Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/343/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509205000
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8509205000.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151
866, proti povinnému: Y. T., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Y. XXX, o vymoženie 66,38 eur (2.000,- Sk) s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto

doterajšieho oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, vstupuje spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

III. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Michaele Zubaľ Burdovej, Exekútorský
úrad so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné vo výške 33,19 eur a u k l a d á povinnému, aby
tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18. 12. 2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove - na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný Blok na pokutu nezaplatenú na
miesteč.AA2062205zodňa22.5.2008vydanéhoObvodnýmoddelenímPolicajnéhozboruvSabinove.
Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 22. 5. 2008 a vykonateľnosť dňa 7. 6. 2008. Oprávnený sa
návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 66,38 eur (2.000,-

Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa
12. 12. 2012 č. p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia
§ 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov zrušilo ku dňu 31. 12. 2012, okrem iných,

aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným
ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č. p.
MF/024448/2012-441 zo dňa 6. 11. 2012. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.
z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

3. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 31. 12. 2009 poverenie pod číslom 5710 017407*.4. Dňa 14. 2. 2017 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh na
pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného. Spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so
sídlom Cintorínska č. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, so vstupom do konania na strane

oprávneného súhlasila.

5. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre
prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa

predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 37 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí

označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,
možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv
a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou

prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

9. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

10. Podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), Ak po začatí konania nastala
právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná,
môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho
boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

11. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

12. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

13. Prevod práva vymáhaného v tomto konaní mal súd preukázaný Zmluvou o postúpení pohľadávok
štátu č. 3/2016/MV SR/P-KE-PO zo dňa 10. 10. 2016 a výpisom z Prílohy č. 1 k Dodatku č. 1 k
Zmluve o postúpení pohľadávok štátu č. 3/2016/MV SR/P-KE-PO vrátane špecifikácie pohľadávky voči

povinnému. Zmluva o postúpení pohľadávok štátu. Spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a. s. bol
zároveň udelený súhlas s jej vstupom do konania na miesto oprávneného v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 80 ods. 2 CSP.

14. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008 (ďalej

len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a
o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

15. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie
exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto

podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj
zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.16. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké

dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením
bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

17. Rozhodnutie o uložení sankcie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2008, teda povinný mal uhradiť
pokutu a trovy konania najneskôr dňa 7.5.2008. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie

dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 8.5.2008, po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia. Z
uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 8.5.2011 v zmysle § 88 ods. 1 zákona
o priestupkoch.

18. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Z. z. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008.

Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli vydané do
dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je
preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení

sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie.
Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné
rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti

a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom
vznikli.

19. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva

platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

20. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v
zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva

verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej
adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

21. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne
platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej

normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v
zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase
aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

22. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa

nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a
nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba

použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.23. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre
účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje
vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava.

Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v
tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v §
88 ods. 1 zák. o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy
preto musí podľa nej aj skončiť.

24. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2017 zastavil, nakoľko v uvedenom
prípade prekludovanie práva malo za následok neúčinnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

28. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje

predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo
sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov
konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné

osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.
Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento

dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.

29. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh
voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v
priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom

zastaveniaexekúciejevšakprekludovaniepráva,ktoréžiadenzúčastníkovvpriebehukonaniaovplyvniť
nemohol. Ide o skutočnosť, na ktorú má vplyv samotné plynutie zákonom stanovenej lehoty a nastáva
priamo zo zákona s následkom nemožnosti ďalšieho výkonu práva. Z uvedeného dôvodu súd pri
rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a
oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho

vo výnimočnosti a okolnostiach sporu nepriznal.

30.Podľa§196EPvzneníúčinnomdo31.3.2017,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa

tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

31. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

32. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučnýchkonaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

33. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej
33,19 eura.

34. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

37. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto
úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

38. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky.

39. Podľa § 25 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

40. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP, § 200 ods. 2 EP

a v súlade s § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 tak, že súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie v celkovej výške 33,19 eur.

Tieto trovy pozostávajú z:

1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 - odmena exekútora pri zastavení exekúcie

- minimálna odmena......................................................................................................33,19 eur
Trovy exekúcie celkom: 33,19 eur

41. Súdom poverený súdny exekútor si za jednotlivé úkony exekučnej činnosti uplatnil trovy vo výške
23,24 eur pozostávajúce z paušálnej odmeny vo výške 23,24 eur a hotových výdavkov vo výške 6,00
eur Pretože súdnemu exekútorovi patrí pri vykonávaní exekúcie paušálna odmena za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej vo výške 33,19 eur, a to aj v prípade ak súčet počtu účelne vykonaných
úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných sumou 3,32 eur nedosiahol zákonom stanovenú minimálnu

sumu33,19eur,súdsúdnemuexekútorovipriznalminimálnuodmenu33,19eurajbezpotrebypodrobnej
špecifikácie vykonaných úkonov exekučnej činnosti. Nárok súdneho exekútora na odmenu vo výške
33,19 eur vznikol už samotným získaním poverenia na vykonanie exekúcie.

42. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho

je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku
náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri
výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená
zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetokpovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku).
Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného,

avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru,
že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom
konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj
prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.

Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu
v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného
konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom
na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich uhradí povinný.

Poučenie:

Proti II. a III. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti I. a IV. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.