie konania. Pri posudzovaní zavinenia
v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., pojem zavinenie je potrebné vykladať vo vzťahu k príčinnej súvislosti so

správaním sa strany konania, pričom zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. je potrebné vychádzať z toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a čo bolo dôvodom
späťvzatia žaloby.
13. V predmetnej veci súd, vychádzajúc z vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že žalobca svojím
späťvzatím žaloby v celom rozsahu procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a z tohto dôvodu

žalovaným v 1. až 6. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške /100%/.
Žalobca sa žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaných v 1. až 6. rade, ako predávajúcich,
uzavrieť so žalobcom, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu o odplatnom prevode ich spoluvlastníckych
podielov k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. území Veľký Biel. Ako dôvod späťvzatia uviedollen „zváženie všetkých okolností a dĺžku konania“, poukazujúc na po podaní žaloby vzniknuté prekážky
v zmysle osobitných predpisov /zákaz drobenia poľnohospodárskej pôdy a zákonné predkupné právo
štátu/, brániace žalovaným v splnení zmluvne dohodnutej povinnosti s ním uzavrieť kúpnu zmluvu, ktoré

nevedel ovplyvniť.
14. V súvislosti s požiadavkou žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania protistrane aj pre dôvody
hodné osobitného zreteľa, súd poznamenáva, že ustanovenie § 257 C.s.p. /predtým § 150 ods. l O.s.p./
predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok /§ 255 C.s.p./ a od zásady zodpovednosti
za zavinenie /§ 256 ods. 1 C.s.p./. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu
trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy
nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak
mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať
osobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípaduamusímaťvždyvýnimočnýcharakter/viďnapr.R34/1982/.
Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne

splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú /viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo
67/2010 či 3 MCdo 46/2012/, podľa ktorej nemožno § 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo voľnú možnosť aplikácie /v zmysle svojvôle/, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania, alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný

charakterom tohto konania, alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde
o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o
automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania /k tomu napr. nálezy
Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12/, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo
strany súdu /pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000/. Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na

zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami /pozri nález Ústavného súdu
ČR, I. ÚS 2862/07/. Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo
že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti
pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Hranice sudcovskej úvahy sú dané

účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len
ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania /§
255 ods. 1/. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba
vo výnimočných prípadoch... Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup
podľa neho, nemôže žiadnej zo strán /ani úspešnej, ani neúspešnej/ priznať náhradu trov konania.

Napriek doslovnému zneniu ustanovenia § 257 nepriznanie sa môže týkať všetkých trov, alebo len ich
časti... Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana
ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania.
15. S poukazom na vyššie uvedené súd uzatvára, že v danej veci nezistil žiadne také zvláštne okolnosti
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočný postup pre nepriznanie náhrady trov konania, preto

stotožniac sa v celom rozsahu s argumentáciou žalovaných /vyjadrenie žalovaných, uvedené v bode 4.
tohto odôvodnenia/, keďže na dosiahnutie spravodlivosti vo vedení a výsledku konania nebol naplnený
dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP), v súlade s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní
rozhodnutia súdu vo veci náhrady trov v súlade so stabilným, doteraz zastávaným právnym názorom /
viď aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 2.5.2018, sp. zn. III. ÚS 98/2018) súd priznal nárok na náhradu

trov konania žalovaným.
16. K argumentom žalovaných vo veci náhrady trov konania súd naviac dodáva, že išlo o štandardný
spor, nevyznačujúci sa skutkovou alebo právnou zložitosťou, vyžadujúci len aktívny prístup zo strany
sporových strán, v danom prípade zo strany žalobcu /preukázania existencie platných zmlúv a ich
dodatkov predložením ich originálov/, vzhľadom na popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovanými /

ich neuzavretie žalovanými/ od ktorých právnych úkonov žalobca odvodzoval v konaní žalovaný nárok
na uzavretie kúpnej zmluvy. Iba/až v prípade, ak by bolo žalobcom v konaní preukázané platné
uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 2.10.2016 a dodatku k zmluve o nájme zo dňa
22.9.2006 /v jej prípade aj existencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore/, by prichádzalodo úvahy posúdenie dôvodnosti aj následnej obrany žalovaných, či splneniu ich záväzku uzavrieť
so žalobcom kúpnu zmluvu o odplatnom prevode nehnuteľností bráni alebo nebráni medzičasom zo
zákona vzniknuté zákonné predkupné právo štátu, prípadne v časti aj zákaz drobenia pozemkov v

zmysle osobitného predpisu. Žalobca však vzal žalobu späť skôr, než v konaní produkoval zásadný
dôkaz, na neexistenciu ktorého poukazovali žalovaní už od svojho prvotného vyjadrenia k veci zo dňa
22.8.2013. Žalobca predmetný dôkaz súdu nepredložil ani na základe opakovaných výziev súdu z roku
2018 a 2019. Žalobca zmaril 3 pojednávania /6.9.2018, 25.10.2018, 15.1.2019/ zaslaním potvrdenia o
dočasnej práceneschopnosti deň pred pojednávaním a žalobu vzal späť až pred 4. v poradí vytýčeným

pojednávaním, na ktoré bol opäť vyzvaný predložiť originály označených právnych úkonov a v záujme
hospodárnosti konania aj s tým, že ak ich nepredloží, bude súd vychádzať z toho, že v konaní neuniesol
dôkazné bremeno, vrátane požiadavky súdu, v súlade s ust. 183 ods. 2 veta druhá C.s.p., v prípade
opätovného zhoršenia zdravotného stavu, aby sa dal na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou.
14. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

15. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi, zaplateného vo výške 99,50 eur, kráteného o 1 %, najmenej
však o sumu 6,70 eur, súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 C.s.p., podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.